Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/303/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312233021
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:2312233021.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa J., zastúpeného U. proti odporcom
1/ N., adresa na doručovanie: H., zastúpenej N., 2/ D., t.č. na neznámom mieste, 3/ C., za účasti
vedľajšieho účastníka popri odporcoch D., zastúpeného N., o zaplatenie 7.882,41 Eur s príslušenstvom
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. decembra 2014, č.k.
14C/20/2013-204 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni 1/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 229,16 Eur zaplatením advokátovi odporkyne 1/, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi popri odporcoch trovy
odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 229,16 Eur zaplatením
advokátovi vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom 12.04.2014, č.k. 14C/20/2013-204 konanie v časti o zaplatenie
1.466,77 Eur zastavil, vo zvyšnej časti návrh na zaplatenie 7.882,41 Eur s príslušenstvom
zamietol, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 80,80 Eur, upravil
Daňový úrad H., aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil navrhovateľovi na jeho adresu krátený
súdny poplatok za návrh v sume 80,80 Eur, ktorý bol zaplatený dňa 21.01.2013 na účet Okresného
súdu Galanta v celkovej sume 472,50 Eur a uložil navrhovateľovi nahradiť odporkyni 1/ trovy právneho
zastúpenia v sume 1.686,65 Eur, na účet advokátky, nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy právneho zastúpenia v sume 457,62 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporcom 2/ a 3/ právo na náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd sa zaoberal predovšetkým námietkou premlčania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi odporcami a
právnym predchodcom navrhovateľa, je spotrebiteľskou zmluvou. Odporcovia teda uzatvorili s právnym
predchodcom navrhovateľa o zmluvu o úvere. Tá je síce ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach
Obchodného zákonníka, avšak v tomto konkrétnom prípade táto zmluva bola svojím charakterom
zároveň i spotrebiteľskou zmluvou. Na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. To sa týka aj jeho ustanovení
o premlčaní. Podmienky premlčania v danom prípade sa teda spravujú predpismi občianskeho práva.
Navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie 1.466,77 Eur. Súd teda konanie v tejto časti
zastavil, a keďže k späťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním, súd zároveň vrátil navrhovateľovi

zodpovedajúcu časť kráteného súdneho poplatku, t. j. 80,80 Eur. Odporkyňa 1) v konaní
vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku s tým, že premlčacia doba podľa jej názoru začala
plynúť najneskôr dňa 29.09.2008. V roku 2008 totiž banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a dňa
29.09.2008 zverila vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy tretej osobe. Vedľajší
účastník rovnako vzniesol námietku premlčania a dospel k záveru, že premlčacia doba
začala plynúť už v roku 2008. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ku dňu 12.09.2008 bol zostatok
pohľadávky z úveru, poskytnutého odporcom v rade 1/ a 2/, vo výške 172.509,45 Sk (5.726,26 Eur). Dňa
29.09.2008 bolo vyhotovené „Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti“, z ktorého je zrejmé, že
na základe Mandátnej zmluvy, uzatvorenej dňa 12.09.2008, zveril právny predchodca navrhovateľa G.
správu a vymáhanie pohľadávky proti odporcom vo výške 172.454,40 Sk spoločnosti
V.. Z oznámenia nepochybne vyplýva, že má byť vymáhaná pohľadávka zo splátkového úveru číslo
XXXXXXXXX, teda zo zmluvy uzatvorenej s odporcami 1/ a 2/ dňa 27.05.2005. Výška všetkých
splátok úveru, splatných ku dňu 12.09.2008, kedy bola uzatvorená mandátna zmluva, však bola len
97.890,- Sk (3.249,35 Eur). Lenže zostatok celého úveru k tomuto dňu podľa písomného vyjadrenia
G., bol 172.509,45 Sk (5.726,26 Eur). Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu 12.09.2008 bol zosplatnený
celý úver odporcov. Právny predchodca navrhovateľa G. mal v zmysle čl. 7.6 Všeobecných obchodných
podmienok právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. Keďže odporcovia naposledy riadne uhradili
splátku splatnú dňa 20.03.2008, ku dňu 12.09.2008 boli s úhradou nasledujúcej splátky, splatnej dňa
20.04.2008, v omeškaní 145 dní, resp. s aktuálnou splátkou splatnou dňa 20.08.2008 v omeškaní 23
dní. Boli teda splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľom a následné
poverenie tretej osoby mandátnou zmluvou na vymáhanie tohto zosplatneného dlhu od
odporcov. Suma, vymáhaná na základe „Oznámenia“, je nižšia od zostatku úveru ku dňu 12.09.2008 o
55,05 Sk, čo súd vzhľadom na celkovú výšku vymáhanej sumy považuje za zanedbateľný
rozdiel, pričom veriteľ mal právo vymáhať nižšiu sumu ako bol celkový dlh odporcov, resp. predčasná
splatnosť úveru mohla byť vyhlásená už skôr, ako bola uzatvorená mandátna zmluva. Ak bol teda
úver odporcov 1/ a 2/ vyhlásený za predčasne splatný z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa
20.08.2008, premlčacia doba na zaplatenie celého úveru začala v zmysle § 103 OZ plynúť odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, teda od 20.08.2008. Odvtedy až do dňa podania návrhu na súde dňa
19.12.2012 uplynuli 4 roky a 121 dní. Nárok navrhovateľa je teda nepochybne premlčaný a námietky
premlčania boli vznesené dôvodne. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní
namietol, že z oznámenia G. nie je dostatočne preukázané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
právnym predchodcom navrhovateľa. Súd je povinný vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a tiež všetky vo vzájomnej súvislosti. Súd uznal, že o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru právnym predchodcom navrhovateľa nebol predložený žiaden priamy dôkaz, ktorým by bola najmä
samotná listina vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Z ostatných predložených, nepriamych dôkazov a
zo záverov odvodených na základe ich hodnotenia však podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že
G. ako právny predchodca navrhovateľa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého odporcom
1/ a 2/, a to najneskôr ku dňu 12.09.2008. Nárok navrhovateľa bol teda ku dňu
podania návrhu na súde už premlčaný, pričom súd prihliadol na vznesené námietky
premlčania a návrh navrhovateľa zamietol. Vec právne posúdil podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1, §
101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol v zmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p. Rozsudkom bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Odporcovia by preto ako úspešní
účastníci mali nárok na náhradu trov konania. Odporcom 2/ a 3/ trovy konania nevznikli, resp.
si ich v koní neuplatnili, súd im preto právo na ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ je preto povinný
nahradiť trovy konania odporkyni 1/ a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane účastníkov
úspešných v spore, a ktorý vzniesol námietku premlčania zahŕňajúcu aj odporcov 2/ a 3/, ktorí boli v
konaní nečinní. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Odporkyňa 1/ a vedľajší účastník
boli v konaní zastúpení advokátmi a predložili súdu vyúčtovanie trov. Súd správnosť predložených
vyúčtovaní preskúmal. Výška tarifnej odmeny advokáta vychádza z výšky žalovanej sumy, ktorá bola do
08.06.2014 v sume 7.882,41 Eur (tarifná odmena za jeden úkon 237,34 Eur) a po čiastočnom späťvzatí
dňa 09.06.2014 v sume 6.415,64 Eur (tarifná odmena za jeden úkon 220,77 Eur).

Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí návrhu v časti, v ktorej nebolo konanie zastavené
a výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že odporkyňa podpísala
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré

zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej
dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Dohoda neobsahuje
žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním
odporkyňa 1/ nemala možnosť oboznámiť. V odvolaní ďalej uviedol, že má za to, že odporkyňa
potom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala.
Zároveň odvolateľ považuje takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú
ochranu spotrebiteľa. Súd na základe špekulácií a nepreukázaných účelových tvrdení ustálil, že ku
dňu 12.09.2008 bol zosplatnený celý úver odporcov. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo až dňa
18.07.2011, preto návrh podal pred uplynutím premlčacej doby. Okresný súd sa v odôvodnení vôbec
nevysporiadal so skutočnosťou, že odporkyňa uznala svoj záväzok, čo má za následok pretrhnutie
plynutia premlčacej doby. Podľa jeho názoru Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je platná a došlo ňou k platnému uznaniu dlhu. V predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod,
čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným
zákonníkom. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy
ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v
obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj na
otázku premlčania bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to 4-ročnú premlčaciu
dobu a žaloba bola teda podaná v premlčacej dobe. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/4/2012 ZSP 4/2013. Namietal voči povinnosti na náhradu trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Pomoc vedľajšieho účastníka nebola účelná, ani žiaduca,
keďže súd zamietol návrh z dôvodu premlčania, pričom námietku premlčania vzniesla odporkyňa 1/.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa 1/. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla,
že právo na uplatnenie nároku sa mohlo vykonať po prvýkrát už 29.09.2008, teda aj keby sa premlčacia
lehota posudzovala podľa Obchodného zákonníka, právo navrhovateľa je premlčané. Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku hodnotí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím
mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď ona nemala vôbec
vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť
si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti jej ako spotrebiteľky. Takéto konanie je
nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona a takéto konanie za
rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto považuje predmetný
úkon za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník popri odporcoch. Navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že na predmetnú
zmluvu sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Zastal
názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru
sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym
zákonníkom. Uviedol, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, riadi sa režimom
Občianskeho zákonníka. Neplatné je aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka.
Okresný súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Navrhovateľ mal právo
zosplatniť úver v čase omeškania hociktorej splátky. Odporcovia boli v omeškaní s platením splátok už
v období roka 2008. Plynutie premlčacej doby začína už od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho
práva, t. j. bez ohľadu na jeho vôľu. V čase podania žaloby predstavovalo omeškanie spolu 1.736 dní, čo
je skoro 5 rokov. Nárok žalobcu bol premlčaný v celom rozsahu. Dohodu o uznaní dlhu považuje vedľajší
účastník za neplatnú, nakoľko navrhovateľ dosiahol uzavretie dohody o uznaní v rozpore s dobrými
mravmi, keď odporkyni poskytol možnosť splácať dlh v splátkach za súčasného uznania záväzku, čím
docielil uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď odporkyňa zrejme nemala vedomosť
a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť; podľa vedľajšieho účastníka odporkyňa nevedela, že podpisom
dohody navrhovateľ docieli predĺženie premlčacej doby, resp. že premlčanú pohľadávku opäť dostane
do postavenia žalovateľnej pohľadávky. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečil si pre
seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporkyne ako spotrebiteľky. Úkony boli vynaložené
účelne, a preto žiada uhradiť trovy právneho zastúpenia, opodstatnenosť trov jeho právneho zastúpenia
potvrdzuje aj aktuálna judikatúra krajských súdov.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súd
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože pojednávanie nebolo
potrebné nariaďovať.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka o
premlčaní. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, v
ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na
úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve
pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť
na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou
premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 5M Cdo 20/2009.).

Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z., definitívne expressis verbis
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej
prijatia je odstrániť výkladové povinnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka
na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru.
Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa
vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna
úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto
ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie zachytáva výkladovú
prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Preto okresný súd správne aplikoval ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o Dohodu o uznaní záväzku, jej neplatnosť, resp. neúčinnosť namietala odporkyňa vo
vyjadrení k návrhu, ktoré okresný súd prevzal do rozsudku, rovnako tak namietal aj vedľajší účastník
popri odporkyni. Odporkyňa popísala skutkové okolnosti uzavretia dohody vo svojom výsluchu, ktorý
dôkaz uviedol okresný súd vo svojom rozsudku. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný
súd nepriznal dohode predloženej navrhovateľom účinok platného právneho úkonu - uznania práva
(§ 110 Občianskeho zákonníka), ktorým je pretrhnutie plynutia premlčacej doby, keďže nárok práve
z dôvodu premlčania nepriznal. Predmetná dohoda, vzhľadom na okolnosti jej vyhotovenia formou
formulára, ktorý poverená osoba v mene navrhovateľa predložila odporkyni na podpis, pričom účelom
návštevy tejto osoby bolo dojednať splátky a docieliť podpis, je výsledkom nekalej obchodnej praktiky.
Dohoda uzatváraná za účelom zabezpečenia záväzku bola opakovane rozhodnutiami súdov označená
za nekalú obchodnú praktiku z dôvodu, že spotrebiteľ nebol poučený o všetkých súvislostiach týkajúcich
sa uznania pri podpise dohody. Nekalá obchodná praktika podlieha ex offo súdnej kontrole, pričom
nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky
a je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací
súd stotožnil so záverom, že Dohoda je neplatná, a preto z nej nemôžu nastať účinky podľa
§ 110 Občianskeho zákonníka.

K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza,
že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od
01.04.2004, vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne

vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou
správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet
právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny, a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť
aj iné zmluvy. Zmluva, uzatvorená účastníkmi, spĺňa súčasne náležitosti typovej zmluvy podľa zákona
č. 634/1992 Zb. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to § 23a ods. 2, podľa ktorého
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Rovnako odvolací súd nesúhlasí so záverom navrhovateľa, že okamih počiatku plynutia premlčacej
lehoty ustálil okresný súd na základe špekulácií a ničím nepodložených účelových tvrdení. Okresný súd
v napadnutom rozsudku starostlivo a podrobne vysvetlil, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení
podkladov, z ktorých jeho závery o okamihu počiatku plynutia premlčacej lehoty vychádzali, tieto
podklady (listinné dôkazy) konkrétne citoval a popísal zistenia z nich plynúce. Na takto okresným
súdom vyhodnotenom skutkovom stave, podloženom listinnými dôkazmi, nezistil odvolací súd žiadnu
nesprávnosť, špekulatívnosť alebo účelovosť.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

Trovy konania vedľajšieho účastníka predstavovali odmena a náhrada hotových výdavkov advokáta,
ktorých výšku a spôsob určenia upravuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „AT“).

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavuje
neúčelné náklady za právne služby, a to tak z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, tak z
personálneho aspektu, samotné združenie má byť spôsobilé na poskytnutie kvalifikovanej
pomoci spotrebiteľovi. Uvedené námietky navrhovateľa nemožno akceptovať.

Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať vo vzťahu k výsledku
sporového konania.

V danej veci vedľajší účastník popri odporcovi aktívne vykonával obranu, dovolával sa neplatnosti
dohody o uznaní záväzku, vzniesol námietku premlčania uplatneného práva, ktorú špecifikoval presnými
údajmi.

Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou navrhovateľa ohľadne neúčelne vynaložených trov
právneho zastúpenia, vzhľadom na tvrdený paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania bez
vedomosti o merite veci, pretože z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že vedľajší účastník
sa venoval individualite danej veci, bola mu známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky
(dátum splatnosti, dátum podania návrhu) a ďalších relevantných údajov potrebných na posúdenie
dôvodnosti návrhu. Návrh bol napokon zamietnutý. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
preto považuje odvolací súd za vynaložené účelne.

Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické
procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej
pomoci.

Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Okresný súd priznal správne ako náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, odmenu a náhradu
hotových výdavkov advokáta za právne služby, a to podľa citovanej vyhlášky, ktoré správne vo svojom
uznesení špecifikoval.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. V
odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa 1/ a vedľajší účastník popri odporcoch. Navrhovateľ je preto
povinný nahradiť trovy konania odporkyni 1/ a vedľajšiemu účastníkovi. Trovy konania pozostávajú z
trov právneho zastúpenia. Výška tarifnej odmeny advokáta vychádza z výšky žalovanej sumy 6.415,64
Eur (tarifná odmena za jeden úkon 220,77 Eur). Odporkyni 1/ bola priznaná uplatnená náhrada trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (§ 13a ods.
1 písm. c) AT) odmena vo výške 220,77 Eur, k tomu náhrada hotových výdavkov 8,39 Eur (§
16 ods. 3 AT). Vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná uplatnená náhrada trov odvolacieho konania za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c) AT) odmena vo výške 220,77
Eur, k tomu náhrada hotových výdavkov 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 AT). Ich náhradu je navrhovateľ podľa §
149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátom odporkyne 1/ a vedľajšieho účastníka.
Lehota plnenia bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. - tri dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .