Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému P. J., nar. XX.XX.XXXX
v S., trvale bytom K. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Ilava, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 29. februára 2016, prejednal sťažnosť odsúdeného P. J. proti uzneseniu Okresného súdu

Trenčín, sp.zn. 2Pp/145/2015 zo dňa 21. decembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Pp/145/2015 zo dňa 21. decembra 2015 bolo podľa §
66 ods. 1, 2 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa žiadosť odsúdeného P. J. o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/95/2015 zo

dňa 27.8.2014, rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/221/2007 zo dňa 28.11.2007 v spojení
s uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1Pp/13/2008 zo dňa 30.1.2012 a trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/100/2005 zo dňa 25.5.2005 v spojení s uznesením Okresného
súdu Prievidza, sp.zn,. 2T/100/2005 zo dňa 4.7.2007 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín,
sp.zn. 1Pp/13/2008 zo dňa 30.1.2012 zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote písomne
sťažnosť odsúdený. V sťažnosti odsúdený uviedol, že sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Ilave, čo je jedna z najťažších väzníc na Slovensku. Aj napriek tomu si vytvoril podmienky k
tomu, aby mohol viesť slušný život na slobode. Za múrmi tejto väznice sa vyučil, ktoré štúdium skončil
s vyznamenaním. Aj naďalej chce pokračovať v štúdiu popri práci na slobode individuálne. Vo výkone
trestu pracuje ako odborný technický kontrolór kvality už 30 mesiacov. Popri práci vo voľnom čase sa

zúčastňuje rôznych aktivít. Vykonáva vedúceho cely, bol 4-krát disciplinárne odmenený, prevažne z
pracoviska. Podľa jeho názoru splnil všetky podmienky k tomu, aby mohol viesť slušný plnohodnotný
život po prepustení z výkonu trestu a starať sa tak o svojho maloletého syna C. M.. Viac pre adaptáciu
na slobode nemôže spraviť. Odsúdený ďalej uviedol, že svoj trest vníma ako veľké poučenie, práve v
tomto treste nastal v jeho živote zlom, kedy si uvedomil a prehodnotil svoje priority. Poukázal na to,
že v hodnotení ústavu má napísané vysoké riziko sociálneho zlyhania a porušenie podmienečného

prepustenia. Pol roka sleduje podmienečné prepustenia a doteraz boli prepustení odsúdení, ktorí mali
porušené práve tieto podmienky - 80% odsúdených ide na podmienečné prepustenie na slobodu i
napriek tomuto zlyhaniu. Z celkového trestu, ktorý mu bol uložený, a to 77 mesiacov, mu dokonca výkonu
trestuzostáva16mesiacov.Jehonápravanaslušnýživotjeviditeľná.Naslobodechcepracovať,naďalej
si rozširovať svoje vzdelanie, starať sa o svojho syna a rodinu, zabezpečiť ich a chrániť ako vzorný a
zodpovedný živiteľ rodiny. Na slobode nechce páchať trestnú činnosť ani užívať návykové látky. Podľa

názoru odsúdeného tento právny systém mu nedáva šancu začať tak slušný život, ale prináša mu len
sklamanie z toho, že všetkým, čím si vo výkone trestu prešiel a čo musel podstúpiť, vyšlo nazmar.Uvedomuje si, že jeho trestná činnosť je pestrá, ale dnes má 31 rokov, iné zmýšľanie, postoj k slušnému
životu, je zodpovedný a k trestnej činnosti a návykovým látkam je kritický. Vyjadril presvedčenie, že
nechce viesť kriminálny život, pričom je ochotný prijať najvyššiu podmienku, akú mu zákon umožňuje

a taktiež probačný dohľad.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného do rozhodnutia krajského súdu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/,

b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s

ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou

odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie

splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením
svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania,
že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol,
že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti

trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy
budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého
trestu odňatia slobody. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie riadneho života odsúdeného
pre prípad jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody musí byť založené
na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu trestu

odňatia slobody so zohľadnením správania sa odsúdeného pred nástupom výkonu trestu, možnosti jeho
nápravy a osobných pomerov.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane

zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť účel trestu,
teda aj nápravu páchateľa trestného činu, v dôsledku čoho sa odstráni nebezpečnosť tohto páchateľa
pre spoločnosť v dôsledku jeho pobytu na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu
podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahe súdu posúdiť, či výchovný účel
trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že

z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest
odňatia slobody.

Hoci aj podľa správnych zistení okresného súdu v napadnutom uznesení niet pochýb o tom, že
odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody správa v súlade s ústavným poriadkom a pozitívom

na strane odsúdeného je aj to, že podľa hodnotenia ústavu môže byť jeho správanie príkladom pre
ostatných odsúdených, na druhej strane okresný súd správne zistil a odsúdený to ani v sťažnosti
nespochybňuje, že odsúdený je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej
trestnej činnosti, dokonca má vykonať zvyšok trestu, z ktorého bol v minulosti podmienečne prepustenýa je stále zaradený na výkon trestu v strednom stupni stráženia. Tieto skutočnosti napriek dobrému
správaniu sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu ani podľa názoru krajského súdu nedávajú
podklad k tomu, aby mohol súd dospieť k rozumnému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo riziko

ďalšej recidívy. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu
trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do
poprediarepresívnazložkatrestu,keďžeunehodošlokopakovanémupáchaniutrestnejčinnostinapriek
predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, na rozdiel od prvotrestaných osôb, resp. osôb, ktoré
sú vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, u ktorých vystupuje do popredia výchovná zložka trestu.

V prejednávanom prípade okrem skutočnosti, že odsúdený v minulosti už bol vo výkone trestu odňatia
slobody, je nepochybné, že odsúdený v minulosti tiež dostal možnosť byť podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody. Poskytnutú dôveru súdu však sklamal tým, že sa po podmienečnom
prepustení znovu dopustil trestnej činnosti, hoci zrejme aj v predchádzajúcom konaní o podmienečnom
prepustení súdu tvrdil, že v dôsledku výkonu trestu sa polepšil a trestnej činnosti sa už nedopustí.

Preto krajský súd považoval za správny a dôvodný záver okresného súdu, podľa ktorého nie je možné
spoliehať sa na tvrdenia odsúdeného, že až terajší výkon trestu odňatia slobody v ňom vyvolal skutočné,
úprimné a nezlomné predsavzatie viesť riadny život, ktoré by odsúdený skutočne dodržal v prípade
vyhovenia jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na pozitívne zistenie opakovanej recidívy trestnej činnosti u odsúdeného, trestanej aj
nepodmienečnýmitrestamiodňatiaslobodypredsúčasnýmvýkonomtrestu,okresnýsúdsprávnedospel
k odôvodnenému záveru o existencii rizika ďalšieho zlyhania odsúdeného, existencia ktorého rizika aj
podľa názoru krajského súdu nedáva rozumný podklad k záveru o možnosti očakávať od odsúdeného,
že v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr.zák.

Pokiaľ odsúdený poukazoval na to, že podľa jeho poznatkov 80% odsúdených je podmienečne
prepustených napriek obdobnému zlyhaniu, krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa
tomutosenátuznámejrozhodovacejpraxeostatnýchsenátovtunajšiehokrajskéhosúdujerozhodovacia
činnosť tunajšieho súdu v otázkach posudzovania splnenia zákonných podmienok pre podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody obdobná. Preto senát krajského súdu nedospel k záveru,
že by okresný súd nepostupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou nadriadeného krajského súdu a
že by napadnuté uznesenie okresného súdu bolo svojvoľné (arbitrálne).

S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.