Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/122/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807207089
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:3807207089.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa B. J.,

bývajúceho v M., X.. N.. V. X/X, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o.,
IČO: 36 860 247, so sídlom v Prievidzi, F. Madvu 330/27, P.O.Box 22, prostredníctvom ktorej koná JUDr.
Martin Lukačovič, proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom v
Bratislave, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 6.638,78 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 330 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva.

Súd odkazuje ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Martina Lukačoviča, advokáta,
na uplatnenie odmeny za zastupovanie navrhovateľa v konaní na Centrum právnej pomoci, Námestie
Slobody 12, Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 11.6.2007, neskôr postúpeným na

tunajší súd, domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 32.349,13 Eur (974.550,-
Sk) spolu s 0,2% denným odškodnením od 1. mája 2006 do zaplatenia a na náhradu trov konania
titulomvyplateniapoistnéhoplneniazpoistnejzmluvyvzhťahujúcejsanakomplexnécestovnépoistenie.
Uviedol, že dňa 27.9.2004 uzavrel s cestovnou kanceláriou SATUR TRAVEL, a.s. Zmluvu o obstaraní
zájazdu do Tunisu v období od 4.10. do 11.10.2004,
- 2 -

v rámci ktorej si s odporcom dojednal aj cestovné poistenie liečebných nákladov a úrazové poistenie.
Počas letu do zvolenej destinácie utrpel priamo na palube lietadla úraz, keď sa zohýbal pre spadnuté
mlieko do kávy a hlavou si udrel o sedadlo pred ním. V dôsledku nárazu do hlavy absolvoval tri
epileptické záchvaty, a bol prevezený do nemocnice v Tunise, kde mal ďalší záchvat. Po návrate z
dovolenky odporcovi nahlásil poistnú udalosť a žiadal ho o výplatu poistného plnenia listom zo dňa
2.9.2005 dôvodiac, že sa u neho prejavili následky úrazu s trvalým charakterom a stal sa invalidným.
Keďže úraz do hlavy na palube lietadla predchádzal epileptickým záchvatom, mal navrhovateľ za to, že

splnil podmienky náhrady škody na zdraví v zmysle zmluvných dojednaní odporcu. Okrem odškodnenia
trvalých následkov vo výške 3.983,27 Eur (120.000,-Sk) navrhovateľ žiadal aj o vyplatenie sumy vo
výške 28.365,86 Eur (854.550,-Sk) ako sťaženia spoločenského uplatnenia.Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Potvrdil uzatvorenie poistnej zmluvy s navrhovateľom pod č. 6651296276, ktorej predmetom bolo
komplexné cestovné poistenie účastníkov zájazdu zahŕňajúce aj poistenie liečebných nákladov

a úrazové poistenie. V rámci poistenia liečebných nákladov odporca poskytol navrhovateľovi
poistné plnenie ako liečebné náklady hospitalizácie navrhovateľa v zahraničnej nemocnici z dôvodu
epileptických záchvatov vo výške 97,19 Eur (2.928,-Sk). Nakoľko navrhovateľ po návrate z dovolenky
odporcovi nenahlásil žiaden úraz a z ním predložených dokladov vystavených nemocnicou v Sousse
dňa5.10.2004nevyplýva,žebyutrpelúraz,prektorýbymuselbyťošetrovaný,odporcaukončillikvidáciu

poistnej udalosti zamietnutím plnenia, ktorú skutočnosť oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 4.10.2005.
Naviac, lekárske správy navrhovateľa skôr nasvedčovali tomu, že u navrhovateľa išlo o chronický stav,
keď minimálne od roku 2000 sa u neho objavovali stavy úzkosti a EPI stavy. Pokiaľ išlo o odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu, a to porušenie jeho právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody, resp. aj jeho zavinenie.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13. novembra 2007 a následne dňa 1. decembra 2008 (č.l.
109) navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zmenu žalobného petitu, keď
žiadal zaviazať odporcu len na zaplatenia sumy vo výške 6.638,78 Eur (200.000,-Sk) spolu s úrokom z
omeškaniavovýške6%ročnepočnúcod3.9.2005dozaplateniatitulomodškodneniatrvalýchnásledkov

úrazu navrhovateľa v zmysle zmluvných dojednaní odporcu.

Na pojednávaní súdu dňa 11.12.2008 (č.l. 121) súd pripustil požadovanú zmenu žalobného petitu,
pričom akceptoval späťvzatie návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy vo výške 28.365,86 Eur
(854.550,-Sk) ako odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa (č.l. 137), s ktorým

späťvzatím vyslovil súhlas odporca (č.l. 233). Súd uznesením zo dňa 26.9.2011, č.k. 25C 122/2007-245,
konanie o návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy vo výške 25.710,35 Eur (774.550,-Sk) (ako
rozdiel súm pôvodne žalovanej istiny vo výške 974.550,-Sk a sumy žalovanej istiny podľa uznesenia
súdu, ktorým pripustil zmenu petitu na 200.000,-Sk) zastavil.

- 3 -

Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom

svedkyne Y.. H. I., J.., súdom ustanovenej znalkyne B.. W. Š., ktorá vypracovala vo veci znalecký
posudok č. 4/2011, oboznámil sa s ústnymi prednesmi a písomnými vyjadreniami právneho zástupcu
navrhovateľa a zástupcu odporcu, s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu, oboznámil sa aj
s poistnými podmienkami odporcu pre komplexné cestovné poistenie účastníkov zájazdov a pobytov a
ostatným obsahom spisu a na pojednávaní dňa 8.2.2012 vyhlásil rozsudok vo veci samej. Predmetné

pojednávanie viedol súd v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď
zobral na vedomie jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej neschopnosti od
3.2.do9.2.2012,kuktorémunavýzvusúdudodatočneprávnyzástupcanavrhovateľadoložilajfotokópiu
potvrdenielekáraodočasnejpracovnejneschopnostivystavenejdňa6.2.2012.Dôvodudávanýprávnym
zástupcom navrhovateľa však súd neposúdil ako dôležitý na odročenie pojednávania pre absenciu

vyjadrenia ošetrujúceho lekára o tom, že právny zástupca navrhovateľa nie je schopný zúčastniť sa
súdneho pojednávania bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu,
tak ako to má na mysli ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p., hoci bol v tomto smere právny zástupca
navrhovateľa súdom poučený (č.l.250, 251).

Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity

účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmikonania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:

Navrhovateľ uzatvoril s cestovnou kanceláriou SATUR TRAVEL, a.s. dňa 27.9.2004 Zmluvu o obstaraní
zájazdu, ktorej predmetom bolo obstaranie zájazdu do destinácie Tunisko, Hammamet v období od
4.10.do 11.10.2004 pre dve osoby (č.l. 5). Súčasťou zmluvy bolo aj cestovné poistenie vrátane poistenia
liečebných nákladov v zahraničí, prostredníctvom spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., t.j.
odporcu, podľa poistnej zmluvy č. 425074 (č.l.6). Z tejto poistnej zmluvy poskytol odporca navrhovateľovi

poistné plnenie za ošetrenie vo výške 97,19 Eur (2.928,-Sk), keďže navrhovateľ potom ako počas cesty
do destinácie na palube lietadla prekonal tri epileptické záchvaty, bol prevezený do nemocnice, kde
prekonal ešte jeden epileptický záchvat a nasledujúci deň prepustený (č.l. 77); išlo teda o nevyhnutné
náklady súvisiace s nemocničným ošetrením navrhovateľa (č.l. 82).

Navrhovateľ sa listom zo dňa 2.8.2005 obrátil na odporcu so žiadosťou ako má postupovať vo veci

poistnej udalosti likvidovanej odporcom pod č. 6651296276-1, ktorá ho poznačila trvalými následkami
vyústiacimi do invalidity (č.l. 71), na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 11.8.2005 (č.l.53). Následne
navrhovateľ listom zo dňa 2.9.2005 požiadal odporcu
- 4 -

o komplexné odškodnenie poistnej udalosti formou odškodnenia trvalých následkov úrazu čiastkou
39.832,70 Eur (1.200.000,-Sk) a sťaženia spoločenského uplatnenia sumou 28.365,86 Eur (854.550,-
Sk) (č.l.8), ktorú žiadosť odporca zamietol (č.l. 82). Šetrením odporca zistil, že navrhovateľ síce prekonal
epileptický záchvat, avšak v jeho prípade išlo o chronické ochorenie, ktoré neposúdil ako úraz, ale ako
ochorenie. Poistná ochrana sa vzťahuje na také poruchy alebo záchvaty spôsobené úrazom, a nie na

prípady, kedy k úrazu dôjde následkom duševnej poruchy, poruchy vedomia, epileptického záchvatu. S
postupom odporcu navrhovateľ nesúhlasil, mal za to, že z epileptického dispenzára bol vyradený v roku
1980 a preto k jeho invalidite došlo úrazom na palube lietadla (č.l. 10), ktorú skutočnosť preukazoval aj
písomným svedectvom Y.. H. I., J. zo dňa 18.10.2005 (č.l. 15) Z jeho obsahu vyplýva, že k epileptickému
záchvatu navrhovateľa na palube lietadle došlo po pomerne silnom náraze čelovospánkovou časťou

hlavy o sedadlo v predchádzajúcom rade, a to tak, že sa navrhovateľ zohýbal pre mlieko do kávy,
ktoré mu vypadlo z ruky a neuvedomil si prekážku pred sebou. Odporca zotrval na svojom odmietavom
stanovisku (č.l. 84).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa liečil na epilepsiu už v minulosti, pričom v súvislosti s

liečboubolvyradenýzdispenzáravroku1980.Vroku2000bolsícezbitýnahlave,avšakpoškodenýmal
len chrup (č.l. 136). K úrazu hlavy v lietadle došlo keď sa zohýbal pre mlieko do kávy a hlavou sa udrel
o sedadlo pred ním, ostala mu na čele jazva (č.l. 121). Bezprostredne po náraze dostal tri epileptické
záchvaty,popristátílietadlavmesteSoussehohospitalizovali,vnemocniciostalasidvadni.Vnemocnici
absolvoval CT vyšetrenie hlavy a lekári mu predpísali liek Gardenal na každodenné užívanie. Úraz hlavy

lekárom nenahlásil pre neznalosť jazyka. Po návrate z dovolenky navštívil neurológa a opätovne sa
liečil na epilepsiu. Od roku 2005 poberá invalidný dôchodok. Podľa navrhovateľa posudková komisia
Sociálnej poisťovne konštatovala príčinnú súvislosť medzi diagnózou epilepsia a jeho psychiatrickým
ochorením. Poistnú udalosť z liečebných nákladov nahlásil odporcovi ihneď po návrate z dovolenky,
pričom od odporcu obdržal poistné plnenie vo výške 97,19 Eur (2.928,-Sk); úraz nahlásil až značne

neskôr (č.l. 137).

Z výpovede svedkyne Y.. H. I.Č., J.. (č.l.122) súd zistil, že sa s navrhovateľom poznala asi 10 rokov,
bola jeho priateľkou a žili spolu v spoločnej domácnosti asi 5-ty rok. Bola účastníčkou zájazdu do
Tuniska v októbri 2004. Pokiaľ išlo o samotnú poistnú udalosť, uviedla, že po štarte lietadla, pri podávaní

občerstvenia videla ako navrhovateľ chcel zachytiť padajúce mlieko do kávy, rýchlo sa po ňom chmatol
a prudko narazil hlavou o sedadlo. Po údere ostala navrhovateľovi na čele rana, ktorá sa časom zmenila
na modrinu. Navrhovateľ mlieko nezachytil, a keďže bezprostredne po údere zamdlel, v spolupráci so
zdravotnou sestrou mu uvoľnili dýchacie cesty. Hneď na to svedkyňa informovala letecký personál, aby
po prílete do destinácie zabezpečili navrhovateľovi lekárske ošetrenie. Vzhľadom na to, že od kedy sa

s navrhovateľom poznali nedošlo u neho k takému stavu svedkyňa nevedela posúdiť, či navrhovateľ
dostal epileptický záchvat. Po prevoze do nemocnie absolvoval navrhovateľ CT vyšetrenie. V nemocnici
mali problémy s komunikáciou, keďže neovládali francúzsky jazyk, nakoniec našli lekára hovoriaceho
po nemecky. Po zvyšok dovolenky sa stav navrhovateľa upravil, bol kľudný, po návrate na Slovenskosa podrobil záťažovému vyšetreniu. Výsledkami vyšetrení sa u navrhovateľa nepotvrdila diagnóza
epilepsia, avšak jeho psychický stav sa veľmi zhoršil, a z toho dôvodu bol aj uznaný za plne invalidného.
- 5 -

Zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne B.. W. Š. č. 4/011 (č.l. 195) vyplynulo, že
epileptické záchvaty, ktoré navrhovateľ dostal na palube lietadla dňa 4.10.2004 neboli následkom
tvrdeného úrazu do hlavy, pretože k úrazovému poškodeniu mozgu u navrhovateľa nedošlo. K
udávanému úderu do hlavy nedošlo ani v dôsledku blížiaceho sa epileptického záchvatu, nakoľko

sám navrhovateľ popisoval priebeh úrazu tak, že sa len zohol pre spadnuté mlieko, udrel si hlavu o
sedadlo pred ním a mal trochu začervenané čelo. Z dôvodu absencie úrazového mechanizmu, ktorý by
spôsobil akékoľvek poškodenie mozgu, nemohlo u navrhovateľa dôjsť ani k vzniku trvalých následkov
na zdraví v dôsledku úrazu. I keď bol navrhovateľ uznaný za invalidného v rozsahu nad 70%, dôvodom
invalidity bolo organické poškodenie mozgu navrhovateľa, nie však následkom úrazu. U navrhovateľa
sa prejavila kortikálna atrofia mozgu, t.j. úbytok jednotlivých neurónov v kôrovej časti mozgu, eventuálne

v jeho podkôrovej časti. V rámci výsluchu dožiadaným súdom (č.l. 241) súdna znalkyňa doplnila, že
kortikálnu atrofiu konštatovalo aj CT vyšetrenie mozgu navrhovateľa v Tunise, v ktorom nebola zmienka
o úrazových zmenách ani na lebečnom systéme, ani na mozgovom tkanive. Pokiaľ sa teda navrhovateľ
aj udrel do hlavy ním popisovaným spôsobom, tento úder nemohol u neho vyvolať epileptický záchvat.
Aj prípadná postraumatická epilepsia zakladá aspoň minimálny stupeň poškodenia nervového tkaniva,

t.j. aspoň otras mozgu, čo lekárske správy navrhovateľa nekonštatovali. Konštatovali však úbytok
nervových buniek, ktorý by sa nemohol prejaviť do 24 hodín od prípadného úrazu mozgu, a to dokonca
ani po ťažkom mozgovom poškodení alebo krvácaní do mozgu. Navrhovateľom popisovaný úrazový
mechanizmus nemohol mať za následok organické poškodenie mozgu, a teda nemohol vyústiť do
invalidity navrhovateľa, keďže diagnózy uvedené v záveroch posudkov vypracovaných za účelom

posúdenia invalidity navrhovateľa, nie sú v príčinnej súvislosti s popisovaným "úrazom" navrhovateľa
zo dňa 4.10.2004. Samotný epileptický záchvat navrhovateľa mohli vyvolať rôzne podnety na palube
lietadla.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti žalobného návrhu

navrhovateľa, keď mal za to, že epileptické záchvaty navrhovateľa na palube lietadla dňa 4.10.2004 boli
dôsledkom jeho nárazu hlavou o sedadlo umiestnené pred ním, ktorú skutočnosť mala potvrdzovať aj
výpoveď svedkyne Y.. H. I., J.. Keďže navrhovateľ nebol chronický epileptik a počas dovolenky prekonal
viaceré epileptické záchvaty, mal za to, že ich spúšťacím mechanizmom bol podnet - úder navrhovateľa
do hlavy. Znalecký posudok B.. W. Š. preto považoval za pochybný.

Zástupkyňa odporcu v rámci písomných a ústnych vyjadrení namietala nárok uplatnený navrhovateľom,
keď tento v konaní nepreukázal existenciu úrazu, ktorý by na ňom zanechal trvalé následky. V tomto
smere poukázala na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré nekonštatovalo prítomnosť úrazového
mechanizmu na mozgu navrhovateľa, a preto medzi invaliditou navrhovateľa a popisovaným úrazom na

palube lietadla nie je príčinná súvislosť.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

- 6 -

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli

pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa§790písm.b)Občianskehozákonníkapoistiťmožnonajmäfyzickúosobupreprípadjejtelesného
poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).Podľa § 816 Občianskeho zákonníka poistený z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola
vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa článku 2 písm. b) zmluvných dojednaní Cestovného poistenia a asistenčných služieb pre cestovné
kancelárie (ďalej len "zmluvné dojednanie") v prípade poistnej udalosti poskytne poistiteľ na jedného
poisteného (ak nie je ďalej uvedené inak) poistné plnenie do výšky poistných súm z úrazového poistenia
v prípade trvalých následkov úrazu vo výške 200.000,-Sk.

Podľa článku 1, bod 1 písm. a) doložky I Všeobecných poistných podmienok pre cestovné poistenie a
asistenčné služby (ďalej len "VPP") poistnou udalosťou je z lekárskeho hľadiska nevyhnutné ošetrenie
a liečenie poistnej osoby pri akútnom ochorení alebo následkom úrazu.

Podľa článku 2, bod 1 doložky II VPP, poistnou udalosťou je úraz poisteného. Úrazom sa rozumie

neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl, ktorým bolo poistenému nezávisle od jeho vôle
spôsobené telesné poškodenie alebo smrť. Za úraz sa považuje aj stav, keď následkom zvýšenej
svalovej sily vyvinutej na končatiny alebo chrbticu dôjde k vyskočeniu kĺbu alebo pretrhnutiu svalov,
šliach, väzov alebo púzdier. Poistná ochrana zahrňuje taktiež neočakávané a neprerušované pôsobenie
vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár a jedov, ktorým bolo poistenému počas trvania

poistenia spôsobené nezávisle od jeho vôle telesné poškodenie alebo smrť. Poistná ochrana je tiež
poskytnutá, ak následkom úrazu došlo k duševnej poruche alebo poruche vedomia, mozgovej mŕtvice,
epileptickéhozáchvatualeboinéhozáchvatukŕčom,ktorýzachvátilcelételopoistenéhokhluchotealebo
slepote.

Podľa článku 3, bod 1 písm. a) doložky II VPP, z poistenia sú vylúčené ak k úrazu došlo následkom
duševnej poruchy alebo poruchy vedomia, mozgovej mŕtvice, epileptického záchvatu alebo iného
záchvatu kŕčom, ktorý zachvátil celé telo poisteného, hluchoty alebo slepoty. Poistná ochrana je
poskytnutá, ak tieto poruchy alebo záchvaty boli spôsobené úrazom podľa definície v článku 2.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

- 7 -

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi došlo
k uzavretiu poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo komplexné cestovné poistenie navrhovateľa, ako
účastníka zájazdu do Tuniska v dňoch 4.10. až 11.10.2004. Nebolo sporné, že cestou do dovolenkovej
destinácie, priamo na palube lietadla prekonal navrhovateľ epileptické záchvaty, bol ošetrený lekármi
v nemocnici v Sousse, v dôsledku čoho mu odporca vyplatil sumu vo výške 97,19 Eur (2.928,-Sk)

ako poistné plnenie nevyhnutných liečebných nákladov v zmysle článku 1,2 doložky I VPP. Nad rámec
vyplateného poistného plnenia navrhovateľ od odporcu žiadal o úhradu sumy vo výške 6.638,78 Eur
ako odškodnenia trvalých následkov úrazu, keď mal za to, že epileptické záchvaty boli dôsledkom
jeho úrazu hlavy počas letu do Tuniska a vyústili až do trvalej invalidity. Odporca popieral existenciu
akéhokoľvek úrazu hlavy navrhovateľa, ktorý by mal za následok vznik invalidity navrhovateľa. Spornou

medzi účastníkmi konania tak ostala otázka, či na palube lietadla utrpel navrhovateľ skutočne taký úraz
hlavy, ktorý vyústil do epileptických záchvatov a následne viedol k vzniku trvalých následkov na zdraví
navrhovateľa v podobe jeho invalidity.

Pri posuzovaní spornej otázky súd vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, keď mal za to, že

išlo o otázku odbornú, ku ktorej prislúcha vyjadrovať sa súdom ustanovenej znalkyni. Tá jednoznačne
konštatovala neprítomnosť úrazového mechanizmu hlavy navrhovateľa, keďže z CT vyšetrí mozgu
navrhovateľa a ani z jeho lekárskych správ z Tuniska nevyplývali žiadne úrazové zmeny, či na lebečnom
systéme alebo na mozgovom tkanive. Sám navrhovateľ popisoval úraz ako tupý úder, bez stavu
bezvedomia, bez pocitu vracania, nemal teda podľa súdnej znalkyne príznaky prípadného otrasu

mozgu. CT vyšetrenie mozgu navrhovateľa pritom zaznamenalo tzv. kortikálnu atrofiu mozgu, t.j. úbytok
jednotlivých neurónov v kôrovej časti mozgu, eventuálne v jeho podkôrovej časti, ktorý nemohol byť
spôsobený popisovaným úrazovým mechanizmom, nakoľko by sa v takom krátkom čase nemohol ani
prejaviť a neprejavil by sa ani pri ťažkom mozgovom poškodení alebo krvácaní do mozgu. Znalkyňatiež uviedla, že ak by sa aj navrhovateľ počas letu udrel do hlavy, tak ako popisoval, tento úder
nemohol vyvolať epileptický záchvat práve z dôvodu neprítomnosti úrazového poškodenia mozgu (č.l.
211, 243). Rovnako nemohol byť epileptický záchvat príčinou neskoršieho tvrdeného úrazu. Vzhľadom

na to, že na výsledkoch vyšetrení mozgu navrhovateľa v Tunisku nebolo zaznamenané žiadne úrazové
poškodenie mozgu, úraz popisovaný navrhovateľom nemohol spôsobiť trvalé následky a následnú
invaliditu navrhovateľa (č.l. 242). Naviac, základnou diagnózou pre ktorú sa stal navrhovateľ invalidným
s nemožnosťou vykonávať pracovnú činnosť na viac ako 70% bolo poškodenie mozgu, ale nie v
dôsledku úrazu. Preto podľa znalkyne navrhovateľom udávaný úraz hlavy nemohol byť a ani nie je v

príčinnej súvislosti s jeho invaliditou. Súdna znalkyňa tiež podotkla, že okolnosť vyradenia navrhovateľa
z dispenzára epileptikov, ešte neznamená definitívne vyliečenie navrhovateľa z epilepsie, a teda nemôže
viesť k záveru, že táto diagnóza u navrhovateľa opätovne z rôznych príčin neprepukne (č.l. 243).

Súd z vyššie uvedených poznatkov súdnej znalkyne, ktoré navrhovateľ síce namietal a pokladal za
nejasné, neurčité a vzájomne si odporujúce, vychádzal. Mal za to, že súdna znalkyňa zrozumiteľne

objasnila z akých podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala, ako ich hodnotila a
dospela k odpovediam na otázky súdu, prečo nepovažovala navrhovateľa za definitívne vyliečeného z
epilepsie. Súdna znalkyňa sa tiež jednoznačne vyjadrila k úrazovému mechanizmu a jeho súvislostiam
s epileptickými záchvatmi navrhovateľa a invaliditou. Súd preto
- 8 -

nemal dôvod pochybovať o správnosti vypracovaného znaleckého posudku B.. W. Š. a vychádzajúc z
neho dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takého úrazu hlavy na palube
lietadla, ktorý by u neho vyvolal epileptické záchvaty a následne viedol k jeho trvalej invalidite, čím
nepreukázal splnenie predpokladov na vyplatenie poistného plnenia v zmysle doložky II VPP odporcu.

Súdna znalkyňa totiž jednoznačne konštatovala, že primárnym dôvodom invalidity navrhovateľa bolo
organické poškodenie mozgu navrhovateľa, resp. tak ako vyplýva z lekárskych správ - posudkov
Sociálnej poisťovne - duševná porucha zapríčinená poškodením mozgu navrhovateľa, avšak nie v
dôsledku úrazu dňa 4.10.2004 (č.l. 132). Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ vyvodzoval svoj nárok na odškodenenie od výpovede svedkyne Y.. H. I., J..,
ktorá potvrdila existenciu úrazu hlavy navrhovateľa na palube lietadla a jeho spojitosť s epileptickými
záchvatminavrhovateľa,súdudáva,ženemávedomosťotom,žebypredmetnásvedkyňamalaodborné
znalosti oprávňujúce ju spochybniť závery súdnej znalkyne ako špecialistu v odbore zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie neurológia. Naviac, v jej výpovedi súd zistil určité protirečenia, keď v písomnom
"svedectve o úraze" zo dňa 18.10.2005 predloženom navrhovateľom (č.l. 15) svedkyňa uviedla, že k
úrazu navrhovateľa došlo tak, že sa tento zohýbal pre už spadnuté mlieko do kávy a neuvedomil si
prekážku pred sebou, s tým, že išlo o pomerne silný náraz, pričom na pojednávaní súdu dňa 11.12.2008
(č.l. 122) tvrdila, že pri podávaní občerstvenia sa navrhovateľ snažil rýchlo zachytiť ešte len padajúce, a

teda nie už spadnuté, mlieko do kávy, rýchlo sa po ňom šmahol, pričom mlieko nezachytil a ona videla
prudký náraz pred ním. Táto jej výpoveď na pojednávaní súdu nekorešponduje potom ani z výpoveďou
navrhovateľa, v zmysle ktorej sa mal zohýbať pre už spadnuté, a teda nie ešte len padajúce, mlieko
a vtedy si udrel hlavou o sedadlo, pričom išlo o tupý úraz slabšieho charakteru. Súd preto výpoveď
svedkynevyhodnotilvčastipopisovanéhopriebehunehodovéhodejaakonedôveryhodnú,vrozporochv

jej samotných tvrdeniach, ako aj v rozporoch s tvrdeniami samotného navrhovateľa (navrhovateľ udával
slabý, tupý úder, svedkyňa prudký a silný; navrhovateľ udával, že sa zohýbal pre už spadnuté mlieko,
kým svedkyňa, že sa snažil zachytiť ešte len padajúce mlieko a vtedy sa udrel do hlavy).

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ ako nositeľ dôkazného bremena

v konaní nepreukázal existenciu úrazu hlavy na palube lietadla, ktorý mu mal spôsobiť epileptický
záchvat a zároveň viesť k trvalým následkom zdravia v podobe jeho invalidity. Súd preto jeho návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (v
časti čiastočného zastavenia konania) a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov

konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov
- 9 -

konania pritom predstavovala preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, ktorý
odporca zaplatil na základe uznesenia súdu zo dňa 31.8.2010, č.k. 25C 122/2007-179, v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.12.2010, sp. zn. 15Co 417/2010, v sume 330 Eur.

Vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania štátu, pričom išlo o
trovy spojené so znaleckým dokazovaním, ktoré štát hradil vo výške 168 Eur zo štátnych finančných
prostriedkov súdnej znalkyni v zmysle uznesenia súdu zo dňa 19.7.2011, č.k. 25C 122/2007-231,
nakoľko navrhovateľ bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a to uznesením zo dňa

2.4.2008, č.k. 25C 122/2007-63, a povinnosť hradiť trovy vzniknuté štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. sa
vzťahuje na prípady, keď účastník konania nie je od poplatkovej povinnosti oslobodený.

Podľa § 372t O.s.p. neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 140 ods. 2 O.s.p. ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky
a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný
preddavok.

Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. ak bol účastníkovi ustanovený zástupca alebo ide o zastupovanie na základe
rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi Centrum právnej pomoci rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi náhradu trov

konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu; to neplatí
v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho
zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.

Navrhovateľovi bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.4.2008, č.k. 25C 122/2007-63, ustanovený v
súlade s § 30 O.s.p. zástupca z radov advokátov, a to JUDr. Martin Lukačovič, v súčasnosti poskytujúci
právnej službe v mene a na účet spoločnosti JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o.

S poukazom na ustanovenie § 372t O.s.p. v spojení s § 149 ods. 2 O.s.p. a § 15 ods. 2 zákona č.

327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi súd nerozhodol o odmene
súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa a odkázal ho na uplatnenie odmeny - náhrady trov
právneho zastúpenia navrhovateľa na Centrum právnej pomoci, tak ako vyplýva z výrokovej časti
rozsudku súdu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.