Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232397
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113232397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS
a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie STRELÁK & PETKOV v F., W. U. XX, proti odporkyni: I.
S., nar. X.X.XXXX, bytom A., N. XXX/X, v konaní o zaplatenie 497,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/334/2013-93 zo dňa 8. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, v ktorom súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, p
o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 309,25 eur
spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania.
Skúmaním obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ k/ a

zák. č. 129/2010 Z.z., pretože v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN. Súd sa prejudiciálne
zaoberal aj platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko takáto zmluva podľa vedomostí
súdu z vlastnej praxe najmä iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou o úvere. Takúto
zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií
s cieľom obchádzať zákon a nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa zakrývali vysoké náklady dlžníkov
pod prísľubom rôznych výhod, ktoré by inak veriteľ bol povinný aj tak poskytovať zo zákona. Nakoľko
navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 500,- eur a uhradila navrhovateľovi na splátku úveru 2,5 eur a

zmluvu o domácom servise 188,25 eur ako plnenie spojené s úverom, ktoré súd započítal na úhradu
úveru, zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľovi zostatok poskytnutej sumy bez poplatkov a úrokov vo
výške 309,25 eur a návrh vo zvyšku zamietol. S poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a obdobný pomer
úspechu účastníkov súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Bol názoru, že
prvostupňový súd prekročil svoju právomoc, nakoľko svojou činnosťou prekročil rámec predmetu

konania, ktorý nastolil navrhovateľ podaním svojho návrhu. Predmetom tohto konania je len plnenie
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320110252 zo dňa 5.2.2011. Kategoricky odmietol postup súdu,
ktorým sa mal prejudiciálne zaoberať platnosťou Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, pričom
poukázal aj na jednotlivé rozhodnutia krajských súdov, ako i na názor NBS a Inšpektorátu Slovenskejobchodnej inšpekcie. Nestotožnil sa s názorom, že sa nedal určiť dátum konečnej splatnosti úveru. Z
častí zmluvy bolo možné tento dátum vyvodiť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

K podanému odvolaniu sa odporkyňa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. tento rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V
nenapadnutej časti ponechal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým

spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Pokiaľ ide o posúdenie previazanosti/nesamostatnosti zmluvy o domácom servise, tak takýto záver
odvolací súd už potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti, a to rôzne senáty. Je následne bez akéhokoľvek
právneho významu (ohľadne predmetného záveru) účelová argumentácia odvolateľa, že zmluva o

domácom servise nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Podstatou dotknutého rozhodnutia totiž
je, že z vymedzenia práv a povinností je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatnej zmluvy.
Skutočnosť, či je alebo nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nemá na jej nesamostatný a nekalý
charakter žiadny vplyv/dopad. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ by jednotlivé ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy

(napr. o úvere) a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od
spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Presne k uvedenému
smeruje činnosť navrhovateľa v procese uzatvárania zmlúv o úvere. Zmluva o domácom servise totiž
definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa; rozhodne nejde
o nadštandardné služby, ako sa snaží tvrdiť navrhovateľ. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy

navrhovateľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Aj v nadväznosti na
uvedené je bezpredmetný poukaz odvolateľa na rozhodnutie Inšpektorátu SOI o samostatnosti oboch
zmlúv. Navyše, konajúce súdy ani nie sú viazané daným rozhodnutím o zastavení správneho konania (§
135 O.s.p.). Preto pokiaľ by sa aj okresný súd s predmetným argumentom v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal, nemá to za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež pre okresný (a

ani odvolací) súd nie sú záväzné rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach navrhovateľa.
Skutočnosť, že Zmluva o domácom servise predstavovala iba účelovo vyňatú časť zmluvných dojednaní
zo zmluvy o úvere do „samostatnej zmluvy“, zodpovedá oprávneniu súdov pri prejednaní súdenej veci
posúdiť jej platnosť. V podstate ani nešlo o štandardné skúmanie platnosti zmluvy, ale o vyhodnotenie
neakceptovateľnej účelovosti (nekalej praktiky) v postupe dodávateľa/navrhovateľa v procese uzavretia

zmluvy o úvere. V zmysle uvedeného považoval odvolací súd argumentáciu súdu prvého stupňa za
logickú a konzistentnú. Plnenia, ktoré podľa názoru navrhovateľa mali predstavovať plnenie zo zmluvy o
domácomservise,sú(jednoznačne)plneniamisúvisiacimisposkytnutýmúverom,pretojenutnézahrnúť
do sumy, ktorú odporkyňa zaplatila.
Napokon,postupokresnéhosúduprihodnotenízmluvyodomácomservisepredkladanejnavrhovateľom

v iných konaniach zodpovedá zneniu § 121 O.s.p., v zmysle ktorého sa nedokazujú skutočnosti známe
súdu z jeho činnosti.

Pokiaľ išlo o uvedenie dátumu konečnej splatnosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je nutné zdôrazniť,
že zákon vyžaduje obligatórne takýto údaj, a to aj z dôvodu ochrany a informovanosti spotrebiteľa.

Argument, že sa konečný dátum splatnosti dá vyvodiť z počtu splátok, nie je opodstatnený.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešná bola odporkyňa, ktorá si všaknáhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, a preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.