Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204575
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204575.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: S. P. N. B. N. Š. N.
L. Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX E., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudol Krutý,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn.: EX 20198/14, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie - vymoženie 1.405,57 Eur s príslušenstvom, o o d v o l a n í oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k.: 8Er/434/2014-30 zo dňa 05. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonane
exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 23.04.2014

navrhol oprávnený vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. zo dňa 14.01.2013, sp. zn. SR 07979/12, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu
sumy vo výške 1.405,57 Eur s príslušenstvom. Dňa 12.05.2014 bola súdu prvého stupňa predložená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom
oprávneného, pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny 1.405,57

Eur s príslušenstvom pohľadávky v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Citoval ustanovenie, § 41
ods. 2 psím. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len " Exekučný poriadok"), § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm.
a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,§ 39 a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje
aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom

konaní. Súd v zmysle citovaného ustanovenia§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, žiadosť/ zmluvu o vydanie kreditnej platobnej
karty NAY, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s.
(ďalej len "Obchodné podmienky"), ich súlad, respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Právny predchodca oprávneného
- Všeobecná úverová banka, a. s. - a povinný uzavreli na základe zmluvy o vydanie kreditnej platobnejkarty NAY č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2004 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva o úvere"),
na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úverový rámec vo výške 995,81
Eur (30.000,00 Sk), ktorý sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach vo výške

33,19 Eur (1.000,00 Sk). Dňa 22.08.2009 uzavrel oprávnený s povinným Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX (ďalej len "Dohoda"), podľa ktorej povinný uznal čo do právneho
dôvodu a výšky záväzok voči oprávnenému, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. - č. XXXXXXXXXX, s tým, že dlžná suma
pozostáva z istiny vo výške 1.425,57 Eur, z príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na

inkasné konanie vo výške 149,37 Eur. Počet a výška splátok medzi účastníkmi v predmetnej Dohode
nebol dohodnutý. Článok 4 Dohody upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Nakoľko povinný
svoj záväzok z Dohody oprávnenému ani na základe písomnej výzvy neuhradil, oprávnený pristúpil
k uplatneniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania a v zmysle článku 4 Dohody podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania
je spotrebiteľskou zmluvou. Pohľadávka z nej vyplývajúca bola postúpená na oprávneného, ktorý na

základe právneho úkonu postúpenia nastúpil do trvajúceho záväzku. Zmena v osobe veriteľa teda
nemá vplyv na charakter postupovanej pohľadávky. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a
určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné

podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského
práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom

alebo dodávateľom. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, ako aj Dohody, je aj v danom prípade
pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Ochrana, ktorú Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom,

umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva,
alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť
takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od
ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky

v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle citovaného
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v

predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa po preskúmaní
exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto v zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený mal za to,
že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej
mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a
formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že

exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Táto právomoc nevyplýva exekučnému
súdu ani z rozhodnutia ASTURCOM, ktorého nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu
tohto rozhodnutia publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. Oprávnený poukázal na ust.
§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O. s. p. a uviedol, že v zmysle
citovaných ustanovení právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný

rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a
spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku
ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku len vtedy, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku vrámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. Podľa slovenského hmotného práva je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej
zmluvy jedine súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému

rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť
o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné konštatovať ani s odvolaním
sa na ustanovenie Prílohy 1 písm. q/ Smernice 93/13/EHS, keďže interpretácia súdov v tomto prípade
vychádza z nesprávneho prekladu tohto ustanovenia. Vzhľadom na uvedené nemožno zo slovenského
a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať

exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil
si ich. Zdôraznil, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je
oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnený v
závere odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011,
sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen"O.s.p."),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a. s., vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom zo dňa 14.01.2013 sp.
zn.: SR 07979/12 s právoplatnosťou dňa 04.02.2013 a vykonateľnosťou dňa 07.02.2013.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli na
základe zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty NAY č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2004 Zmluvu
č. XXXXXXXXXX. Dňa 22.08.2009 uzavrel oprávnený s povinným Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku č. XXXXXX, podľa ktorej povinný uznal dlh čo do právneho dôvodu a

výšky záväzok voči oprávnenému, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom.
Súčasťou tejto dohody je aj rozhodcovská doložka, ktorá je upravená v článku 4. článok 4 Dohody
upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že :

"Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, alebo

b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova
13, 040 01 Košice (ďalej len "Rozhodcovský súd") jediným rozhodcom ustanoveným predsedom

Rozhodcovskéhosúdu,atovsúladesoŠtatútomaRokovacímporiadkomRozhodcovskéhosúdu,alebo

c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné.Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a vyhodnotenie rozhodcovskej

doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej podmienky.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť

exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 6 Cdo
135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská

zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri
preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným
poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, a tým aj
neplatnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v článku 4 Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku č. 543141, uzavretej medzi povinným a oprávneným.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.2006, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa,
aby všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri tam uvedených bankových

produktov alebo v súvislosti s nimi, riešil v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho
vnútorných predpisov, s ktorými povinný ani nebol oboznámený. Okrem toho, ako uviedol súd prvého
stupňa a čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola
súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného oprávneným a povinný nemal reálnu možnosť túto
zmeniť. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené napr. vo

všeobecných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je
reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil,
že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v

ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie a
spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť
rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie bolo
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na

vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.