Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/133/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204818
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615204818.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom 040 01 Košice, Garbiarska 2, IČO : 31 690 904, proti povinnému : L. D., narodený XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX Q.. XX, na vymoženie pohľadávky v sume 147,12 eur s príslušenstvom, v exekučnom
konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Exekútorský úrad 984 01
Lučenec, Ul. Štefana Moyzesa 50 pod spisovou značkou Ex 227/2015, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 8Er/249/2015-19 zo dňa 18.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 227/2015. Súd rozhodol
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a ods. 4 a § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným z poistnej zmluvy
posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej
právnej úpravy aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej smernica), konkrétne čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 smernice a prílohy danej smernice.
Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v poistnej zmluve nebola dojednaná

individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do bodu 2 časti XV. VPP, ako súčasti formulárovej zmluvy.
Vychádzajúc z texte (formulárovej predtlače) povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť
zmluvy nepodpísať. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od
VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako VPP, ešte neznamená, že tieto boli
individuálne dojednané. Súd mal za zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval takýmto koncipovaním
rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporu boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde,

ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu
zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a
to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka,
reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia právne
posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká bola už

od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa potom
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, uskutočnilo bez
riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nemôže byť považovaný za riadny exekučný titul na
vykonanie exekúcie. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a
absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj
vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Dôvody
odvolania doplnil neskorším procesným podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa
03.08.2015. Argumentuje, že exekučný súd mu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

odňal možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 2 Listiny. Vo vykonávacom konaní je
predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený výkon subjektívneho práva z
vykonateľného rozhodnutia, teda práva už judikovaného. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona

a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na predmetné ustanovenie
oprávnený argumentuje, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať, či rozhodcovský rozsudok má
nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
no ďalšie dôvody šetrenia predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému
súdu zverené. Ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie na
taký postup, aký zvolil v napadnutom rozhodnutí. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným

súdom jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak podľa názoru oprávneného flagrantne prekročil svoju
právomoc vyplývajúcu zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, čím
porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd taktiež postupoval v rozpore s
európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním rozhodnutia, aby sa k takémuto
ex offo prijatého názoru súdu v súlade s Občianskym súdnym poriadkom vyjadril. Súd tým zjavne

porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný
súd si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, pričom sa neumožnil uvedeným dôkazom vyjadriť.
Ako relevantný dôkaz o individuálnom dojednaní zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným
predložil oprávnený Záznam o potrebách a požiadavkách klienta, , ako dokument zaznamenávajúci
a osvedčujúci priebeh predzmluvného rokovania sprostredkovateľa poistenia s občanom o tom, či

vôbec a kedy uzavrie poistenie. Podpisom na tomto zázname občan potvrdzuje, že bol riadne,
zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom informovaný o všetkých aspektoch poistenia, ako aj o
možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Exekučný súd dospel taktiež k nesprávnemu právnemu
záveru, keď tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd mal preukázať, na akom

skutkovom základe tvrdí, že nejde iba o bežnú nerovnováhu v právnom postavení spotrebiteľa
a dodávateľa (obvyklou v anasylagmatickom vzťahu aký je daný poistnou zmluvou) v dôsledku
inkriminovaného ustanovenia, ale ide až o hrubú nerovnováhu. Oprávnený poukázal na to, že osobitné
zmluvné dojednania, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku, sú textom, ktorý sa nachádza na rovnakej
listine ako všeobecné poistné podmienky. Rozhodcovská doložka však nie je súčasťou VPP, ide

o očividne oddelený text so samostatným nápisom. Rozhodcovská doložka nikdy nebola súčasťou
všeobecných poistných podmienok, ani a nimi nikdy nesplynula. Osobitné zmluvné dojednania, ktorých
súčasťou je rozhodcovská doložka, sú jasne oddelené od VPP a vyžadujú si osobitný podpis. Spotrebiteľ
túto doložku na znak svojho súhlasu podpisom potvrdil. Oprávnený preto tvrdí, že povinný mal
možnosť rozhodcovskú doložku ovplyvniť a má za to, že táto bola individuálne dojednaná. Osobitné

zmluvné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a
možnosť slobodnej voľby sa pre jednu z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných zmluvných dojednaní,
ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka, nemá za následok to, že poistný vzťah nevznikne.
Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná
zmluvná podmienka. Súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj v tom ohľade, keď

nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je Smernica 93/13/EHS, pričom oprávnený poukázal na
19. odsek tejto smernice. Súd si nesplnil svoju povinnosť vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa
eurokonformne. Poistná zmluva je podľa 19. odseku smernice vyňatá spod hodnotenia Smernice 93/13/
EHS. Oprávnený sa taktiež domnieva, že exekučný súd svojim postupom porušil zákon, pretože
dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie.

Rozhodnutie exekučného súdu považuje oprávnený za nepreskúmateľné, súd neuviedol dôvody, ktoré
ho viedli k aplikovaniu noriem spotrebiteľského práva v rámci exekučného konania, v ktorom je
okruh účastníkov jednoznačne vymedzený a niet tak dôvodu pre podporné použitie O.s.p. a teda ani
kategórie spotrebiteľ a najmä na základe akého zákonného ustanovenia a akých dôkazov vyhodnotil
súd dojednanú rozhodcovskú doložku za neplatnú. Oprávnený v odvolaní na podporu svojho stanoviska

poukázal a citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky. V závere odvolania potom zhrnul, že má za to, že súd na základe nesprávne
zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci, exekučný súd mu odňal
možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné práva. Exekučný súd vec nesprávne právneposúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čím exekučný
súd prekročil rámec svoj preskúmavacej právomoci a na základe uvedeného potom oprávnený navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia §
221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka

konania nemieni vyhovieť.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1) je zrejmé,
že súd a to v každom štádiu vedenia exekúcie (obzvlášť v štádiu pred vydaním poverenia súdnemu

exekútorovi) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či rozhodnutie, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vymoženia
svojho nároku, je spôsobilým exekučným titulom. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom
obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor
v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny

súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky
obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého
vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov
3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie

je viazaný touto podmienkou. Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z
konštantnej judikatúry a početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR v
obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa
13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v

súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19.
Uvedené potom vyvracia argumentáciu oprávneného, podľa ktorej mu súd odňal možnosť konať pred
súdom tým, že mu nebolo pred jeho rozhodnutím umožnené vyjadriť sa k zamýšľanému procesnému

postupu súdu. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v
spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným; odvolací súd
tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi
oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.10.2008 spolu so VPP a Osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k danej poistnej zmluve a

nie je tak možné konštatovať ani porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného,
ako účastníka konania.

Návrhom zo dňa 16.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice

spisovej značky : 3C/2762/2012 zo dňa 19.01.2012. Pokiaľ súd skúmal formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu predloženého rozsudku
rozhodcovského súdu, keďže predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa vyplývajúci z
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2008. Exekučný súd však pri skúmaní podmienok pre

vydanie poverenia pre súdneho exekútora nebol dôsledný a obsahu predloženej poistnej zmluvy, ako
aj Všeobecným poistným podmienkam a Osobitným zmluvným dojednaniam č. 01/2007 vzťahujúcim
sa ku konkrétnej poistnej zmluve zjavne nevenoval dostatočnú pozornosť, keď odvolaním napadnutýmuznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol na základe
takého právneho posúdenia, ako je v odôvodnení uznesenia uvedené.

Súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal zo skutočnosti, že v danom prípade poistná zmluva
uzavretá medzi oprávneným a povinným bola spotrebiteľskou zmluvou (s ktorým právnym záverom sa
odvolací súd stotožňuje). Následne súd aj pomerne obšírne, vychádzajúc z ustanovenia § 52 a § 53
Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu
odvolania, po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané

dokazovanie vec nesprávne právne posúdil. Je nutné prisvedčiť odvolacej námietke, že záver, z ktorého
exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní, t.j. že poistná zmluva, ako spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné dojednanie ktoré nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, nezodpovedá
obsahu spisu a výsledkom dokazovania v danej exekučnej veci.

Pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu, bolo nevyhnutné detailne

sa oboznámiť s obsahom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2008, ako aj Všeobecných
poistných podmienok a Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
zodňa 30.10.2008atonajmäsohľadomnaodvolaciunámietku,podľaktorejrozhodcovskádoložkabola
v poistnej zmluve, respektíve v Osobitných zmluvných dojednaniach koncipovaná tak, že spotrebiteľ -
poistník, mal reálnu možnosť toto osobitné dojednanie jednostranne odmietnuť, resp. nepodpísať a to

bez toho, aby tým bol dotknutý obsah poistného vzťahu dojednaného v poistnej zmluve.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská doložka, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej
exekučnej veci, bola dojednaná zmluvnými stranami síce ako zakomponovaná súčasť formulárovej
poistnej zmluvy, avšak osobitne, oddelene od ostatných štandardizovaných Všeobecných poistných

podmienok. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 ku konkrétnej poistnej zmluve v bode 2.
deklarovali vôľu oboch zmluvných strán akékoľvek spory z daného poistného vzťahu vyplývajúce
riešiť v rozhodcovskom konaní bez vopred určeného konkrétneho rozhodcovského súdu či rozhodcu.
Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného dojednania je skutočnosť, že toto
Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, obsahujúce len dva body, je formálne odčlenené od ostatných

dojednaní obsiahnutých vo VPP (ktoré boli osobitne datované a podpísané poistníkom) a okrem
formálneho odčlenenia obsahujú opätovne samostatné a od ostatných častí zmluvy odlišné verifikovanie
týchto osobitných zmluvných dojednaní miestom, dátumom, číslom občianskeho preukazu a podpisom
poistníka - spotrebiteľa. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej doložky potom nemožno
mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom

zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto časť zmluvy neprijať a nepodpísať, pričom zo žiadnej časti
či už samotnej poistnej zmluvy, alebo VPP či Osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva v prípade
takejto voľby a rozhodnutia poistníka žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný poistný vzťah.
Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje, aby
spotrebiteľské zmluvy obsahovali aj dojednania, ktoré nie sú v prospech ochrany práv spotrebiteľa za

predpokladu, ak dodávateľ preukáže, že tieto podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané
a teda, že zodpovedajú vôli spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Námietku odvolateľa, že rozhodcovská doložka bola v konkrétnej poistnej zmluve dojednaná spôsobom,
ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať za zásadnú a

z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z ktorých vo svojom rozhodnutí
vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že skutočne mal poistník, ako spotrebiteľ, skutočnú,
reálnu (nielen hypotetickú) možnosť ovplyvniť a vylúčiť toto dojednanie tým, že k jeho obsahu nepristúpi
a osobitne ho nepodpíše, odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu potom
zjavne neobstojí. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu

je skutočnosť, že rozhodcovská doložka je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných
dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Osobitného zmluvného
dojednania obsahujúceho v bode 2. rozhodcovskú doložku zodpovedá číslu konkrétnej poistnej
zmluvy uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a ajosobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Tvrdenie oprávneného o individuálnom dojedaní
rozhodcovskej doložky pritom nebolo žiadnym prejavom spochybnené ani povinným a to aj napriek
tomu, že mu bolo exekučným súdom odvolanie oprávneného riadne doručené do vlastných rúk s výzvou,

aby sa k jeho obsahu písomne vyjadril (č.l. 46 spisu). Na výzvu súdu povinný žiadnym spôsobom
nereagoval. Neexistuje tak tvrdenie, ktoré by spochybňovalo alebo oslabovalo tvrdenie oprávneného
podporované listinnými dôkazmi. Uznesenie v takom znení, vzhľadom na rozpornosť odôvodnenia s
preukázaným skutkovým stavom tak nemôže obstáť. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú
rozhodcovskú doložku v konkrétnej veci vzťahujúcej sa k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa

30.10.2008 považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto nemôže ísť o neplatnú
zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný
charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej miery
obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim

podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu.
Odvolací súd zastáva názor, že z koncipovania osobitných zmluvných dojednaní muselo byť aj bežnému
spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné
vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak tieto podmienky boli so spotrebiteľom individuálne

dojednané.

Odvolací súd však súčasne zdôrazňuje, že tento záver nie je možné aplikovať paušálne na všetky
poistné zmluvy uzatvárané konkrétnym oprávneným, ako poisťovateľom, ale vzhľadom na rôznorodosť
zmluvných dojednaní poistných zmlúv ( o ktorých má odvolací súd vedomosť zo svojej rozhodovacej

činnosti) je nevyhnutné vždy v každom konkrétnom prípade skúmať okolnosti dojednania rozhodcovskej
doložky zásadne individuálne.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie

konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.