Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205233
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215205233.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. L. XXX, o vymoženie
sumy 66,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 14Er/430/2015-18 zo dňa 3. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Kapronczaia, Exekútorsky úrad Galanta, Švermova 273 (EX 559/2015), 14Er/430/2015, zo dňa
25.03.2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "zákon
o rozhodcovskom konaní"), § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm.
a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Konštatoval,
že oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora voči
povinnej vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom pod sp. zn. 3C/2840/2012 zo dňa
19.01.2012. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 143/2011
preskúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Za týmto

účelom preskúmal oprávneným predloženú poistnú zmluvu č. 4485600001 zo dňa 29.10.2008, kde vo
Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v bode 2 bolo
uvedené znenie rozhodcovskej doložky. Dospel pritom k názoru, že v danom prípade nie je možné
formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu

a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa
názoru súdu kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol aj

daný prípad. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovskádoložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 (správne malo byť ods. 5) Občianskeho zákonníka
neplatná. Záverom súd uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Na základe toho žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním zrušenia
napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, nesprávny
právny záver okresného súdu, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože súd nesprávne zistil
skutkový stav veci. Dôvodil tým, že súd pri aplikácii § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí ustáliť,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a náležite to aj zdôvodniť. Zároveň musí súd preukázať, na akom
skutkovom základe zistil, že nejde iba o bežnú nerovnováhu v právnom postavení spotrebiteľa a

dodávateľa, ale až o hrubú nerovnováhu. Zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode
o riešení sporu v rozhodcovskom konaní, strany sa však nedohodli na konkrétnom rozhodcovi, ale
na povinnosti poisťovne vybrať rozhodcov, resp. rozhodcovský súd. Okrem toho v prípade, ak je už
rozhodcovské konanie začaté, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť
až po skončení rozhodcovského konania. Ani nový zákon č. 335/2014 Z.z. nepriznáva spotrebiteľovi

právo obrátiť sa na súd, ak už je raz začaté rozhodcovské konanie. Súd sa opomenul zaoberať tým, že
po rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu účastníci domáhať nápravy rozhodnutia rozhodcovského
súdu na všeobecnom súde. S poukazom na rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C-342/1 Szebestyény zdôraznil,
že povinnosťou súdu je overiť, či zámerom spornej klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa
podať žalobu alebo akýkoľvek opravný prostriedok na všeobecný súd. Oprávnený mal tiež za to, že

rozhodcovskú doložku mohla povinná ovplyvniť a bola jednoznačne dojednaná individuálne. Osobitné
zmluvnédojednaniasútextom,ktorýsanachádzanarovnakejlistineakoVšeobecnépoistnépodmienky,
pričom ide o oddelený text so samostatným nadpisom, ktorý si vyžaduje osobitný podpis. Vyjadril názor,
že nie je podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, ale ide o to, že existuje právo oboch strán
podmienku individuálne odmietnuť, prijať, modifikovať. Povinná mala možnosť sa Osobitné zmluvné

dojednania prečítať a oboznámiť sa s nimi. Rozhodcovskú doložku mohla povinná ovplyvniť tak,
že by ju nepodpísala a poistná zmluva by platila naďalej. Oprávnený súdu predložil aj Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 29.10.2008, v ktorých písomne zachytil činnosť povinnej pred
uzavretím poistnej zmluvy. Poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má
zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Táto fáza sprostredkovania je normovaná zákonom č.

340/2005 Z.z. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom,
pretože nevyzval oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru
súdu v súlade s OSP vyjadril, čím porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Súd tiež nanovo konštruoval skutkový stav, keď v rámci exekučného spisu
doplnil aj poistnú zmluvu, poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania a po vyhodnotení týchto

listín rozhodol. K týmto listinám sa však oprávnený nemal možnosť procesne správnym spôsobom
vyjadriť. Taktiež dôvodil, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní
nezohľadnil Smernicu č. 93/13/EHS. Dôvodil, že v zmysle 19. recitálu Smernice rozhodcovská doložka v
poistnej zmluve vyňatá spod hodnotenia Smernice a rozhodcovská doložka uzavretá medzi oprávneným
a povinnou nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Ten má rovnaké práva

ako žalovaný. Ďalej namietal, že exekučný súd svojím postupom porušil zákon, pretože konanie
viedol a dokazovanie vykonal vyšší súdny úradník. K nelegitímnosti postupu exekučného súdu tiež
uviedol, že exekučný súd zisťuje postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, či rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní.
Ďalšie dôvody šetrenia (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na

zrušenie rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Súd riadne nezdôvodnil dôvody
zistenia, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu
z rozhodcovského rozsudku, a ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Odôvodnenie
napadnutého uznesenia exekučného súdu nespĺňa požiadavky jeho preskúmateľnosti.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom
Exekútorského úradu Galanta, Švermova 273, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej
súdu prvého stupňa dňa 02.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým
sa domáha od povinnej vymoženia sumy 66,38 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je

rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 3C/2840/2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2013. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č.
4485600001, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29.10.2008, všeobecné poistné podmienky, osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh

a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, preto nie sú procesnými podmienkami exekučného
konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je
hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to,či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto
vyplývajú z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade ich zistenia, preto súd musí žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto

fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi
neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je poistná zmluva č.

4485600001, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29.10.2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a
preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa
nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil
i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach
ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne uvádza, že v štádiu

exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z
exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne
upravenú v ust. § 122 až 124 OSP. Je totiž postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie
vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného v tejto časti
exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej
sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež odvolací súd poukazuje i na ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky
považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal
stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním

platnostirozhodcovskejdoložky(vspotrebiteľskejveci)súdyvexekučnomkonanínepreskúmavalivecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na

vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo
veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc
súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

K odvolacej námietke o nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka konať a rozhodnúť v
exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 5 písm. g) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych
úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní
(okrem schválenia príklepu súdom). Vyšší súdny úradník napadnutým uznesením rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (účinného do 31.12.2014). V danej veci išlo teda o rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka vydané v exekučnom konaní, na ktoré je nepochybne zákonom splnomocnený, preto odvolací
súd námietku oprávneného považoval za nedôvodnú.

Zhľadiskaskutkovéhostavuvsúdenejvecinepochybnebolopreukázané,žeúčastnícikonaniauzatvorili

poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Podľa časti XV.- Rozhodcovské konanie sa účastníci
zmluvy dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadilo zákonom č. 244/2002Z. z. o rozhodcovskom konaní s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp.

nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k
prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,
bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných
podmienok.

I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou,
keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná
a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Z
poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská doložka bola

medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka
obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Takýto záver nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu
zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj
osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v

poistných podmienkach. Rovnako oprávneným namietaná skutočnosť, že povinná nevyužila možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky podľa príslušných ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, nemá vo vzťahu k prejednávanej veci žiadnu relevanciu, keďže exekučný
súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu, pričom takýmto postupom exekučný
súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Je preto dôvodný záver, že
takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)

spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Reagujúc na námietku oprávneného uvádzanú v podanom odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd len dodáva, že i keď súčasťou základného práva účastníka

súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.
1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou
súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv a nie prepiaty
formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia. Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu prvého
stupňa vo svetle týchto záverov, odvolací súd považuje tvrdenie oprávneného o jeho nepreskúmateľnosti
za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169 ods.

1 OSP, pričom v jeho odôvodnení súd prvého stupňa stručne, jasne a výstižne opísal zistený skutkový
stav, uviedol na základe akých zákonných ustanovení vec právne posúdil a akými právnymi úvahami
sa pri rozhodovaní riadil.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.