Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/298/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208697
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612208697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody

vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur. V podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ
v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere
č.4510118 ) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38
a nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č.:4510118 dlžníkom: Y. U., nar. X.X.XXXX ( povinnou). Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 4330/2010 . Exekútor postupoval
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §-u 44 ods. 1 Exekučného
poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Topoľčany ) - pritom ho požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom,

ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 8.10.2009a podal
postupom podľa ust. §-u 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu
exekútora. Legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda , že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním

prejednávaná:
- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnumožnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby, nového exekútora rozhodnúť a teda do konania
nevstupuje iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie).

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom ,
konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ustanovením §-
u 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : I. ÚS 41/02, III.ÚS 117/02,

I ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho
práv a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
14.9.2010 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková
škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému
sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, celkom sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu
v peniazoch vo
výške 221,28 eur si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôveryvprávoaspravodlivériešenieveciavyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávky.
Výpočet nároku navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu

teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 147 dní. Navrhovateľ postupoval podľa ust. §-u 15 ods. 1
zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Odporca však do podania tohto návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2014 k podanému návrhu uviedol, že návrh považuje
za právne neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázal
na zmätočnosť podania nakoľko v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.

sú zmätočne označení povinní, sú odlišné dátumy narodenia, nie sú uvedené sp.zn. príslušných
exekučných konaní , ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škodyvjednotlivýchprípadoch,navrhovateľnepredložilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, uviedol časť

dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša navrhovateľ sám. Tiež odporca poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Jednak navrhovateľ namieta „ nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky,

ktoré podnikol na ich odstránenie . Navrhovateľ ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody boli odporcovi doručené dňa 23.4.2012 a už dňa27.9.2012 bol okresnému súdu doručený predmetný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po
uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí

šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Odporca mal za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal.

Podmienkami úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.. 514/2003 Z.z. sú
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:
l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Odporca k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonomustanovenejlehoteuviedol, žeodporcapripúšťa,že vniektorýchjednotlivýchprípadochmohol

exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu , najmä v prípadoch ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného
na zmenu súdneho exekútora, tak, aby v tejto lehote rozhodol aj trovách exekúcie pôvodného

súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného
súdneho exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom
ustanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp.
súčasne s rozhodnutím i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného
exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a

rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup. V tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.

To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po

trochrokochodmomentuuplynutia30dňovejlehotyoddoručenia návrhunazmenusúdnehoexekútora.
Vzhľadomnatietoskutočnostiodporcavzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,pri
ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.4.2009. ( t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. je okrem

iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu konkrétne domáha
náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 eur. Navrhovateľom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ ako spoločnosť,

ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré
boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez
namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému

vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „ udržiavanie“ systému. Tu ide tiež
o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v
takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém.
Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu
účelové. Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené

a uplatňovať si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkosti pri jej vyčíslení

a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Je potrebné
uviesť,žeposkytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy
663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše Ústavný
súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú

spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„ frustrácie ,úzkosti ,neistoty, nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento
aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie

právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo
im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Navrhovateľ tiež neupresnil v čom a ako situácia
„ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu
nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by
sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Súd konal a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne a
včas doručené a navrhovateľ dňom 18.8.2014, právny zástupca navrhovateľa dňom 18.8.2014, neúčasť
súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa emailovým podaním zo dňa 11.12.2014 o 17.06 hod.,
ktoré bolo predložené súdu 12.12.2014 z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom požiadal o odročenie
pojednávania z tohto dôvodu, pretože klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje

substitúciu. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňa 18.8.2014, neúčasť súdu ospravedlnil
emailovým podaním zo dňa 5.12.2014 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.
Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a ani neakceptoval žiadosť
právneho zástupcu navrhovateľa, o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,
ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil tak preto, že navrhovateľ svoje ospravedlnenie

predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho kedy sa dozvedel o kolízii, čo rozhodne nie je
ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle § 119 ods. 1,2 O.s.p. Neobstojí ani prekážka spočívajúca
v nesúhlase navrhovateľa so substitúciou , nakoľko v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012 ( č.l.5 spisu)
navrhovateľ vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu, a
ak ich ustanoví viac súhlasí, aby každý z nich konal samostatne viď (uznesenie Najvyššieho súdu SR

č.1Cdo/115/2011 a nález Ústavného súdu SR I ÚS 68/1998 z 13.1.1999 o kolízii pojednávaní). Ku dňu
rozhodnutia súdom navrhovateľ plnomocenstvo súdu zo dňa 13.9.2012 nemodifikoval.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn.
11Er/345/2007, s písomným návrhom zo dňa 17.9.2012, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo
dňa 24.2.2014, s doplnením rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania
spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej

komisie , znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý vyhotovila Ekonomická univerzita v Bratislave, znalecký
ústav dňa 1.3.2013.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn.11Er/345/2007 vyplýva, že dňa 16.4.2007 bola doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom 952 01 Vráble, Levická 1288/16 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX/942 /07v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom 831 02 Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj proti
povinnej: Y. U. P.. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E., E.V. XX/X, pre vymoženie istiny vo výške 2760,-
Sk s príslušenstvom a to na základe
návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom

821 02 Bratislava, Trnavská cesta 70, sp.zn. SR 6931/06.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2007 a vykonateľnosť dňa 26.1.2007. Okresný súd
Topoľčany poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie vydaným poverením
zo dňa17.4.2007 pod č. 5406*012800. Dňa 8.10.2009 bol Okresnému súdu v Topoľčanoch doručený
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť vykonaním
prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého súdneho exekútora so sídlom 821 08 Bratislava,

Záhradnícka 62. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi
dňa 5.11.2009a súčasne ho vyzval, aby v lehote 15 dní predložil vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej
exekučnej veci ak si ich uplatňuje ako aj exekučný spis EX /942/2007 za účelom preukázania
uplatnených trov exekúcie, nakoľko oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora. Súčasne žiadal o
identické dožiadanie exekučný súd súdneho exekútora v ďalších 32 exekučných konaniach.

Súdny exekútor JUDr. Milan Strieška zaslal exekučný spis dňa 4.12.2009.

OkresnýsúdTopoľčanyuznesenímzodňa4.3.2010č.k.11Er/345/2007-12vyhovelnávrhuoprávneného
na zmenu súdneho exekútora.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotoveného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom so sídlom 852 35 Bratislava, Dolnozemská cesta 1vyplýva, že znalecký posudok bol
vypracovaný na základe objednávky od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Úlohou znalca bolo určiť
výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými

rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej repbuliky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti
s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou , či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012 tak
ako to určil zadávateľ znaleckého posudku pre výpočet škody. Vypočítaná škoda obsahuje štyri základné

časti : zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady
na telekomunikačné služby a poštovné. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na
základe vykonanej
analýzy mzdových náklady, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval znalecký kolektív výpočet majetkovej ujmy vzniknutej v spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:
- žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:

mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač, 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t.j. celkom 30,76

eura;
- žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:

mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač, 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eur, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. celkom 31,68 eura.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zmene

súdneho exekútora t.j. k 4.3.2010 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa §-u 27 ods. 1 vyššie cit. zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa §-u 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný

poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonom v znení a platnom a účinnom ku dňu 16.4.2007, kedy
bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť o udelenie poverenia oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora . Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa§ -u 44 ods. 9 exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhuoprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa§-u235ods.1Exekučnéhoporiadkuexekúciezačatédodňavyhláseniatohtozákonasadokončia
podľa tohto zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesť mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa uspokojený nebol a preto

mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o zmenu
súdneho exekútora došla na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 8.10.2009 , pričom od podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.

Návrh mal všetky potrebné náležitosti a pravidovosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť
overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,

b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus),
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie)

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna- nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť). Stačí preukázať,
že škoda ( ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu tzv. zodpovednosť za výsledok. Článok
46 ods. 3 Ústavy je ústavným základom tejto zodpovednosti „Každý má právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo
nesprávnym úradným postupom“.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda t.j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený , bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je
potrebnépretoskúmaťvšetkyskutočnostiprichádzajúcedoúvahyako(priama)príčinaškody,čiexistuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve ( iba) týmto postupom , ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa
rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje akémukoľvek subjektu domáhať sa ochrany svojich
práv podaním ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku či

v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
( garancia v článku 48 ods. 2 Ústavy SR) je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade s
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,
najmä podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr. I.ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č .

514/2003 Z.z. Opačný výklady by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu ohľadne vzniku zbytočných prieťahov. Nebolo
vedené žiadne konanie, v ktorom by bolo skonštatované, že došlo k prieťahom v konaní. Pokiaľ by
konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,
čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať aj z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o disciplinárnom previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ žiadnu z týchto menovaných skutočností v exekučnom konaní
nepreukázal.

Za nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje

nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod
č. EX 942/07 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto súvislosti
poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 8.10.2009 bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonnej
lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 147 dní a neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 11Er/345/2007 súd za
preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol
Okresnému súdu Topoľčany doručený dňa 8.10.2009. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu
exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi s prípisom zo dňa 5.11.2009 a vyzval ho, aby súdu v lehote 15 dní

predložil vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej
veci, ak si ich uplatňuje a zaslal exekučný spis EX/942/07 za účelom preukázania uplatnených trov
exekúcie. Exekučný súd požiadal o identické vyjadrenie a súčinnosť súdneho exekútora v ďalších 32
exekučných konaniach.

Dňa 4.12.2009 súdny exekútor zaslal Okresnému súdu Topoľčany exekučný spis a vyčíslil trovy
exekúcie. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 4.3.2010 č.k. 11Er/345/2007-12 návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a rozhodnutie o zmene súdneho exekútora
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2010.

Z takéhoto postupu exekučného súdu nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť a ani zbytočné
prieťahy, ktoré by v predmetnej veci konštatoval iný príslušný orgán.
Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal , že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky
na udržiavanie a správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie nenachádzajú. S prihliadnutím
na okolnosti prípadu, že oprávnený žiadal vo viacerých exekučných konaniach o zmenu exekútora,
o ktorých bolo potrebné rozhodnúť v tom istom čase po predchádzajúcom vyžiadaní vyčíslenia trov

exekúcie a exekučných spisov, preskúmal zmluvu o úvere súd dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade bolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté ešte stále v primeranej lehote, a preto nemohlo
dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy tvrdenej navrhovateľom. Súdny exekútor poskytol súčinnosť súdu
dňa 4.12.2009, pričom exekučný súd o zmene súdneho exekútora rozhodol 4.3.2010.Navrhovateľ nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
navrhovateľoviškoduvuplatnenejvýškeažeexistujepríčinnásúvislosťmedzinesprávnymrozhodnutím

a vznikom škody. Naopak bolo
jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora postupoval v zmysle zákona a vo
veci rozhodol v primeranej lehote.

Doposiaľ ani nie je preukázané, že by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s

rozhodovanímsúduozmeneexekútoraajnapriektomu,žesúdnerozhodoldo30dníodpodanianávrhu.

Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda, že
nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej
výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Aj keď je súd toho právneho názoru , že neporušil pri
rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho

exekútora príslušné zákonné ustanovenia, je potrebné uviesť, že nedodržanie zákonnej lehoty
nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je potrebné preukázať vznik škody, o akú škodu
ide a v akej výške je škoda a tiež kauzálny nexus príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaný príčinnej súvislosti je
potrebné v dôsledku toho skúmať, či komplexe, skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama)
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, navrhovateľ

nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol
včas, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam
evidencii prípadov sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi
rozhodnutím exekučného súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora. Naviac navrhovateľom
uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou vecných nákladov

spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ
neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Škodou sa rozumie majetková ujma,
ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku)
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť

na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že
navrátenie do predchádzajúceho stavu nie je možné alebo účelné.

Navrhovateľ nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútoraaždorozhodnutiaexekučnéhosúduzasiahlonavrhovateľanegatívne,vyvolalovňomneistotu

ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že
v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky. Súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa , že možno priamo porovnávať
nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným
Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé

rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Pre spravodlivé rozhodnutie je
akákoľvek lehote irelevantná. Objektívne nie možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote. Je potrebné
skúmaťajdôležitosťrozhodnutiapreďalšievzťahyúčastníkovkonaniaapriebehkonania.Rozhodovanie
o zmene súdneho exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol
preukázaný. V danej exekučnej veci súd o návrhu rozhodol od zadováženia potrebných podkladov v

primeranej dobe.
Zaúčelompreukázaniavýškyspôsobenejškodynavrhovateľpredložilsúduznaleckýposudokč.1/2014,
ktorý však neodzrkadľuje, neodráža údajnú škodu vzniknutú mu v exekučnom konaní, ale sa len
všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. S výškou škody vyčíslenou v
tomto posudku sa súd bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou,
ktorú mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote údajne utrpieť.Podmienkyprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocinesprávnymúradným
postupom sú stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže byť
preto daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.

Je potrebné poukázať aj na to, že exekučné konanie bolo začaté 16.4.2007, pričom podľa § 235 ods. 1
Exekučného poriadku sa exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona dokončia podľa tohto zákona.

Pre tieto skutočnosti súd podaný návrh zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie. Účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,

aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorý m sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.

Odporca si trovy konania uplatnil, tieto ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolaniedo15dní ododňa . jehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský

súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).