Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/339/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209311
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 1066,01 eur z titulu majetkovej škody a sumu vo výške 213,20 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako
oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 403800022) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č.. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 403800022 dlžníkom: T. U.,
nar.XX.X.XXXX ( povinný). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnejvecičísloEX17645/2010.Exekútorpredložilnávrhnavrhovateľanavykonanieexekúciespolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu Okresný súd Topoľčany)
(ďalej len „ Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.2.2011 ( konanie sa začalo dňa 2.12.2010)

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 77 dní!). V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal
na to, že exekučný súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Navrhovateľ nedisponuje

rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie,
ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Generálne navrhovateľ inicioval exekučné
konanie formou zápisnice spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Navrhovateľ objektívne nemôže
predložiť rovnopis príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátumdoručenia súdu aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie, doručoval zvolenému súdnemu exekútorovi
a nie súdu. Nesprávny úradný postup je charakterizovaný: a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b/ vykonaním úradného

postupu bez splnenia zákonných podmienok; čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil
vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu podľa
ust. §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie- návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 10089/10 spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia

zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom
ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych
noriem , aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie
vo veci, na ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou , ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom

vymedzenom okruhu spoločenským vzťahom a tak porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu-
zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu
koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by
konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia §-u 40 a nasl. zák. č.
244/2002 Z.z.. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 zák. č. 244/2002 Z.z. nekoná o zrušení

tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom návrhu
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnom návrhu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto
postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi

navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej,
vyššie označenej zmluvy o úver. Zdôraznil , že na jednej strane existuje právne relevantný exekučný
titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia §-u 41
ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske

súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo. Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu
rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom

konaní. Opísaný postup exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a
rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť

istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovaťkodstráneniuprávnejneistoty,ktorejsanavrhovateľvpredmetnejvecipočassúdnehokonania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda ako

aj nemajetková ujma v peniazoch, ktorú si vyčíslil tak, že na majetkovej škode vznikla navrhovateľovi
škoda v celkovej výške 1066,01 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súčasne si
navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdnyproceszaručenéhovčlánku6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. Navrhovateľuviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: a/ neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou

nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u navrhovateľa, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti aj i u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti , b/ vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a
jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik

už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov; c/ nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu
podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva , že každý má právo na rozhodnutie podľa

relevantnej právnej normy. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom
výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené
základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy

a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 213,20 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 25NcC/677/2012-9 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu v Leviciach.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na

viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, napr. že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej

ujmy atď... V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.
1 O.s.p.. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa
tieto tituly prelínajú a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z

titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pri prieťahoch
je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu. Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy príslušnom
konaní predsedovi Okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného

súdu SR poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady
vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už 27.9.2012 bol Okresnému

súdu doručený návrh je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesť mesačnej lehoty, ale
skôr. Z ustanovenia §-u 15 ods. 1, 16 ods. 4 č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde
až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na

súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 513/2003Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím , nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou

prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45
ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza
znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 1.6.2011. Z týchto ustanovení jednoznačne

vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 §- u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel
„ vykonateľný rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej dôvodovej
správe k novelizovanému ustanoveniu §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj

pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol,

že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej
odporca poukázal na ustanovenie §-u 9 ods. 2 zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012
Z.z., kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k
predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani

povinnosť ich preukázania a teda odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.
Odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15
dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od
momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatnil, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka a

existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Odporca vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka
navrhovateľa a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky poukazuje odporca na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský

rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Odporca v
tejto súvislosti poukázal na judikatúru zaoberajúcu sa touto otázkou napr. uznesenie KS Trnava zo dňa
31.5.2013 sp.zn. 10CoE/308/2011. Navrhovateľ mal možnosť získať exekučný titul a to napr. podaním
návrhu na začatie konania resp. platobným rozkazom čo nevykonal a svojou nečinnosťou prispel k
situácii, ktorú v návrhoch namieta. Ak by aj nastala táto situácia navrhovateľ by musel preukázať, že

súd bez akých pochybností mu priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od
odporcu a tiež, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu to znamená, že
nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu došlo by k riadnemu a plnohodnotnému
vymoženiu pohľadávky. Na základe týchto skutočností, nemôže niesť odporca zodpovednosť anahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak ako si ju uplatnil v konaní, pretože navrhovateľ
nepreukázalvznikanivýškuškody.Navrhovateľsatieždomáhanemajetkovejujmyvpeniazochvovýške
20% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných

práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktorú navrhovateľ uplatňoval
podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti odporca poukazuje na
dve skutočnosti. V prvom rade , že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb
je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery “ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje

spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho
súdu ČR spo.zn.25 Cdo/675/2011 375/2011 kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní , nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú lebo im nevzniká ujma priamo.
Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a nespresnil
v čom ako situácia ovplyvnila ďalší podnikateľské postupy navrhovateľa. V druhom rade požadovaná

náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek
reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca prihliadol vo vyjadrení na
aspekt ohľadne dobrých mravov a nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na poškodenú osobu. Poukázal
na ust. §-u 3 ods. 1 Obč. zák. ako aj na ust. §-u 17 ods. 2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. pri formovaní

záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch resp. o výške takejto náhrady.
Nemožno podľa odporcu dospieť k záveru o potrebe navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v peniazoch ani o prípade , ak by boli inak splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľa podmienila

najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Odporca upozornil na vyjadrenie európskej
komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovanú stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov.
Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou svedčí aj napr. článok v

denníku Sme zo dňa 16.7.2012, ktorý odporca prikladá v prílohe svojho vyjadrenia. Z popísaného je
zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie

navrhovateľa. V prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia
súdy opatrne zvažovať či poverenie vydajú, resp. nevydajú s čím je spojená vyššia časová náročnosť
vykonaniaprocesnéhoúkonusúdom.Navrhovateľnepreukázalpodmienkykvznikuzodpovednostištátu
za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Navrhovateľ nepreukázal , že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov ,pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne doručené dňom
28.5.2014, právny zástupca navrhovateľa dňom 28.5.2014, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca

navrhovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní emailovým podaním zo dňa 23.6.2014 o 16.58
hod. ,ktorý došiel na tunajší súd dňa 24.6.2014, súdu nepreukázal a z tohto dôvodu požiadal o
odročenie pojednávania, pretože klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil opakovane, nakoľko sa nedostavil na pojednávanie dňa
20.5.2014, pričom mal predvolanie doručené dňa 16.4.2014 a neúčasť súdu ospravedlnil dňa 19.5.2014

emailom o 15.53 hod. , ktorý došiel na tunajší súd dňa 20.5.2014 a požiadal z tých istých dôvodov- kolíziu
o odročenie pojednávania. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa v predvolaní, ktoré prevzal dňa
28.5.2014 bol upozornený súdom, aby si pracovné povinnosti zariadil tak, aby nebola táto skutočnosť
dôvodom na odročenie pojednávania. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené, k návrhu sa
vyjadril, neúčasť ospravedlnil dňa 20.6.2014 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.

Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a neakceptoval jeho žiadosť
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a nesúhlasu navrhovateľa so
substitúciou, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil to preto , že navrhovateľ svoje
ospravedlnenie predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho kedy sa dozvedel o kolízii, čorozhodne nie je ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle §-u 119 ods. 1,2 O.s.p.. Predvolanie
na pojednávanie prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 28.5.2014 a navrhovateľ dňa 28.5.2014,
pričom neúplné ospravedlnenie bolo súdu predložené v deň pojednávania dňa 24.6.2014. Neobstojí ani

prekážka spočívajúca v nesúhlase navrhovateľa so substitúciou , nakoľko v uvedenom plnomocenstve
zo dňa 20.9.2012 ( č. listu 5 spisu) navrhovateľ vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť
stanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasí, aby každý z nich konal samostatne ( viď.
Uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/115/2011 a nález Ústavného súdu SR I ÚS 68/1998 z 13.1.1999. Ku dňu
rozhodnutia súdom navrhovateľ plnomocenstvo súdu zo dňa 20.9.2012 nemodifikoval.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.
Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn.
5Er/9/2011, s písomným návrhom , s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, s doplnením rovnopisu,
s reakciou na výzvu súdu o predloženie
písomného podania spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME ,

stanoviskom Európskej komisie .
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5Er/9/2011 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ , s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému:
T. U., nar. XX.X.I. bytom O., X. XXXX/XX pre vymoženie 259 eur ( 7802,63,-Sk) istiny s príslušenstvom

podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka
60 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn.
EX 17645/10 na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava( ďalej len Rozhodcovský súd“) zo dňa 26.10.2010 pod sp.zn. : SR 10089/10, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 15.11.2010 a vykonateľnosť dňa 18.11.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola
súdu doručená dňa 14.1.2011. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 17.1.2011 č.k. 5Er/9/2011-10
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Topoľčany nebol podaný opravný prostriedok.
Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 9.2.2011 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie nepriznal s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011. Obsahom spisu nie sú žiadne podania
navrhovateľa, z ktorých by vyplývalo že sa sťažuje na prieťahy v konaní na nečinnosť súdu v uvedenej
exekučnej veci.
Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď

bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na súd ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone

verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa §-u 4 ods. 1 písm .a/ vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa §-u 15 ods. 2 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §-
u 4 a 11.Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda ušlý zisk ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa §-u 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného , jeho terajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia, (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa §-u 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom v období dňa doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa §-u 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutím osvedčených ako európsky exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutím bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
Podľa §-u 44 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa §-u 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa §-u 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.
Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriektomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa
uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,

návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.
Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 14.1.2011, pričom do podania žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia §-u 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád
podania.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5Er/9/2011 súd zistil, že súdny exekútor dňa
14.1.2011 doručil Okresnému súdu Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučná vec je vedená pod sp.zn. EX 17645/10 proti povinnému T. U., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie

259 eur istiny as príslušenstvom. Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 17.1.2011 pod č.k.
5Er/9/2011-10 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2011. V danom prípade exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.10.2010 sp.zn: SR 10089/10. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že
k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním

viac ako 77 dní. V skutočnosti procesný súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v lehote troch dní,
teda v kratšej lehote ako je stanovená zákonom.
Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Topoľčany. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je upravená v zákone číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zemne niektorých zákonov.
Podľa §-u 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Nevyhnutými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus)
medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody,

d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vyššie citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna / nie je potrebné preukazovať zavinenie ) Priznať náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia

uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné
priznať.Dôkaznébremenospočívavsúdnomkonanínanavrhovateľoviakopoškodenom,abypreukázal
splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.
Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,
ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnym
úradným postupom.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti

prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobená nesprávnym úradným postupom.
Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje akémukoľvek subjektu domáhať za ochrany svojich

práv podaním ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia §-u 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov ( garancia v článku 48 ods. 2 Ústavy SR) je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju
v súlade s ustálenoujudikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklad ústavnej sťažnosti ( prípadne predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by exitovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu ohľadne vzniku zbytočných
prieťahov.Nebolovedenéžiadnekonanie,vktorommožnoskonštatovaťprieťahyvkonaní.Pokiaľbysúd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov

znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by
mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva.
Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a napokon aj samotné právne posúdenie,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Z návrhu a listinných dôkazov je evidentne zrejmé, že
navrhovateľ sa nedomáha práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím ( § 5 ods.

1 zák.č. 514/2003 Z.z.) V prípade ak sa odôvodnenie rozhodnutia konajúceho súdu preukáže ako
nesprávne a následne je odvolacím súdom zrušené alebo zmenené za splnenia ďalších zákonných
podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa
17.1.2011 č.k. 5Er/9/2011 nebol napadnuté odvolaním.
Navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť konajúceho súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, na

ktorú činnosť nemal v exekučnom konaní právomoc, preskúmanie vykonal neoprávnene, čím spôsobil
prieťahy v konaní. Súd sa v tomto konaní zaoberal , či exekučný súd dodržal zákonnú 15 dňovú lehotu,
z akého dôvodu nebola dodržaná, či existuje dôvod na náhradu škody a či nejaká škoda vznikla.
Podľa §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia ( t.j. do 31.5.2011) bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať poverenie

na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V tejto časti
došlo k novelizácii neskôr tak, že exekučným titulom boli aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov. Podľa navrhovateľa je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok podľa §-u 41 ods. 2 písm.
i / Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol ako exekučný titul menovaný do §-u 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku novelu účinnou od 1.6.2011. Ak by platná právna úprava do 31.5.2011

ponímala rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul podľa písmena i/ novelizácia tohto ustanovenia
by bola nadbytočná. To, že rozhodcovský rozsudok sa považoval za exekučný titul podľa písmena
d/ potvrdzuje aj komentár k ustanoveniu §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa ktorého k novele
účinnej od 1.6.2010 došlo k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského
rozsudku z dôvodu potreby preskúmavania tohto exekučného titulu pre prípad neprípustnosti exekúcie.

Novelizovaný Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania
začaté pred účinnosťou tohto zákona (
komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného titul, ktorými
sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj dochádzalo v zmysle §-u 41 ods. 2 písm.d/ Exekučného
poriadku. Podľa argumentácie navrhovateľa v návrhu by súdy museli vydávať poverenia na základe

rozhodcovských rozsudkov v lehote 15 dní podľa §-u 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku aj v
súčasnosti. Rozhodcovské rozsudky sú citované ako exekučný titul podľa platnej právnej úpravy v
ustanovení §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.
Súd pripomína, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5Er/9/2011 bolo
začaté v čase účinnosti Exekučného poriadku podľa ktorého v §-e 44 ods. 2 je zakotvené, e 15 dňová

lehota na vydanie poverenia na začatie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2
písm. c/ a d/ to znamená v prípade, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.
Už samotné ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré bolo platné ku dňu 14.1.2011 ( kedy
došla žiadosť o udelenie poverenia procesnému súdu ) zakotvovalo povinnosť súdu vydať poverenie
v lehote 15 dní v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o vydanie poverenia alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.
Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o nesprávnom postupe súdu, keď v exekučnom konaní
skúmal splnenie podmienok na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový

stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, opätovne posudzoval právo navrhovateľa
na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukazoval v návrhu na to, že
na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a na druhej strane existencia rozhodcovskéhorozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej, pričom takýmto postupom utrpel majetkovú škodu aj
nemajetkovú ujmu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného od 1.6.2010 ukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul. Súd postupoval správne keď skúmal
exekučný titul po formálnej aj materiálnej stránke. V tomto prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a súd bol nepochybne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade s
so zákonom ako aj to, či zmluva o úvere ako pôvodný titul rozhodnutia neobsahovala neprijateľné

podmienky, či exekučný titul nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo neodporuje zákonu a je v súlade
s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. O tomto svedčia aj rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorýchexekučnýsúdoprávnene exoffoskúmaexekučný
titul z hľadiska formálneho aj materiálneho v exekučnom konaní ( 3Cdo76/2013 zo dňa 3.7.2013,
3Cdo/46/2013 zo dňa 14.5.2013), tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky a stanoviská Súdneho dvora (ES). Exekučný súd postupoval správne keď exekučný titul-

rozhodcovský rozsudok skúmal, či bol vydaný v súlade s právnymi predpismi. Exekučný titul neuznal
po zistení, že ide o spotrebiteľský vzťah a skonštatovaní, že dohodnutá rozhodcovská doložka nebola
dojednaná v súlade so zákonom a bola v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom svoje
rozhodnutie správne a riadne odôvodnil.
V prípade, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatná rozhodcovská doložka)
dojednaných v spotrebiteľskej zmluve podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13
EHS stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom , ktorý netvorí prekážku rozsúdenej veci ( res
iudicata).
Exekučný súd dňa 17.1.2011 ( t.j. po troch dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia) uznesením

žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.Za tejto situácie účastníkom exekučného
konania nevznikol a ani nemohol vzniknúť žiadny stav právnej neistoty, pretože súd vo veci rozhodol
bezodkladne potom, ako mu súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal v
konaní nesprávny úradný postup v dôsledku , ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške,

nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednoti odporcu za
škodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy , ani ich
rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania

a nadbytočný.
Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto

účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporca
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Zo spisu odporcovi ku dňu
vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných
vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).