Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Štrignerová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/568/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715202067
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715202067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a

členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: Z. L., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: E. R., X.. XX.XX.XXXX,
L. R. XX, J., zastúpená JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou so sídlom Laurinská 18, Bratislava, a K.
L., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XXX, F., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.05.2015, č.k.
28P/39/2015-26, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 14.05.2015, č.k. 28P/39/2015-26 zveril maloletého Z. L., X..
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XXX,- eur mesačne k rukám matky od 11.11.2014.
Zročné výživné za obdobie od 11.11.2014 do 30.04.2015 v sume XXX,- eur povolil otcovi zaplatiť spolu s
bežným výživným v štyroch mesačných splátkach po XXX,XX eur až do vyrovnania pod hrozbou straty

výhody splátok. Určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým bez obmedzenia po dohode s
matkou maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine po
zistení, že rodičia maloletého spolu nežijú, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, na výkone
osobnej starostlivosti o maloletého, ako aj zastupovania a spravovania majetku maloletého matkou sa
rodičia dohodli. Výživné na maloletého určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 65

ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného v prvom rade vychádzal
z odôvodnených potrieb maloletého. Náklady maloletého, ktoré matka uviedla v priebehu konania
považoval za primerané vo všetkých kategóriách, námietky otca k jednotlivým položkám považoval za
nedôvodné, keďže otec nemá absolútne predstavu o potrebách maloletého, ani o finančných nárokoch
na zabezpečenie jeho potrieb. Určené výživné považoval za primerané aj zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov. Na strane matky zohľadnil, že v súčasnosti je na materskej dovolenke, napriek tomu
pracuje na čiastočný úväzok. Z uvedeného dôvodu finančné zabezpečenie potrieb maloletého by malo

byť v súčasnosti vo väčšej miere na strane otca. Pokiaľ ide o príjem otca, bol toho názoru, že otec
zarába dostatok finančných prostriedkov na to, by mohol platiť určené výživné, podľa jeho názoru je
otec mladý, zdravý muž, ktorý môže pracovať a plniť si tak vyživovaciu povinnosť k maloletému podľa
jeho potrieb. Výživné určil od narodenia maloletého napriek tomu, že matka návrh podala 11.03.2015zohľadniac dôvody osobitného zreteľa na jej strane, pre ktoré nepodala návrh hneď po narodení
dieťaťa. Do zročného výživného otcovi započítal sumu XXX,- eur, ktorú matke od narodenia maloletého
preukázateľne zaplatil. Otcovi povolil stretávať sa s maloletým bez obmedzenia po dohode s matkou

maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletého, ktorý v napadnutých výrokoch žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na
maloletého určiť sumou 100,- eur mesačne od 11.11.2014, súčasne žiadal upraviť styk maloletého s ním

každý párny týždeň vo štvrtok a v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v piatok
a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. S určením výživného vo výške XXX,- eur mesačne nesúhlasil,
mal za to, že súd nedostatočne pri rozhodovaní zistil príjem matky, jej nákladové položky, jeho mesačný
príjem, jeho reálne náklady, nezohľadnil ním vykonané platby matke, dôvody, pre ktoré opustil spoločnú
domácnosť a ďalšie rozhodné skutočnosti, ktoré mali byť pri úprave jeho vyživovacej povinnosti pre súd
dôležité. K príjmu matky, ktorá od 01.03.2015 je zamestnaná s príjmom 137,96 eur uviedol, že podľa jeho

názoru je tento príjem značne ponížený vzhľadom na sumu, ktorú matka zarábala počas ich spoločného
života. Podľa jeho názoru príjem matky sa pohybuje vo výške XXX,- eur mesačne, taktiež sociálne
dávky, ktoré matka dostáva presahujú sumu XXX,- eur mesačne, rovnako aj výška nájmu prezentovaná
matkou je nadhodnotená. Rovnako sa nestotožnil, pokiaľ ide o jeho príjem s tvrdením matky, že by
zarábal okolo XXXX,- eur mesačne, pracuje ako čašník v spoločnosti Nový háj, jeho mesačný príjem je

XXX,- eur, vyčíslovať výšku výživného vzhľadom na jeho možný príjem a spoliehať sa na jeho tringelty
je nesprávne. Príjem z tringeltov vo výške cca XXX,- až XXX,- eur mesačne dosahuje výlučne počas
letných mesiacov. Mimo letnej sezóny je príjem z tringeltov cca XXX,- C. XXX,- eur mesačne. Súd
pri rozhodovaní o výživnom neprihliadol ani na jeho mesačné výdavky, ktoré predstavujú cca XXX,-
eur tak, aby si zabezpečil všetky svoje základné potreby. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti k

maloletému, mesačne matke posiela XX,- eur, okrem toho matke prispel sumou XXX,- eur pri narodení
syna, s matkou v spoločnej domácnosti žil do februára 2015. Ani túto skutočnosť súd prvého stupňa
nezohľadnil, keď vychádzal iba z tvrdení matky. Rovnako nesúhlasil s tým, že mu nebol určený styk s
maloletým, chce si s maloletým budovať vzťah, má ho rád, neurčitú úpravu styku nepovažuje vzhľadom
na situáciu s matkou za prospešnú.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletého a matka maloletého.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že výdavky na maloleté dieťa, ktoré matka v konaní vyčíslila

a predložila sú primerané.

Matka maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu taktiež navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. K určeniu výživného uviedla, že po narodení
maloletého otec býval s nimi od 08.12.2014 do 22.01.2015, ani počas vianočných sviatkov nemal záujem

podieľať sa na starostlivosti o maloletého. Sumu XXX,- eur uvádzanú otcom v odvolaní považovala za
vrátenie úhrady jeho nedoplatkov vo všeobecnej zdravotnej poisťovni, teda išlo o vrátenie pôžičky. Od
rozhodnutia súdu sa jej opätovne zvýšili náklady bývanie v súvislosti s podnájmom nového bytu. K otcom
navrhovanej úprave styku uviedla, že otec počas konania súhlasil s tým, aby sa jeho styk s maloletým
neurčoval, pred súdom sa nijako úpravy styku nedožadoval, ani nespochybňoval, že by mu v styku s

maloletým bránila. I naďalej je ochotná umožňovať otcovi styk s maloletým za situácie, že nebude pod
vplyvom alkoholu. Dieťa je však rozhodne malé na to, aby bol otec s ním sám bez jej prítomnosti, pokiaľ
maloletý od 22.01.2015 otca ani nevidel, rovnako ani otec netuší, ako sa má o tak malé dieťa starať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom a úprave

styku otca s maloletým podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o otcom napadnutý výrok o výživnom treba uviesť, že kritériá rozhodné pre určovanie

výživného na maloleté dieťa upravuje ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na
strane maloletého dieťaťa rozhodujúcimi kritériami sú jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich
zárobkové a majetkové pomery. Odôvodnené potreby maloletého v danej veci matka aj podľa názoru
odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvého stupňa riadne preukázala, pričom treba zdôrazniť, že utak malého dieťaťa (v čase rozhodovania súdu 6 mesiacov) sú odôvodnené potreby dieťaťa zvýšené
najmä o náklady na hygienu plienky, oblečenie, ( rýchly rast dieťaťa ), taktiež na stravu, zdravotný
stav, ktoré skutočnosti súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil. Pokiaľ

ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov, aj tieto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, keď na
strane matky zohľadnil jej osobnú starostlivosť o dieťa, v dôsledku ktorej nepracuje, resp. pracuje iba
na čiastočný úväzok. Výkon osobnej starostlivosti o dieťa v tak útlom veku nakoniec zohľadňuje Zákon
o rodine priamo v ust. § 62 ods. 4, čo znamená, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou
starostlivosťou, otec v tomto období zvýšeným finančným krytím odôvodnených potrieb dieťaťa. To,

že matka po pol roku veku dieťaťa nastúpila do zamestnania a pracuje na čiastočný úväzok nie je
možné hodnotiť v neprospech matky a dieťaťa, dôvodom, pre ktorý matka pracuje je zrejme nedostatok
finančných prostriedkov, keďže ako otec, tak aj matka má nevyhnutné mesačné náklady na chod
domácnosti, vrátane nákladov na bývanie. Úvahu otca o príjme matky v čase ich spolužitia nie je možné
akceptovať, jednak otec toto tvrdenie nepreukázal, naviac matka je v súčasnej dobe na rodičovskej
dovolenke, zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. Rovnakú úvahu, t.j., že otec je schopný zarobiť

XXXX,- eur mesačne možno aplikovať však u otca, táto úvaha je reálna, keďže otec na rozdiel od matky
nemá dve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, nezabezpečuje starostlivosť o žiadne maloleté
dieťa, čo znamená, že môže dosahovať príjem tak, ako to uviedol súd prvého stupňa, z ktorého bude
môcť pokrývať odôvodnené potreby maloletého, ktorá zvýšená finančná povinnosť mu v súčasnej dobe
vyplýva priamo už z uvedeného ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa správne určil aj

počiatok vzniku vyživovacej povinnosti otca a výšku zročného výživného, do ktorého otcovi započítal
len platby, ktoré otec v konaní preukázal. K otcom navrhovanému rozsahu styku s maloletým v rámci
odvolacieho petitu treba uviesť, že v konaní na súde prvého stupňa ani jeden z rodičov, t.j. ani otec
nežiadal upraviť styk s maloletým priamo súdnym rozhodnutím, rodičia prezentovali, že sa na styku s
maloletým vedia dohodnúť. Za situácie tak útleho veku dieťaťa (v čase rozhodovania odvolacieho súdu

1,5 roka), kedy nie je zrejmý ani denný režim dieťaťa, jeho zdravotný stav, nie je možné určiť styk otca
s maloletým tak, aby bol v záujme maloletého a vyjadroval aj právo otca podieľať sa na starostlivosti
o maloletého. V prípade, že sa rodičia na styku otca s maloletým nedohodnú, má otec právo podať
samostatný návrh na konkrétnu úpravu styku.

S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch je vecne správny,
z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.