Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/251/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899430
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2103899430.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu DUO OA, s.r.o. v likvidácii,
Liptovský Trnovec 149, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hladkou, Röntgenova 8, Bratislava proti
žalovanému Accentis Trnava, s.r.o., Námestovo 1088, zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou
Bajovou, Hlavná 25, Trnava, o návrhu na zaplatenie 10.788,52 eur s príslušenstvom a o vzájomnom
návrhu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/4/2003-476 zo dňa
21.05.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15Cb/4/2003-491 zo dňa 16.07.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 21.05.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo
dňa 16.07.2014 v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.788,52 eur a v časti o zamietnutí
vzájomného návrhu žalovaného p o t v r d z u je .

Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 21.05.2014
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.07.2014 z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 10.788,52 eur (325.014,90 Sk) ako časti
ceny diela dojednaného účastníkmi zmluvou zo dňa 28.6.2001, ktorej predmetom bola dodávka a

montáž podlahy INCAFLOOR v areáli žalovaného. Poukazoval na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z článku VII. bod 5 zmluvy uhradiť 10 % z ceny diela (305.250 BEF = 325.014,90 Sk) do
14 dní po odovzdaní a prevzatí materiálu na mieste plnenia zmluvy a od zmluvy listom zo dňa 23.11.2001
odstúpil, pričom jeho tvrdenia o nekvalite podlahy a pokládky boli iba účelové a právne relevantne mohol
od zmluvy odstúpiť podľa jej článku X. až zaplatením odstupného vo výške zhotoviteľom preukázateľne
vynaložených nákladov.

V priebehu konania žalobca so súhlasom súdu (uznesenie zo dňa 28.03.2014) žalobu rozšíril o úrok z
omeškania vo výške 11,35 % zo sumy 10.788,52 eur od 01.09.2001 do zaplatenia.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a súčasne sa voči žalobcovi vzájomným návrhom domáhal zaplatenia
85.731,63 eur (2.582.751,- Sk) s 13 % úrokom z omeškania od 1.12.2001 do zaplatenia ako vydania
už uhradenej časti ceny diela a uloženia mu povinnosti prevziať 600m2 doposiaľ nepoužitej podlahy
INCAFLOOR. Namietal, že žalobca porušil zmluvu o dielo podstatným spôsobom, nakoľko sa zaviazal

k činnosti, na ktorú nemal oprávnenie, napriek nevhodnosti podlahy do jeho prevádzky ho viackrát
písomne utvrdzoval v tom, že podlaha je pre žalovaného vhodná a neodstránil vady diela spočívajúce
v odlepovaní a vydúvaní sa podlahy. Podľa jeho názoru žalobca pri pokládke podlahy zvolil nesprávny
materiál a technologický postup, čo bolo potvrdené znaleckým posudkom Stavebnej fakulty Žilinskejuniverzity,podľaktoréhosahodnotenáPVCpodlahovinapoužívaajevhodnáibapreobčianskuabytovú
výstavbu, nie pre ľahký priemysel s intenzívnou prevádzkou.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.05.2014 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
10.788,52 eur a vo zvyšnej časti predstavujúcej uplatnený nárok na úrok z omeškania žalobu zamietol.
Súčasne zamietol vzájomný návrh žalovaného, žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na
náhradu trov konania v celkovej výške 8.332,51 eur (4.256,40 eur + 116,18 eur + 3.959,93 eur) a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 255,59 eur.

V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 28.06.2001 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa
žalobca ako dodávateľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa realizovať dodávku a montáž 3000
m2 podlahy INCAFLOOR, hrúbky 5 mm v areáli spoločnosti PUNCH PRODUCTS TRNAVA, s.r.o..
Žalobca toto dielo realizoval prostredníctvom subjektu TOREX. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný

sa zaviazal zostávajúcich 20 % z ceny diela, t.j. vo výške 610.500,- BEF zaplatiť žalobcovi tak, že prvých
10 %, t.j. 305.250,- BEF zaplatí do 14. dní po odovzdaní a prevzatí materiálu na mieste plnenia zmluvy
a zvyšných 10 % do 14. dní po protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela a odstránení prípadných vád
a nedorobkov. Ďalej mal súd z obsahu spisového materiálu preukázané, že žalovaný svojim podaním
zo dňa 23.11.2001 odstúpil od predmetnej zmluvy o dielo z dôvodu, že považuje vady na predmetnom

diele za neodstrániteľné, nakoľko aj napriek uplatnenej reklamácii po odstraňovaní týchto vád podlahy jej
podlepením sa tieto vady znova zopakovali a podlaha sa odlepovala. Žalovaný v odstúpení tiež uviedol,
že podlaha je pre prevádzku žalovaného nevhodná a nebezpečná pre jej nekvalitu a nespoľahlivosť.

Súd mal z predloženého listinného dôkazu a to Vyhlásenia výrobcu o preukázaní zhody (č.l. 6)

preukázané, že PVC podlaha Incafloor bola vhodná do priemyselných priestorov a teda aj do priestorov
žalovaného. Z originálu tohto Vyhlásenia vyplýva, že PVC podlaha zn. INCAFLOÓR spoločnosti
TRICYCLON NV, Zwevegemstraat 33 A, B-8553 Zwevegem, Belgicko je vhodná do priemyselných
priestorov. Dokazovaním bolo zároveň preukázané, že vyhlásenie výrobcu o preukázaní zhody
nachádzajúce sa na č.l. 48 súdneho spisu bolo žalovanému predložené omylom. Vzhľadom k tomu,

že toto vyhlásenie bolo predložené aj Žilinskej univerzite táto musela pri vypracovaní svojho posudku
vychádzať len z údajov v ňom uvedených a následne konštatovať, že táto PVC podlaha je vhodná len
pre občiansku vybavenosť a nie do priemyselných priestorov. Z uvedeného teda podľa názoru súdu
vyplýva vhodnosť použitého materiálu v priestoroch odporcu. Súd má tiež za to, že uvedený znalecký
posudok je vzhľadom na vyššie uvedené nepoužiteľný pri posudzovaní vhodnosti podlahy do priestorov

žalovaného a z hľadiska správnosti použitého technologického postupu.

Pre kvalitu samotného diela je dôležité aj posúdenie či bol dodržaný technologický postup pri pokládke
podlahy a to v časti lisovňa a pred halou xerox. Vykonaním dokazovaním najmä z výpovede svedka V. V.,
prihliadajúcajnapísomnévyjadrenieobchodnéhoriaditeľavýrobcupodlahyE.B.P.S.,bolopreukázané,

že spôsob pokládky od stredu ku krajom je odporúčaným spôsobom a nie striktne predpísaným a teda
jediným možným, pričom najmä v priestoroch, ktoré sú dlhšie ako širšie a v priestoroch kde nemožno
začať pokladanieodstredupodlahyjemožnérealizovaťpokládkuajzbočnýchstrán.Dokazovanímbolo
tiež preukázané, že v hale lisovňa, ktorá mala rozmer približne 120 x 12m a v ktorej bolo zabudovaných
12 lisov, ktoré sa nedali demontovať a presunúť, práve táto skutočnosť a úzky priestor medzi uvedenými

zariadeniami mala vplyv na samotnú inštaláciu podlahy smerom od krajov. Zároveň má súd za to,
že tvrdenia žalovaného o nedodržaní stanoveného technologického postupu poukazujúc na závery
znaleckéhoposudkuIng.Poóraneobstoja,nakoľkoakozosamotnéhoposudkuvyplýva,posudokznalec
vypracoval iba na základe technickej dokumentácie a korešpondencie účastníkov a teda k príčine vzniku
vád sa vyjadril iba hypoteticky. Jeho závery založené na domnienkach sú teda podľa názoru súdu

nepreukázané a nepoužiteľné. Sám znalec uviedol nemožnosť objektívneho posúdenia vzniku vád z
dôvodu nemožnosti vykonania obhliadky podlahy a to pre jej odstránenie z prevádzky žalovaného.

Súd sa pred rozhodnutím o dôvodnosti samotného návrhu žalobcu zaoberal otázkou dôvodnosti a
platnosti odstúpenia žalovaného od predmetnej zmluvy o dielo. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný

odstúpil od uzavretej zmluvy o dielo listom zo dňa 23.11.2001, z ktorého vyplýva odstúpenie z dôvodu
jej nevhodnosti pre prevádzku žalovaného a jej vád ako neodstrániteľných.Predpokladom pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia § 550 Obchodného
zákonníka je, že objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľom zvolený technologický postup bol jedným

z možných spôsobov kladenia podlahy, pričom vzhľadom na špecifickosť priestoru, v ktorom sa
nachádzali zariadenia, pokládku nebolo možné realizovať odporúčaným postupom t.j. od stredu ku
krajom a teda nemožno mať za to, že by žalobca postupoval v rozpore so svojimi povinnosťami.
Ďalším predpokladom pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy je výzva na odstránenie vád diela a
vykonávanie diela riadnym spôsobom a povinnosť objednávateľa poskytnúť zhotoviteľovi primeranú

lehotu na odstránenie vád. Súd z upozornenia žalovaného zo dňa 30.08.2001 (č.l. 36 spisového
materiálu) zistil, že tento vyzval žalobcu okrem iného na opätovné položenie a podlepenie podlahy
na komunikácii popred halu xerox a to v lehote do pondelka resp. do nedele večer. Z uvedenej e-
mailovej komunikácie nevyplýva, že by žalovaný vytýkal vady a vyzval žalobcu na ich odstránenie
v časti lisovňa a tiež že by mu žalovaný pred odstúpením od zmluvy poskytol primeranú lehotu na
odstránenie vád ohľadom tohto priestoru. Podaním označeným ako Reklamačné konanie - reklamácia

vád diela podlahy INCAFLOOR (č.l. 42 spisového materiálu) žalovaný síce reklamoval vady položenej
podlahy ako celku z dôvodu jej nevhodnosti pre prevádzku žalovaného, avšak v tomto podaní zároveň
žalobcu (bez poskytnutia primeranej lehoty na odstránenie vád) vyzval na odstránenie podlahy. Zároveň
má súd za to, že žalovaným poskytnutá trojdňová lehota (e-mail zo dňa 30.08.2001- štvrtok a lehota
na vybavenie reklamácie -nedeľa) na odstránenie vád ohľadom komunikácie pred halou nemožno

považovať vzhľadom na navrhovaný spôsob vybavenia, opätovné položenie a podlepenie podlahy, za
primeranú. Z uvedeného teda podľa názoru súdu vyplýva, že žalobcovi nebola poskytnutá primeraná
lehotanaodstránenieváddiela,takakotovyžadujecitovanéustanovenie§550Obchodnéhozákonníka.
Žalovaný tiež nepreukázal ani splnenie ďalšieho predpokladu pre odstúpenie od predmetnej zmluvy a
to, že by žalobca nepristúpil k odstraňovaniu vád plnenia, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že žalobca odstraňoval vady diela pri vstupe do haly a to podlepením exponovaných miest, pričom
z výpovede svedka Ing. S. vyplýva, že takto podlepené miesta sa už neodlepovali. Zároveň mal súd
zo svedeckej výpovede preukázané, že žalobca navrhol celoplošné podlepenie podlahy s čím však
žalovaný nesúhlasil, pričom podlahu následne odstránil. Žalovaný tak podľa názoru súdu postupoval v
rozpore s ustanovením § 550 Obchodného zákonníka, keď neumožnil navrhovateľovi odstrániť vady a

vybaviť jeho reklamáciu uvedeným spôsobom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by odstraňovanie vád
zo strany žalobcu podlepovaním bolo neúčinné.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu podmienok
uvedených v ustanovení § 550 Obchodného zákonníka potrebných pre platné odstúpenie od zmluvy o

dielo a preto odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného nenastali zákonom predpokladané následky
spočívajúce v zániku zmluvného vzťahu.

Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 10.788,52 eur /325.014,90
Sk/, a to podľa článku VII. bodu 5 predmetnej zmluvy o dielo, keď táto suma predstavuje 10 % z

dohodnutej ceny diela vo výške 3.052.500,- BEF, keď v zmysle zmluvy termín na dodanie materiálu bol
do 15.08.2001, podľa vyjadrenia žalobcu bola podlaha odovzdaná žalovanému v jeho priestoroch dňa
30.07.2001, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný reklamoval nedodanie tovaru
v uvedenom množstve. Splatnosť tejto časti kúpnej ceny nastala dňom 15.08.2001 (lehota 14 dní po
odovzdaní a prevzatí materiálu), ku ktorému dňu aj žalobca prepočítal kurz slovenskej koruny k BEF.

V danom prípade si žalobca nárok na príslušné úroky z omeškania vo výške 331,94 eur denne od
01.09.2001uplatnilnasúdeažrozšírenímnávrhudňa28.11.2012atedaurobiltakažpomárnouuplynutí
štvorročnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, nie je možné žalobcovi
priznať premlčané právo na úroky z omeškania napriek tomu, že samotná istina bola uplatnená riadne a

včasapretonávrhvtejtočastizamietol.Súdzároveňpovažujezapotrebnéuviesť,žeúrokyzomeškania
majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím aj keď sa stanú
splatnými až v budúcnosti. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň
trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí

ako celok.

Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nedošlo teda ani
k zániku práv a povinností z uzatvorenej zmluvy o dielo a teda ani k vzniku povinnosti zmluvných stránvrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijali a žalovanému tak nevznikol nárok domáhať sa od žalobcu
vzájomným návrhom zaplatenia uhradenej ceny diela, ako aj sa domáhať uloženia povinnosti žalobcovi
prevziať si časť nepoužitej podlahy a preto súd vzájomný návrh v celom rozsahu zamietol.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.07.2014 súd doplnil výrok rozsudku zo dňa 21.05.2014 o výrok, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti o návrhu navrhovateľa. Podľa
odôvodnenia tohto rozhodnutia súd pri doplnení rozsudku postupoval podľa § 166 O.s.p. z dôvodu
zistenia, že v pôvodnom rozsudku rozhodol o náhrade iba časti konania týkajúcej sa vzájomného návrhu

žalovaného. O trovách konania v časti nároku uplatneného žalobcom rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
vzhľadom na pomerný úspech účastníkov vyplývajúci mu zo skutočnosti, že žalobca bol úspešný v časti
uplatnenejistiny10.788,52euraneúspešnývčastiuplatnenéhopríslušenstvazaobdobieod01.09.2001
do 21.05.2014 vo výške 15.586,33 eur.

Žalovaný sa odvolaním podaným v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a

vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie
bolo postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Považuje za nepochybné, že dielo malo vady, ktoré sa prejavili už v dobe pred jeho dokončením, a

za preukázané, že žalobca nedodržal technologický postup ukladania podlahy, resp. zvolil nesprávny
technologický postup, čím sa narušila celistvosť podlahy a dochádzalo k jej vlneniu a vyhŕňaniu, pričom
po predchádzajúcom vrátení veci odvolacím súdom iba vypočul účastníkov konania a bez vykonania
ďalších dôkazov rozhodol inak ako pôvodným rozsudkom. Poukazoval na to, že po opakovaných
reklamáciách došlo k zastaveniu prác na diele a žalobcovi boli vrátené nezaplatené čiastočné faktúry č.

2001011 a2001012,obevystavenénasumu305.250,-BEF,pričomhodnotanepoužitýchdlaždíckudnu
odstúpenia od zmluvy 23.11.2001 predstavovala 654.706,- Sk. Vady podlahy spočívali v tom, že podlaha
nedržala na hladkom betónovom podklade, celoplošne sa odlepovala a vydúvala, nebola vhodná do
prevádzky s pohybom vysokozdvižných vozíkov, jednotlivé štvorce podlahy sa uvoľňovali v spojoch a ich
rohysavytáčalidohora,priúdržbevodazostávalavspojoch,znehodnocovalapodlahu,nečistotazktorej

sa nedala odstrániť bez neúmerných finančných nákladov. Posudkom žilinskej univerzity vypracovaným
po obhliadke vykonanej v čase pokládky bolo zistené, že je podlaha znečistená aj po pravidelnej údržbe
a pri pohybe vozíkov vzhľadom na položenie podlahoviny ako plávajúcej dochádza k posunom až vlnám
PVD dlaždíc a k poškodeniu ich povrchu nadmerným zaťažením. Po prvej reklamácii došlo k položeniu
nových dlaždíc, ktoré boli na podklad nalepené, pričom odstránenie vád nebolo účinné, dlaždice sa

opätovne odlepovali a vlnili pred vozíkmi, nasledovala ďalšie reklamácia, na ktorú žalobca odpovedal
opätovným návrhom na odstránenie vád podlepením podlahy. Vzhľadom na neodstrániteľnosť vád
žalovaný listom zo dňa 23.11.2001 odstúpil od zmluvy a žiadal o odstránenie položenej podlahy a
prevzatie paliet so zvyšnou časťou podlahy. Na stretnutí dňa 07.03.2002 žalobca navrhol riešenie vád
zľavou z ceny diela, čím uznal zodpovednosť za vady. Žalobca zmluvu porušil podstatným spôsobom,

keď sa zaviazal k činnosti, na ktorú nemal oprávnenie, vady neodstránil a jeho návrhy na odstránenie
vád sa prejavili ako neúčinné. Súd podľa názoru odvolateľa účelovo poukazoval na jeho mail zo dňa
30.08.2001 s požiadavkou na odstránenie vád do pondelka nakoľko žalobca pri tejto reklamácii vady
odstránil podlepením podlahy v stanovenej lehote, ktorú nepovažoval za neprimeranú. Súd rozhodnutie
zdôvodnil výpoveďou svedka Ing. Kúdelku, nevyhodnotil však celú jeho výpoveď, podľa ktorej sa aj

napriek podlepeniu podlahy popri stene podlaha naďalej vyhŕňala, čo žalovaný reklamoval koncom
septembra2001,poktorejreklamáciibolozrejmé,žežalobcaproblémnevieriešiť.KonateľžalobcuPeter
Bulla potvrdil, že vady boli odstraňované opakovane, pričom aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní
dňa 27.04.2010 je zrejmá vedomosť žalobcu o tom, že inštalácia podlahy nebola realizovaná v súlade s
technologickým postupom, čo malo vplyv na vznik vád. Súd nesprávne vyhodnotil znalecké dokazovanie

vo veci, keď znalec Ing. Poór, CSc. opakovane uvádzal, že neboli splnené podmienky výrobcu pri
pokládke, podlaha bola položená na nečistú plochu a problém nebol v materiály, ale v podmienkach,
ako bola podlaha uložená. Z posudku a výpovedí znalca súd vybral tendenčné úvahy znalca o
nečistote a prenikaní nečistoty pod podlahu, pričom tvrdenia znalca o nedodržaní podmienok výrobcu
prehliadal. Podľa súdu znalecký posudok bol vypracovaný iba na základe technickej dokumentácie

a na základe korešpondencie strán, hoci znalec podlahu videl a uviedol, že komunikoval a zisťoval
postup subdodávateľa žalobcu pri pokládke. Súd pochybil, keď nedodržanie technologického postupu
pri pokládke nepovažoval za podstatné porušenie zmluvy, vyhodnotením týchto dôkazov sa nezaoberal
a za rozhodujúci dôkaz považoval vyjadrenie neznámej osoby E. B. P. S. zo spoločnosti ECOLOC NV vmailovej podobe, hoci mail mohol napísať ktokoľvek a pôvodným výrobcom podlahy bola firma INCAFIN
TRICYKLON NV. Tvrdenie súdu, že hala lisovňa mala rozmery 120x12m je pritom nezmyselné. Rovnako
sa súd nezaoberal dôkazmi o tom, že podlaha bola vkladaná za prevádzky, pričom neboli dodržané

podmienky výrobcu a vady nebolo možné odstraňovať vymieňaním jednotlivých častí podlahy, o čo sa
žalobca dvakrát pokúsil.

Výhrady odvolateľ vzniesol aj voči rozhodnutiu o náhrade trov konania, s tým, že súd žalobcovi uznal
dvakrát úkon prevzatie zastupovania a súčet trov nekorešponduje s uplatnenou náhradou za jednotlivé

úkony.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s

obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o iba čiastočnej dôvodnosti odvolania žalovaného.

V súlade so závermi súdu prvého stupňa bolo potrebné konštatovať, že žalovaný v konaní nepreukázal
dôvodnosť jeho odstúpenia od zmluvy o dielo založeného na tvrdení nevhodnosti daného typu
podlahy do prevádzky žalovaného a neodstrániteľnosti konkrétnych vád podlahy, ktoré boli predmetom

reklamácie.

Otázkavhodnostidanejpodlahydopriestorovpriemyselnejvýrobyrealizovanejžalovanýmbolavkonaní
vyriešená v prospech žalobcu. Jej vhodnosť vyplýva z predloženého vyhlásenia výrobcu o preukázaní
zhody č. C4.8/00/0255/V/506 zo dňa 20.12.2000, ako aj zo záverov znaleckého posudku Ing. Poóra,

CSc., odporujúcich síce zisteniam stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline uvádzaným v posudku z
októbra 2001, ktorému však ako posudku vychádzajúcemu z vyhlásenia o zhode vydanému pre použitie
výrobku v bytovej a občianskej výstavbe nemožno v súvislosti s vhodnosťou podlahy priznať dôkaznú
schopnosť.

Znalec Ing. Poór, CSc. v obsahu svojho posudku a vyjadreniach vo veci deklaroval predpoklad
nesplnenia podmienok pre kvalitu podkladu a kvalitu pokládky, avšak s tým, že z dôvodu
odstránenia podlahy nie je možné objektívne posúdiť príčinnosť vzniknutých problémov a
pôsobenie vysokozdvižných vozíkov na podlahu. Z jeho stanovísk nepochybne nemožno vyvodzovať
neodstrániteľnosť vád a v konečnom dôsledku ani vylúčiť dôvodnosť tvrdení žalobcu, že dôvodom

prejavenia vád bolo predčasné užívanie diela žalovaným a neprimeraná jazda vysokozdvižných vozíkov.
Že nejde o tvrdenia zjavne nerelevantné možno vyvodzovať aj z výpovede svedka Ing. Kúdelku, ktorý v
rozhodnej dobe bol u žalovaného koordinátorom investičnej výstavby a ktorý potvrdil, že v hale „Xerox“ k
problémom s podlahou nedochádzalo, hoci v nej s opatrnosťou boli používané aj vysokozdvižné vozíky.

Pokiaľ žalovaný odstúpenie od zmluvy prezentoval ako odstúpenie podľa § 550 Obch. zák. (ak zhotoviteľ
ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej nevyhovie požiadavke objednávateľa na odstránenie vád
vzniknutých vadným vykonávaním a na vykonávanie diela riadnym spôsobom a postup zhotoviteľa by
viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť),
je potrebné konštatovať, že v odstúpení od zmluvy samotnom nie je uvádzaná žiadna žalobcovi

poskytnutá a ním nedodržaná lehota na odstránenie vád, pričom jedinou žalobcovi stanovenou a v
konaní doloženou je lehota od 30.08.2001 do nedele večer na novopoloženie, podlepenie a ošetrenie
podlahy na komunikácii popred hole Xerox - fuzer.

Podľa obsahu spisového materiálu v tejto časti došlo k podlepeniu iba krajných častí podlahy a podľa

tvrdenia žalovaného opätovne dochádzalo k posunom a vyhŕňaniu podlahy, avšak, ako uviedol svedok
Ing. Kúdelka, a jeho výpoveď v rozpore s tvrdením odvolateľa nie je možné interpretovať inak, k
vyhŕňaniu dochádzalo iba na nepodlepených častiach, pričom žalobca mal pri odstraňovaní vád záujem
o podlepenie podlahy v celom priestore, s čím nesúhlasil žalovaný - považoval to za nemysliteľné
vzhľadom na prebiehajúcu výrobu. Svedok, rovnako ako znalec Ing. Poór, súčasne vyslovil názor, že

podlepenie podlahy v celom priestore by vyhŕňaniu podlahy zabránilo.

Za takýchto okolností, odhliadnuc už od okolností neumožňujúcich jednoznačné určenie dôvodu vzniku
vád podlahy, nemožno vychádzať z predpokladu, že by ďalší postup zhotoviteľ viedol nepochybnek podstatnému porušeniu zmluvy tak, ako to pre vznik práva objednávateľa odstúpiť od zmluvy
predpokladá ustanovenie § 550 Obch. zák.

Preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel vychádzajúc z nenaplnenia podmienok pre odstúpenie
od zmluvy žalovaným, rozhodol vecne správne a jeho rozhodnutie bolo potrebné v časti o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.788,52 a v časti o zamietnutí vzájomného návrhu podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. potvrdiť.

Pre úplnosť, vzhľadom na argumentáciu odvolateľa, možno konštatovať, že z hľadiska vzniku
zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela nie je relevantná otázka jeho konania v súlade s predmetom
činnosti zapísaným v obchodnom registri, pričom vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia zásadný význam
nemalo ani žalovaným spochybňované stanovisko predstaviteľa výrobcu podlahy k možným spôsobom
jej ukladania a preto by účelným a hospodárnym nebolo ďalšie dokazovanie vo vzťahu k tomuto
predloženému listinnému dôkazu.

Za vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci nemožno považovať
ani odvolateľom namietanú skutočnosť, že po zrušení predchádzajúceho iného rozhodnutia súdu prvého
stupňa nedošlo k doplneniu dokazovania vo veci s výnimkou opätovného výsluchu účastníkov, keď
dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo „iba“ nedôsledné odôvodnenie rozhodnutia a nevysporiadanie sa

s celým rozsahom argumentácie účastníkov, ktorí v ďalšom konaní ani žiadne doplnenie dokazovania
vo veci nenavrhli.

Naproti tomu spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania rozsudkom zo dňa
21.05.2014 ako aj dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.07.2014 - samotné rozhodnutie o náhrade trov

konania dvoma výrokmi vzťahujúcimi sa k jednotlivým v konaní uplatneným nárokom, ale aj skutočnosť,
že výrok rozsudku nielen svojou formuláciou nezodpovedá tvrdenému priznaniu iba náhrady trov
súvisiacich so vzájomným návrhom žalovaného, keď podľa obsahu odôvodnenia zahŕňa aj náhradu
poplatku za návrh (žalobný), vykazuje znaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a preto aj postupu súdu
odnímajúceho účastníkom možnosť kvalifikovane uplatňovať a brániť svoje práva v súdnom konaní.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania a svoje
rozhodnutie odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.