Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205150
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112205150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaMgr.MárieKašíkovej,vprávnejvecinavrhovateľov:
v rade 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., v rade 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. A. X/X, S., v rade 3/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., všetci právne zastúpení Mgr.
Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E. B. C. X, L., proti odporcovi: Mesto Žilina, Námestie obetí
komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, o uloženie povinnosti, na odvolanie navrhovateľov a odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/31/2012-367 zo dňa 5. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľov vyhovené a vo výroku, ktorým

bolzamietnutýnávrhvčastiouloženiepovinnostiodporcovinavlastnénákladyzabezpečiťrekonštrukciu
zdevastovaného oplotenia celej parcely č. KN-C 666 evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. A., pričom
výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať zo strany od nehnuteľností navrhovateľov v rade 1/
až 3/ minimálne 2,5 metra a toto bude vybudované z pevných a nepriehľadných stavebných materiálov,
p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v ostatnej časti zamietol návrh navrhovateľov, vo výroku

o trovách konania, vo výroku o trovách štátu a uznesenie č.k. 14C/31/2012-384 zo dňa 12.11.2015 z
r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa rušenia hlukom
spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. s. 1, na parcele č. KN-C 666, na LV č. XXXX pre k.ú.
A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu
žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer
v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00
hod. do 6:00 hod. a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie

stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre
deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase
od 22:00 hod. do 6:00 hod. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň navrhovateľom uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 4,32 Eur.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia vlastnia rodinný dom v susedstve s kultúrnym domom, ktorý
spravuje a je vo vlastníctve odporcu. Z meraní Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žilina

(ďalej len RÚVZ) mal zistené, že pri kultúrnych podujatiach realizovaných v nehnuteľnosti odporcu -
stavbe č. s. 1 Kultúrny dom boli prekračované najvyššie povolené hladiny hluku nad hranicu určených
Zákonom č. 355/2007 Z. z.. Odporcu ako vlastníka nehnuteľností - kultúrneho domu určeného na
realizovanie kultúrnych podujatí podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 355/2007 Z. z. považoval ako právnickúosobu za prevádzkovateľa ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk, a teda osobu, ktorej
povinnosti sa riadia aj Vyhláškou ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z. z.. Z výpovedí účastníkov
a vykonaného dokazovania zistil, že stavba vo vlastníctve odporcu nie je trvalým a pravidelným zdrojom

hluku v rámci jej využívania alebo prevádzky, ale hluk je spôsobovaný využívaním sály pri realizovaní
kultúrnych podujatí. Nezistil ich pravidelnú periodicitu, skôr sa jedná o občasné využívanie pri ľudových
slávnostiach, výročiach, sviatkoch a pod. Pri bežnom využívaní stavby, napr. na uvádzanie vystúpenia
škôl, či škôlok, spevokol či nácvik kapely nezistil vykonávanie práv vlastníka v rozpore so zákonom,
alebo s obťažovaním navrhovateľov nad mieru primeranú pomerom, teda prekračovanie najvyšších

prípustnýchhodnôt.Krušeniunadmieruprimeranúpomeromdochádzapravdepodobnelenpri„plesoch,
diskotékach, živej hudbe na veseliciach", kde sa zúčastňuje väčší počet ľudí a reprodukovaná hudba
je dopĺňaná hlasmi zúčastnených a z otvorov (vetracie otvory, dvere, okná) sú väčšie úniky hluku a
podobne. Nemožno spravodlivo požadovať od odporcu, aby upustil od organizovania takýchto podujatí,
ale aj v tomto prípade vlastník nehnuteľností, či jej prevádzkovateľ musí zvládnuť organizáciu tak, aby
nedochádzalo k rušeniu nad mieru primeranú pomerom. Vzhľadom na certifikované merania hluku

RÚVZ, ktorý zistil pravidelné prekračovanie hladín hluku počas „kultúrnych akcií" zistil, že pri akciách v
nehnuteľnosti odporcu poskytovanej na tento účel dochádza opakovane k obťažovaniu navrhovateľov
hlukom nad mieru primeranú pomerom, a to napriek tomu, že bolo zistené vykonanie určitých úkonov
na zníženie imisií hluku (zatemnenie okien, čiastočná výmena okien). Preto prvej časti návrhu vyhovel
a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa rušenia navrhovateľov hlukom.

Návrh zamietol v časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali uložiť odporcovi povinnosť odstrániť a
trvalo zamurovať existujúce okenné otvory v počte 12 ks a odstrániť 2 ks vzduchových ventilátorov
orientovaných na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov v rade 1/ až 3/ a umiestnených na
nehnuteľnosti kultúrneho domu č. s. 1, zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do dvoch jestvujúcich sál
nehnuteľností bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia

z roku 1991, vybudovať na vonkajšom schodisku vedúcom do starej časti kultúrneho domu protihlukovú
zábranu umiestnenú priamo na boku schodiska, a to vo výške 3 metre po celej strane tohto
schodiska z materiálov prepúšťajúcich v dostatočnej miere svetlo na pozemky navrhovateľov, nakoľko
nezistil dôvodnosť tohto návrhu. Je len na vôli vlastníka budovy kultúrneho domu, či v prípade
súdom uloženej povinnosti zdržať sa obťažovania navrhovateľov všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval vlastníkov susedných nehnuteľností, zabezpečí splnenie povinnosti
nevyužívaním nehnuteľností alebo inými úpravami v zmysle stavebného zákona, ktoré nemusia byť
totožné s predstavami navrhovateľov. Nemal preukázané, že navrhované úpravy sú jediné možné
z hľadiska stavebných úprav, teda, že nie je možné vykonať iné úpravy, napr. kombináciu zvukovej
a tepelnej izolácie a použitím zvukoizolačných skiel a podobne. Nemal preukázaný ani vplyv

požiadaviek navrhovateľov na stavbu odporcu, bezpečnosť a možnosť užívania stavby, či je ich vôbec
možné vzhľadom na stavebno-technické požiadavky a požiadavky na bezpečnosť užívania, požiarne
predpisy, vykonať. Zároveň nemal zo strany navrhovateľov ani len preukázané, že nevykonaním nimi
navrhovaných opatrení hrozí vážna ujma - škoda (§ 417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Za hroziacu
škodu nepovažuje prípadné zníženie hodnoty susednej nehnuteľnosti z dôvodu susedstva s inou

nehnuteľnosťou, kde je vykonávaná iná prevádzka. Prikázať vlastníkovi vykonať určité úpravy je možné
iba vtedy, ak v prípade nevykonania takýchto opatrení nie je možné zabrániť objektívnej udalosti, z
ktorej bezprostredne hrozí škoda a hrozí vážnejšia škoda, ako sú náklady na vykonanie úprav, prípadne
je ohrozený život a zdravie. Avšak ani pri zdravotných problémoch účastníkov nemal preukázané, že
tieto sú následkom občasnej produkcie hluku - bezprostredná príčina vzniku ochorenia. Ak navrhované

úpravy sú z dôvodu, že stavba odporcu nezodpovedá základným požiadavkám na stavby, príslušným
úradom s právomocou je miestne príslušný stavebný úrad. Nie je v právomoci súdu, aby uložil vlastníkovi
stavby užívať stavbu v zmysle kolaudačného rozhodnutia, opätovne je príslušný stavebný úrad. Naviac
využívanie vchodu vôbec prioritne nesúvisí s obťažovaním navrhovateľov, k takémuto obťažovaniu
môže dôjsť nanajvýš vtedy, ak by počas „kultúrnych akcií" bol vhod do starej „divadelnej sály" a

nie následkom prevádzky, ale len prípadným individuálnym rušením jednotlivými účastníkmi. Zároveň
nezistil, že by v rozhodnutiach týkajúcich sa prístavby bolo riešené užívanie schodiska a vchodu k
pôvodnej stavbe. Vybudovanie protihlukovej zábrany považoval za protichodný k návrhu na užívanie
schodiska v zmysle neidentifikovaného rozhodnutia o povolení užívania stavby, ale aj nevykonateľný,
nakoľko nie je obsiahnutý minimálne nákres takejto zábrany. Navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť

takejto stavby, ani súvis s rušením hlukom z prevádzky v stavbe odporcu. Navyše ohliadkou na mieste
samom v tejto časti bola zistená značná zeleň z vysoko rastúcich drevín, ktorá sama o sebe má vizuálne
a zvukoizolačné vlastnosti.Pokiaľ sa jedná o návrh na rekonštrukciu zdevastovaného oplotenia popri celej parcely CKN č. 666 na
ohliadke samej zistil, že oplotenie bolo zrekonštruované bez toho, aby vôbec navrhovatelia preukázali
kto je vlastníkom oplotenia. V danom prípade sa jednoznačne nejedná o prípad podľa § 127 ods. 2

Občianskeho zákonníka, pretože pozemok medzi účastníkmi je oplotený a oplotenie zabraňuje vnikaniu
osôb a zvierat z pozemku odporcu na pozemok navrhovateľov. Dôvodnosť výstavby 2,5 m vysokého
oplotenia bez ohľadu, že nie je stanovený navrhovaný druh oplotenia, nebol preukázaný. Odporca
nenesieobjektívnuzodpovednosťzasprávanieosôbnajehopozemku,ktorýjeverejneprístupný,svojou
činnosťou nespôsobuje ani nezapríčiňuje prenikanie osôb, zvierat, či vecí na okolité pozemky a ak by

aj niekto prenikol z pozemku odporcu na pozemok navrhovateľa, jedná sa o porušenie povinností danej
osoby, nie zodpovednosť odporcu. Areál odporcu a pozemok je riadne označený a oplotený a existencia
jestvujúceho oplotenia je dostatočnou prekážkou zabránenia pohybu zúčastnených osôb na pozemky
navrhovateľov. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi vzhľadom na obdobný úspech
v konaní, náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (správne malo byť §
142 ods. 2 O.s.p. nakoľko vo výroku bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania). S poukazom na obdobný úspech účastníkov v konaní každej strane uložil povinnosť
úhrady polovice trov štátu vynaložených na konanie v súvislosti s ohliadkou na mieste samom, a to
náklady za zhotovenie fotografií a za cestovné na ohliadku zo Žiliny do Trnového a späť. Odvolací súd
poznamenáva, že do rozsudku vo výroku boli zaviazaní k náhrade trov štátu iba navrhovatelia v rade 1/
až 3/ (o povinnosti odporcu nahradiť trovy štátu bolo vydané samostatné uznesenie).

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľov vyhovené, podal
odvolanie odporca. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a poukázal na ust. § 5 Zákona č. 96/1991
Zb.overejnýchkultúrnychpodujatiach,vzmyslektoréhousporiadateľzodpovedázautvorenievhodných
podmienok na uskutočnenie podujatia za zachovanie poriadku počas jeho priebehu, za dodržiavanie

príslušných autorskoprávnych, daňových, zdravotno-hygienických, požiarnych, bezpečnostných a iných
právnych predpisov a za umožnenie výkonu dozoru nato oprávneným orgánom. Ďalej poukázal na ust. §
27ods.1Zákonač.355/2007Z.z..Namietal,žespravidlaniejeprevádzkovateľomzdrojahluku,nakoľko
zdroj hluku nie je budova kultúrneho domu, ale hudobné teleso, návštevníci podujatia a najmä zvuková
aparatúra,ktorúodporcanevlastníaneprevádzkuje.NaopakvzmysleuvedenéhoZákonač.96/1991Zb.

prekročenie hraníc hluku býva spôsobené nevhodným používaním hudobnej aparatúry organizátormi,
ktorú si sami priviezli a následne aj odviezli. Sám písomne zaväzuje organizátorov podujatia počas
konania podujatia dodržiavať ustanovenia platnej legislatívy, a to najmä tie, ktoré sa týkajú prípustných
hladín emisií hluku, pričom explicitne uvádza, že preberá na seba všetku zodpovednosť za ich prípadné
porušenie. Vzhľadom na uvedené výrok rozsudku, ktorým bolo vyhovené návrhu navrhuje zmeniť tak, že

návrh zamietne, prípadne v tejto časti rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí poukázali na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka(ďalejlenOZ),vzmyslektoréhosavlastníkmusízdržaťvšetkého,čímbynadmieruprimeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Takže nie osoba alebo

organizácia, ktorá má kultúrny dom v krátkodobom prenájme, ale jeho vlastník, čiže mesto Žilina sa
musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval susedov hlukom a podobne.
To, že ich obťažuje nadmerným hlukom bolo preukázané meraniami RÚVZ. V tejto súvislosti poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 223/2005. Je nepochybné, že mesto Žilina je
ako vlastník kultúrneho domu v Trnovom aj jeho prevádzkovateľom. Ako vlastník a prevádzkovateľ

kultúrneho domu môže tento niekoľkokrát krátkodobo prenajať počas roka organizáciám alebo fyzickým
osobám na konanie akcií s hudobnou produkciou, resp. nočným akciám. Podľa tvrdenia odporcu by
potom mali podávať žalobu na každú konkrétnu akciu a jej usporiadateľa, čo je nerealizovateľné.
Odporca nesprávne poukazuje na Zákon č. 96/1991 Zb., že tento je osobitným predpisom k Zákonu
č. 355/2007 Z. z., nakoľko v žiadnom ustanovení tohto zákona nie je odkaz na vyššie uvedený

zákon. Odporca nepreukázal, ako zasiahol proti usporiadateľom kultúrnych podujatí, pri ktorých bolo
preukázateľnemeranímzistenéprekročeniemaximálnepovolenýchhladínhluku,akoriešildanúsituáciu
a aké prijal opatrenia do budúcnosti. Naďalej prenajíma kultúrny dom, ktorý mimochodom podľa
stanoviska RÚVZ nemá ošetrené cesty šírenia hluku a počas každej akcie s hudobnou produkciou
budú prekročené povolené imisie hluku. Tvrdenie, že zaväzuje usporiadateľov akcií dodržiavať platnú

legislatívu ohľadom prípustných hladín imisiu hluku je čisto alibistické. Pokiaľ usporiadatelia nedodržia
podmienky, ich konanie sa neposudzuje podľa ustanovení OZ, pretože nie sú vlastníkmi veci, ale
dopúšťajú sa priestupku na úseku kultúry a priestupku proti verejnému poriadku. Na základe uvedenéhonavrhujú rozsudok vo výroku I. potvrdiť ako vecne správny a priznať im náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré i zároveň vyčíslili.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti, v ktorej bol vo zvyšku návrh zamietnutý, o trovách
konania a o trovách štátu podali odvolanie navrhovatelia. Namietali, že súd nemal preukázané, že
bez vykonania navrhovaných opatrení nie je možné zabezpečiť zníženie rozsahu obťažovania či jeho
odstránenie. Na základe stanoviska RÚVZ žiadali vykonať meranie zvukovej nepriezvučnosti budovy
kultúrneho domu a následne dať vypracovať hlukovú štúdiu, ktorú by vypracovala oprávnená osoba

a jej záverom by bol návrh opatrení, ako i zhodnotenie nimi navrhovaných opatrení. Súd tento dôkaz
nevykonal a možno tak mať podozrenie, že konal v prospech odporcu, hoci tento sa sám vyjadril na
výzvu RÚVZ, že prebieha súdny spor, v rámci ktorého bude s veľkou pravdepodobnosťou vypracovaný
znalecký posudok. Samotný RÚVZ vyzval odporcu na vykonanie úprav kultúrneho domu, avšak odporca
sa odvolal na prebiehajúci spor, a preto sa nemuselo nič vykonať. Súd nesprávne a bez odborného
vyjadrenia či posúdenia uvádza, že je možné vymeniť okná za okná s akustickou izoláciou Rw až do

hodnoty 50dB a viac. Oslovili spoločnosť zaoberajúcu sa výrubou a predajom okien, ktorá sa vyjadrila,
že okná s Rw 50dB a viac neexistujú. Tvrdenie súdu ohľadne ventilátorov tiež neobstojí, pretože v
súčasnej dobe odporca ide odstrániť tieto ventilátory, zamurovanie bolo vyvolané žalobným návrhom.
Ventilátory umiestní v prednej časti budovy kultúrneho domu, pričom použije nízko hlukové ventilátory,
ktoré spĺňajú súčasné normy. Nie je zrejmé, prečo súd argumentuje tým, že nebolo preukázané, že

nimi navrhované úpravy sú jedinými možnými z hľadiska stavebných úprav a teda, že nie je možné
vykonať iné úpravy, napr. kombináciu zvukovej a tepelnej izolácie a použitím zvukovo-izolačných skiel.
Práve na túto skutočnosť navrhovali vypracovanie hlukovej štúdie prostredníctvom oprávnenej osoby.
Aj z vyjadrenia RÚVZ z 21.08.2014 vyplýva, že z dlhodobo vykonávanej objektivizácie imisií v životnom
prostredí vyplýva, že budova kultúrneho domu nemá ošetrené cesty šírenia hluku. Pokiaľ ide o zvukovo-

izolačné sklá, na zadnej strane budovy kultúrneho domu boli koncom roku 2013 vymenené pôvodné
okná za plastové. Situáciu to však nijako nezlepšilo. Súd môže len hypoteticky kalkulovať s možnosťou,
že sa odporca môže vzdať určitej akcie. Odporca vo svojich vyjadreniach, či už písomných alebo
ústnych, však nikdy neprejavoval snahu nielenže neusporiadať kultúrnu akciu, ale dokonca mal za to,
že napádané kultúrne podujatia nijako nevybočujú z bežnej praxe a charakteru kultúrnych podujatí

usporadúvaných v obecných kultúrnych domoch kdekoľvek na Slovensku. Dokonca považoval za
normálne, že pri kultúrnych akciách dochádza pravidelne k prekračovaniu povolených hladín hluku,
brániac sa aj tým, že ide o akcie len sporadické, s čím sa bohužiaľ stotožnil aj súd vo svojom odôvodnení.
Napriek tomu, že vedel, že prekračuje povolené hladiny hluku, neupustil od takéhoto konania a neprijal
ani žiadne opatrenia na to, aby takémuto konaniu predišiel, či zabránil. Odporca zavádzajúco uvádza,

že pri prenajímaní kultúrneho domu v zmluve o prenájme dáva nájomcovi podmienku, že tento musí
dodržiavať Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., v zverejnených zmluvách takáto
podmienka absentuje - zmluva zo dňa 15.12.2014, 30.04.2015, 23.04.2015. Počas akcií „Školský
ples 2015" a „Fašiangy 2015" boli namerané nadmerné imisie hluku. Stavebné úpravy spočívajúce v
zamurovaní 12 ks okien a 4 ks ventilačných otvorov navrhovali z dôvodu, že tento spôsob sa javil

ako najúčinnejší, a to aj z dôvodu, že sa javil ako najmenej finančne náročný. Dokonca odporca,
keď sa účastníci pokúšali dohodnúť zmier vo veci, s tým súhlasil. Súčasné ventilátory nezodpovedajú
svojou funkčnosťou právnym predpisom. Nemôžu akceptovať odôvodnenie súdu, že z ich strany nemal
preukázané, že nevykonaním nimi navrhovaných opatrení hrozí vážna ujma s poukazom na § 417 ods.
2 OZ. Listinnými dôkazmi preukázali, že hrozbu vážnej ujmy vidia jednak na majetku a tiež na zdraví,

najmä navrhovateľov v rade 2/ a 3/. Súdu bola doložená lekárska správa odborného lekára - kardiológa
MUDr. C., z ktorej jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka v rade 3/ počas konania akcie v kultúrnom
dome nemohla spať, došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a dostala počas tejto noci infarkt a musela
byť hospitalizovaná. Napokon v dôsledku nadmerného hluku spôsobovaného prevádzkou kultúrneho
domu je jednoznačne znížená hodnota nehnuteľností navrhovateľov. Náklady na úpravy kultúrneho

domu zamurovaním môžu byť na úrovni maximálne 8.000,- eur a zníženie ceny ich nehnuteľnosti o 8%
predstavuje 18.400,- eur, čo je podstatne viac ako cca 8.000,- eur na odstránenie nevyhovujúceho stavu.
Podľa ich názoru sa súd dostatočne nezaoberal touto časťou žalobného návrhu, nevyhodnotil správne
predložené dôkazy a dospel k nesprávnym záverom, jednoznačne iba v prospech odporcu. Súd mal
jednoznačne s poukázaním na § 417 ods. 1, 2 OZ prikázať zamurovať predmetné okná a ventilátory. Keď

tak aj z nepochopiteľných dôvodov neurobil, ostáva otázne, prečo napriek výsledkom meraní, nepostúpil
vec na príslušný stavebný úrad. Odporca vedomý si toho, že používaním starého vchodu dochádza
k obťažovaniu hlukom, už počas konania na súde začal využívať vo večerných a nočných hodinách
výlučne nový vchod v prístavbe kultúrneho domu. Aké zvukovo-izolačné vlastnosti môže mať jeden radtují, reálne určite žiadne, ale podľa stanoviska súdu značné, čo považujú za účelové a zavádzajúce.
Tvrdenie súdu, že nepreukázali, kto je vlastníkom oplotenia parc. č. KN C 666 je zavádzajúce. Obsahom
súdneho spisu je aj odpoveď na podnet navrhovateľov zo dňa 07.03.2013 Spoločného stavebného

úradu v Žiline, v ktorom sa uvádza, že stavebný úrad dňa 28.11.2012 vykonal na predmetnom pozemku
štátny stavebný dohľad a vyzval vlastníka nehnuteľnosti, mesto Žilina, zabezpečiť stavbu oplotenia tak,
aby stavba zodpovedala základným požiadavkám na stavby. Táto otázka nebola medzi účastníkmi ani
sporná. Nie je pravda, že nenavrhli druh oplotenia, nakoľko uvádzali, že má byť vybudovaný z pevných
a nepriehľadných materiálov. Poškodenie oplotenia bolo zistené aj pri ohliadke súdu 20.04.2015 a v

zmysle § 127 ods. 2 OZ môže súd rozhodnúť o tom, že vlastník je povinný oplotiť svoj pozemok. Musí byť
ohradený okrem iného, aby sa zamedzil voľný pohyb osôb a zvierat. Odporca ako vlastník má vybudovať
také oplotenie, ktoré bude dostatočnou prekážkou pre ľudí, ktorí sa združujú na jeho pozemku, aby
sa im zabránilo v prieniku na pozemky navrhovateľov. Nie však oplotením, ktoré je v súčasnej dobe
zo zajačieho pletiva o výške 1m, ale oplotením vo výške aspoň 2 až 2,5 m. Druh oplotenia si má
zvoliť odporca. Je nepodložené tvrdenie o tom, že súčasné oplotenie nie je možné nadstaviť novým

oplotením, keď betónový základ oplotenia je v hĺbke 90 cm a šírke 25 cm. Terajšie oplotenie možno
ľahko preskočiť, čo je zrejmé z jeho poškodenia v čase ohliadky. Takéto oplotenie nezamedzí voľnému
pohybu osôb na ich pozemky. Súd napriek nepripusteniu zmeny návrhu navrhovateľov uznesením č.k.
14C 31/2012-135 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 8Co 238/2013-209 sa zaoberal
protihlukovou zábranou, ktorej sa pôvodne domáhali umiestnenia pri čelnom pohľade na nehnuteľnosť

kultúrneho domu a dokonca sa vo svojom odôvodnení týmto zaoberal viac ako hroziacou škodou podľa
§ 417 ods. 1, 2 OZ. Rovnako nie je zrejmé, prečo napriek pripusteniu zmeny návrhu uznesením č.k.
14C/31/2012-70 sa vo svojom odôvodnení nevysporiadal s časťou návrhu, ktorú zamietol, a to časťou,
ktorou žiadali, aby bol odporca povinný zdržať sa konania prenechania do užívania kultúrneho domu
tretej osobe prenájmom, výpožičkou, za účelom konania a organizovania podujatí, aby nepresahovali

prípustné hladiny zvuku. Pri tom poukázali na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a v tejto časti odôvodnenie
rozhodnutia považujú za nedostatočné, nepresvedčivé, zmätočné, a teda nepreskúmateľné. Zároveň sa
vyjadrili aj k výroku, ktorým bolo ich návrhu vyhovené, hoci voči nemu nepodávajú odvolanie. Rovnako
nesúhlasia s výrokom o náhrade trov konania, nakoľko boli vo veci úspešnejší vo väčšej časti ako
odporca a súd mal rozhodnúť tak, že odporcu zaviaže na náhradu trov konania. Aj v tejto časti je

odôvodnenie rozsudku zmätočné a nepreskúmateľné, pretože podľa rozhodnutia mal správne aplikovať
ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nie § 142 ods. 3 O.s.p. S výrokom o trovách štátu nesúhlasia, nakoľko
v odôvodnení rozsudku je uvedené, že s poukazom na obdobný úspech účastníkov v konaní, každej
strane uložil povinnosť úhrady polovice trov štátu vynaložených na konanie, pričom polovica správne
má znieť 4,31 eur a nie 4,32 eur. Otázne je tiež, prečo táto povinnosť, napriek odôvodneniu rozsudku

sa nepremieta voči odporcovi aj do výroku IV rozhodnutia, ale len voči nim. Preto navrhujú napadnutý
rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu v tomto rozsahu na nové konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, poukázal na to, že viackrát deklaroval, že kultúrne akcie
spravidla neorganizuje on, ale tretie osoby, zväčša s členskou základňou pozostávajúcou výhradne z

obyvateľov Trnového. Pri prenechaní kultúrneho domu týmto subjektom prehláseniami ich zaväzuje
na dodržiavanie právnych predpisov, za čo aj tieto subjekty zodpovedajú. Doklady predložené v
spise preukazujú, že kultúrny dom je za účelom uskutočnenia kultúrnych akcií využívaný sporadicky,
niekoľkokrát ročne. V snahe neeskalovať napätie medzi navrhovateľmi a ním, obmedzil využívanie
kultúrneho domu len na občasné kultúrne akcie. Akcie sa zverejňujú pre informovanosť spravidla

občanov Trnového v dostatočnom časovom predstihu a zároveň navrhovatelia oznamujú tieto akcie
RÚVZ Žilina a do konania aj predložili protokoly zo všetkých akcií. Zo záznamov o nameraných
hodnotách hluku vyplýva, že pri kultúrnych akciách dochádza k prekročeniu imisii hluku pre jednotlivé
časy, ale na druhej strane RÚVZ vo svojom poslednom protokole v roku 2015 uviedol, že výsledky
tohoročných meraní poukazujú na skutočnosť, že namerané hodnoty počas konaných kultúrnych

podujatí sú takmer zhodné, ba majú klesajúcu tendenciu. Posudzované hodnoty A zvuku sú mierne
prekročené a pôsobia krátkodobo. Takéto hodnoty nepredstavujú pre vás zvýšené riziko ohrozenia
zdravia alebo ohrozenia života. S poukazom aj na uvedené, navrhovatelia nepreukázali žiadne
vážne ohrozenie v zmysle § 417 OZ. Taktiež nepreukázali, že vykonanie navrhovaných stavebných
úprav je vzhľadom na stavebno-technické požiadavky na bezpečnosť užívania a požiarne predpisy

možné vykonať. Navrhovatelia chcú neodôvodnene zasahovať do spôsobu nakladania s vecou v jeho
vlastníctve a diktovať prostredníctvom súdu detaily riadneho užívania, stavebných úprav a údržby tejto
veci, čo považuje za neprípustné. Nie je mu zrejmé, na základe akých podkladov navrhovatelia tvrdia, že
v súčasnosti ide odstrániť ventilátory, ide o nepravdivé tvrdenie. V súčasnosti hľadá finančne prístupnémožnosti, ktorými by sa docielilo zníženie priepustnosti hluku cez ventilátory kultúrneho domu. Tvrdenia
navrhovateľov týkajúce sa oplotenia považuje za značne zmätujúce. Navrhovatelia nepredložili jediný
dôkaz, ktorý by preukazoval, že osoby, ktoré sa zúčastňujú akcií v kultúrnom dome takýto neoprávnený

vstup na pozemky navrhovateľov aj uskutočňujú, resp. uskutočnili. Existencia jestvujúceho oplotenia
je dostačujúcou prekážkou zabránenia pohybu zúčastnených osôb na pozemky navrhovateľov, preto
navrhujú výroky II, III a IV ako vecne správne potvrdiť a odvolanie navrhovateľov v celom rozsahu
zamietnuť.

Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 212
ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľov
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a výrok, ktorým vo zvyšku návrh zamietol podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a spolu aj so súvisiacimi

výrokmi o náhrade trov konania a náhrade trov štátu.

Odporca podal odvolanie voči výroku, ktorým bolo vyhovené návrhu navrhovateľov z dôvodu, že
namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Tu je nutné poukázať na to, že navrhovatelia sa domáhali
ochrany svojich práv pred súdom v zmysle ust. § 127 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník veci sa musí

zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. V citovanom ustanovení je teda označený ako povinný subjekt zo susedských
práv „vlastník veci". Ak je teda kultúrny dom vo vlastníctve odporcu určený na využívanie širokou
verejnosťou a prevádzkovanie kultúrnych podujatí, zodpovedá odporca podľa § 127 ods. 1 OZ za to,
že pri prevádzkovaní kultúrneho domu na stanovený účel nebude vlastník susednej nehnuteľnosti

rušený nad mieru primeranú pomerom a že nebude vážne ohrozený výkon jeho práv. Vlastníkovi
susednej nehnuteľnosti teda patrí ochrana voči odporcovi podľa § 127 ods. 1 OZ pred obťažovaním
hlukom z nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nad mieru primeranú pomerom. Nadväzujúc na uvedené sa
navrhovateliamôžubrániťúspešneibaprotivlastníkovinehnuteľnosti,ktorýjuprípadneprenechalinému
na činnosť, z ktorej sa odvodzuje rušenie. V prípade, že odporca prenajíma nehnuteľnosť tretím osobám,

následne ide o vzťah vlastníka nehnuteľnosti s treťou osobou, ktorý je priamym rušiteľom, a v danom
prípade sa odporca nezbaví svojej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 127 ods. 1 OZ len tým, že upozorní
tretie osoby, ktorým prenajíma alebo zapožičiava kultúrny dom na rôzne akcie, aby neprekračovali
stanovené hodnoty hluku. Vychádzajúc z konštatovaného odvolacia námietka odporcu je nedôvodná a
odvolací súd v tejto časti rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

Pokiaľ ide o rušenie hlukom nad mieru primeranú pomerom nie je rozhodujúce, či k tomuto rušeniu
dochádza v pravidelných intervaloch, alebo je to v priebehu roka niekoľkými, nepravidelnými akciami,
nakoľko ust. § 127 OZ poskytuje vlastníkovi ochranu proti samotnému zásahu, ktorý trvá alebo

opakovanie ktorého hrozí. Z vykonaného dokazovanie bolo preukázané, že opakovanie rušenia hlukom
navrhovateľov hrozí aj do budúcnosti, keďže odporca v nehnuteľnosti usporadúva (prostredníctvom
tretích osôb) rôzne akcie.

Podľa § 127 ods. 2 OZ, ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a

stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku
je povinný pozemok oplotiť.

Povinnosť vlastníkov pozemku zriaďovať ohradu medzi pozemkami nemožno vyvodiť z ustanovení
Občianskeho zákonníka. Takáto povinnosť by tu mohla byť súdom uložená jedine vtedy, ak je konaním

vlastníka pozemku vážne ohrozovaný susedov pozemok. Uloženie povinnosti oplotiť pozemok súdom
bude možné, ak od navrhovateľa nie je možné spravodlivo žiadať, aby oplotil svoj pozemok sám.

V preskúmavanej veci bolo ohliadkou na mieste samom zistené, že pozemok odporcu KNC č. 666 popri
pozemku navrhovateľov je oplotený. Dôvodnosť výstavby oplotenia vo výške 2,5 m nebola preukázaná.

Existencia jestvujúceho oplotenia je dostatočnou prekážkou zabránenia pohybu zúčastnených osôb na
pozemky navrhovateľov. Napokon navrhovatelia netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by im bránili, aby si
oplotili svoj pozemok. Odporca nenesie objektívnu zodpovednosť za správanie osôb na jeho pozemku,
ktorý je verejne prístupný, svojou činnosťou nespôsobuje ani nezapríčiňuje prenikanie osôb na okolitépozemky a ak by aj niekto prenikol z pozemku odporcu na pozemok navrhovateľa, jedná sa o porušenie
povinností danej osoby, nakoľko svojvoľne prekonal prekážku (oplotenie), ktoré zabezpečil odporca.
Napokon navrhovatelia ani nepreukázali aké osoby majú vstupovať na ich pozemok; či sa jedná o osoby,

ktoré sa zúčastňujú akcií v kultúrnom dome. Preto odvolací súd zamietnutie návrhu v tejto časti ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Ustanovenie § 127 ods. 1 OZ ohrozenému vlastníkovi umožňuje, aby sa na súde domáhal uloženia
povinnosti ohrozujúcemu vlastníkovi zdržať sa ohrozujúcej činnosti (teda zákazu pozitívneho konania).

Navrhovateľ sa teda nemôže domáhať uloženia aktívnej činnosti. Na rozdiel od toho ust. § 417 ods.
2 OZ umožňuje žalobný petit formulovať aj tak, že sa navrhovateľ bude domáhať uloženia povinnosti
niečo konať. V zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, je ustanovením
preventívneho charakteru. Pre jeho aplikáciu musí byť jednak preukázané, že v čase rozhodovania súdu
existuje vážne ohrozenie navrhovateľa alebo jeho majetku, pričom nie je podmienkou, aby vznik škody

hrozil bezprostredne. Postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, ale vážne, v dôsledku ktorého škoda vznikne
v budúcnosti. Súčasne však súd musí mať dostatočne zistené, či opatrenie bude vhodné a primerané a
predovšetkým, či skutočne bude naplnený preventívny charakter citovaného ustanovenia. Súdna prax
pritom nevylučuje aj kumuláciu žalobného petitu, avšak za splnenia predpokladov pre aplikáciu obidvoch
zákonných ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 417 OZ poskytuje ochranu iba pri hroziacej

škode, zatiaľ čo ust. § 127 OZ poskytuje vlastníkovi ochranu už proti samotnému zásahu, ktorý trvá
alebo opakovanie ktorého hrozí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia.

Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje
účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a
akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto
smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým
preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach,
alebo zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti

účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že účastník v odvolaní nemôže podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo
úplne absentuje, prípade si vzájomne odporuje. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich
uvedenie má byť zrozumiteľné. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu
vôbec posúdiť jeho správnosť.

V časti, v ktorej okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali zamurovania okenných
otvorov v počte 12 ks, odstrániť 4 ks vzduchových ventilátorov, zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do
dvoch jestvujúcich sál bol využívaný hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia
z roku 1988, bolo dôležité zamerať dokazovanie na hroziacu vážnu škodu, ako prvú podmienku na

vyhovenie návrhu v tejto časti. Navrhovatelia tvrdili uvedenú hroziacu škodu v tom, že ich nehnuteľnosť
stráca na hodnote z dôvodu, že susedí s nehnuteľnosťou, ktorá je kultúrnym domom a organizujú sa v
nej rôzne akcie, pri ktorých dochádza k prekračovaniu hodnôt hluku, ako aj že existuje vážna hrozba na
ich zdraví, a to najmä u navrhovateľov v rade 2/ a 3/. Okresný súd v tejto časti v odôvodnenia svojho
rozhodnutia uviedol iba, že za hroziacu škodu nepovažuje prípadné zníženie hodnoty nehnuteľnosti

navrhovateľov a že pri zdravotných problémoch účastníkov nemal preukázané, že tieto sú následkom
občasnej produkcie hluku - bezprostredná príčina vzniku ochorenia.Zuvedenéhovyplýva,žeokresnýsúdvosvojomodôvodnenínedostatočneodôvodnil,prečonepovažuje
za hroziacu škodu prípadne zníženie hodnoty nehnuteľnosti navrhovateľov. Pokiaľ ide o hrozbu
zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľov nesprávne poukazoval na to, že nemal preukázané, že

zdravotné problémy navrhovateľov sú následkom občasnej produkcie hluku, teda že je to bezprostredná
príčina vzniku ochorenia. Tu opätovne odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ
pre jeho aplikáciu musí byť preukázané, že existuje vážne ohrozenie zdravia navrhovateľov (zhoršenie
zdravotného stavu do budúcnosti), a nie že predmetný hluk je bezprostrednou príčinou ochorenia
navrhovateľov. Nie je podstatné z akých príčin je súčasný zdravotný navrhovateľov. Na hroziacu vážnu

ujmu poukazoval právny zástupca navrhovateľov do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 9.9.2014
(č.l. 307-309), vo svojich písomným vyjadrenia (napr. č.l. 315), predložili vyjadrenie realitnej kancelárie
o hodnote nehnuteľnosti (č.l. 317), vyjadrenie ošetrujúceho lekára-kardiológa k hroziacemu zhoršeniu
zdravotnéhostavu(č.l.318),ktorésazaoberáajhroziacouškodounazdravínavrhovateľov.Okresnýsúd
predmetné dôkazy nedostatočne vyhodnotil, keď vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti uviedol iba jednu
vetu,žetonepovažujezahroziacuškodu,bezbližšiehouvedeniadôvodovakzdravotnémustavuiba,že

nemal preukázané, že občasná produkcia hluku bola bezprostredná príčina vzniku ochorenia. V danom
prípade je potrebné sa zaoberať hrozbou ohrozenia zdravia a nie už vzniknutým stavom poškodenia
zdravia. Ustanovenia § 417 OZ má preventívny charakter predchádzať škodám a posudzovanie už
vzniknutej škody už nie je možné subsumovať pod citované ustanovenie.

Pokiaľ RÚVZ vo svojom zázname z 21.8.2014 (č.l. 319) konštatuje, že kultúrny dom má neošetrené
cesty šírenia zvuku a za tým účelom nariadil zistiť meraním zvukovú nepriezvučnosť obvodového plášťa
budovy v časti sála s hudobnou produkciou; zvukovú nepriezvučnosť okien v sále a preveriť štítovú
stenu s ventilátorom, s tým ak budú preukázané nedostatočné hodnoty tlmiacej schopnosti, pristúpi k
obmedzeniu hudobnej produkcie v kultúrnom dome na akciách do 22.00 hod., odvolací súd poukazuje,

že sa jedná o správne konanie, v rámci ktorého má správny orgán odlišné právomoci od súdu. Súd môže
pri susedských sporoch nariadiť niečo vykonať iba v prípade, že bude preukázané, že hrozí vážna ujma
na majetku alebo na zdraví v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ.

Preto bude povinnosťou okresného súdu sa v ďalšom konaní zaoberať tým, či sú splnené podmienky

v zmysle ust. § 417 ods. 2 OZ, a teda či tu existuje vážne ohrozenie škodou na majetku alebo na
zdraví navrhovateľov prevádzkou kultúrneho domu. Či ide o vážne ohrozenie posúdi okresný súd na
základe voľnej úvahy a v prípade, že ustáli, že navrhovateľom vznik škody bezprostredne hrozí, bude
sa zaoberať vhodnosťou a primeranosťou navrhovaných opatrení zo strany navrhovateľov, a teda či
týmito opatreniami bude naplnený preventívny charakter ust. § 417 OZ. Až po ustálení, že skutočne hrozí

vážna ujma bude potrebné zamerať dokazovanie ohľadne vhodnosti navrhovaného opatrenia a či bude
ním naplnený preventívny charakter. V tomto nie je súd viazaný prijatým opatrením RÚVZ v správnom
konaní o povinnosti vykonať merania o nepriezvučnosti obvodového plášťa budovy, okien a preveriť
štítovú stenu s ventilátorom. Ide o samostatné správne konanie, nezávislé od tohto súdneho konania.

Predmet konania bol upravený naposledy uznesením č.k. 14C 31/2012-70 zo dňa 20.04.2012, ktorým
bola pripustená zmena návrhu. V zmysle tohto uznesenia predmetom konania nebolo vybudovanie
protihlukovej zábrany umiestnenej priamo na boku schodiska, a to vo výške 3 m po celej strane tohto
schodiska z materiálov prepúšťajúcich v dostatočnej miere svetlo na pozemky navrhovateľov, ako to
udáva okresný súd vo svojom odôvodnení rozsudku na strane 2 a 12. Z uvedených dôvodov nadbytočne

obsahuje odôvodnenie, prečo v tejto časti zamietol návrh, keď dané nebolo predmetom konania.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v zmysle vyššie citovaného uznesenia predmetom konania
bolo odstránenie 4 ks vzduchových ventilátorov a nie 2 ks ako v odôvodnení celého rozsudku okresný
súd uvádza a taktiež pokiaľ ide o používanie hlavného vchodu, toto malo byť v zmysle kolaudačného

rozhodnutia z roku 1988 a nie z roku 1991 ako to opätovne uvádza okresný súd vo svojom rozhodnutí.

Citovaným uznesením bola pripustená zmena návrhu aj v tom zmysle, že navrhovatelia sa domáhali,
aby bol odporca povinný zdržať sa konania - prenechania do užívania kultúrneho domu tretej
osobe prenájmom, výpožičkou za účelom konania a organizovania podujatí tak, aby hodnota hladiny

zvuku nepresahovala povolené limity a alternatívne i k tomuto výroku, aby odporca bol povinný
vykonať potrebné stavebné úpravy vnútorných priestorov kultúrneho domu trvalým odhlučnením a
doložiť navrhovateľom vykonanie trvalého odhlučnenia akustických meraní vykonaných RÚVZ Žilina.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa však neobsahuje žiadne odôvodnenie, prečo bol v tejtočasti návrh navrhovateľov zamietnutý (keď výrok rozsudku znie „vo zvyšku zamieta"), a preto je v tomto
rozsudok nepreskúmateľný.

Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v ostatnej časti podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zrušil aj od
rozhodnutiavovecisamejzávislývýrokotrováchprvostupňovéhokonaniaaotrováchštátu.Jepotrebné
poukázať na to, že okresný súd trovy konania nelogicky odôvodnil zákonným ustanovením § 142 ods.
3 O.s.p., keď znenie výroku o trovách konania zodpovedalo ust. § 142 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní

okresný súd bude postupovať v zmysle vyššie uvedených skutočností, predovšetkým sa najskôr bude
zaoberať, či navrhovateľom hrozí vážna ujma na zdraví alebo majetku. Až po osvedčení prípadnej
hroziacej vážnej ujmy bude zisťovať primeranosť navrhovaných opatrení navrhovateľmi. Rovnako v
novom konaní odstráni procesné nedostatky (nepresnosti) ohľadne predmetu konania vo veci.

Závislým výrokom v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p. môže byť nielen odvolaním nedotknutý

výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného
rozhodnutia v danej veci (NS SR sp.zn. M Cdo 262/02 z 18.12.2002).

Odvolací súd zrušil aj uznesenie okresného súdu č.k. 14C/31/2012-384 zo dňa 12.11.2015, ktorým
bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 4,32 eur, aj keď toto uznesenie

nebolo priamo napadnuté odvolaním. Uznesenie bolo nevyhnutným procesným dôsledkom rozhodnutia
vovecisamej,keďsúdrozhodolorovnakompomereúspechuúčastníkovanavrhovateľovvnapadnutom
rozsudku zaviazal k úhrade polovice týchto trov štátu. Výrok o povinnosti odporcu zaplatiť polovicu trov
štátu má preto povahu závislého výroku v zmysle § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p., nakoľko pomer úspechu
účastníkov bude známy až po rozhodnutí o celom uplatňovanom nároku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.