Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914200737
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914200737.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: Slovenský zväz

záhradkárov Základná organizácia 39 -50 Trebišov - Ondava, IČO: 001781521527, so sídlom V.. Z. R.,
I.. M.. Š. XXXX/XXX, XXX XX U. proti odporkyni: I.. I. K., O.. U. XXXX/X, XXX XX U. v konaní o zaplatenie
30,00 Eur s prísl. takto:

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II.Navrhovateľ jepovinný uhradiťodporkynitrovykonaniavsume16,50Eur,do3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre neho sumu 30,00 Eur, úroky z

omeškania z tejto sumy ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa je vlastníčkou a
užívateľkou pozemku, ktorým je záhradka v záhradkárskej osade navrhovateľa a napriek rozhodnutiu
navrhovateľa o úhrade poplatku za užívanie spoločných zariadení navrhovateľa odmieta tento poplatok
uhradiť.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť. Tvrdila, že navrhovateľ nemá oprávnenie ukladať jej
povinnosť uhrádzať poplatky za užívanie spoločných zariadení a priestorov a preto oná nemá povinnosť

navrhovateľovi žalovanú sumu uhradiť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi účastníkmi nie je sporné, že odporkyňa má
vo vlastníctve pozemok, ktorý sa nachádza v záhradkárskej osade navrhovateľa. Členská schôdza
navrhovateľa uzneseniami zo dňa 16.03.2012 a zo dňa 01.03.2013 rozhodla, že osoby, ktoré sú
užívateľmi pozemkov v záhradkárskej osade a nie sú členmi navrhovateľa, sú povinní uhrádzať ročný
účelový poplatok vo výške 10,00 Eur na prevádzku, údržbu a obnovu spoločných zariadení navrhovateľa

za roky 2011, 2012 a 2013. Výzvou z 27.12.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu, aby uhradila pre
neho sumu 30,00 Eur ako účelový poplatok, pričom v tejto výzve odôvodnil svoj nárok uznesením
základnej organizácie navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania ani v korešpondencií s
odporkyňou rovnako ani v podaniach adresovaných súdu neuviedol právnu kvalifikáciu svojho nároku.
Na pojednávaní konanom dňa 18.11.2014 sa obmedzil na konštatovanie, že ide o nárok, ktorý vznikol
tým, že navrhovateľ uhrádza náklady na údržbu a správu spoločných zariadení, ktoré využíva aj
odporkyňa a preto má povinnosť uhradiť primeranú časť týchto nákladov.

Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 80 písm b) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva;

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľapotomčozistil,žeodporkyninevznikalpovinnosťuvedenávustanovení§80písmb)O.s.p.

Navrhovateľ sa domáha splnenia povinnosti, ktorú uložil odporkyni svojim rozhodnutím. Navrhovateľ
ničím nepreukázal takú existenciu právneho predpisu alebo právneho ustanovenia, z ktorého by
vyplývalo oprávnenie navrhovateľa rozhodnutím ukladať povinnosti iným osobám, než jeho členom.

Pokiaľ navrhovateľ uložil povinnosť svojim rozhodnutím odporkyni uhrádzať poplatky za užívanie
spoločných zariadení a priestorov, tak takýto postup navrhovateľa nemá oporu v platnej právnej úprave.
Takéto rozhodnutie navrhovateľa je vo vzťahu k odporkyni právne neúčinné, pretože navrhovateľ nemá
oprávnenie na ukladanie povinnosti iným osobám ako svojim členom.

Ak by rozhodnutie navrhovateľa bolo v súlade s platnou právnou úpravou, navrhovateľ by mohol uplatniť
svoje nároky v exekučnom konaní. Exekučný poriadok však rozhodnutiam takých organizácií ako je
navrhovateľ nepriznáva štatút exekučného titulu.

Ak by mal súd posudzovať nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré

malo vzniknúť odporkyni tým, že užívala spoločné zariadenia a priestory navrhovateľa bez príspevku
na úhradu nákladov na ich udržiavanie a správu, bolo by povinnosťou navrhovateľa preskúmateľným
spôsobom preukázať, aké konkrétne náklady navrhovateľovi na správu a údržbu spoločných zariadení
vznikli. Preukázanie nákladov je preskúmateľné vtedy, ak ich navrhovateľ nielen presne vyčísli,
ale k vyčísleniu aj doloží všetky dôkazy o ich vynaložení. Ďalšou povinnosťou navrhovateľa bolo

preskúmateľne odôvodniť a preukázať, že výška nároku uplatneného voči odporkyni aj vo vzťahu ku
všetkým ostatným užívateľom spoločných zariadení a priestorov je opodstatnená.

Navrhovateľ sa však nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia, obmedzil sa iba na uplatnenie
nároku, ktorým je poplatok 10 Eur ročne, hoci tento bol, ako je vyššie uvedené, vyrúbaný odporkyni v

rozpore s platnou právnou úpravou.

Pri uplatňovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia musí uplatnený nárok korešpondovať so skutočne
vynaloženými nákladmi navrhovateľa na správu a údržbu spoločných zariadení a priestorov. Rovnako
miera rozdelenia týchto spoločných nákladov musí korešpondovať s rozsahom užívania týchto zariadení

a priestorov všetkými užívateľmi. Pri absencií vyššie uvedených náležitosti je uplatňovanie nároku zo
strany navrhovateľa nepreskúmateľné čo do základu a čo aj do výšky. Z vyššie uvedených dôvodov
súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd uložil navrhovateľovi uhradiť pre odporkyňu trovy konania v sume 16,50 Eur, ktoré uhradila ako

súdny poplatok za podaný odpor, pretože mala v konaní plný úspech a navrhovateľ v konaní úspešný
nebol ( § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možnoodôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.