Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7T/91/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010884
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1110010884.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Ing. Petra

Bónu a Ing. Pavla Ščepána, v trestnej veci obžalovaného R. N., pre pokus zločinu úverového podvodu
podľa § 14 odsek 1, § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12.02.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
R. N. G. H. Q. Z. G. X. narodený XX.XX.XXXX T. X., trvale bytom Q. XX, Q. M.J.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

07.04.2009 v Bratislave, v pobočke Všeobecnej úverovej banke, a.s., na Poštovej ulici číslo 1, sa ako
konateľ spoločnosti UNIBA s.r.o. pokúsil vylákať úver pre malých podnikateľov vo výške 35.000 Eur
tak, že k žiadosti o úver predložil falšované Potvrdenie o výške priznanej daňovej povinnosti UNIBA
s.r.o. za rok 2007, kde uviedol základ dane vo výške 60.723,30 Eur, daň vo výške 11.537,40 Eur,

celkové príjmy vo výške 787.961,50 Eur a za rok 2008 uviedol základ dane vo výške 67.648,60 Eur,
daň vo výške 12.853,21 Eur, celkové výnosy vo výške 915.790,81 Eur, pričom potvrdenie bolo opatrené
pečiatkou Daňového úradu Bratislava III, okrem toho banke predložil falšované Daňové priznanie k dani
z právnickej osoby - UNIBA s.r.o. za zdaňovacie obdobie od januára 2008 do decembra 2008, overené
pečiatkou Daňového úradu Bratislava III, pričom vyššie uvedené údaje neboli v súlade s realitou, čo
poverený pracovník VÚB, a.s. zistil a žiadosť o úver zamietol, avšak v prípade poskytnutia úveru by
poškodenej VÚB, a.s. vznikla škoda vo výške 35.000,-Eur,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle od iného
vylákať úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a v prípade
dokonania skutku by spôsobil značnú škodu, avšak k dokonaniu činu nedošlo

č í m s p á c h a l

zločin úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek
3 písmeno d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 v spojení § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalo-vanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť)
rokov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 22.11.2010 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
BratislavaIzodňa18.11.2010,č.k.1Pv651/09-25naobvinenéhoR.N.,preskutokprávnekvalifikovaný
ako zločin úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Súd na podklade podanej obžaloby a po jej predbežnom prejednaní nariadil vo veci hlavné
pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko obžalovaný písomným podaním zo
dňa 10.02.2016 výslovne uviedol, že súhlasí, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti,
pričom ostatné podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného

upravené v § 252 odsek 2 Trestného poriadku boli splnené. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal
dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania postupom podľa §
258 odsek 4 Trestného poriadku, výsluchom zástupcu poškodenej spoločnosti VÚB a. s. H. Ž., svedkyne
Ž. Y.H.X., čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to: Výpisy z účtov predložených
obžalovaným, Potvrdenie zo dňa 23.07.2009 podpísané svedkyňou Ž. Y.K.T., Potvrdenky na sumu

20.000,-Eur a 10.000,-Eur, Žiadosť o úver pre malých podnikateľov, Potvrdenie o výške priznanej
daňovej povinnosti, Potvrdenie o podaní daňového priznania, Daňové priznanie spoločnosti UNIBA
s.r.o. spolu s výkazom ziskov a strát a súvahy predložené VÚB a.s, Výpisy z Obchodného registra
spoločnosti UNIBA s.r.o., Odpoveď Daňového úradu Bratislava III zo dňa 02.06.2009, Daňové priznanie
spoločnosti UNIBA s.r.o. doložené Daňovým úradom Bratislava III, Výpisy z účtov spoločnosti UNIBA

s.r.o. predložené zo strany VÚB a.s., Záznamy zo dňa 27.08.2010, Listiny - osobné údaje poistenca
Ž.P.W. Y., R. N., údaje o zamestnancoch spoločnosti UNIBA s.r.o. a Odpis registra trestov obžalovaného.

Obžalovaný R. N. vo svojej výpovedi z prípravného konania dňa 07.12.2009 uviedol, že dňa 07.04.2009
ako konateľ spoločnosti UNIBA s.r.o. požiadal spoločnosť VÚB, a. s. o poskytnutie úveru pre malých

podnikateľov vo výške 35.000,-Eur, pričom tento mu nebol poskytnutý. Nemal v úmysle uvádzať banku
do omylu. Podľa obžalovaného predložil banke dokumenty, ktoré odrážali reality firmy, a to, že spĺňala
ekonomické kritériá pre poskytnutie úveru. Jeho firma mala vždy všetko uhradené a ku dňu 23.07.2009
bola vysoko zisková, k čomu obžalovaný dodal, že to vie na pokladni preukázať zostatkom finančných
prostriedkov vo výške 110.362,64 Eur. To bol stav na pokladni ku dňu predaja uvedenej spoločnosti,

ktorej sa vzdal zo zdravotných dôvodov, keďže bol po mozgovej príhode. Obžalovaný ďalej prehlásil, že
nemal žiadnu vedomosť o tom, že daňové priznanie spoločnosti UNIBA s.r.o. za rok 2008, ktoré predložil
VÚB a. s., sa nezakladalo na pravde. Daňové priznanie pripravoval tretí subjekt, a to ekonomický
úsek spoločnosti UNIBA s.r.o., konkrétne ekonómka, ktorej meno obžalovaný nevedel uviesť, pričom
zodpovedať za ňu mal vedúci ekonomického oddelenia pán T. F.. On ju nijako nekontroloval, dôveroval

jej a podpísal to, čo mu predložila k podpisu. On nemá vedomosť, ako sa vedie účtovníctvo a ako
sa pripravuje daňové priznanie. Spoločnosť mala obchodné kontakty s Čínou, nakupovali materiál,
čo mali na starosti nákupcovia (asi tridsiati), ktorí pracovali na živnosť a ktorým spoločnosť UNIBA
s.r.o. vyplácala relatívne vysoké provízie z realizovaných obchodov. Mali v pláne postaviť výrobnú
halu, čo už bolo rozbehnuté, ako mu to bolo potvrdené vedúcimi úsekov H. Y. a T. F.. Pokiaľ ide o

peniaze z úveru, o ktorý žiadal vo VÚB a.s., tie mali byť použité na rozbehnutie širších obchodnýchaktivít v Číne, čo sa rozbiehalo už v decembri 2008. Vo februári 2009 mal mozgovú príhodu, avšak
spoločnosť bola zisková, preto sa spočiatku spoliehal, že to ustojí. Keď sa v apríli toho roku začal
zvyšovať obchodný tlak, požiadal o predmetný úver a keďže mu nebol schválený, prehodnotil celú

situáciu a prosperujúcu spoločnosť predal novému majiteľovi Ž. Y.. Obžalovaný ďalej uviedol, že v
prípade, keby mu bol úver schválený a poskytnutý v apríly 2009, tak b riadne a včas splácal, lebo firma
bola zisková a mala finančnú hotovosť, ako i investované peniaze v nakúpenom a už vyplatenom tovare
a spoločnosť mala zazmluvnené dlhodobé kontrakty. Ak by sa mu skomplikoval zdravotný stav, vedel by
úver vyplatiť z finančných prostriedkov z predaja firmy, čo nakoniec aj urobil, keďže spoločnosť UNIBA

s.r.o. predal, za čo mu bola vyplatená finančná hotovosť 1.00.000,-Sk, ktorú vie preukázať príjmovým
pokladničným dokladom. Obžalovaný ďalej potvrdil, že podpisy na dokumentoch: Žiadosť o úver pre
malých podnikateľov, Potvrdenie o výške priznanej daňovej povinnosti, Potvrdenie o podaní daňového
priznania k dani z príjmov právnickej osoby, Daňové priznanie za rok 2008, Súvaha 2008, Výkaz ziskov
a strát 2008 (vzťahujúce sa k spoločnosti UNIBA s.r.o., ktoré boli predložené banke VÚB a.s.), sú jeho,
ale podpisoval len to, čo bolo dané ekonomickým úsekom dané na podpis. Takisto potvrdil, že sa jedná

o jeho podpisy na dokumentoch, ktoré predložil Daňový úrad Bratislava III ako pravé.

Zástupca poškodenej spoločnosti VÚB a.s. H. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 07.04.2009
požiadal osoba, ktorá sa preukázala dokladmi ba meno R. N.H.Q., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XX, Q. M., ako konateľ spoločnosti UNIBA s.r.o., IČO: 17 337 666, na pobočke VÚB a.s. Bratislava,

Poštová č. 1, o úver pre malých podnikateľov vo výške 35.000,-Eur. K žiadosti doložil občiansky preukaz,
potvrdenie o výške priznanej daňovej povinnosti spoločnosti UNIBA s.r.o. za rok 2007 a 2008. Táto
žiadosťbolazamietnutázdôvodu,žepotvrdenieovýškepriznanejdaňovejpovinnostinebolovsúladeso
skutočnosťou, čo následne potvrdil aj Daňový úrad Bratislava III. Úveroví analytici banky došli k záveru,
že potvrdenia boli sfalšované, čo viedlo k podaniu trestného oznámenia a úver nebol poskytnutý. Banka

v tomto prípade listom oslovila Daňový úrad Bratislava III, ktorý jednoznačne uviedol, že potvrdenie
predložené banke nebolo nikdy vydané.

Svedkyňa Ž. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného R. N. spoznala
tak, že jeden jej kamarát, ktorý bol cigáň, sa jej opýtal, či si chce zarobiť. Po jej kladnom vyjadrení

ju tento doviedol k obžalovanému. Následne zistila, že jej dajú len nejaké papiere na podpis, ale ona
netušila, do čoho ide. Tieto papiere len podpísala, ich obsah nevidela, resp. nečítala. Došlo k tomu
tak, že asi hodinu na nich čakala v parku, potom došiel jej kamarát, obžalovaný a jeho priateľka.
Následne išli k notárovi niekde v Piešťanoch. Ďalej uviedla, že si nepamätá, žeby jej dali nejaké
dokumenty, ona len podpisovala nejaké papiere. Spoločnosť UNIBA s.r.o. nepozná a ani nevedela, že

bola jej konateľkou. Sumu 110.362,64 Eur určite neprevzala. Potvrdenie zo dňa 23.07.2009 (okrem
iného o prevzatí dokumentov spoločnosti UNIBA s.r.o., účtovníctva a zostatku finančných prostriedkov
na pokladni v sume 110.362,64 Eur) jej nič nehovorí a zopakovala, že takú sumu určite neprevzala.
Následne svedkyňa po prečítaní časti jej zápisnice z prípravného konania postupom podľa § 264 odsek
1 Trestného poriadku potvrdila, že obžalovaného spoznala prostredníctvom cigáňov z Piešťan, ktorí jej

dohodlistretnutiesobžalovaným.TohovidelalenrazvživoteunotáravPiešťanoch,kdejejdalkpodpisu
viaceré papiere a ona tieto všetky podpísala. Tí chalani z Piešťan jej za to dali 700,-Eur, z ktorých im
ona z vďaky nechala 300,-Eur za to, že jej to vybavili. Ona bola v tom čase drogovo závislá. Oslovili ju v
azylovom dome, v ktorom vtedy bývala. S jedným, chudším cigáňom sa presunuli do parku, kde čakali
vyšehodinyapolnaobžalovaného,kdeonlaneprišiel.Následnecigáňovi,ktorýbolsňouzavolalsilnejší

cigáň a všetci sa presunuli k notárskemu úradu. Pred notárskym úradom boli všetci piati, teda dvaja
cigáni, ona, obžalovaný a jeho priateľka. Do kancelárie notára vošla len ona a obžalovaný. O spoločnosti
UNIBA s.r.o. nič nevedela, len podpísala všetky papiere, ktoré jej k podpisu predložil obžalovaný. V
rámci tejto svojej výpovede tiež uviedla, že nevie, na čo mala byť spoločnosť UNIBA s.r.o. zameraná
a ako mala fungovať. Takisto nevie, s čím súvisí funkcia konateľa. Po tom, čo bola svedkyni prečítaná

časť jej výpovede z prípravného konania, v rámci ktorej uviedla, že právnik, ktorého našli sestričky z
Domu Charitas Sv. Kláry, jej cez internet zistil, že má figurovať ako konateľka spoločnosti UNIBA s.r.o.,
svedkyňa vypovedala, že si už nepamätá na to, či jej záležitosti následne vybavoval nejaký právnik.
Svedkyňa tiež potvrdila skutočnosti vyplývajúce z jej výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedla,
že za uvedenú spoločnosť nič nepreberala a nikto jej ani nič neodovzdával. Nedostala ani tie papiere,

ktoré u notára podpísala. Obžalovaný sa s ňou vôbec nerozprávala, iba vonku sa rozprávala s tým
silnejším cigáňom. Ona odišla von z budovy a ten chudý cigáň, ktorý jej odovzdal 700,-Eur jej povedal,
že má byť ticho a nikomu nemá o tom hovoriť. Obžalovaného priateľka čakala vo vnútri na schodoch atešila sa , že sa všetko podarilo. Ona sa následne išla liečiť z drogovej závislosti do Talianska a viac sa o
to nezaujímala. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa tiež uviedla, že za danú spoločnosť nič nezaplatila.

Z potvrdenia o výške priznanej daňovej povinnosti a daňového priznania, ktoré obžalovaný predložil
VÚB a.s. spolu so žiadosťou o úver pre malých podnikateľov založených v spise vyplývajú skutočnosti
uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, t. j. že za rok 2007 obžalovaný uviedol základ dane vo
výške 60.723,30 Eur, daň vo výške 11.537,40 Eur, celkové príjmy vo výške 787.961,50 Eur a za rok
2008 uviedol základ dane vo výške 67.648,60 Eur, daň vo výške 12.853,21 Eur, celkové výnosy vo výške

915.790,81 Eur.

Z daňového priznania spoločnosti UNIBA s.r.o., ktoré bolo zabezpečené zo strany Daňového úradu
Bratislava III boli uvedené úplne iné údaje, a to základ dane vo výške 930,23 Eur, daň vo výške 176,72
Eur a celkové výnosy vo výške 67.649,21 Eur. Z odpovede Daňového úradu zo dňa 02.06.2009 je taktiež
zrejmé, že potvrdenie o výške priznanej daňovej povinnosti, ktoré obžalovaný predložil VÚB a.s., nebolo

daňovým úradom Bratislava III vydané.

Z výpisov z účtov spoločnosti UNIBA s.r.o. predložených obžalovaným vyplýva, že dňa 22.07.2009 došlo
k výdaju 64.500,-Eur a 35.500,-Eur.

Z výpisov z účtov spoločnosti UNIBA s.r.o. zabezpečených z VÚB a.s. je zrejmé, že vyššie uvedené
sumy boli na účet pripísané v ten istý deň, ako boli z účtu vybraté. Na danom účte sa v období niekoľkých
mesiacov pred výberom daných súm (teda aj v čase podania predmetnej žiadosti o úver) nenachádzali
žiadne väčšie sumy finančných prostriedkov.

V potvrdení zo dňa 23.07.2009, podpísaného svedkyňou Ž. Y. a overeného notárom, sa uvádza, že
menovaná svedkyňa potvrdila prevzatie dokumentov od R. N., bývalého konateľa spoločnosti UNIBA
spol. s r.o., a to: Korporátne dokumenty spoločnosti, vrátane zápisníc VZ, spoločenskej zmluvy v úplnom
znení, Účtovníctvo a účtovné doklady spoločnosti, Daňové priznania, Výpisy z účtov v peňažnom ústave,
Pokladničnú knihu a zostatok finančných prostriedkov na pokladni (suma: 110.362,64 EUR), Výpis z

obchodného registra.

V spise sa tiež nachádzajú záznamy o tom, že spoločnosť UNIBA s.r.o. zamestnancov s menom
F. a Y. nezamestnávala, ako aj to, že údajný zamestnanec spoločnosti J.Z.N. Š., ktorý mal podľa
informácie Sociálnej poisťovne v spoločnosti UNIBA s.r.o. pracovať od 01.03.2009 do 30.09.2009, v tejto

spoločnosti nikdy nepracoval.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd čo do otázky viny za preukázané, že skutok, ktorý je
predmetom obžaloby sa stal, tento skutok spáchal obžalovaný a jeho spáchaním boli naplnené všetky
zákonné znaky trestného činu - zločinu úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, §

222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, mal teda súd vinu obžalovaného R. N. za
preukázanú bez akýchkoľvek najmenších pochybností.

Z listinných dôkazov zadokumentovaných v spise je zrejmé, že dokumenty, ktoré obžalovaný R.
N. predložil VÚB a.s. spolu so Žiadosťou o úver pre malých podnikateľov na sumu 35.000,-Eur
nezodpovedajú skutočnosti tak, ako je mu to kladené za vinu v podanej obžalobe. To nepochybne
vyplýva tak z Potvrdenia o výške priznanej daňovej povinnosti UNIBA s.r.o. za rok 2007, ako aj z
Daňového priznania k dani z právnickej osoby - UNIBA s.r.o. za zdaňovacie obdobie od januára 2008 do

decembra2008,ktorébolipredloženéuvedenejpoškodenejspoločnosti.Skutočnosť,žetietodokumenty
obžalovaný podpísal a predložil banke spolu s predmetnou žiadosťou o úver ani sám obžalovaný
nerozporoval. Svoju obhajobu založil na tvrdení, že o nepravdivých údajoch nemal vedomosť, tieto
podpísal tak, ako mu boli predložené ekonomickým úsekom, pričom neexistenciu zavinenia vo forme
úmyslu dokladoval aj ziskovosťou spoločnosti UNIBA s.r.o..

Tieto obhajobné tvrdenia obžalovaného boli v celom rozsahu vyvrátené výpoveďou svedkyne Ž. Y., ako
aj vykonanými listinnými dôkazmi. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že ani dobré hospodárske
výsledky obchodnej spoločnosti a dostatok finančných prostriedkov na účte tejto spoločnosti, ako sa tosnažil prezentovať obžalovaný, by ešte sami osebe nemohli zakladať odôvodnený záver o neexistencii
zavinenia obžalovaného, ktoré Trestný zákon nevyhnutne vyžaduje pre naplnenie všetkých formálnych
zákonných znakov úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v štádiu pokusu

podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona (keďže k reálnej škode nedošlo z dôvodu zamietnutia žiadosti
o úver). Dobrá „kondícia“ obchodnej spoločnosti nevylučuje spáchanie daného trestného činu, pokiaľ
je naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu možné oprieť o iné skutočnosti vyplývajúce z
vykonaných dôkazov. V prejednávanej trestnej veci pritom bolo zistené, že spoločnosť UNIBA s.r.o.
nebolačodofinančnýchprostriedkovvtakomstave,ktorýbysvedčilvprospechobhajobyobžalovaného.

Obžalovaný síce doložil do spisu listiny, podľa ktorých mala spoločnosť dňa 22.07.2009 na účte 64.500,-
Eur a 35.500,-Eur, ale ako vyplýva z výpisov z účtu doložených bankou VÚB a.s., tieto finančné
prostriedky boli uvedeného dňa na účet pripísané a hneď v ten istý deň aj vybraté. Zaujímavé na tejto
skutočnosti je pritom to, že sa tak stalo deň pred podpísaním vyššie uvedeného potvrdenia svedkyňou
Ž. Y.K.T.. V ostatných mesiacoch predtým a aj v čase podania žiadosti o úver mala uvedená spoločnosť
na účte len minimálne zostatky. Je teda nepochybné, že stav finančných prostriedkov na účte danej

spoločnosti nebol taký, aby bolo možné rozumne uvažovať o jej schopnosti splácať prípadne poskytnutý
úver, čo okrem iného dokladuje aj daňové priznanie spoločnosti doložené zo strany Daňového úradu
Bratislava III. V tomto kontexte by bolo dokazovanie celkového stavu majetku spoločnosti, ako to
navrhovalobžalovaný,absolútnebezpredmetnéokreminéhoajzužuvedenéhodôvodu,žestavmajetku
danejspoločnostinebolčodootázkyvinyobžalovanéhopodstatný.Skutkovápodstatadanéhotrestného

činu v zmysle § 222 odsek 1 Trestného zákona je totiž daná alternatívne aj tým, že na vylákanie úveru
od iného postačí jeho uvedenie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru bez ohľadu
na to, či je alebo nie je reálne schopný úver splácať. To znamená uvedenie do omylu ohľadne takých
skutočností, ktorých posudzovanie je významné čo do záveru banky /peňažného ústavu/ o tom, či
konkrétnysubjektspĺňapodmienkynaposkytnutieúveruavprípade,žebypeňažnýústavmalvedomosť

o pravdivých skutočnostiach, k poskytnutiu úveru by nedošlo, resp. by to mohlo mať významný alebo
rozhodujúci vplyv na posudzovanie podmienok pre poskytnutie úveru.

Za rozhodujúce v danej trestnej veci považoval súd predloženie listinných dokumentov banke
(Potvrdenie o výške priznanej daňovej povinnosti a daňové priznanie), ktorými obžalovaný mienil

preukazovať odôvodnenosť žiadosti o poskytnutie úveru pre malých podnikateľov, ktoré však obsahovali
značne nepravdivé údaje, na základe ktorých k schváleniu podanej žiadosti zo strany banky nedošlo. V
tomto smere súd vyhodnotil obranu obžalovaného, v zmysle ktorej len podpisoval to, čo mu predložila
ekonómka, za čisto účelovú a nepravdivú. Za nevierohodné na tejto obrane obžalovaného možno
považovať tiež to, že obžalovaný meno ekonómky uviesť nevedel, pričom sa ale vyjadril, že jej dôveroval

a spoliehal sa na ňu. Nie je pritom zrejmé, aký záujem by mohla mať ekonómka danej spoločnosti
na tom, aby obžalovanému ako konateľovi danej spoločnosti dala na podpis daňové priznanie a iné
dokumenty s nepravdivými údajmi bez toho, aby mal o tom obžalovaný vedomosť, obzvlášť v prípade,
ak už predtým musela vyhotoviť daňové priznanie s uvedeným údajov úplne iných, ktoré bolo zaslané
Daňovému úradu Bratislava III (čo z listinných dôkazov logicky vyplýva). Z obsahu spisu pritom vyplýva,

že ani osoby menom F. a Y. neboli v danej spoločnosti zamestnaní, čo taktiež vyvracia obhajobnú
argumentáciu obžalovaného. Naopak, evidovanie zamestnanca spoločnosti J. Š. v zmysle informácie
Sociálnej poisťovne sa ukázalo ako nepravdivé.

Vkonečnomdôsledkucelkovýobrazkonaniaobžalovanéhovýznamnéhočodootázkyvinydokumentujú

skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne Ž. Y., ktorej aj podľa vyjadrenia obžalovaného bola
spoločnosť UNIBA s.r.o. predaná s tým, že mala vykonávať funkciu konateľa. Súd pri uplatnení zásady
bezprostrednosti nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo možné spochybňovať výpoveď tejto
svedkyne. Je nepochybné, že menovaná svedkyňa bola v čase, kedy bola na ňu predmetná obchodná
spoločnosť prevedená („prepísaná“), osobou závislou od návykových látok, ktorá sa zdržiavala v

azylovom dome a nikdy nedisponovala takými prostriedkami, aby mohla zaplatiť obžalovanému sumu
1.000.000,-Sk (33.193,92 Eur), ktorá, ako sám uviedol, mu bola zo strany Ž. Y. vyplatená. Obžalovaný vo
svojej výpovedi z prípravného konania túto skutočnosť nijakým spôsobom nevysvetlil, čo súd vyhodnotil
tým spôsobom, že uvedené vzhľadom na vykonané dôkazy ani vysvetliť nemohol. Je absolútne
vylúčené, aby osoba svedkyne Ž. Y. bola schopná uvedenú sumu obžalovanému vyplatiť, pričom je

zrejmé, že v jej osobe skutočne ide o osobu, ktorá reálne nemá vedomosti v oblasti podnikania,
pre ktoré by bola ochotná vôbec uvažovať o tom, že by vykonávala funkciu konateľa v obchodnej
spoločnosti. Za povšimnutiahodný možno považovať tiež ten fakt, že podľa vyššie uvedeného potvrdenia
sa mala na pokladni nachádzať suma 110.362,64 Eur (3.324.785 Sk), pričom suma za obchodnúspoločnosť predstavovala len 1.000.000,-Sk, čo odôvodnene vyvoláva otázky v súvislosti s logickým
a „ekonomickým“ uvažovaním ohľadne sumy, ktorá mala byť za obchodnú spoločnosť vyplatená. V
tomto smere s ohľadom na výpisy z účtov možno vysloviť relevantné pochybnosti, že by sa taká

suma na pokladni skutočne nachádzala. Súd teda nemá žiadne pochybnosti o pravdivosti výpovede
svedkyne Ž.G. Y., že podpísala všetky dokumenty, ktoré jej predložil obžalovaný len z dôvodu, resp.
motivácie vyplývajúcej z prísľubu istej okamžitej finančne odmeny (700,-Eur). Na tom nemení nič ani
skutočnosť, že menovaná svedkyňa v uvedenom čase požívala návykové látky, naopak, táto okolnosť
jej výpoveď v uvedenej časti len podporuje. Z jej výpovede nepochybne vyplýva, že v jej osobe išlo

o „tzv. bieleho koňa“, ktorú osoby rómskej národnosti v spolupráci s obžalovaným zainteresovali do
nimi pripraveného spôsobu zbavenia sa obchodnej spoločnosti UNIBA s.r.o., žiadne reálne dokumenty
vrátane účtovných, ani finančná hotovosť na pokladni, jej odovzdané neboli a ona žiadnu sumu za
danú obchodnú spoločnosť nevyplatila. Naopak, za to, že sa podujala na podpis listín predložených
jej obžalovaným, ktoré ani nečítala, dostala odmenu 700,-Eur. Okrem možnej inej motivácie je možné
uzavrieť, že obžalovaný tak konal práve so snahou o „zahladenie stôp“ v súvislosti s jeho úmyslom

podvodne vylákať úver od VÚB a.s.. O povahe účasti svedkyne na takom konaní svedčí tiež to, že jej
bolo výslovne povedané, aby o tom nikomu nehovorila.

Na základe uvedeného nebol dôvod mať rozumné pochybnosti o tom, že obžalovaný o nepravdivých
údajoch v listinných dokumentoch doložených VÚB a.s. spolu s jeho žiadosťou o úver pre malých

podnikateľov mal vedomosť a tieto predložil v úmysle vylákať od tohto peňažného ústavu úver uvedením
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Takéto konanie v plnej miere napĺňa znaky
zločinu úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 222 odsek 1 Trestného zákona
a s ohľadom na výšku škody, ku spáchaniu ktorej konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo
(35.000,-Eur) aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu - zločinu podľa § 222

odsek 4 trestného zákona (v štádiu pokusu). Pokiaľ ide o formu úmyselného zavinenia, súd s poukazom
na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že konanie obžalovaného bolo vedené priamym úmyslom v
zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z účelu trestu uvedeného v § 34 odsek 1 Trestného

zákona, ako aj zo všetkých relevantných zásad pre ukladanie trestu upravených v § 34 odsek 4
Trestného zákona, ako aj zo samotnej dĺžky trestného stíhania obžalovaného. Súd u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť upravenú v § 36, resp. § 37 Trestného zákona (na
prechádzajúce odsúdenia obžalovaného R. z roku 1993 a 2009 sú nemohol prihliadať, nakoľko v oboch
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený). Ako už bolo uvedené, súd nemohol neprihliadať

aj na časový odstup od spáchania trestného činu, ktorý bol spáchaný v apríli roku 2009 a teda trestné
stíhanie trvalo vyše 6 rokov. V zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku
trvaniatrestnéhokonaniaprevyšujúcu6rokovjepotrebnépovažovaťzavýnimočnúavprípadeabsencie
významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania
tolerovať. S ohľadom na danú trestnú vec súd nezistil žiaden taký významný dôvod (ktorý by bolo

možné pričítať obžalovanému), pre ktorý by bolo možné takúto dĺžku trestného stíhania akceptovať.
Podmienka rýchlosti konania (článok 6 odsek 1 Európskeho dohovoru, § 2 odsek 7 Trestného poriadku)
musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu V
tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že plynutím času sa znižuje jednak spoločenská nebezpečnosť
konania obžalovaného, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak

individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu
na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania
sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá
uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu
(v danom prípade vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona), ktorý má byť uložením určitého trestu

dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby obdobie od spáchania trestného činu a dĺžka
trestného stíhania boli určitým primeraným spôsobom zohľadnené. Práve zmiernenie trestu je preto
podľa názoru súdu v danom prípade určitou kompenzáciou za to, že došlo k dĺžke trestného konania
presahujúceho6rokov,naktoromobžalovanývzásadenemalžiadenpodiel.Súdpritomprihliadoltiežna
tú skutočnosť, obžalovaný sa od spáchania daného trestného činu žiadneho zásadného protiprávneho

konania nedopustil.

V tomto smere považoval súd za splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek
1 Trestného zákona (nie však podmienky pre mimoriadne zníženie podľa § 39 odsek 2 písmeno a/Trestného zákona vychádzajúce z vývojových štádií trestného činu) s tým, že súd v tejto súvislosti
nepovažoval výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutný. To okrem uplynutia času
a ďalšieho života obžalovaného po spáchaní trestného činu je odôvodnené aj štádiom trestného činu vo

forme pokusu, kedy k spôsobeniu následku v podobe spôsobenia škody nedošlo.

S prihliadnutím na už uvedený odstup času má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom
odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu so súčasným uložením
probačného dohľadu a určením skúšobnej doby piatich rokov, počas ktorej obžalovaný skutočne môže

preukázať, že sa obdobnej, ako aj inej trestnej činnosti v budúcnosti vyvaruje a bude viesť riadny život
pri plnení si všetkých zákonom uložených povinností. So zreteľom na povahu a závažnosť pokusu nebol
dôvod určiť obžalovanému kratšiu skúšobnú dobu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na to, že na konanie obžalovaného v súvislosti so
zbavovanímsaobchodnejspoločnostivyššiepopísanýmspôsobommalivplyvajinéosoby,resp.tietosa

na uvedenom nekalom postupe priamo podieľali, súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce
v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré na neho majú negatívny vplyv.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.