Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 13P/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210951
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Móroczová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215210951.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou vo veci starostlivosti

súdu o malol. dieťa, v súčasnosti už plnoletú: D. O., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov:
matka - X. K., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XX, C. K. a otec - S. O., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XXXX/XX, C. K.,
o návrhu matky na zvýšenie výživného na malol. dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.02.2008 č.k.
6P/138/2007- 12 na D. O., R.. XX.XX.XXXX sumou 800 Sk ( 26,55 eur) zvyšuje na sumu 50 eur počnúc
od 09.06.2015 k rukám D. O..

II. Za obdobie od 09.06.2015 do 22.03.2016 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 227,46 eur, ktorý
dlh súd mu povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eurách spolu s bežným výživným s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.02.2008 č.k. 6P/138/2007- 12
čo do určenia výšky výživného na D. O..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka dňa 09.06.2015 podala návrh na zvýšenie výživného v tom čase ešte na malol. D., ktorá v
priebehu konania o zvýšenie výživného dňa 11.02.2016 dovŕšila vek osemnásť rokov od ktorého dátumu
je plnoletou a nadobudla plnú procesnú spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Matka teraz už
plnoletého dieťaťa svoj návrh o zvýšenie výživného odôvodnila s tým, že výživné na D. bolo určené v
rozvodovom konaní sumou 800,- Sk (26,55 eur), ktorá suma už pre D. nestačí a žiadala zvýšiť na sumu
70,- eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojením spisov 9C 122/2003 a 6P/138/2007, výsluchom oboch
rodičov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou o výživnom a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2008 č.k.
9C/122/2003-27,malol.D.bolazverenádoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýnaplatenie
výživného v sume 700,- eur (mesačne). Toto výživné určené na malol. D. bolo zvýšené rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa 14.02.2008 č.k. 6P/138/2007 - 12 na sumu 800,- Sk (26,55 eur) počnúc od
01.02.2008. V tom čase matka dieťaťa poberala sociálne dávky v sume 2.800,- Sk a prídavky na tri
malol. deti. Okrem D. mala vyživovaciu povinnosť voči dvom spoločným malol. synom S., nar. 1993 a R.,nar. 1996. Otec D. pracoval v Českej republike v čistom zarábal 9.000,- Sk. Mal vyživovaciu povinnosť
voči dvom spoločným malol. synom a voči malol. C. O., nar. 2006.

V súčasnosti už plnoletá D. na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedla, že trvá na návrhu o zvýšenie
výživného, ktorý návrh podala jej matka. Navrhla, aby výživné bolo zvýšené od podania návrhu na sumu
50,-- eur. Uviedla, že začala chodiť na strednú školu, ale dokončila iba prvý ročník. Potom v žiadnom
štúdiu nepokračovala. Nikde nepracovala, bola doma. Otec na ňu výživné platil sumou 26,50 eur pokiaľ
chodila do školy. Je evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie. Nedostáva žiadne dávky.

Od 1.4.2016 jej sľúbili prácu v Šamoríne. Má to byť výroba káblov s platom okolo 400,- eur. toho času
býva so svojou matkou v podnájme v jednoizbovom byte na ulici Starej vo Veľkom Mederi. Nájom v sume
220,- eur platí jej matka. Do uvedenej sumy je všetko zahrnuté, až na záverečné ročné vyúčtovanie.
Na nájom ničím neprispieva. Občas prespí u svojho priateľa, ale na stálo sa zdržiava u svojej matky.
Nemá žiadny príjem. Uviedla, že má problémy s obličkami. Berie lieky na ktoré mesačne pripláca 20,- eur
Iné zdravotné problémy nemá. Na oblečenie mesačne potrebuje 80,- eur, náklady na stravu nevedela

vyčísliť. Uviedla, že všetko hradí jej matka.

Matka na pojednávaní dňa 09.10.2015 uviedla, že výživné na D. bolo naposledy určené sumou 800,-
Sk (26,55 eur). OS otcom D. pôvodne boli manželia a mali spolu tri deti. D. a dvoch synov R., ktorý
už skončil školu a nastúpil do zamestnania a S., ktorý je tiež plnoletý a je nezamestnaný. Malol. D.

nedokončilastrednúškolu.JeevidovanáakouchádzačkaozamestnanienaÚPSVaR.Nedostávažiadnu
podporu. Na jej stravu mesačne potrebuje 50,- eur , na oblečenie ročne okolo 300 - 400,- eur. Uviedla,
že pracuje v Maďarskej republike vo firme BOSPLASTIK SYSTEM HUNGARY. Montuje autosúčiastky, v
priemere zarába 350,- eur mesačne. Uviedla, že má vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi, ktorý
jenezamestnaný.Navrhla,abyvýživnénavtedyeštemalol.D.bolozvýšenéna70,-eurodoktóbra2015.

Otec na pojednávaní dňa 09.10.2015 uviedol, že podľa jeho vedomia dcéra už ako malol. mala známosť.
Do zamestnania nechodila z dôvodu, že žiarlila na neho. Často ich v tom čase zobral autom na zábavu.
Vždy mali peniaze. Jeho vzťah s dcérou sa pokazil vtedy, keď raz jej povedal, že ich nemôže zobrať
autom, nakoľko si dal alkohol. Vôbec spolu nekomunikujú. Má také tušenie, že nie je biologickým otcom

dcéry, kvôli tomu sa s jej matkou rozviedli. Uviedol, že v roku 2014 od septembra do decembra pracoval
vo Francúzsku v mäsopriemysle. Pôvodne sľubovali plat 4.000,- eur, ale dostal iba 900,- eur z tej sumy
zaplatil 300,- eur na bývanie a niečo poslal aj domov. Od júna 2015 pracuje vo firme Izolmed, ako
brigádnik a jeho príjem činí 170,- eur, pracuje vtedy, keď ho potrebujú. Do júna bol nezamestnaný.
Uviedol, že žije 10 rokov s T. Á., ktorou má dve deti C., nar. 2006 a K., nar. 2010. Otcovstvo k nim

dobrovoľne uznal. Deti boli súdne zverené do starostlivosti matky, on je zaviazaný na platenie výživného
sumou 100,- eur na každé dieťa. Keďže ich matkou žijú v spoločnej domácnosti, výživné výslovne
neplatí, ale sú dohodnuté čo on platí. Hradí nájomné vo výške 300,- eur, nie však vždy v peniazoch, ale
niekedy pre majiteľa bytu to odpracuje. Jej partnerka pracuje ako predavačka v školskej predajni. Zarába
250,- eur a dostáva prídavky na tri deti. Ona okrem dvoch spoločných detí má vyživovaciu povinnosť voči

malol. dcére, ktorá pochádza z jej prvého manželstva. Uviedol, že nie je ochotný na dcéru platiť výživné.

Otec na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol, že jeho pracovný pomer bol ukončený v decembri
2015. Od tej doby je nezamestnaný, ale nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Príjem má z
brigádnických prác okolo 300 - 400,- eur mesačne. Náklady má ako to uviedol na predchádzajúcom

pojednávaní. Občas u neho prespia aj plnoletí synovia. Súhlasil s tým, aby výživné bolo zvýšené zo
sumy 26,55 eur na 50,- eur od podania návrhu a žiadal, aby dlh na výživnom bol rozdelený na splátky.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov

maloletého dieťaťa. Preto, ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa
iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru. Ak sú možnosti
a schopnosti rodičov lepšie, je možné odôvodnené potreby dieťaťa rozšíriť aj nad rámec základných
potrieb dieťaťa a zohľadniť aj zvýšené náklady na šport, kultúru a iné aktivity tak, aby bola zachovaná
úmernosť životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Potreby dieťaťa sú pritom závislé aj od jeho veku,

vyspelosti fyzickej i duševnej, jeho zdravotného stavu, jeho schopností, záujmov a spôsobu prípravy na
budúce povolanie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenou pomerov sa rozumie v zmysle vyššie cit. ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine závažná, výrazná a
relatívne trvalá zmena pomerov ako z hľadiska potrieb dieťaťa, tak aj z pohľadu možností a schopností
rodičov prispievať na výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu

pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri tej úprave výživného
vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce
v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán,
ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia či už zvýšením, alebo znížením výživného. Povinnosťou oboch
rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to,

či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, svoj príspevok
na uspokojovanie potrieb maloletého vyvažuje touto starostlivosťou o dieťa. Na strane maloletého je
zmenapomerovpreukázanáužlentým,žeodminulejúpravyvýživnéhouplynuldlhšíčas,dieťajefyzicky
vyspelejšie, začalo navštevovať školu na vyššom stupni. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné
porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné. Posledné
určenie výživného bolo v roku 2008, kedy výživné bolo zvýšené zo sumy 700,- Sk na sumu 800,- Sk
(26,55 eur). Vtedy toho času už plnoletá D. mala 10 rokov a bola žiačkou základnej školy. V čase
podania návrhu bola maloletá a mala 17 rokov a 4 mesiace. V priebehu konania dňa 11.02.2016 dovŕšila

plnoletosť, preto v konaní od uvedeného dátumu vystupuje samostatne a navrhla, aby výživné bolo
zvýšené od podania návrhu na sumu 50,- eur. Súd zistil, že D. je od 27.09.2014 vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Nemá žiadny príjem, býva
so svojou matkou. Jej matka t.č. pracuje v Maďarskej republike v BO Plastics Systems Hungary Bt. a
v priemere zarába 114.141 Ft (380,- eur). Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V čase predchádzajúceho

určenia výživného poberala sociálne dávky v sume 2.800,- Sk (92,94 eur) a rodinné prídavky na tri
maloleté deti. Otec D. v čase predchádzajúceho určenia výživného podľa vlastného udania mal čistý
príjem 9.000,- Sk (298,74 eur). Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k spoločným, vtedy ešte maloletým
synom a malol. dieťaťu pochádzajúcu z mimomanželského vzťahu k C., nar. 2006. V súčasnej dobeobidvom rodičom ubudli vyživovacie povinnosti voči spoločným už plnoletým synom. Otcovi D. však
pribudla vyživovacia povinnosť voči malol. K., nar. 2010. Má teda dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči
malol. C. a K., ktoré deti sú zverené do starostlivosti matky o on je zaviazaný na platenie výživného na

každé dieťa sumou 100,- eur mesačne. S matkou malol. detí žije v spoločnej domácnosti. Otec D. t.č. je
zamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Podľa vlastného udania pracuje brigádnicky
a mesačne zarába okolo 300 - 400,- eur.

Otec na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol, že súhlasí s návrhom D., aby výživné bolo zvýšené na

sumu 50,- eur mesačne od podania návrhu.

Poukazom na ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Súd má za preukázané, že teraz už plnoletá D. toho času nemá
žiadny príjem, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie , nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Je teda
odkázaná na výživu rodičov, preto návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od podania návrhu

na sumu, ako to navrhli účastníci.

Počiatok vyživovacej povinnosti bol stanovený spätne od podania návrhu, preto za obdobie od
09.06.2015 do 22.03.2016 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 227,46 eur (50,- - 26,55 =
23,45 x 9 = 211,05 eur + 23,45 : 30 = 0,78166 x 21 = 16,41, spolu 227,46 eur). Dlh na zročnom výživnom

súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach, nakoľko vzhľadom na jeho pomery nie je od neho spravodlivé
žiadať, aby dlh na výživnom zaplatil naraz.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).