Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. júl 2010

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/159/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6207203303
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2010:6207203303.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa J.
B., nar. XX.. XX.. XXXX,. invalidného dôchodcu, bytom V. K., S. XX,. zastúpeného J.. O. V., advokátom,
so sídlom V. K., K. X,. proti odporcovi B. D., a. s., so sídlom V. K., D. XX,. IČO XX. XXX. XXX,.
zastúpenému J.. J. V., advokátom, so sídlom V. K., M. X,. o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania účelne vynaložené na bránenie jeho
práv vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom z 21. 06. 2007 sa navrhovateľ, v zmysle čiastočného zastavenia konania domáhal,
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.360.128,- Sk istiny brutto s príslušenstvom
(úrokom z omeškania ročne vždy k 01. 01. nasledujúceho roka od 16. 03. 2001 do 31.
05. 2007) a náhrady trov konania, všetko z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru okamžitým

zrušením. V návrhu navrhovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 13. 11.
2006 sp. zn. 5C/159/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 02. 2007
sp. zn. 17Co/35/2007 bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru z 26. 03. 2001 dané mu
odporcom je neplatné. Preto si podaným návrhom uplatňuje náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru, a to za obdobie 16. 03. 2001 do 31. 05. 2007. Na pojednávaní sa navrhovateľ
pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že do 16. 03. 2001 pracoval u odporcu ako

banský elektromechanik. Odporca s ním okamžite zrušil pracovný pomer, pričom súd určil, že okamžité
zrušenie pracovného pomeru je neplatné, preto od 02. 01. 2008 až doteraz pracuje u odporcu ako
kúpeľník. Ďalej uviedol, že od 16. 03. 2001 do 07. 08. 2001 bol PN, z nevyjasnených dôvodov mu
práceneschopnosť bola ukončená, hoci jeho zdravotný stav neumožňoval ukončiť PN, potom zmenil
lekára za súčastného a následne bol znovu PN do 10. 11. 2002. Od 08. 11. 2001 bol uznaný čiastočne
invalidným, preto mohol vykonávať práce u odporcu aj v pracovnom zaradení v podzemí a mohol
dosahovať príjem až do výšky priemerného zárobku 12.640,- Sk, a od roku 2004 v neobmedzenej

výške a až dňa 22. 11. 2007 bol vzhľadom na svoj zdravotný stav vyradený z bane.
Ďalej uviedol, že písomne žiadal odporcu o to, aby sa s ním dohodol o neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru a aby ho ďalej zamestnával, avšak odporca s tým nesúhlasil, trval na okamžitom
zrušení pracovného pomeru. Taktiež v konaní pod sp. zn. 5C/159/2001 na každom pojednávaní vyzýval
odporcu, aby ho ďalej zamestnával.

Na návrh navrhovateľa z 05. 02. 2010, súd uznesením z 25. 02. 2010 č. k. 3C/159/2007-195 pripustil
zmenu návrhu, v zmysle ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu
sumu 23.678,80 Eur (717.350,- Sk) istiny brutto s úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy2.008,76 Eur od 01. 01. 2002 do 28. 06. 2007, zo sumy 650,10 Eur od 01. 01. 2003 do 28. 06.
2007, zo sumy 4.177,49 Eur od 01. 01. 2003 do zaplatenie, zo sumy 4.810,60 Eur od 01. 01. 2004 do
zaplatenia, zo sumy 3.052,88 Eur od 01. 01. 2005 do zaplatenie, zo sumy 4.810,59 Eur od 01. 01. 2006

do zaplatenia, zo sumy 4.810,59 Eur od 01. 01. 2007 do zaplatenia, zo sumy 2.016,76 Eur od 01. 01.
2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa a navrhuje tento návrh ako
nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ mu písomne neoznámil po doručení okamžitého

zrušenia pracovného pomeru, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Avšak vzhľadom na to, že
súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi je neplatné, toto rešpektoval
a preto došlo medzi ním a navrhovateľom k dohode o zmene pracovnej zmluvy odo dňa kedy mu bol
doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici t. j. od 21. 06. 2007 s ohľadom na zdravotný stav
navrhovateľa v pracovnom zaradení pomocný robotník. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku
navrhovateľa z dôvodu, že k uplatneniu nároku zo strany navrhovateľa došlo na súde až dňa 22. 06.

2007,pričomzaobdobieod12.04.2001do11.02.2002mumzdudobrovoľnenahradilvsume105.422,-
Sk brutto, z ktorej odviedol zákonné odvody a čistá mzda predstavovala sumu 80.000,- Sk, ktorú
navrhovateľovi poukázal na jeho účet a o ktorú sumu navrhovateľ zobral podaný návrh späť, a to za čas
16.03.2001do 22.06.2005zdôvodu,žeokamžitézrušeniepracovnéhopomerudalnavrhovateľovidňa
26. 03. 2001, kedy mu vznikol nárok na náhradu mzdy a od tohto dňa sa svojho nároku na náhradu mzdy

mohol u neho domáhať, v prípade neúspechu aj podaním návrhu na súde a to v trojročnej premlčacej
lehote. Žiadal tiež aplikovať ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko celkový čas, za ktorý
by mal navrhovateľovi ako svojmu zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov,
požiadal súd, aby jeho povinnosť nahradiť mzdu navrhovateľovi za ďalší čas primerane znížil, prípadne
náhradu mzdy navrhovateľovi vôbec nepriznal s ohľadom na okolnosti prípadu ako aj s prihliadnutím na

to, že navrhovateľ od 08. 11. 2001 má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, lekárskou správou z 08.
11.2001boluznanýdlhodobozdravotnenespôsobilýpredoterajšiuprácubanskéhoelektrikáraanesmie
vykonávať práce v podzemí, hluku, prachu, chlade, prievane a vo výparoch. Okrem toho navrhovateľ
počas súdneho konania o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol dlhú dobu
práceneschopný, kedy by nepracoval a nemal by nárok na mzdu, taktiež bol zamestnaný ako vrátnik na

úrade práce, kde dosahoval riadnu mzdu. Poukázal tiež na postoj navrhovateľa pri uplatňovaní nároku
voči nemu, najmä, že tento sa domáhal žalobou nárokov z titulu choroby z povolania nezákonne, ktoré
konanie bolo právoplatne skončené tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný súd zamietol. Tvrdil, že
je v útlmovej ťažbe, vykonáva len sociálnu ťažbu, je financovaný zo strany štátu, preto má za to, že
priznanie mzdy nad rámec 9 mesiacov, nie je dôvodné.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX z 23. 01. 2010 znalkyňou z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika I.. A. L.. Z podaného
znaleckého posudku vyplýva, že výška mzdy, ktorá by prináležala navrhovateľovi z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru za obdobie od 16. 03. 2001 do 31. 05. 2007 činí 26.334,41 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s výzvou navrhovateľa z 26.
02. 2007 na ďalšie jeho zamestnanie u odporcu, oznámením odporcu z 28. 02. 2007, pracovnou
zmluva navrhovateľa z 24. 01. 1983, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 21. 06. 2007, preventívnou
prehliadkou z 04. 12. 2007, lekárskym posudkom z 08. 11. 2001, lekárskou správou č. l. 34,

rozhodnutím S. P., Ú. B. z 25. 02. 2003, výpisom z účtu navrhovateľa za mesiac jún 2007, potvrdením
S. P., P. V. K. z 13. 02. 2008, rozhodnutiami S. P., Ú. B. z 29. 11. 2002, 25. 02. 2003, 15. 11. 2004,
potvrdením S. P., P. V. K. č. l. 50 až 53, potvrdením odporcu z 14. 02. 2008, návrhom na skončenie
pracovného pomeru dohodou z 07. 09. 2001, žiadosťami o riešenie pracovného úrazu z 16. 03. 2001,
05. 02. 2003, správami Ú. P., S. V. R. V. K. z 08. 02. 2008, 13. 02. 2008, správou S. P., P. V. K. z

11. 02. 2008, potvrdením zamestnávateľa pre nárok na podporu v nezamestnanosti z 13.
08. 2001, správou pre ošetrujúceho lekára z 19. 10. 2004, prepúšťacími správami z 06.
11. 2007, 02. 11. 2002, záznamom z terénneho prešetrenia z 29. 11. 2007, výpočtom pravdepodobného
zárobku navrhovateľa z 28. 09. 2007, mzdovými listami navrhovateľa, znaleckým posudkom č. X/XXXX.
z 23. 01. 2010 znalkyne I.. A. L. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,

personalistika, vyjadrením znalkyne z 10. 05. 2010, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 5C/159/2001.Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný
na základe pracovnej zmluvy z 24. 01. 1983 od 01. 01. 1984 ako elektromechanik banských strojov
a zariadení. Odporca listom z 26. 03. 2001 dal navrhovateľovi okamžité zrušenie pracovného pomeru

podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 11. 04. 2001. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 5C/159/2001 súd zistil, že navrhovateľ dňa 20. 04. 2001 podal návrh na určenie neplatnosti
okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ktorá bola odporcovi doručená dňa 04. 05. 2001. Rozsudkom
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 13. 11. 2006 č. k. 5C/159/2001-445 potvrdeným rozsudkom

Krajského súdu Banská Bystrica z 22. 02. 2007 č. k. 17Co/35/2007-470 bolo určené, že okamžité
zrušenie pracovného pomeru daná navrhovateľovi odporcom dňa 26. 03. 2001 podľa
§ 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 06.
2007. V tomto konaní sa navrhovateľ domáhal len určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného
pomeru. Z obsahu spisu sp. zn. 5C/159/2001 nevyplýva, že by navrhovateľ v priebehu konania oznámil
odporcovi, že žiada, aby ho naďalej zamestnával a ani sa v tomto konaní nedomáhal náhrady mzdy, a to

ani do dňa jeho právoplatného skončenia. Dňa 07. 09. 2001 požiadal navrhovateľ odporcu o skončenie
pracovného pomeru dohodou podľa § 43 Zákonníka práce z dôvodu, že si podal návrh na priznanie
invalidného dôchodku, čím bude vylúčený jeho návrat do pracovného pomeru ako aj v záujme skončenia
súdneho sporu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. K platnému skončeniu
pracovného pomeru nedošlo. Podaním z 26. 02. 2007 navrhovateľ požiadal odporcu, aby mu umožnil

pokračovať v práci. Listom z 28. 02. 2007 odporca oznámil navrhovateľovi, že mu bude ponúknuté
vhodné pracovné miesto, aby sa ustanovil na personálne oddelenie, za účelom dohodnutia podmienok
zamestnania. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 21. 06. 2007 bol navrhovateľ od 21. 06. 2007
zaradený u odporcu ako povrchový robotník zo zdravotných dôvodov.

Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., účinnom od 01. 04. 2002,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002,
ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom
2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľaustanovenia§61od.1,2Zákonníkapráceč.65/1965Zb.,účinnomdo 01.04.2002(ďalej
Zákonníkapráce),akzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďaleboaksnímneplatnezrušil
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný
poskytnúťmunáhradumzdy.Tátonáhradapatrízamestnancovivovýškepriemernéhozárobkuododňa,

keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže
súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne
náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či

zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo
z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Právna úprava obsiahnutá
v ustanoveniach § 61 až § 64 Zákonníka práce sa týka nárokov, ktoré spolu súvisia. Ide o nároky z

neplatného rozviazania pracovného pomeru. Základným nárokom je právo zamestnanca domáhať sa
na súde určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Ďalej ide o nárok, ktorý z neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru vyplýva, a to nárok zamestnanca na náhradu mzdy. Ak zamestnanec,
ktorému bolo dané okamžité zrušenie pracovného pomeru, chce zabrániť skončeniu pracovného
pomeru okamžitým zrušením, musí sa domáhať na súde výroku, že rozviazanie pracovného pomeru

je neplatné. Okrem toho môže zamestnanec uplatniť ďalšie nároky z toho vyplývajúce, hlavne nárok
na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý môže úspešne uplatniť jednak súčasne
s návrhom na neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr, avšak s rizikom jeho
možného premlčania, ak by bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby. Pre rozhodovanie súdu
o tomto peňažnom nároku má výrok rozhodnutia o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru ten

význam, že ním súd vlastne rozhoduje o jeho základe. Predpokladom pre uplatnenie nároku na
náhradu mzdy je potom jednak právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru a jednak oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ
ďalej zamestnával. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ po neplatnomrozviazaní pracovného pomeru okamžitým zrušením naďalej zamestnával, je jednostranným právnym
úkonom zamestnanca adresovaným zamestnávateľovi, ktorý na svoju platnosť nevyžaduje písomnú
formu a môže byť uskutočnený konaním alebo opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel zamestnanec prejaviť. Zamestnanec môže
zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával kedykoľvek po tom, čo s ním
neplatne zrušil pracovný pomer okamžite. Takéto oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať
význam z hľadiska § 61 ods. 1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o návrhu na určenie
neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Pri nepreukázaní kvalifikovaného oznámenia,

návrh na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru podaný na súd v lehote uvedenej
v § 64 Zákonníka práce, nahrádza oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že na doterajšom
zamestnaní trvá. Táto požiadavka zamestnanca, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával nie
je splnená, ak zamestnanec podal na súde návrh len na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovnéhopomeru.Oznámeniezamestnanca,žetrvánatom,abyhozamestnávateľďalejzamestnával
nahradzuje len taký návrh, v ktorom zamestnanec uplatnil nielen neplatnosť okamžitého zrušenia

pracovného pomeru, ale aj náhradu mzdy. Z hľadiska nároku na náhradu mzdy nie je však rozhodujúce,
kedy taký návrh došiel na súd, ale kedy bol zamestnávateľovi doručený, pretože takéto oznámenie musí
byť urobené voči zamestnávateľovi, čo sa v takomto prípade stane najskôr dňom doručenia návrhu.
V konaní bolo preukázané, že o nároku navrhovateľa o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru okamžitým zrušením bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu z 13. 11. 2006 č.

k. 5C/159/2001-445 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.
02. 2007 č. k. 17Co/35/2007-470 tak, že okamžité zrušenie pracovného pomeru daná navrhovateľovi
odporcom dňa 26. 03. 2001 podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné. Z pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 5C/159/2001, tak z listinných dôkazov ako aj z prejavov a vyjadrení navrhovateľa
však nevyplýva, že by navrhovateľ v priebehu konania oznámil odporcovi, že žiada, aby ho naďalej

zamestnával, prípade, že by sa domáhal náhrady mzdy. Až podaním z 26. 02. 2007 navrhovateľ požiadal
odporcu, aby mu umožnil pokračovať v práci a náhradu mzdy si začal navrhovateľ uplatňovať až po
právoplatnosti rozsudku súdu o určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru návrhom
z 21. 06. 2007, podaným na súd dňa 22. 06. 2009 a to za obdobie od 16. 03. 2001 do 31.
05. 2007. Napriek tomu, že navrhovateľ do právoplatného skončenia konania o neplatnosť okamžitého

zrušenia pracovného pomeru nežiadal odporcu o to, aby ho naďalej zamestnával a ani v konaní o
neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru neuplatnil náhradu mzdy, odporca dobrovoľne plnil
náhradu mzdy v prospech navrhovateľa za obdobie od 12. 04. 2001 do 11. 02. 2002 v sume 105.422,-
Sk brutto, čo činí 80.000,- Sk netto, hoci k tomu neboli splnené zákonné predpoklady a po právoplatnom
skončení konania umožnil navrhovateľovi naďalej u neho pracovať. Odporca v konaní pred súdom

uplatnil aj námietku premlčania nároku navrhovateľa. Na námietku premlčania zo strany odporcu súd
neprihliadal, pretože mal za to, že by bolo potrebné zaoberať sa ňou len vtedy, keby nárok navrhovateľa
na náhradu mzdy bol daný. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neoznámil odporcovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, a ani si neuplatnil náhradu mzdy do právoplatnosti súdneho rozhodnutia o
neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, potom mu nevznikol nárok na náhradu mzdy, a

to ani za obdobie od 12. 04. 2001 do 11. 02. 2002, ktorá mu už zo strany odporcu bola vyplatená. Z
dôvodu, že mal súd za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu mzdy, nerozhodoval ani o
žiadosti odporcu podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, týkajúcej sa zníženia náhrady mzdy. Preto potom
súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na
základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy. Preto
potom súd priznal odporcovi náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práv vo výške
100% , so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú

zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia. Odvolanie sa podáva na tunajšom súde písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom

Krajský súd v Banskej Bystrici.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.