Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114233966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114233966.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti
povinnej: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X. G., J., P. XXXX/XX, o vymoženie 579,45 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 11. decembra 2014

č. k. 19Er/1270/2014-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podaním spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 26. 10. 2014
žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 06837/13 zo dňa 20. 11. 2013, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len "rozhodcovský
rozsudok"). Súdny exekútor požiadal dňa 27.11.2014 Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému. Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 01. 2014 a vykonateľnosť
dňa 10. 01. 2014. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods.
1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm.
r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku stáleho rozhodcovského súdu

vyplýva, že účastníci konania sa v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 26. 10. 2011 (ďalej len "Rozhodcovská
zmluva") v Čl. II, dohodli, že: „1. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 401000327 uzatvorenej
dňa 26. 10. 2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava,

ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. 2. Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je toutorozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu“. Zo Zmluvy, ako aj z Rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že tieto zmluvy boli vopred
pripravenédodávateľom-veriteľompreveľkýpočetspotrebiteľov-dlžníkov,apretopovinnáaninemohla

ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom
na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv je zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy
s povinnou bezprostredne nasledovalo aj uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinná musela
súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva bola veriteľom
navrhnutá vopred, a teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ

nemohol ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V
čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto
spôsobom sa povinná vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Podľa názoru súdu prvého stupňa je uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako
podmienky uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a
neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Samotná rozhodcovská

zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo je
len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na
rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských
úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi. V prípade, ak si veriteľ
vynútiodspotrebiteľaprijatierozhodcovskejzmluvy(uzatvorenáspolusozmluvouoúverevtenistýdeň),

nadobudne voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že môže sám určiť, kto ich spor rozhodne s
konečnouplatnosťou.Rozhodcovskúzmluvuuzavretúmedzidodávateľomaspotrebiteľom,napodklade
ktorej veriteľ iniciuje voči dlžníkovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po
vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú

výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude
rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom.
V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a
teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého

stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Na základe
vyššie uvedených skutočností mal za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45
ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti
zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské

konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje
podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzuje
k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn.
ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v intenciách ust.
§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto
zákona. Uviedol, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Uzavrel, že v
zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán

podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1
tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, pričom povinnej
nebolaodňatámožnosťobrátiťsavprípadeakýchkoľvekspornýchotázokspojenýchsozmluvouoúvere
na všeobecný súd.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

predložená súdu prvého stupňa dňa 27. 11. 2014. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 579,45 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 20. 11. 2013 sp.zn. SR 06837/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 01.
2014 a vykonateľnosť dňa 10. 01. 2014. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 401000327, uzatvorená

účastníkmi konania dňa 26. 10. 2011, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovská zmluva,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 10. 2011.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,

4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú hmotnoprávnymi predpokladmi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
ust.§45ZRKjehmotnoprávnympredpokladomvykonaniaexekúcie.Keďžeust.§44ods.2Exekučného
poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť
na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak

ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na
neúčasť povinnej v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na
ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere č.
401000327, uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 10. 2011. Nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto
ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v
potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho

rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp.zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého

pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),

pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania dňa
26. 10. 2011 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa podľa článku II. bod 1, 2 rozhodcovskej

zmluvy dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 401000327, uzatvorenej
dňa 26. 10. 2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo

zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto koncipovaná rozhodcovská doložka

v predmetnej rozhodcovskej zmluve celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť. Predmetná rozhodcovská
zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie v tom, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na
všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Sú

preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo
veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom z rozhodcovskej zmluvy
vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bola povinná ako spotrebiteľ poučená o následkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Povinná tak nemala reálnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti

rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom
i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver,
že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky formou samostatnej zmluvy v spotrebiteľskom právnom
vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola

založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.