Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1SZa/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200647
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1016200647.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť Ukrajina, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného
zboru Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/7/2016-21 z 15.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/7/2016-21 z
15.04.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd hore uvedeným uznesením odmietol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporcu PPZ-HCP-BA6-82-013/2016-AV z 24.03.2016, ako oneskorene podaný. Predmetným
rozhodnutím odporca rozhodol, že zaisťuje navrhovateľa dňom vydania rozhodnutia a umiestňuje ho

v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol,
že predmetné rozhodnutie odporcu nadobudlo právoplatnosť dňom 24.03.2016 a opravný prostriedok
navrhovateľa bol podaný dňa 13.4.2016 a doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.4.2016.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského
súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z.) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. „konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.“

Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. “návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia
rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol
podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom

prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho
doručenia.“

Podľa § 88 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) „zaistený štátny príslušník tretej krajiny môže podať proti
rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok do 15 dní odo

dňa doručenia rozhodnutia, a to orgánu, ktorý ho vydal. Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, predloží opravný
prostriedok do piatich pracovných dní príslušnému krajskému súdu spolu so spisovým materiálom, ktorýsa na vec vzťahuje, a s písomným vyjadrením k opravnému prostriedku. Podanie opravného prostriedku
nemá odkladný účinok.“

Z obsahu ručne písaného podania navrhovateľa v azbuke doručeného súdu prvého stupňa dňa
15.4.2016 spolu s originálom rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa č. odporcu PPZ-HCP-
BA6-82-013/2016-AV z 24.03.2016 súd prvého stupňa usúdil, že ide o opravný prostriedok proti nemu.
Krajský súd potom, čo mal za preukázané, že predmetné rozhodnutie odporcu nadobudlo právoplatnosť
dňom 24.3.2016 a opravný prostriedok proti nemu bol podaný dňa 13.4.2016 a doručený Krajskému

súdu v Bratislave dňa 15.4.2016, dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný oneskorene a
preto ho uznesením v zmysle ust. § 250p O.s.p. odmietol.
Je nepochybné, že predpokladom postupu súdu podľa § 250p O.s.p. je náležité zistenie relevantných
podmienok a zákonných predpokladov takéhoto postupu predovšetkým z obsahu podania navrhovateľa
resp. potom, čo si súd pre svoje konečný záver o dôvodnosti pre zvolený postup zadováži dostatok
relevantných podkladov prípadne aj v súčinnosti s navrhovateľom, ktorý predovšetkým sám má mať

záujem, aby jasne a zrozumiteľne identifikoval čoho sa v súdnom konaní domáha.

Odhliadnuc od skutočnosti, že z obsahu predloženého spisu súdu prvého stupňa ani samotného
uznesenia nevyplýva, ako súd vyhodnotil obsah podania navrhovateľa a jeho námietok a ustálil tak
charakter súdneho preskúmavacieho konania, odvolací súd zistil, že rozhodnutie odporcu, obsahujúce

správne poučenie o opravnom prostriedku, bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.03.2016, o čom svedčí
jeho podpis o prevzatí napadnutého rozhodnutia na poslednej strane. Rozhodnutie má vyznačenú aj
doložku právoplatnosti dňom, kedy bolo vydané aj doručené t. j. 24.03.2016, nevyplýva však z neho na
základe akých okolností sa tak stalo, čo krajský súd, napriek jej významu pre posúdenie prípustnosti
opravného prostriedku resp. plynutia lehôt, ponechal bez povšimnutia a k tejto skutočnosti sa nevyjadril

ani odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu. V zmysle poučenia vyplývajúceho z rozhodnutia zákonná
lehota 15 dní na podanie opravného prostriedku podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o pobyte
cudzincovzačalaplynúťdňa25.03.2016pričomposlednýdeňtejtolehotypripadolnapiatok,08.04.2016.

Podľa zistenia krajského súdu (čo vyplýva z jeho uznesenia) navrhovateľ podal opravný prostriedok dňa

13. apríla 2016. Z obálky pripojenej k podanému opravnému prostriedku odvolací súd zistil, že táto bola
podaná na pošte dňa 14. apríla 2016. Z uznesenia ani z obsahu administratívneho spisu odporcu (ktorý
vyžiadanýanipripojenýnebol)všakniejemožnézistiťzakéhopodkladukrajskýsúdvyvodildeňpodania
opravného prostriedku (t. j. 13. apríla 2016) a teda ani to, či a kedy bol opravný prostriedok podaný
orgánu,ktorýnapadnutérozhodnutievydal(vzmyslepoučeniauvedenéhovrozhodnutí)ačinavrhovateľ

ako zaistený štátny príslušník tretej krajiny (osoba obmedzená na osobnej slobode) má priamy prístup
k poštovým službám resp. bol pre zasielanie písomností nútený využiť súčinnosť pracovníkov útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. „lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.“

V zmysle hore uvedeného ustanovenia, na zachovanie procesných lehôt stačí, ak je úkon urobený
posledný deň lehoty na súde alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Pôjde predovšetkým o poštu, správu nápravnovýchovného zariadenia pre odsúdených, ministerstvo
zahraničných vecí v prípade osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady a pod.

V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 19.04.1972 sp. zn.
2 Cz 9/72: „U osoby držanej v nápravnovýchovnom ústave je orgánom, ktorý má povinnosť doručiť
podanie zadržaného, nápravnovýchovný ústav. Na zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania
potom stačí, ak sa v nej písomnosť odovzdá príslušnému pracovníkovi nápravnovýchovného ústavu.“

Pokiaľ krajský súd v napadnutom uznesení iba uviedol dátum 13.04.2016, ako deň kedy navrhovateľ
podal opravný prostriedok bez toho, aby bližšie zdôvodnil z akých podkladov túto skutočnosť zistil,
pričom uvedené nevyplýva ani zo spisu krajského súdu, možno napadnuté uznesenie krajského
súdu považovať za nepreskúmateľné a jeho záver odôvodňujúci odmietnutie podaného opravného

prostriedku navrhovateľom za predčasný.

V intenciách vyššie naznačených úvah bude potrebné aby krajský súd po preskúmaní administratívneho
spisu zaujal stanovisko k vyznačenej právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a následne vyvodil závero prípustnosti opravného prostriedku proti nemu resp. ustálil kedy a ako navrhovateľ skutočne podal
opravný prostriedok a náležite zdôvodnil z akých podkladov jeho zistenia a z nich vyplývajúce závery
vychádzajú.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

„Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať

tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19. júna 2008).

Ústavný súd Slovenskej republiky sa už viackrát vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (napr. Nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03),

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odôvodnenie uznesenia
krajského súdu trpí vadami, pre ktoré odvolací súd nemohol zaujať stanovisko, či krajský súd zistil

skutkový stav veci tak, ako to vyžaduje navrhovateľovo právo na spravodlivý súdny proces.

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne
odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.

Účastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a
zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad
účinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

Krajský súd sa uvedenými princípmi dostatočne neriadil, jeho rozhodnutie vyžadovanými náležitosťami
nedisponuje, odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd po ustálení obsahu opravného prostriedku navrhovateľa a jeho námietok a
zabezpečení si administratívneho spisu odporcu s jeho vyjadrením k relevantným otázkam pre procesné
prípadne meritórne rozhodnutie vo veci zvolí ďalší postup a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s
požiadavkami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.