Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/129/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213507
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314213507.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: SATRO s.r.o., so sídlom Polianky 9,
Bratislava, IČO: 31 335 161, zast. splnomocnenkyňou: STANO a partneri s.r.o., so sídlom Námestie 1.
mája 16, Bratislava, proti žalovanej: O. N., nar. X. S. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX C., o 194,95
eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. novembra 2014
č. k. 35C/15/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov
konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd konanie v časti o zaplatenie istiny 53,20 eur z a s t a v u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I/ zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 49,49 eur a 8,75%
úroku z omeškania od 1. januára 2012 do zaplatenia; II/ taktiež zastavil konanie v časti zaplatenia úroku
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 145,46 eur od 1. januára 2012 do 14. marca 2012 a v
časti úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 145,46 eur od 15. marca 2012 do zaplatenia; III/
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 92,26 eur a 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 92,26 eur
od 15. marca 2012 do zaplatenia; IV/ vo zvyšnej časti návrh zamietol a V/ žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 42 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm. b/, §
43 ods. 1,2,3 a 5 z. č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 20. septembru 2007,
§ 40 ods. 1 a 3, § 517 ods. 1 a 2 a § 544 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení) a v časti trov konania § 142 ods. 2 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potom závermi o existencii právneho vzťahu
žalobkyne a žalovanej na základe zmluvy o poskytovaní služieb TKR č. 312000178, predmetom ktorej
bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych a káblových rozvodov, pričom súčasťou zmluvy
boli Všeobecné podmienky a Cenník. Súd prvého stupňa považoval za opodstatnenú žalobu len v časti
neuhradeného poplatku za poskytované služby od 1.7.2011 do 30.9.2011 v sume 45,01 eur (po odrátaní
čiastočnej úhrady vo výške 2,24 eur zo dňa 12.4.2011, kedy žalovaná na pohľadávku žalobkyne vo výške
47,25 eur uhradila čiastku 49,49 eur) a za obdobie od 1.10.2011 do 31.12.2011 vo výške 47,25 eur,
súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 92,26 eur (45,01 eur + 47,25 eur) spolu s uplatneným
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 92,26 eur od 15.3.2012 do zaplatenia. Žalobu v
časti zmluvnej pokuty a nákladov na upomienky ako nedôvodné zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že v konaní prevažne úspešný žalovaný si trovy neuplatnil a vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov súd prvého stupňa žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa. Svoje odvolanie odôvodnila právne ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a teda,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h), že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dôvodila
tým, že dňa 20.9.2007 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o poskytovaní služieb TKR č. 312000178, ktorou
sa zaviazala na riadne plnenie záväzkov zo zmluvy a to štvrťročnou platbou, za poskytované služby.
Okrem uvedeného boli žalovanej poskytnuté do výpožičky zariadenia dekodér KAON na základe Zmluvy
o zábezpeke a dekódovacia karta na základe Zmluvy o výpožičke. Z dôvodu nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby, ani po 45 dňoch po splatnosti, bola žalobkyňa nútená 20.2.2012 na základe ust.
čl.18.3.2 Všeobecných podmienok odstúpiť od zmluvy. V zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ zák. č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách je účastník povinný používať verejnú službu v súlade so zákonom,
so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytovanú verejnú službu.
Žalovaná spolu so Zmluvou o poskytovaní služieb TKR č. 312000178, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné
podmienky a Cenník uzatvorila dňa 20.9.2007 i Zmluvu o zábezpeke a Zmluvu o výpožičke. Prevzatie
zariadení potvrdila podpisom v inštalačnom preberacom protokole. Na základe Zmluvy o zábezpeke
uhradila zábezpeku v sume 1.990 Sk (66,05 eur) z celkovej sumy zariadenia v hodnote 2.990 Sk (99,25
eur). Žalobkyňa požaduje rozdiel medzi zaplatenou sumou zábezpeky a hodnotou zariadenia. Poukázala
na čl.12.16 prvá veta Všeobecných podmienok žalobkyne pre stanovenie sumy náhrady škody, kde
za stratené, odcudzené, nevrátené, zariadenia vypožičané účastníkovi je rozhodujúca plná, neakciová
výška zábezpeky za predmetné zariadenie.

Žalobkyňa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa podaním došlým súdu prvého stupňa 3. marca
2015 vzala návrh v časti o zaplatenie náhrady za zapožičanie zariadenia KAON vo výške 33,20 eur
a dekódovacej karty vo výške 20 eur späť, pretože žalovaná vrátila vypožičané zariadenia. Naďalej
zotrvala na zaplatení úroku z omeškania, súdneho poplatku a trov právnej služby tak pred súdom prvého
stupňa ako aj v odvolacom konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou, účastníčku konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne voči zamietajúcej
časti je nedôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je potrebné ho potvrdiť (§ 219
ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 19. apríla 2016 (§ 156 ods.
1 a 3 O.s.p.).

Predovšetkým odvolací súd nemal napriek opačnému názoru odvolateľky dôvod nesúhlasiť s
argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia tak
ako táto vyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku. U dôvodov predostretých okresným súdom
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami, ako aj procesným
úkonom odvolateľky dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Čo sa týkalo žalobkyňou požadovanej náhrady za zapožičanie zariadení KAON vo výške 33,20 eur a
dekódovacej karty vo výške 20 eur treba uviesť, že tu je odvolací súd zajedno so súdom prvého stupňa
v tom, že žalobkyňa nepreukázala hmotnoprávny nárok, ktorý by odôvodňoval priznanie jej takéhoto
požadovaného žalobného nároku. To, že žalovaná vrátila žalobkyni po vyhlásení rozsudku súdu prvého
stupňa predmetné zariadenia, neznamená, že žalobný nárok žalobkyne v časti požadovanej náhrady
53,20 eur bol dôvodný, keďže dôvodnosť by tu prichádzala do úvahy, ako uviedol aj súd prvého stupňa
len v prípade žaloby na vydanie veci. Vzhľadom k procesnému úkonu žalobkyne odvolací súd konanie
v časti požadovanej istiny 53,20 eur zastavil v zmysle § 96 ods.1 O.s.p..

Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvého stupňa vo veci preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej (týkajúci sa úrokov
z omeškania) ako aj trov konania podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil (fakticky i právne).

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom bola plne úspešnou žalovaná (žalobkyňa s odvolaním
nezaznamenala ani čiastočný vecný úspech) a bola to tak ona, komu vzniklo právo na náhradu jeho trov
(podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Žalovaná však nepodala návrh na priznanie jej náhrady
(§ 151 ods. 1 O. s. p.) a túto ani (pre prípad vzniku trov, zo spisu sa však nepodávajúcich) v zákonom
ustanovenej lehote (troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku) nevyčíslila, preto jej odvolací súd
náhradu nepriznal.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.