Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. júl 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515201561
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7515201561.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého I. T., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky R. T., nar.X.X.XXXX, bytom D. č.XX a otca B. I.,
nar.XX.X.XXXX, bytom L. Y. č.XX, v konaní o zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. konania 2P/22/2009 - 21 zo dňa 30.4.2009, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. konania 8CoP/209/2009 - 37 zo dňa 25.11.2009, v
časti rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. T. (I. I.), nar.XX.X.XXXX, takto:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. sumou 150,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc 4.2.2015.

Dlžné výživné za obdobie od 4.2.2015 do 10.7.2015 spolu v sume 650,-Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť
do rúk matky do 3 dní od doručenia rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

MatkamaloletéhoI.T.,nar.XX.X.XXXX,podalanatunajšísúddňa4.2.2015návrhnazvýšenievýživného
pre maloletého I., ktorý odôvodnila tým, že otec maloletého I. prispieva na jeho výživu sumou 25,-Eur
mesačne, čo je suma, ktorá nepokrýva ani náklady na cestovné maloletému do školy. Matka má zvýšené
výdaje na maloletého v súvislosti s nákupom oblečenia, stravy, nakoľko sa jedná o takmer dospelého
chlapca. Matka maloletého má vedomosti, že otec maloletého pracuje v zahraničí. Z uvedených dôvodov
matka požaduje zvýšenie výživného na sumu 180,-Eur mesačne.

Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne, pričom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom
na zvýšenie výživného pre maloletého I. nesúhlasí. V podanom vyjadrení uviedol, že je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, stará sa o svoju chorú matku, pričom nemá
vlastný príjem, finančne mu vypomáha matka, pretože žije z jej dôchodku, z ktorého aj platí výživné.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého

I., primerane možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, nakoľko
zvýšenie výživného je v danom prípade v záujme maloletého dieťaťa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
súdnom spise, ako aj obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. a zistil tento stav vo veci:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č. konania 2P/22/2009 - 21 zo dňa 30.4.2009, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. konania 8CoP/209/2009 - 37 zo dňa 25.11.2009 súd určil
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému I. T. (I. I.), nar.XX.X.XXXX tak, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletého I. mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima, určeného zákonom o
životnom minime v platnom znení, počnúc 1.7.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.12.2009.

Matka žije spolu s maloletým synom I. a plnoletým synom S. v rodičovskom rodinnom dome, v spoločnej
domácnosti s rodičmi, ktorí sú obaja starobní dôchodcovia. Matka pracuje v spoločnosti Magneti Marelli
Slovakia, s.r.o., už takmer 4 roky, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú. Príjem
z práce uviedla vo výške cca 460,-Eur mesačne v čistom. Poberá rodinné prídavky na maloletého I.,
u zamestnávateľa si uplatňuje daňový bonus na dieťa. Iný príjem nemá. Nie je vlastníčkou žiadnej

nehnuteľnosti, nevlastní ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Plnoletý syn S. pracuje v spoločnosti
Getrag Kechnec, na dohodu o vykonaní práce, s príjmom do 500,-Eur mesačne. Rodičia matky poberajú
dôchodky vo výške 332,-Eur a 190,-Eur mesačne. Iné príjmy do domácnosti nie sú.

Matka prispieva na bývanie v rodinnom dome tak, že mesačne uhrádza platby za elektrinu v sume 130,-

Eur mesačne, rodičia matky uhrádzajú platby za plyn v sume 120,-Eur mesačne. Ďalej matka platí za
odpad poplatok ročne 60,-Eur. Náklady na cestovanie do práce uviedla vo výške do 30,-Eur mesačne.
Platí si mobilný telefón vo výške 10,-Eur mesačne. Náklady na stravu v domácnosti uviedla v sume 200,-
Eur mesačne.

Maloletý I. navštevuje 2.ročník na Strednej odbornej škole na M. ulici v Košiciach, jedná sa o 4ročné
štúdium ukončené maturitnou skúškou. Do školy cestuje autobusom v kombinácii s MHD, náklady na
cestovanie má matka v sume 42,-Eur mesačne. Stravuje sa doma. Nenavštevuje platené krúžky. Nemá
vážne zdravotné problémy, avšak je často chorľavý, takmer každý mesiac, náklady na jeho liečbu sú
okolo15,-Eurmesačne.Zvýšenévýdajemámatkaumaloletéhonazačiatkuškolskéhorokavsúvislostis

nákupomškolskýchpotrieb,okolo50,-Eur,poplatokzaZRPŠ15,-Eur,triednyfond5,-Eur,Ďalšienáklady
má matka na zabezpečenie oblečenia, ktoré zakupuje I. ako pre dospelého, keďže sa jedná o vysokého
chlapca, s výškou 198cm.

Podľa vyjadrenia matky otec sa okrem súdom určeného výživného inak na výžive maloletého I.

nepodieľa, mesačne platí výživné v sume 25,-Eur. Naposledy sa s maloletým I. videl v januári tohto roku,
príležitostne mu zakúpi sladkosti, doniesol mu slúchadlá a nejaký prístroj za 30,-Eur event. 40,-Eur.

Otec maloletého I. nemá iné vyživovacie povinnosti. Žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom
dome, ktorý patrí jeho matke. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a bratom. Matka otca je starobnou

dôchodkyňou, s dôchodkom vo výške cca 350,-Eur mesačne, brat je čiastočným invalidným dôchodcom,
jeho príjem otec uviesť nevedel. Otec maloletého I. uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie, bez príjmu. Na dotaz súdu, či si uplatnil nárok na dávku v hmotnej
núdzi, nereagoval. Na pojednávaní uviedol, že pracoval v Nemecku, od marca 2014 do 15.8.2014,
kde vykonával brigádnickú činnosť v Mníchove, roznášal letáky, kde dosahoval príjem v sume 800,-

Eur, z toho 500,-Eur dával za podnájom. Ďalej na pojednávaní uviedol, že má zdravotné problémy, aj
psychické, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Otcovi maloletého I. bola uložená lehota na zdokladovanie a preukázanie skutočností, ktoré uviedol na
pojednávaní,ohľadnejehopríjmuvzahraničí,akoajvýdajov,ktorémalvzahraničí,vsúvislostisbývaním

v podnájme, tieto nepredložil, ani nezdokladoval. Otec nezdokladoval ani svoj zhoršený zdravotný stav.

Z opisu mzdového listu zamestnávateľa matky vyplýva, že matka maloletého I. mala za obdobie od
2/2014 do 1/2015 čistý priemerný mesačný príjem vo výške 410,94,-Eur.

Z potvrdenia ÚPSVaR Košice, odbor služieb zamestnanosti, odbor sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
vystaveného dňa 4.6.2015 vyplýva, že otec maloletého I. bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie na
ÚPSVaR Košice v období od 23.2.2015 do 16.4.2015, predchádzajúca evidencia menovaného bola od
23.10.2013 do 10.3.2014.Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru,
že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého I. je podaný dôvodný, nakoľko od poslednej
úpravyvyživovacejpovinnostikmaloletémuI.došlonastranemaloletéhoI.kpodstatnejzmenepomerov.
Maloletý I. nastúpil na strednú školu, je starší, čím sa zvýšili náklady vynakladané na jeho výživu -

stravovanie, ošatenie, uspokojovanie ďalších nevyhnutných osobných a školských potrieb, pričom na
ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu
maloletého dieťaťa je v súčasnosti objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky
výživného.

K podstatnej zmene pomerov došlo aj u otca maloletého dieťaťa, ktorý bol v čase posledného

súdneho rozhodnutia nezamestnaný, vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberal
dávku v hmotnej núdzi v sume 60,43,-Eur mesačne. Aj toho času je otec podľa vlastného vyjadrenia
nezamestnaný, nebol mu preukázaný žiadny príjem, avšak nie je evidovaný na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie, evidovaný bol v posledných 12 mesiacoch krátkodobo od 23.2.2015 do
16.4.2015.

U matky maloletého I. došlo k zmenám pomerov, v tom, že matka maloletého I. bola v čase posledného
súdneho rozhodnutia zamestnaná v spoločnosti C. T., s príjmom 365,-Eur mesačne netto, toho času má
príjem cca o 100,-Eur netto vyšší.

Obom rodičom sa od poslednej súdnej úpravy zmenili pomery aj v tom smere, že im ubudla vyživovacia
povinnosť k už plnoletému synovi S., nar.X.X.XXXX.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktorý povinný na seba berie.

Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z schopností, možností a majetkových pomerov
oboch rodičov, prihliadol na to kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará, ako aj z
odôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa.Odôvodnenépotrebydieťaťasúovplyvňovanéschopnosťami

a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti
a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca
prispievať na výživu maloletého I. sumou 150,-Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa nemá preukázaný

žiadny oficiálny príjem. Nie je evidovaný dlhodobo na úrade práce, nepoberá od štátu príjem vo forme
štátnychsociálnychdávok.Neuviedolsúdužiadnetakézdravotnéproblémy,ktorébymubránilisariadne
zamestnať. Má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity. Neoficiálne si brigádnicky privyrábal, v
zahraničí, svoj príjem uviedol v sume 800,-Eur mesačne, svoje výdaje v sume 500,-Eur mesačne. Je
zjavné, že jeho životná úroveň je vyššia, ako ju sám deklaruje.

Výživné pre maloleté dieťa je zákonnou povinnosťou rodičov. Ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine
určuje medzi kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý
má prednosť pred princípom fakticity príjmov aj v prípade, že povinný rodič na seba berie neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovať výživné. Ak sa tvrdený príjem otca javí ako nepravdivý, je

povinnosťou súdu prihliadať na celkové majetkové a príjmové pomery otca, na jeho životnú úroveň,
na jeho deklarované životné výdaje. Životnú úroveň rodičov zdieľa aj maloleté dieťa. Navyše otec iné
vyživovacie povinnosti nemá. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v
prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj svoje
iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a je toho názoru, že určená výška výživného v sume 150,-
Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého I. s poukazom na jeho vek a zdravotný
stav, ako aj s poukazom na možnosti a schopnosti otca. U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o

maloletého, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu plní aj hodnotou práce
vynakladanej pri jeho opatere a uhrádzaním nákladov na bývanie a každodennú starostlivosť o maloleté
dieťa.

Nakoľko otec od podania návrhu reálne prispieva na výživu maloletého I. sumou 25,-Eur mesačne, súd

určil dlžné výživné v mesačnej dlžnej sume vo výške 125,-Eur a určil dlžné výživné za 5 mesiacov a 6
dní v celkovej sume 650,-Eur, ktoré uložil zaplatiť otcovi do rúk matky do 3 dní od doručenia rozsudku,
v zmysle ust. § 160 ods.1 O.s.p.

Vzhľadom k uvedenému a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol
ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa

začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.