Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sži/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200921
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo

sudkýň JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: J&M PAVLÁT
International, spol. s r.o., so sídlom Tábor - Všechov 2, Dražice, IČO: 26018012, zastúpený: Advokátska
kancelária Melničák a Semančíková s.r.o., sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36860891, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti oznámenia žalovaného č. SLV-OLVS-31/2013 zo dňa 3. apríla 2013, konajúc o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 132/2013-43 zo dňa 12. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 132/2013-43 zo dňa

12. júna 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného - oznámenie o oneskorene podanom rozklade
č. SLV-OLVS-31/2013 zo dňa 3. apríla 2013
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení súdneho
poplatku vo výške 140,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že po oboznámení
sa s podaním žalobcu označeným ako rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu doručovanému
žalovanému faxom dňa 09.02.2013 zistil, že toto podanie nie je podpísané a ani opatrené odtlačkom
pečiatky žalobcu. Každé podanie musí obsahovať označenie správneho orgánu, ktorému je podanie
adresované, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podľa
názoru krajského súdu podpis osoby, ktorá podanie robí je možné vnímať ako identifikačný element

určujúci túto osobu, keďže z podania musí byť zrejmé, kto ho robí a je všeobecnou náležitosťou každého
podania. Krajský súd sa v súvislosti s absencie podpisu tohto podania stotožnil so žalovaným, že
nakoľko podanie nebolo podpísané a nebolo ani opatrené odtlačkom pečiatky žalobcu, takéto podanie
je potrebné považovať za právne neúčinné a nemôže naň prihliadať. Z výkladu § 19 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. vyplýva, že podávateľ je povinný doručiť do 3 dní identické, teda zhodné podanie s
podaním faxovým. V tejto veci ale o takúto situáciu nejde, nakoľko podanie, ktoré žalobcu súdu predložil
nie je identické s podaním doručeným žalovanému dňa 22.02.2013, pretože na podaní predloženom

žalobcom absentuje podpis a pečiatka, pričom však podanie doručené žalovanému dňa 22.02.2013
už tieto náležitosti obsahuje. Krajský súd mal teda za preukázané, že žalobca nevyužil možnosť
podania riadneho opravného prostriedku v zákonnej 15-dňovej lehote, ide teda o prekážku nevyčerpania
všetkých riadnych opravných prostriedkov.Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „info zákon“) a § 19

ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok).

Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil neúspechom žalobcu v konaní podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

II.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.). Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnutý
rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie - oznámenie žalovaného zrušuje a vec vracia na
ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Uviedol, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že absencia podpisu a odtlačky
pečiatky žalobcu nebola žalovaným nikdy preukázaná, keď žalovaný na preukázanie svojich tvrdení
nepredložil nijaké dôkazy. Žalovaný nikdy nepredložil faxové podanie súdu. Žalobca podal faxom

dňa 19.02.2013 v zákonom stanovenej lehote rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu a následne
faxové podanie do 3 dní doplnil, keď dňa 20.02.2013 podal originál tohto podania na poštovú
prepravu (do obálky vložil to isté podanie, ktoré odfaxoval). Ako dôkaz preukazujúci tvrdenú absenciu
podpisu a odtlačku pečiatky na faxovom podaní žalobcu, krajský súd označil výtlačok rozkladu, ktorý
žalobca predložil so žalobou. Tento výtlačok rozkladu nie je možné považovať za dôkazný prostriedok

preukazujúci absenciu podpisu a pečiatky vo faxovom podaní. Žalobca nemohol mať u seba podanie,
ktoré faxoval, nakoľko uvedené doručil v listinnej podobe správnemu orgánu. Identické podanie nemohlo
byť doručené so žalobou, pretože sa nachádzalo v administratívnom spise žalovaného. Žalobca len
za účelom preukázania obsahu predložil výtlačok rozkladu, no najmä žalobca predložil dva doklady
preukazujúce doručenie faxového podania žalovanému. Súčasne je zrejmé, že podanie doručené v

listinnej podobe malo všetky náležitosti podania. Žalobca poukazuje na neúplný administratívny spis
žalovaného, v ktorom absentuje doklad preukazujúci dodržanie zákonom určenej lehoty, t.j. faxové
podanie. Krajský súd tak preniesol ťarchu neúplného administratívneho spisu na žalobcu. Okrem toho
poukázal žalobca na to, že záver o neúčinnosti faxového podania z dôvodu absencie podpisu a odtlačku
pečiatky žalobcu nemá oporu v príslušnej právnej úprave. Poukázal aj na rozhodnutie Nejvyššího

správního soudu ČR sp. zn. 5583/25 zo dňa 11.05.1925.

III.

Žalovaný využil svoje právo k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadriť. Navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s
odôvodnením rozsudku krajského súdu a pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení.

IV.

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejaj„najvyššísúd“)akosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.vspojenís
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti

fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania je oznámenie (rozhodnutie) žalovaného z 03.04.2013, ktorým bolo žalobcovi
oznámené, že rozklad proti rozhodnutiu o čiastočnom nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácií bolžalobcovi doručený dňa 04.02.2013, pričom zákonná 15-dňová lehota uplynula dňa 19.02.2013, t.j.
rozklad podaný na poštovú prepravu dňa 20.02.2013 bol podaný oneskorene.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikypreskúmaladministratívnyspisžalovanéhoakoajsúdnyspisadospel
právnemu záveru, že krajský súd ako aj žalovaný nesprávne právne posúdili otázku včasnosti podaného
rozkladu žalobcom.

Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu faxového podania - rozklad žiadateľa proti rozhodnutiu žalovaného,

prílohou tohto podania je výstup z faxovej komunikácie uskutočnený dňa 19.02.2013, adresa príjemcu:
telefónne číslo žalovaného, počet strán 3. Toto faxové podanie nie je opatrené podpisom ani pečiatkou
žalobcu resp. jeho právneho zástupcu. Toto faxové podanie sa nenachádza v administratívnom spise
žalovaného.Vadministratívnomspisežalovanéhosanachádzalenpodanie-rozkladpodanénapoštovú
prepravu dňa 20.03.2013, obsahovo zhodné ako faxové podanie, obsahujúce aj podpis právneho
zástupcu žalobcu.

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne
alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť
zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť
jeho ďalšie náležitosti.

Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán
pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Nazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenísprávnehoporiadkujezrejmé,žepodanie(rozklad)

je možné urobiť telefaxom, také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do
zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Žiadne iné povinnosti správny poriadok pri podaní telefaxu
nevymedzil. V predmetnej veci podal žalobca faxové podanie - rozklad dňa 19.02.2013, čiže v zákonnej
15-dňovej lehote na podanie rozkladu. Toto faxové podanie síce obsahovalo vadu - absenciu podpisu,
avšak išlo o vadu odstrániteľnú, na ktorej odstránenie bol povinný žalovaný vyzvať žalobcu podľa

§ 19 ods. 3 správneho poriadku. Táto výzva na odstránenie vád však nebola potrebná, pretože
žalobca dňa 20.02.2013 podal na pošte podanie - rozklad obsahovo zhodné, obsahujúce aj podpis
právneho zástupcu žalobcu (čiže sám odstránil vadu absencie podpisu), čím naplnil zákonnú povinnosť
doplniť faxové podanie - rozklad najneskôr do troch dní. Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákon - správny
poriadok neukladá žalobcovi povinnosť aby doplnil obsahovo zhodné podanie, napriek tomu je potrebné

konštatovať, že tak faxové podanie ako aj podanie podané na poštu je obsahovo zhodné. Je preto
nedôvodné konštatovanie krajského súdu na str. 7 rozsudku, že z výkladu § 19 ods. 2 správneho
poriadku vyplýva, že podávateľ je povinný doručiť do 3 dní identické podanie s podaním faxovým. Aj
napriek tomu, že správny poriadok túto povinnosť neukladá, žalobca doručil identické podanie, pričom
doplnenie podpisu bolo len odstránením odstrániteľnej vady podania. Vyžadovať aj odtlačok pečiatky

na podaní ako uvádza krajský súd je absurdné a žiaden zákon takúto náležitosť neukladá. Je tiež
irelevantné, že faxové podanie - rozklad sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného, pretože
neúplnosť jeho spisov nemôže byť na ujmu žalobcovi.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné vysloviť právny názor, že rozklad bol žalobcom podaný včas,

t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote.

V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu - žalovaného zaoberať sa vecne rozkladom
žalobcu a vydať meritórne rozhodnutie.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p, správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250k
O.s.p., § 151 ods. 2 O.s.p.. Keďže právny zástupca žalobcu nepredložil v lehote ustanovenej zákonomvyčíslenie trov konania, najvyšší súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške vyplývajúcej z
obsahu spisu, t.j. pozostávajúcu z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu (70,- €) a odvolanie
(70,- €), spolu 140,- €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť k rukám žalobcu do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.