Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/538/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216319
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715216319.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: W. D., T..
XX.XX.XXXX, H. I., U. Č..X/XX, proti odporkyni: Z. D., T.. XX.XX.XXXX, H. D., T. XX/X O. Z. K., v konaní
o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa od 11.12.2015, vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci k rukám

navrhovateľa vopred.

Zameškané výživné od 11.12.2015 do 30.4.2016 v sume 117,57 eura súd povoľuje odporkyni splácať
v 20-eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok v prípade neuhradenia jednej splátky.

Súd návrh navrhovateľa o určenie výživného od 1.7.2015 do 10.12.2015 zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľnávrhom,podanýmdňa11.12.2015žiadalzaviazaťodporkyňuakosvojumatkukpovinnosti
prispievať na jeho výživu vo výške 30% zo životného minima nezaopatreného dieťaťa od 1.7.2015.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou nežije v spoločnej domácnosti, od 1.7.2015 býva len so svojím
otcom. Je študentom prvého ročníka Spojenej školy Červenej armády v Martine, na štúdium potrebuje
finančné prostriedky, ktoré získava len od otca, matka mu na výživné neprispieva.

Návrh na začatie konania bol odporkyni doručený do vlastných rúk dňa 16.3.2016. K návrhu sa písomne
nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dokladmi - potvrdením o návšteve školy
navrhovateľom, lustráciou obyvateľov v registri obyvateľov, lustráciou v sociálnej poisťovni a zistil
nasledovný skutkový stav:

Rodičia navrhovateľa boli rozvedení s tým, že podľa vyjadrenia navrhovateľa po rozvode manželstva

dlhú dobu zostali bývať spolu v byte spoločne s ich ďalšími deťmi (z manželstva pochádza sedem
detí). Od 1.7.2015 navrhovateľ zostal bývať len so svojím otcom a ďalšími tromi maloletými deťmi.
Navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odišla.
Navrhovateľ uviedol, že s matkou je v minimálnom kontakte. O jeho potreby sa stará len otec. Mama
na jeho výživu neprispieva žiadnou čiastkou.
Podľa potvrdenia o návšteve školy navrhovateľ od 1.9.2015 bol študentom prvého ročníka Spojenej

školy v Martine. Podľa jeho vlastného vyjadrenia išlo o ďalšie štúdium, nakoľko absolvoval dva roky a
následne si dopĺňal vzdelanie o tri roky na úplné stredoškolské vzdelanie.Jeho osobnými výdavkami sú náklady na stravovanie. Okrem doma sa stravuje v školskej jedálni,
potrebuje pomôcky do školy, financie na oblečenie, hygienu. Navrhovateľ si uplatnil nárok na výživné vo

výške 30% zo sumy životného minima od 1.7.2015.
Návrh na začatie konania navrhovateľom bol podaný však až 11.12.2015. Pretože navrhovateľ v čase
podania návrhu bol plnoletý, výživné bolo možné priznať len od podania návrhu.

Na strane odporkyne lustráciou v sociálnej poisťovni bolo zistené, že táto naposledy bola zamestnaná na

základe dohody o vykonaní práce. Za obdobie mesiaca marca 2016 jej vymeriavaci základ pre poistné
bol 211,31 eura. Vo februári 2016 tento vymeriavaci základ bol 143,75 eura a tomuto zamestnaniu
predchádzalo až obdobie decembra 2015.

Pretože zo strany navrhovateľa bolo uplatnené výživné len v najnižšej možnej výške ako Zákon o rodine
ustanovuje, súd vyhovel tomuto návrhu a zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľa vo výške

30% zo životného minima nezaopatreného dieťaťa od podania návrhu, t.j. od 11.12.2015. V danom
období bola výška 30% životného minima 27,13 eura mesačne. Odporkyňa si vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovi neplnila, tým jej vzniklo zameškané výživné a to za obdobie mesiaca januára, februára,
marca a apríla 2016 a za 21 dní mesiaca decembra 2015. Zameškané výživné bolo za uvedené obdobie
v decembri 2015 9,04 eura a v roku 2016 4x 27,13 eura, celkove 117,57 eura.

Zameškané výživné súd povolil odporkyni splácať v 20-eurových mesačných splátkach, splatných spolu
s bežným výživným. Výška splátok bola určená vzhľadom na potreby navrhovateľa ako aj skutočnosť,
že zo strany odporkyne táto žiadnym spôsobom na navrhovateľa neprispievala.
Odporkyňa mala ďalšie vyživovacie povinnosti vo vzťahu k trom maloletým deťom, rovnako ako otec
navrhovateľa. Výška výživného bola predmetom iných konaní, ktoré v čase rozhodovania výživného na

navrhovateľa právoplatne skončené neboli.

O určení vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi súd rozhodol v súlade s ustanovením
§ 62 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Pretože na strane odporkyne bolo zistené, že jej príjem je na hranici minimálnej mzdy a má ďalšie
vyživovacie povinnosti, súd určil výšku výživného na navrhovateľa v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. V takejto výške si navrhovateľ aj uplatňoval
výživné, ktoré mu bolo priznané až od podania návrhu na začatie konania, pretože išlo o plnoleté dieťa.

Ani skúmaním ďalších možností a schopností na strane odporkyne ako povinného rodiča by nedošlo
k inému rozhodnutiu o výške výživného, pretože v takej výške, ako bolo priznané súdom si uplatňoval
aj navrhovateľ.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods.2 O.s.p. a súd vyslovil, že žiaden z

účastníkovnemáprávonanáhradutrov konania.Úspechnavrhovateľanebolúplnývzhľadomktomu,že
si uplatňoval výživné pred podaním návrhu na súd. V tejto časti bol jeho návrh zamietnutý. Navrhovateľ
vozvyšnejčastivsúvislostispriznanímvýživnéhoneuplatňovaltrovy.Nastraneodporkynetrovykonania
nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.