Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/383/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233965
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233965.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecinavrhovateľky:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 13C/279/2012-58 zo dňa 14.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie majetkovej
škody vo výške 125,- Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 275,- Eur a v II. výroku
nepriznal odporkyni náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27.09.2012 žiadala, aby jej odporkyňa nahradila majetkovú škodu vo výške 125,-
Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 275,- Eur. Škoda podľa uvedenia navrhovateľky vznikla nesprávnym

úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (k rozhodnutiu
o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 5 mesiacov). Zo spisu
Okresného súdu Žilina sp.zn. 24Er/512/2011 mal súd zistené, že dňa 31.05.2010 bola doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 821/2011, a to na základe exekučného titulu -
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 10893/10 zo dňa 19.11.2010. Exekučný súd vo veci
vykonával procesné úkony a dňa 31.05.2011 vydal Poverenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
pod č. 5511 103255. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne

dôvodné navrhovateľke priznať uplatňované peňažné plnenie majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na
jej tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Navrhovateľka nesplnila už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, keď v konaní nepreukázala nesprávny úradný postup. Keďže všetky
podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie
prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa

k splneniu ďalších podmienok a to k vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a), v spojení § 221 ods. 1 písm. f), b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p -
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení § 221 ods. 1 písm. g), c) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2

písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), d) súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205
ods. 2 písm. c), e) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f). K dôvodom odvolania bližšie uviedla, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne (správne zrejme má byť navrhovateľky
pozn. krajského súdu) a jej splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.
2 O.s.p., pretože sa navrhovateľka bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, tak poukazuje

na to, že podala súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedla dôležité dôvody a predložila súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľka uskutočnila podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelené
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na

tom, že v očiach navrhovateľky a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského
súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých
je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania

z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie
na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že
návrh trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude
vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Navrhovateľka tiež tvrdila, že nemala možnosť sa

vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti,
k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napríklad uviedla, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním

namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Uviedla, že na splnenie zákonnej lehoty, je dôležité skúmať nie len samotný
moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení ale aj moment kedy poverenie doručil príslušnému
súdnemu exekútorovi. Ďalej tvrdila, že nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala
možnosť sa k týmto vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V

danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie keď bolo potrebné vykonať
dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu keď sa odporkyňa nevyjadrila k návrhu
a ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu aby predložila písomné vyjadrenie, mal súd rozhodnúť podľa
§ 153b O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil
vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom(§201O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2,§156ods.3O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s
podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľka trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní,

avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemala
možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti

konať pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza: Preskúmaním spisového materiálu na
vec sa vzťahujúceho, bolo zistené, že na deň 14.01.2014 vo veci súd nariadil pojednávanie, pričom dňa
10.01.2014 o 11:11 hod. doručila navrhovateľka návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pričom poukázala na ust. § 15 ods. 1 O.s.p.. Odvolací
súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonnej sudkyne už rozhodoval v uznesení č.k. 5NcC/234/2013-21 zo

dňa 14. marca 2013, ktorým nebola vylúčená z prejednávania veci sudkyňa JUDr. Beáta Svediaková.
Odvolací súd v aktuálnom konaní takisto nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť
zákonného sudcu.

K skutočnosti, že navrhovateľka sa nemala možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, odvolací súd

uvádza, že toto sa ukázalo nepravdivým, nakoľko vyjadrenie odporkyne bolo splnomocnenému
právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené dňa 04.12.2013 (č.l. 42 spisu) a teda navrhovateľka, resp.
jej právny zástupca mali možnosť vyjadriť sa k podanému vyjadreniu odporkyne.

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. je potrebné

uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 14.01.2014. Právny zástupca navrhovateľky,
predvolanie prevzal 04.12.2013 (č.l. 42 spisu). Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľka ani jej právny
zástupca nedostavili potom neobstojí jej námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby jej
umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľky

a jej právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 14.01.2014 prejednal a o nej
rozhodol, neodňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama
zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná viac ako
5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým
súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nebolo možné považovať za dôležité dôvody

pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Tým si navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca sami
zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. §
118 ods. 2 O.s.p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom). Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221

písm. f) O.s.p. je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti
na uplatnenie ich práv.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O.s.p.).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným ustanovením § 101
ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho
prekážku na jej strane brániacej jej v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1-3 O.s.p.), požiadala o zrušenie
pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené
vyššie) nebol dôvodný. Taktiež k námietkam o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, odvolací súd

uvádza, že s nimi sa už podrobne vysporiadal okresný súd a z tohto dôvodu ich nepovažuje za dôvodné.

K samotnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02,
I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), keď samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne
učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.