Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/76/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208584
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208584.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej S. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. X. X, XXX XX H. H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský
úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1701/2015, pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 28,29 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er/1214/2015-22 zo dňa 18. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa §44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor dňa 22.04.2015 požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnej. Oprávnený
navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. PW-C/0513/0020 zo dňa 18. 03. 2014. Exekučný titul bol
vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky, zakotvenej
v článku 7 Zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného a povinná dňa 20.
08. 2008, a konkretizovanej v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej v texte len
„VOP“). Súd zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou zo Zmluvy o úvere
posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve definovanou v §53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“). Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode
10.2.2 VOP je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený, resp. jeho právny predchodca podá žalobu na rozhodcovský súd.
Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia §53 ods. 4 písm. r) OZ, avšak svojimi dôsledkami sleduje
cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Na základe
uvedeného posúdil exekučný súd dojednanie o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnú podmienku,
ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie. Exekučný súd podľa neho prekročil zákonné limity ustanovenia § 44 ods. 2 EP, keď pri

rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúmal okrem žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu aj zmluvu o úvere obsahujúcu
rozhodcovskú doložku. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu, teda je potrebné s ním rovnakým spôsobom aj nakladať. Zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“) v §37 predpokladá možnosť preskúmať
rozhodcovský rozsudok súdom v konaní o vyslovenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ak je
rozhodcovský rozsudok exekučným titulom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je
vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol
tento vydaný. Je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný
postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10
VOP, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s §93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho
osobnej a zmluvnej slobody. Ak by právny predchodca neponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky,
došlo by k porušeniu zákona o bankách. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Exekučný
súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím poukázal na viacero
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zdôraznil, že v období do 31. 12. 2007 sa ustanovenia
§ 52 a nasl. OZ vzťahovali len na taxatívne vymedzené zmluvné typy. Zmluva o úvere bola upravená
len v Obchodnom zákonníku, a tak sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere, uzavretej pred 01. 01. 2008, v
súlade s §261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spravujú len Obchodným zákonníkom, bez ohľadu
na povahu účastníkov. Vzhľadom na súdom vyslovenú neprijateľnosť rozhodcovskej doložky poukázal
na to, že do § 53 OZ bolo ustanovenie o rozhodcovskej doložke doplnené pod písmenom r) s účinnosťou
od 01.01.2008, zatiaľ čo zmluva o úvere bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia.
Preto pokiaľ okresný súd neprijateľnosť zmluvného dojednania, obsahujúceho rozhodcovskú doložku
odvodzoval od ustanovenia OZ v znení, ktoré sa stalo účinné neskôr, ako v čase uzatvorenia zmluvy,
nepostupoval správne a porušil zásadu zákazu retroaktivity právnych predpisov. Exekučný súd nijako
neskúmal vôľu povinného a nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky.
Bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov ju potom označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp
zmluvnej slobody. Exekučný súd sa taktiež nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktoré majú
exekučné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd ani nijako nezdôvodnil tento odlišný
postup. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch
zmluvných strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať. Exekučný súd svojim postupom vykonával nové dokazovanie skutkového stavu, na základe
ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť
sa k odlišným právnym záverom, k vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu,
čím mu exekučný súd odoprel právo byť účastníkom konania a zasiahol do jeho práva podľa článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani
ZoRK neobsahuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo
napríklad rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie
je možné oprieť o Smernicu Rady EHS č. 93/13/EHS, keďže tento nepriamy normatívny akt, ktorý je
súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pretože judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, vzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie
je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Oprávnený
poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a na neprimerané zvýhodňovanie
povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Postupom exekučného súdu bol
porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny
úkon, bol nezákonne zvýhodnený len na základe jeho postavenia. Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s., ako zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná, a. s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory, v súlade § 73 ods. 5 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Preto

žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného
nevyhovel (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej v texte len „O. s.
p.“), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 22.04.2015 exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. PW-C/0513/0020 dňa 18.03.2014, ktorý sa
stal právoplatným dňa 30.04.2014 a vykonateľným dňa 04.05.2014. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom
žalobcu (oprávneného), ktoré si uplatnil na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.08.2008, uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobcu (oprávneného) a žalovanou (povinnou). Exekučným titulom
rozhodcovský súd žalovanej (povinnej) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške
40,07 € spolu s úrokom vo výške 17,38% ročne zo sumy 40,07€ od 16.12.2010 do zaplatenia istiny,
úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 40,07€ od 16.12.2010 do zaplatenia istiny, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 15.12.2010 vo výške 7,69€ a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 92,16€, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (oprávneného) a žalovanou (povinnou)
rozhodcovský súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle §497 Obchodného zákonníka.
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Vychádzal z názoru, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnou je zmluvou spotrebiteľskou, pretože napĺňa znaky, ktoré sú uvedené v ustanoveniach §
52 a nasl. OZ. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t.j. také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pretože takéto podmienky sú vzhľadom na § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné.
Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v článku 7 Zmluvy o úvere a konkretizovaná v bode 10.2.2 VOP,
je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je neplatná, pretože spotrebiteľovi fakticky odopiera možnosť
domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde v prípade, ak oprávnený, resp. jeho právny
predchodca podá žalobu na rozhodcovský súd. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom
právomoci rozhodcovského súdu, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy
o úvere, Obchodných podmienok pre úver [verzia 2/2008], ako aj Všeobecných obchodných podmienok,
obsahom ktorých je rozhodcovská doložka - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní
ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom je nutné
posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že
vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10), dotýkajúcou sa
problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu

medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ako vzťahu spotrebiteľského, nespochybnil vo
svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Odvolací súd nepokladal odvolaciu argumentáciu oprávneného, ktorou okresnému súdu vytýkal
nesprávne právne posúdenie Zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej podľa ustanovenia §52 OZ v
neskoršom znení ako v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, za dôvodnú. Z obsahu spisu jednoznačne
vyplýva, že k uzatvoreniu Zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou došlo
dňa 20.08.2008 a nie dňa 09.12.2007 tak, ako to nesprávne uvádza oprávnený v odvolaní. Postup
okresného súdu, ktorý pri posudzovaní Zmluvy o úvere aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1 OZ v znení
účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, bol preto správny. Pokiaľ mal okresný súd za preukázané, že
predmetná zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (čo v odvolaní nespochybnil
ani sám oprávnený), niet pochybnosti o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v zmysle § 53
ods. 1 OZ nesmie obsahovať dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a
kritérií spotrebiteľského práva a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti predovšetkým
rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného
rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného, smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd
nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale aj počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch, ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo
dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie
formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo
vydané. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia sa skúma z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia,
t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom
zákonodarcu, vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, nielen v §44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Postup exekučného súdu v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať za posudzovanie vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia; exekučný súd
si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Je pritom potrebné zdôrazniť, že exekučný súd pri
riešení otázky, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu prejednať daný spor, a teda či oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, nie je viazaný tým, ako ju
vyriešil rozhodcovský súd.

Pokiaľ oprávnený namietal, že mu exekučný súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,
keďže nemal možnosť vyjadriť sa k zisteniam exekučného súdu a tým došlo k porušeniu jeho práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd dospel
k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve vychádzajúc len
z listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; všetky skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou vyplývajú z

obsahu predloženej Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok. V posudzovanej veci
postup okresného súdu oprávneného neukrátil o možnosť vyjadriť sa, pretože z úradnej činnosti
odvolacieho súdu je zrejmé, že oprávnený vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré iniciuje
na základe rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov nepochybne je dostatočne informovaný
o názore okresného a odvolacieho súdu ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky v obdobných prípadoch; uvedený názor okresného súdu v žiadnom prípade nemohol
byť pre oprávneného prekvapujúci, pretože mal možnosť sa k nemu vyjadriť už priamo v návrhu
na vykonanie exekúcie. Napokon aj Ústavný súd Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 499/2012-47
z 10. 07. 2013) konštatoval, že článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno vykladať
tak, že oprávnenému zaručuje možnosť byť prítomný pri prerokovaní veci a vyjadrovať sa neustále
a v každej inštancii a fáze konania. Exekučný titul bol vydaný v konaní, na ktorom sa oprávnený
zúčastnil, mohol prednášať svoje argumenty a vyjadrovať sa k nim. Na právne dôvody uplatňované
konajúcim súdom ex offo a pre výsledok konania v predmetnej veci rozhodujúce, oprávnený mal možnosť
zareagovať priamo v návrhu na vykonanie exekúcie a teda mal možnosť k veci sa kontradiktórne vyjadriť.
Skutočnosť, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci nevykonateľnosť tohto
exekučného titulu, je len napĺňaním príkazu, vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Dôvody
argumentácie, spochybňujúce postup súdu s poukazom na údajné porušenie ústavne garantovaných
práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti
pred súdom, vzhľadom na uvedené neobstoja.

Ustálený je aj názor okresných súdov, krajských súdov i najvyššieho súdu na otázku, že dojednanie
rozhodcovskej doložky len na základe príkazu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách automaticky
neznamená, že rozhodcovská zmluva (doložka) bola dojednaná platne a že aj v tomto prípade musí
exekučný súd skúmať platnosť dojednania rozhodcovskej doložky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 24/2013 zo 14.05.2013, 3ECdo 160/2013 zo 06.08.2013).
Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.08.2008 (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere z 20.08.2008) „Banky a pobočky zahraničných bánk sú
povinné ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona.“ (osobitným zákonom sa tu v zmysle poznámky pod čiarou
88k rozumie zákon č.244/2002 a tiež §67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o doplnení
a zmene niektorých zákonov). Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci sp.
zn. 3Cdo 24/2013 dospel k názoru, že námietka oprávneného (právneho nástupcu Poštovej banky, a.s.),
že jeho právna predchodkyňa uzavretím rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere so spotrebiteľom len
plnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. je nenáležitá z dôvodu,
že Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., so
sídlom v Bratislave nie je rozhodcovským súdom zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom
ich záujmového združenia, ktorý by mal v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v spojení s
§ 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. a zákonom č. 244/2002 Z. z. rozhodovať spory medzi bankou
ako dodávateľom a spotrebiteľom, z dôvodu, že tento Stály rozhodcovský súd bol ustanovený odlišným
subjektom.
V iných rozhodnutiach, posudzujúcich rozhodcovskú doložku uzavretú medzi bankou a spotrebiteľom
(napr. 6 M Cdo 9/2012 zo 16.01.2013, 5 M Cdo 4/2012 z 29.04.2013) najvyšší súd v zhode so súdmi
nižších stupňov dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uzavretej podľa ustanovenia §
93b zákona o bankách, ktoré nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej (banku) povinnosti
predložiť povinnému v exekučnom konaní návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa povinnému poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Ak banka pri uzatváraní rozhodcovskej doložky takto nepostupovala, resp. takýto postup
nepreukázala, rozhodcovská doložka je neprijateľná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Zo zmluvy o úvere v kópii na č.l. 3 spisu
a kópie predložených Všeobecných obchodných podmienok s rozhodcovskou doložkou v bode 10.2.
nie je možné dospieť k názoru, že povinná ako spotrebiteľ bola pred uzavretím rozhodcovskej doložky

dostatočne informovaná o možných spôsoboch riešenia sporov medzi ňou a bankou a dôsledkoch
voľby medzi viacerými riešeniami. V zmluve sa len jednou vetou odkazuje na riešenie všetkých sporov
vzniknutých zo zmluvy o úvere „v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach“ a z textu rozhodcovskej doložky v bode 10.2 VOP je možné vyvodiť len
to, že banka bude predkladať spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, platných a účinných v čase rozhodcovského konania a klient v prípade,
že bude v spore žalobcom, môže predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu
alebo všeobecnému súdu. Tento text nie je možné považovať za jasné a zrozumiteľné informácie o
tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Okresný súd dospel k správnemu
názoru, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľná a rozhodcovský súd nemal právomoc
rozhodnúť spor medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s., a povinnou a z
tohto dôvodu nie je rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie, preto bolo dôvodné žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnuť.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak oprávnený namietal neprípustnosť aplikácie Smernice Rady
EHS č. 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, odvolací súd považoval argumentáciu
v tomto smere za zmätočnú, pretože z odôvodnenia uznesenia okresného súdu nevyplýva, žeby
svoje rozhodnutie na aplikácii ustanovení tejto smernice založil alebo žeby vychádzal z jej výkladu,
obsiahnutého v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Rovnako neopodstatnený bol jeho argument o tom, že exekučný súd sa vo svojom rozhodnutí žiadnym
spôsobom nevysporiadal s odlišným právnym názorom iných súdov rovnakého stupňa. Rozhodnutia
súdov rovnakého stupňa nie sú pre súd toho istého stupňa nijakým spôsobom záväzné. Ako vyplýva z
vyššie uvedeného, pre exekučný súd ako súd prvého stupňa je smerodajná jedine ustálená judikatúra
súdov vyššieho stupňa, a to tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.