Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205958
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715205958.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.09.2012, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu

dňa 27.9.2012, domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nerozhodnutia tunajšieho súdu ako exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v
príslušnej exekučnej veci v zákonom stanovenej lehote. V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt
(veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6150254) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom
podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo
strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku

vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6150254 dlžníkom: T. B., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 1334/2003. Po udelení
poverenia na vykonanie exekúcie bola spísaná žiadosť podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na
zmenu v osobe exekútora. Po podaní týchto žiadostí očakával, že exekučný súd svojou činnosťou
poskytne mu súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutímexekučnéhosúduvzákonomstanovenejlehote.Náhradumajetkovejškodyanemajetkovej
ujmy požadoval z toho dôvodu, že nebolo v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote rozhodnuté o jeho

návrhu ako oprávneného v exekučnej veci na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd pripojil a oboznámil sa s príslušným exekučným spisom.
Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so zákonom, pričom neexistuje podľa
neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať v exekučnej veci nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda prestavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o tejto zmene,resp. o tomto návrhu, ktorú si uplatnil vo výške 175,- €. Okrem toho žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané v § 44
ods. 8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho

exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Neskorým ukončením
procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do jeho spoločnosti, za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávky. Uplatnil si náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
553,20 €, pričom výpočet tohto nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

Predmetný návrh bol pôvodne zapísaný a vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/130/2012.

Uznesením č.k. 10C/122/2012-17 zo dňa 07.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2013,
súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 10C/122/2012, 10C/130/2012,
10C/131/2012, 10C/132/2012, 10C/133/2012, 10C/134/2012, 10C/135/2012, 10C/136/2012,
10C/137/2012, 10C/138/2012, 10C/139/2012, 10C/140/2012 a 10C/141/2012 s tým, že konanie sa bude
viesť pod spoločnou spisovou značkou 10C/122/2012. Následne súd uznesením č.k. 10C/122/2012-258

zo dňa 25.03.2015 vec pôvodne vedenú pod sp. zn. 10C/130/2012 vylúčil na samostatné konanie. Na
základe toho bola konaniu o tejto vylúčenej veci pridelená nová spisová značka 8C/166/2015.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.6.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 24.6.2013
k spojeným návrhom (ďalej len „návrh“) namietala dôvodnosť uplatňovaného nároku. Uviedla, že

navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov, keď najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti
preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve
navrhovateľ.Znávrhuniejejednoznačnejasné,nazákladeakéhotitulusiuplatňujenavrhovateľnáhradu
škody, keď v návrhu sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne tiež neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje
nárok. Poukázala tiež vo vyjadrení na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený

posudzovaťprieťahyvkonaníexekučnéhosúdu.TútoprávomocmajúpredsedoviasúdovakoajÚstavný
súd SR. Nároky uplatňované v tomto konaní považovala za predčasne uplatnené nad rámec spojeného
konania vzhľadom k tomu, že neboli uplatnené v lehote na predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody. Nebola zo strany navrhovateľa tiež poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým bola zmarená akákoľvek možnosť prerokovať nároky na náhradu škody, i keď

o prerokovanie navrhovateľ požiadal. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala aj na rozhodnutia NS SR
ako aj Ústavného súdu SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehotemožnovychádzať
podľa odporkyne len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, prípadne z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov
mala odporkyňa za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

K materiálnej škode ako k paušálnej sume zdôraznila, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody preto je nevyhnutné zo strany navrhovateľa preukázať existenciu škody
a jej výšku, pričom vyčíslenie škody zo strany navrhovateľa nie je preukázané, je hypotetické bez
preukázania skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup navrhovateľa

považoval za účelový, keď tento požadoval len paušálne sumy ako majetkové škody za spomínané
činnosti navrhovateľa, ktoré mal vykonať v súvislosti s exekučnou vecou. V súvislosti s nemajetkovou
ujmou odporkyňa poukázala na § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď aj tu mala za to, že
nárok je nedôvodný, keď navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mu mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Navyše uviedla, že navrhovateľ, ako aj jeho praktiky, sú vnímané

verejnosťou negatívne, praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie
práv spotrebiteľov, voči ktorým navrhovateľ uplatňoval rôzne nároky, keď v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienkyv spotrebiteľských zmluvách, ako spoločnosť využívajúca slabé finančné a právne vedomie nízko
príjmových osôb, spotrebiteľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala návrh v celom rozsahu za
nedôvodný a žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť. Odporkyňa si uplatnila právo na náhradu trov

konania.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.04.2016. Na toto pojednávanie boli právny
zástupca navrhovateľa i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 22.04.2016,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.2016 prostredníctvom e-mailu ospravedlnila svoju neúčasť na

tomto pojednávaní z dôvodu jej kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet
pojednávaní po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom, s ohľadom na hospodárnosť
konania ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností
odporkyne pojednávaní taktiež nezúčastní, pričom sa odporkyňa pridržala svojich zaslaných vyjadrení
k veci.
Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 19.03.2015, ktoré bolo súdu doručené v

ten istý deň, požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania na deň 25.03.2015 ešte v rámci spoločného
konania pod sp. zn. 10C/122/2012 z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu
a prejudiciálnej otázky v konaní, ako aj návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorého dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského

súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd tomuto návrhu na
prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 8C/166/2015-151 zo dňa 04.06.2015 konanie
o tomto procesnom návrhu zastavil pre prekážku právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu podľa §
159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

Podaním zo dňa 19.03.2015, doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň elektronickou formou,
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol prerušiť toto súdne konanie podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť SR - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. O tomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol súd

uznesením č.k. 8C/166/2015-147 zo dňa 04.06.2015, ktorým tento návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Podaním zo dňa 18.04.2016, doručeným súdu toho istého dňa formou e-mailu, navrhovateľ požiadal
o identifikáciu žaloby, konkrétne uvedenie jeho značky, uvedenej na žalobnom návrhu. Podaním zo
dňa 22.04.2016, doručeným súdu dňa 22.04.2016 o 15:29 hod. formou e-mailu, navrhovateľ požiadal

o odročenie pojednávania, nakoľko mu nebola oznámená jeho značka identifikujúca konkrétny žalobný
návrh,vdôsledkučohosanemoholpripraviťnapojednávanie.Tejtonavrhovateľovejžiadostioodročenie
pojednávania súd nevyhovel, nakoľko navrhovateľom oznámený dôvod súd nepovažuje za relevantný
pre odročenie pojednávania, a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že v uznesení o spojení
vecí (vrátane prejednávanej) na spoločné konanie bola každá spájaná vec označená aj značkou

navrhovateľa a následne v odôvodnení každého uznesenia, ktorým v prejednávanej veci súd rozhodoval
o procesných návrhoch navrhovateľa a ktoré boli doručené navrhovateľovi, boli jednotlivé veci (vrátane
prejednávanej) presne označené spisovými značkami spolu s popísaním ich prípadného spojenia na
spoločné konanie, resp. vylúčenia na samostatné konanie, takže navrhovateľ nepochybne mal možnosť
jednotlivé svoje žalobné návrhy identifikovať.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca, ani odporkyňa sa pojednávania dňa 25.04.2016 nezúčastnili, súd
vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného

súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovou značkou exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom (neoznačeným), spisovú
značku súdneho spisu exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal vykonať dôkaz
oboznámením týmto exekučným spisom, pričom tento identifikoval tak, že je založený pre exekučné
konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,

811 09 Bratislava a povinným (dlžníkom) uvedeným v návrhu pre vymoženie peňažnej pohľadávky,
ktorá vznikla neplnením záväzku povinného (dlžníka) vyplývajúceho zo zmluvy o úvere špecifikovanej v
návrhu s tým, že exekučný súd mu neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných
konaní na exekučnom súde.Nazákladetýchtoúdajovnavrhovateľasúdvsúdenejvecizadovážilsúvisiaciexekučnýspisexekučného
súdu a vykonal dokazovanie týmto exekučným spisom, keď ho identifikoval ako sp. zn. 11Er/2005/2003.

Súd z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2005/2003 (EX 1334/2003, súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica)
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX. Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 30.07.2003. Dňa 02.11.2009
bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa 30.11.2009 exekučný súd

vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby doručil na súd vyúčtovanie trov exekučného
konania a predložil exekučný spis z dôvodu, že oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Dňa
03.12.2009 bolo exekučnému súdu doručené vyúčtovanie trov exekučného konania, pričom exekútor
zároveň dal do pozornosti uznesenie Okresného súdu Lučenec, ktorým bola exekúcia v rovnakej
veci vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Dňa 24.5.2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť
oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením č.k. 11Er/2005/2003-19 zo dňa 27.08.2010

exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Dňa 27.9.2010 bola exekučnému súdu
doručená žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora - urgencia oprávneným. Dňa
06.10.2010 bolo exekučnému súdu doručené odvolanie oprávneného. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesenímsp.zn.43CoE/159/2012zodňa28.08.2012potvrdiluznesenieexekučnéhosúduozastavení
exekúcie. Dňa 07.09.2012 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na prerušenie konania

a dňa 04.12.2012 dovolanie voči uzneseniu krajského súdu. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
3Oboer/301/2014 zo dňa 28.07.2015 zamietol návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania
a odmietol jeho dovolanie.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná

ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná

úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznýmiprávnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje

existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd

o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005 (ods. 8 v znení účinnom od

1.12.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005 (ods. 9 v znení účinnom od
1.12.2006), súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí

exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ sa v predmetnom súdnom konaní domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene exekútora
nebolo vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo v
príčinnej súvislosti s týmto k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2

Ústavy SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a to najmä podľa týchto
3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu (napr. I ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na

prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota, ak nebola
dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla navrhovateľovi

vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma.

Z pripojeného exekučného spisu mal súd za to, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení Exekučného poriadku. Po doručení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
exekučný súd vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a doručenie exekučného spisu.

Následne došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu.

Čo sa týka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako je táto
upravená v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku
škôd,ktorébolivyvolanéinoučinnosťouorgánuverejnejmoci,nežrozhodovacou.Nesprávnymúradným

postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánov verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktoré predpokladá splnenie súčasne3 podmienok, a to: nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní

a s rozhodnutím buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k
vydaniu rozhodnutia, ktorý však bezprostredne v obsahu rozhodnutia sa neodrazí. Úradný postup nie
je možné spravidla upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané čiastkové kroky, ktoré je
potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť vyhodnotená i z
hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok navrhovateľa na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je v celom rozsahu neopodstatnený.
Vychádzal z exekučného spisu tak, ako je to vyššie konštatované, z ktorého vyplýva, že súd vo veci
rozhodol.Sícenebolorozhodnutévlehotedo30dníoddoručeniažiadostinazmenusúdnehoexekútora,
avšak vo veci bol zachovaný zákonný postup a bol vyzvaný pôvodný súdny exekútor na vyčíslenie trov

exekúcie a predloženie exekučného spisu. Nakoľko exekučný súd exekúciu považoval za neprípustnú,
rozhodol o jej neprípustnosti a zastavil ju a v takomto štádiu konania bolo nehospodárne a neúčelné
rozhodovať o zmene súdneho exekútora.

Ohľadne prípadného prieťahu sa v predmetnej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, neriešila

sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské
práva. Úlohou exekučného súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich
skutočností a je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne aj po lehote,
než by malo byť vydané nespravodlivé rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu

o zmene súdneho exekútora boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné
zabezpečiť v 30-dňovej lehote. Objektívne tak nebolo možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Navrhovateľ
ako oprávnený v exekučnej veci sa žiadnym efektívnym spôsobom nedomáhal skoršieho vydania
rozhodnutia. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote,
ktorá by mu hrozila, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda vznikla. Nepreukázal

ani ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhu, kde poukazoval na riziko z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym,
ktorý je potrebné vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Zo všetkých týchto dôvodov mal preto

súd za to, že nárok navrhovateľa je neopodstatnený.

K nároku navrhovateľa uplatneného v súdnom konaní treba doplniť, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie

vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom
príčiny a následku, ktorý musí byť priamy a bezprostredný, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu,

teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č.514/2003
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobenej iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim,
teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám navrhovateľ
v konaní tvrdí, že mu vznikla škoda, mal by mať preto dôkazy, ktorými by ju preukázal, avšak za

daného stavu nie je zrejmé ako mohol dospieť k výške ním tvrdenej škody, keďže v tomto ohľade žiadne
dôkazy nedokladal. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje
tvrdenia a všetky predpoklady zodpovednosti za škodu mimo zavinenia. Vo vzťahu k uplatnenému
nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal

vznik tejto škody. Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo
poukázať na dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inakpreukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Ako je už vyššie konštatované, súd po
oboznámení sa s pripojeným exekučným spisom mal za to, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu

neopodstatnený. Na záver je však potrebné ešte uviesť, že samotné vedenie exekučného konania
bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.
exekútora s povinným a nie je ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je insolventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní.
Tieto všeobecne známe riziká sú rizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i navrhovateľa,

ktorý ako nebankový subjekt poskytuje spotrebiteľom aj nespotrebiteľom peňažné úvery, pôžičky.
Nepochybne navrhovateľovi musela byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho
podnikania, keď tento podniká aj v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľovi
musela byť známa skutočnosť, že v súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko. Všetky
tieto skutočnosti súd vyhodnotil v neprospech navrhovateľa a návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd sa tiež nestotožnil s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia s nárokom priznaným Ústavným súdom SR za
prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod aby sa nemajetkovou ujmou a jej výškou, rovnako ako
v prípade majetkovej škody, vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nemajetkovej
ujmy nedošlo. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ani

príčinnú súvislosť medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou škodou.
Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom, na základe ktorých návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol, súd nevykonal dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi, a to konkrétne

znaleckým posudkom pod poradovým číslom 1/2013 zo dňa 24.06.2013, vypracovaný znalcom Doc.
JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., v ktorom malo byť úlohou znalca posúdiť, či je právom
EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, ktorý bol v origináli založený na
tunajšom súde pod Spr. 1686/13 na základe podania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807

598, doručeného tunajšiemu súdu dňa 06.09.2013; a tiež znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa
17.01.2014 vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, v ktorom bolo
úlohou znalca určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a
nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov v SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti
s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri

rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorý bol v origináli založený do spisu sp. zn. 13C/261/2012
do prílohovej obálky, nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať
na to, aby mohol vo veci rozhodnúť, mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom

ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená. Odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza
deň 23.04.2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu

škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne,
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníkakonania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej žiadne trovy
nevznikli a zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).