Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/669/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212224509
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212224509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci navrhovateľa Stavebného bytového
družstva II. Košice, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 3, IČO: 00 171 204 zastúpeného JUDr. Gabrielou
Jablonskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Letná 47 proti odporcom 1/ U. O., A. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v O., M. X, 2/ Ľ. O.J., A. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., M. X, zastúpenej splnomocneným
zástupcom U. O., 3/ U. H., A. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v D. P., T. X, o zaplatenie 10.453,16 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.04.2014
č. k. 17C/312/2012-215 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bol zamietnutý návrh proti odporcom v 1. a
2. rade a vo výroku o náhrade trov konania odporcov v 1. a 2. rade.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 17.04.2014
č. k. 17C/312/2012-215 konanie vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade zastavil,
odporcovi v 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Zamietol návrh proti odporcom v 1. a 2. rade a uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 627 €.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.
38D/382/2005, Dnot 67/2005 zo dňa 12.1.2006, právoplatným dňa 22.2.2006 bolo dedičské konanie
po nebohom U. H., N. XX.X.XXXX (otec odporcu v 3. rade) zastavené z dôvodu, že nebolo zistené,
že poručiteľ zanechal hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom prejednania
dedičstva. Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/155/2007, Dnot 168/2007 zo dňa
30.12.2009 súd určil v čase smrti poručiteľa všeobecnú hodnotu majetku sumou 30.800 €, výšku dlhov

poručiteľa 569,54 € a čistú hodnotu dedičstva v sume 30.230,46 €, a potvrdil dedičstvo po poručiteľovi,
ktoré pripadlo v celosti štátu - Slovenská republika, zastúpená Obvodným úradom v Košiciach, z dôvodu,
že poručiteľ závet ani listinu o vydedení nezanechal. Z uvedeného dôvodu dedičstvo po poručiteľovi
pripadlovcelostištátuakoodúmrť.Dňa24.3.2010ObvodnýúradKošiceoznámilStavebnémubytovému
družstvu II Košice, že dňa 17.3.2010 bola správcovi doručená výzva na dobrovoľné vydanie dedičstva
oprávnenému dedičovi zo zákona, a to synovi poručiteľa U. H. (odporca v 3. rade). Zároveň bol správca
vyzvaný, aby sa zdržal akéhokoľvek disponovania s dedičstvom. Odporca v 3. rade listom zo dňa

26.3.2010 oznámil Obvodnému úradu Košice akceptáciu a prijatie dedičstva.

Okresný súd mal preukázané, že dňa 14.6.2010 uzatvorili odporca v 3. rade ako prevádzajúci člen a
odporcovia v 1. a 2. rade ako nadobúdatelia členstva v súlade s Obchodným zákonníkom a stanovamiSBD II. Košice zmluvu o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve. Dňa
1.7.2010 uzatvoril navrhovateľ s odporcom v 1. rade nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu, ktorou
prenajímateľ prenechal nájomcovi dvojizbový družstevný byt s príslušenstvom v Košiciach, bytového

domu E-35 na M. J. Č.. X, č. bytu 18. Odporkyni v 2. rade uzatvorením tejto zmluvy vznikol spoločný
nájom bytu.

Súd zistil, že ekonomický stav na byte bol nasledovný: do smrti poručiteľa boli pasíva uplatnené v
dedičskom konaní. Od smrti poručiteľa odporcovia, resp. odporca v 3. rade uhradil len ním myslenú

nepremlčanú časť dlhu za obdobie od marca 2007 do marca 2010, pričom za obdobie rokov 2005
až 2007 dlh nebol uhradený. Podľa písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa
4.4.2014 žalovaná suma vo výške 10.453,16 € predstavuje nárok z titulu nedoplatkov na úhradách
spojených s nájmom bytu za obdobie od 1.2.2005 do 28.2.2007 vo výške 508,89 € a prislúchajúcich
poplatkov z omeškania ku dňu 31.12.2011 vo výške 9.617,43 €, spolu v sume 10.126,32 €; nárok z titulu
nedoplatkov na KDS za obdobie od 1.2.2005 do 28.2.2006 predstavuje sumu 27,66 € a prislúchajúcich

úrokov z omeškania ku dňu 31.7.2012 vo výške 299,18 €, spolu sumu 326,84 €.

Právne vec posudzoval podľa §§ 460, 461 ods. 1, 2, 462, 470 ods. 1, 472 ods. 1, 2, 473 ods. 1, 685
ods. 1, 2, 696 ods. 1, 2, 697, 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka a §§ 100 ods. 1, 2 a 101 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

Nakoľko navrhovateľ vzal návrh voči odporcovi v 3. rade späť v celom rozsahu a odporca v 3. rade so
späťvzatím návrhu súhlasil, súd konanie vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade zastavil.

Vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie zo strany odporcov v 1. a 2. rade

ustálil, že odporcovia v 1. a 2. rade sú pasívne legitimovaní, nakoľko i napriek tomu, že povinnosť
odporcov uhradiť vzniknuté prípadné nedoplatky nevyplýva z nájomnej zmluvy, táto povinnosť nepriamo
(ak neboli povinnosti splnené prevádzateľom členských práv) vyplýva zo zmluvy o prevode práv a
povinností spojených s členstvom v družstve uzavretej medzi odporcom v 3. rade a odporcami v 1.
a 2. rade ako nadobúdateľmi. Konštatoval, že v zmysle článku 1 zmluvy prevádzajúci prevádza na

nadobúdateľa všetky svoje práva a povinnosti, ktoré má ako člen a nájomca družstevného bytu SBD
II. Košice, najmä povinnosti k finančnej úhrade vyplývajúcej z predloženého vysporiadania záväzkov a
pohľadávok k termínu prevodu práv a povinností.

Okresnýsúddospelkzáveru,ženároknavrhovateľaniejedôvodný.Prvédedičskékonanieponebohom

U. H.H., N. XX.X.XXXX bolo uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. 38D 382/2005 zo dňa
12.1.2006 zastavené, pretože nebolo zistené, že poručiteľ zanechal hnuteľný a nehnuteľný majetok,
ktorý by mohol byť predmetom prejednania dedičstva. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.2.2006, kedy začala navrhovateľovi plynúť premlčacia lehota na prípadné uplatnenie jeho nároku.
Následne uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 22.2.2007 bolo začaté konanie o dedičstve podľa

ustanovenia § 175x ods. 2 O.s.p., a to na základe návrhu SBD II Košice. Od uvedeného momentu, (teda)
začatia konania o dedičstve premlčacia doba prestala plynúť, spočívala až do právoplatného skončenia
dodatočného dedičského konania, t.j. 2.2.2010.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že nemôže byť na ťarchu odporcu v 3. rade ako dediča po zomrelom

poručiteľovi, že notár v prvom dedičskom konaní nezistil žiaden majetok ani žiadneho dediča, nemôže
mu byť tiež na ťarchu ani to, že v dodatočnom dedičskom konaní nezistil súd žiadnych dedičov a
dedičstvo v podobe aktív a pasív pripadlo v celosti štátu a že až dňa 24.3.2010 bolo dedičstvo vydané
Obvodným úradom Košice oprávnenému dedičovi - odporcovi v 3. rade. Uviedol, že je možné sa
domnievať, že pokiaľ ide o dlh na nájomnom za obdobie od 1.2.2005 do 28.2.2007 poukazujúc na

skutočnosť, že v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 38D 382/2005, ktoré bolo zastavené z dôvodu,
že nebol zistený nielen dedič, ale ani žiaden majetok poručiteľa, nemohol na nejestvujúcom majetku
vznikať dlh. I napriek vyššie uvedenému odporca v 3. rade na základe dohody s „právnym oddelením“
navrhovateľa uhradil časť dlhu za obdobie troch rokov spätne, a to za obdobie od 1.3.2007 do 31.3.2010
a ďalej od apríla do júla 2010 (do prevodu členských práv) uhrádzal sumu 75,78 € titulom užívania

predmetného bytu. Odporca v 3. rade sa teda s úhradou dlhu na nájomnom a na KDS do omeškania
nedostal, pretože tento uhradil bezodkladne potom, ako mu dedičstvo bolo vydané a navrhovateľ
uvedené nedoplatky vyčíslil. Preto navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie poplatku z omeškania
v žalovanej výške za žalované obdobie od 1.2.2005 do 31.3.2010. Za obdobie od 1.2.2005 do 22.2.2006do právoplatnosti uznesenia o zastavení dedičského konania, súd zamietol návrh tiež z dôvodu, že tento
nárok navrhovateľa je premlčaný (uznesenie o zastavení dedičského konania nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.2.2006), kedy začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba. Okrem vyššie uvedeného súd

prvého stupňa mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľovi uplatňovaný
nárok, keďže odporca v 3. rade nemal vedomosť o smrti svojho otca a nemal možnosť vzniknutý problém
riešiť. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na rodinné vzťahy poručiteľa a odporcu v 3.
rade, i napriek tomu, že táto otázka nebola predmetom konania, súd poukázal na výpoveď odporcu v 3.
rade, ktorý uviedol, že po rozvode jeho rodičov otec sa o neho nezaujímal a nebol s ním v kontakte, čo

nemožno dávať za vinu odporcovi 3. rade pri posudzovaní ich vzťahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu a zaviazal
neúspešného navrhovateľa na náhradu trov konania odporcom v 1. a 2. rade vo výške 627 €.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol návrh a výroku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa nahradiť

odporcom v 1. rade a 2. rade trovy konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie
zmenil a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
10.453,16 € a trovy konania. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

V odvolaní poukázal na to, že nebohý U. H. st. bol výlučným členom Stavebného bytového družstva II.
Košice a výlučným nájomcom družstevného bytu na M. J. č. X Q. O.. S členstvom v bytovom družstve
je spojené nielen právo užívať byt, ale aj povinnosti spojené s úhradou nájomného a služieb spojených
s užívaním bytu podľa stanovených zásad pre určenie platieb. U. H. X.. N. XX.X.XXXX a v dedičskej
veci po poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D 155/2007 zo dňa 30.12.2009

rozhodnuté tak, že majetok z dedičstva, t.j. členské práva a povinnosti k bytu pripadli ako odúmrť štátu,
keďže ho nenadobudol žiadny dedič. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.2.2010. Poukázal na §
460 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, avšak
účinky právoplatného dedičského rozhodnutia nastávajú ex tunc (k okamihu smrti poručiteľa) a na § 101
OZ, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý

raz. Uviedol, že zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na ustanovenie dediča ako odúmrť štátu
uvedeným uznesením mohol navrhovateľ prvý raz vykonať právo, t.j. právo podať žalobu voči dedičovi

3.2.2010, týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota a právo sa mohlo vykonať do 3.2.2013. Podľa
vyššie uvedeného sa nárok mohol premlčať až 3.2.2013, zatiaľ čo žaloba bola podaná 27.8.2012, t.j.
nárok uplatnený touto žalobou nebol premlčaný. Poukázal na to, že dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je
nedoplatok z nájomného, ktorý vznikol za dobu od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Tieto dlhy
sa v dedičskom konaní neprejednávajú, právoplatnosťou dedičského rozhodnutia a následným vydaním

dedičstva oprávnenému dedičovi dňa 24.3.2010 sú dlhy na byte (od 26.1.2005) dlhmi dediča, t.j. odporcu
v 3. rade, na ktorého prešli členské práva a povinnosti podľa § 706 OZ. Nezakladá sa preto na pravde
tvrdenie súdu, že ak majetok neexistoval, nemohli na byte vznikať žiadne nedoplatky a nemohol teda
vzniknúťanižiadendlh.PoukazujúcnaustanovenieObčianskehozákonníkaonadobudnutídedičstvaku
dňu smrti poručiteľa, považuje tvrdenie súdu za tvrdenie v rozpore s Občianskym zákonníkom. Samotný

byt zaťažujú povinnosti ako úhrady, ktoré uhradil dedič za tri roky spätne od nadobudnutia dedičstva. Vo
zvyškunepovažovalnárokyzasporné,ale„len“premlčané, atozdôvodu,že(podľajehonázoru)úhrada
nákladov za obdobie do 1.3.2007 je premlčaná. Z dôvodu, že na byte vznikali nedoplatky aj v období
od smrti poručiteľa, t.j. od 25.1.2005 do 1.3.2007, čo žiaden z účastníkov nespochybňuje, spornou
je len otázka premlčania. Odvolateľ uviedol, že ak došlo k postúpeniu práv a povinností spojených s

členstvom v Stavebnom bytovom družstve II Košice z odporcu v 3. rade na odporcov v 1. a 2. rade,
sú pasívne legitimovaní k úhrade žalovanej sumy práve odporcovia v 1. a 2. rade, a to spoločne a
nerozdielne, nakoľko sa stali spoločnými členmi SBD II Košice a spoločnými nájomcami družstevného
bytu v Košiciach. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o rozpore s dobrými mravmi. Poukázal
na to, že v rozpore s dobrými mravmi by bolo, keby dedič nadobudol majetok ku dňu smrti poručiteľa a

nezaplatil by za dlh, ktorý na zdedenom majetku vznikol odo dňa smrti poručiteľa.

K odvolaniu sa vyjadril odporca v 1. rade, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu. Uviedol, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav a v dôvodoch svojhorozhodnutiasavysporiadalsovšetkýminávrhminavrhovateľa.Dôvodynavrhovateľauvedenévodvolaní
preto považoval za bezpredmetné v snahe oddialiť konečné rozhodnutie súdu.

Vyjadrenie odporcu v 1. rade k odvolaniu navrhovateľa bolo navrhovateľovi doručené dňa 01.08.2014
(čl. 243 spisu).

Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2
O.s.p., aby sa vyjadril k možnému použitiu ustanovení § 229 a § 230 Obchodného zákonníka, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní neboli použité a môžu byť pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce.

Navrhovateľ vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedol, že súhlasí s použitím ustanovení § 229 a §
230 Obchodného zákonníka pri rozhodovaní v tomto konaní.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh zamietol (vo vzťahu k

odporcom v 1. a 2. rade) a vo výroku, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcom v
1. a 2. rade trovy konania vo výške 627 Eur.

Rozsudok vo výroku, ktorým súd konanie vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade zastavil
a vo výroku, ktorým súd odporcovi v 3. rade nepriznal náhradu trov konania, nebol odvolaním napadnutý,

(nadobudol právoplatnosť), a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.04.2016 o 13,00 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.04.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O.s.p..

Navrhovateľ namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ustanovenia §

205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 132-§ 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd udáva, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právana zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku, bolo potrebné
ustáliť, akým titulom je uplatnený nárok vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade.

V konaní nebolo sporné, že predmetom nároku navrhovateľa je suma vo výške 10.453,16 €, ktorá

pozostáva z nedoplatkov na úhradách spojených s nájmom bytu za obdobie od 1.2.2005 do 28.2.2007
vo výške 508,89 € a prislúchajúcich poplatkov z omeškania ku dňu 31.12.2011 vo výške 9.617,43 €,
spolu v sume 10.126,32 € a z nedoplatkov na „KDS“ (teda služieb spojených s užívaním bytu) za obdobie
od 1.2.2005 do 28.2.2006 vo výške 27,66 € a prislúchajúcich úrokov z omeškania ku dňu 31.7.2012 vo
výške 299,18 €, spolu vo výške 326,84 €.

Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporca v 3. rade dňa 14.06.2010 uzatvoril s odporcami
zmluvu o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve. Dňa 01.07.2010
uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom v 1. rade nájomnú zmluvu o nájme družstevného
bytu. Odporkyni v 2. rade uzatvorením tejto zmluvy vznikol spoločný nájom bytu.

Podľa ustanovenia § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť
na iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností
na inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva

alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

Podľa ustanovenia § 229 ods. 2 Obchodného zákonníka, stanovy môžu určiť prípady, keď
predstavenstvo nesmie odmietnuť súhlas s prevodom členských práv a povinností alebo sa nevyžaduje

súhlas predstavenstva.

Podľa ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v
bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti
spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o

prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky
ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné
oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

Nakoľko predmetom konania je nárok navrhovateľa titulom nájomného a služieb spojených s užívaním

bytu za obdobie (od 01.02.2005 do 28.02.2006 resp. 28.02.2007), ktoré predchádzalo vzniku nájomného
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a odporkyňou 2. rade, vychádzajúc z vyššie
citovaných ustanovení § 229 a § 230 Obchodného zákonníka bolo potrebné posúdiť, či na základe
prevodu členských práv a povinností dohodou v zmysle ustanovenia § 229 a § 230 Obchodného
zákonníka dochádza k vstupu do práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, ktorá bola

uzatvorená s predchádzajúcim nájomcom.

Súdna prax dospela k záveru, že na základe dohody o prevode práv a povinností dochádza k prevodu
len tých práv a povinností, ktoré sú spojené výlučne s členstvom v bytovom družstve. S členstvom v
bytovom družstve je napr. spojené okrem iných práv a povinností právo na základný členský podiel,

zostatkovú hodnotu členského podielu a ďalej napr. právo na uzavretie nájomnej zmluvy družstevného
bytu. Na základe prevodu členských práv a povinností dohodou v zmysle ustanovenia § 229 a § 230
Obchodného zákonníka nedochádza k vstupu do práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy,
ktorú uzavrelo bytové družstvo s predchádzajúcim členom a nájomcom družstevného bytu ohľadompohľadávok z dlžného nájomného. Pohľadávka na dlžnom nájomnom nie je súčasťou práv a povinností
spojených s členstvom v družstve a nie je ani súčasťou práva užívať družstevný byt (práva nájmu
družstevného bytu), ktoré vznikne novým nájomcom družstevného bytu (viď R NS ČR z 29.04.2001 sp.

zn. 29Odo 440/2001).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odporcovia v 1. a 2. rade uzavretím dohody o prevode práv a
povinností nevstúpili do povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy predchádzajúceho nájomcu, a preto
nie je daná ich pasívna vecná legitimácia v tomto spore bez ohľadu na to, či v samotnej zmluve bol

alebo nebol uvedený aj prevod povinnosti k finančnej úhrade vyplývajúcej z predloženého vysporiadania
záväzkov a pohľadávok k termínu prevodu práv a povinností.

Vzhľadom na odlišné posúdenie otázky pasívnej legitimácie odporcov v 1. a 2. rade, vecne správne
rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh navrhovateľa zamietol, aj keď z iných dôvodov.

Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov v 1. a 2. rade odvolacia námietka
navrhovateľa, spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení plynutia premlčacej doby, nie je za daných
okolností právne relevantná.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch, aj keď z iných

dôvodov, ako vecne správny, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p.. Odporcovia v 1. rade a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho
konania si však neuplatnili, a preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0/§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.