Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204557
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213204557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: I. L., a.s., so
sídlom v F., Y. 8, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: Ing. Ján U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX,
XXX XX V., v konaní o 651,07 eur s príslušenstvom, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 14.12.2016, č.k. 35Cb/239/2013-137 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 651,07 eur s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania od 5.8.2011 do zaplatenia, do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 157,60 eur, na účet Advokátskej
kancelárie Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, z toho trovy

právneho zastúpenia predstavujú 118,60 eur a iné trovy 39 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2013 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 651,07 eur s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania od
5.8.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti hovorného a poplatkov za

poskytovanie telekomunikačných služieb za obdobie od marca 2011 do júna 2011 v sume 53,16 eur a
doplatenia zmluvnej pokuty v sume 597,91 eur.

Vykonanýmdokazovaním,vychádzajúcztvrdenížalobcuanímpredloženýchlistinnýchdôkazov(najmä
zmluvy, faktúry, výpis zo systému ), mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený
záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti žalobcu. V zmysle

zmluvných dojednaní účastníkov bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb vyúčtovaných žalobcom
faktúrou za dohodnuté zúčtovacie obdobie. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti hradiť riadne a
včas svoje splatné záväzky, v zmysle časti čl. 11, bod 11.8 Všeobecných podmienok, vzniklo
žalobcovi právo na úhradu ceny poskytnutých služieb vo výške 53,16 eur predstavujúcej neuhradenéhovorné a dátové prenosy z internetu za predmetné obdobie a v zmysle citovaného článku Dodatkov
k Zmluvám o pripojení na zmluvnú pokutu vo výške 597,91 eur ( 497,91 eur + 100,- eur ). Z dôkazov
predložených žalovaným síce vyplýva ním tvrdená platba v sumách 30,54 eur a 6,05 eur, avšak ani z

výpisu z jeho účtu nevyplýva viazanie na konkrétnu faktúru, pričom ani výška platieb nekorešponduje
so sumami, ktoré boli žalobcom fakturované. Na základe zistených skutočností, preto zaviazal súd
žalovaného v zmysle citovaných zákonných ustanovení a zmluvných dojednaní na zaplatenie sumy
651,07 eur, predstavujúcej súčet časti neuhradeného hovorného a dát, poplatkov za odpojenie a
zmluvnej pokuty.

Vo vzťahu k zmluvnej pokute súd zároveň uvádza, že v čase vzniku zmluvného vzťahu bol žalovaný
podnikateľom, vykonávajúcim podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a teda v
danom prípade nebol spotrebiteľom tak, ako ho definuje citované ust. § 52 OZ, ktorým môže byť len
fyzická osoba - nepodnikateľ a teda daný právny vzťah účastníkov konania nie je ani spotrebiteľskou

zmluvou, preto na jeho námietky uvádzané v predmetnom vyjadrení súd neprihliadol.

Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka aj žiadané úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne, ktoré boli podľa článku

11, bod 11.14 Všeobecných podmienok spoločnosti, medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, z priznanej
dlžnej sumy od 5.8.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie celej dlžnej
sumy, ktorá bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá v pokuse o pokonávku zo dňa 21.7.2011,
do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 7.6.2013 uviedol, že žalobcovi nič

nedlhuje, všetko má zaplatené, pričom žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko je v rozpore
s platnou legislatívou.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Odvolanie odôvodnil tým, že žalobcovi zaplatil viac peňazí ako žalobca žiadal. Napriek tomu žalobca
svojvoľne a jednostranne prerušil poskytovanie telekomunikačných služieb a vystavil faktúru za obdobie,
v ktorom žalovaný bol od poskytovania služieb neoprávnene odpojený. V tom období žalovaný nebol

podnikateľský subjekt a ani teraz nie je. Žalovaný je starobný dôchodca a tento štát mu namiesto
dôchodku vymeral almužnu vo výške cca 370,- eur, platí výživné na syna 100,- eur mesačne a 100,-
eur si sporí na pohreb.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku a preto
nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a zistený skutkový stav posúdil vecne správne.Žalovaný v priebehu konania na súde prvého stupňa ani v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz,
ktorým by spochybnil žalobou uplatnený nárok žalobcu.

Všeobecné tvrdenie o pochybení súdu prvého stupňa bez predloženia dôkazov o tomto tvrdení je pre
posúdenie nároku žalobcu právne irelevantné.

To, či žalovaný bol podnikateľský subjekt, resp. ním nebol, nemá na oprávnený nárok žalobcu žiadny
vplyv.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný a žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.