Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201176
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201176.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MANUFAKTURING ERES s.r.o.,
Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 249 838, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32,
Bratislava,vkonaníonečinnosťorgánuverejnejsprávy,konajúcoodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2014-22 zo dňa 8. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2014-22 zo dňa

8. septembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 15 dní
odo dňa doručenia tohto rozhodnutia predložil v zmysle ustanovenia § 250a Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní,
prípadne doklad preukazujúci, že jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho bude na súde konať, dosiahol

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Zároveň navrhovateľa poučil o následku
zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP v prípade nevyhovenia súdom uloženej povinnosti.

V danej veci ide o návrh podľa § 250t ods. 1 OSP, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby krajský súd uložil
odporcovi vydať rozhodnutie v konaní o registrácii navrhovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty,
z titulu jeho právneho nástupníctva zaniknutého platiteľa bez likvidácie, obchodnej spoločnosti ERES

CORP s.r.o., so sídlom v Bratislave.

Uloženie povinnosti ustanovenia právneho zástupcu v tomto konaní krajský súd dôvodil poukazom na
ustanovenia § 250a ods. 3 OSP o povinnosti právneho zastúpenia žalobcu pri podaní správnej žaloby,
pod sankciou zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP.

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie krajského súdu zrušil. Poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/65/2010 zo dňa 21. apríla 2010, v zmysle ktorých navrhovateľ
v konaní podľa § 250t OSP nemusí byť zastúpený advokátom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 vety prvej OSP v spojení s § 250t ods. 8 OSP a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o uložení mu povinnosti ustanoviť si pre konanie právneho
zástupcu z radu advokátov je dôvodné a je potrebné mu vyhovieť.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je vkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 8 OSP na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Primerané použitie ustanovení prvej a druhej hlavy piatej časti OSP na konanie proti nečinnosti orgánu

verejnej správy v sebe zahŕňa potrebu zabezpečiť súdnu ochranu zákonom predpokladaných práv a
chráneným záujmom navrhovateľa takým spôsobom, aby účel sledovaný týmto špeciálnym procesným
postupom správneho súdu bol zachovaný a pokiaľ možno, naplnený rýchlou a účinnou nápravou
nezákonného stavu spôsobeného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Preto sa formalistický výklad
krajského súdu, ukladajúci navrhovateľovi povinnosti právneho zastúpenia v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, javí ako nadmieru rozširujúci a obchádzajúci účel právnej úpravy tohto inštitútu

správneho súdnictva.

Odvolací súd konštatuje, že zastavením konania z dôvodu porušenia súdom uloženej povinnosti
povinného právneho zastúpenia v predmetnom konaní, by sa navrhovateľovi odňala možnosť konať
pred súdom.

V tejto súvislosti možno prisvedčiť vhodnosti poukazu navrhovateľa na skoršie rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 65/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorého právneho výkladu k
inštitútu povinného právneho zastúpenia v konaní podľa § 250t OSP sa odvolací súd aj v tejto veci
pridržiava: „Odvolací súd súčasne zastáva názor, že zákonodarca pre konanie proti nečinnosti orgánu

verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nepredpokladal povinné
zastúpenie advokátom a to na základe logického výkladu ust. § 250t ods. 8 O.s.p., v zmysle ktorého sa
ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku použijú na konanie podľa
štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku primerane, ak nie je ustanovené inak. Právne
normy ustanovené v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku povinné právne zastúpenie

priamo nevylučujú, tak ako to je napr. v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§ 250l ods. 2).“

Odvolací súd dáva do pozornosti legislatívny vývoj v danej otázke, že i de lege ferenda, novým zákonom
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, sa povinné právne zastúpenie v konaní o žalobách proti

nečinnosti orgánu verejnej správy ustanovením § 49 ods. 2 písm. b) v spojení s § 6 ods. 2 písm. e)
explicitne vylučuje.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa
§ 246c ods. 1 OSP a § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci samej, vrátane náhrady trov
konania podľa § 224 ods. 3 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta

tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.