Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/229/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203996
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714203996.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, Šoltésovej
14, Bratislava, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava proti
žalovanej P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, Z., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená
opatrovníčkou JUDr. Svetlanou Novysedlákovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Poprad,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 343 828, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 52,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 21C/192/2014-89 zo dňa 22.06.2015 jednohlasne
takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e sa uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením rozhodol, že vstup
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", Prešov,
Nám. Legionárov 5, IČO: 42 343 828, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát
so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66 je prípustný.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc absenciu
súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a poukazujúc na právnu úpravu
účinnú od 1.1.2015, v zmysle ktorej súčasťou podnetu vstupu vedľajšieho účastníka do konania musí byť
aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak sa na podnet neprihliada. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vstup vedľajšieho účastníka do
konania nepripustil.
Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku nevyhovel
(č. l. 99 spisu).
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 a dospel k záveru, že
uznesenie je správne.
Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v § 93 ods. 3 O.s.p. sa za
prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
"Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musíbyť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada.". Tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2015. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel
rešpektujúc ústavnú zásadu práva na spravodlivý proces k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka
do konania je potrebné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho vstupu. Je rozhodné, že
vstup vedľajšieho účastníka do konania bol prvostupňovému súdu oznámený dňa 26.05.2014 a v
rozhodnom období sa explicitne zákonom súhlas účastníka, na strane ktorého vystupovať v konaní
mieni, nevyžadoval tak, ako to predpokladali právne predpisy účinné v čase oznámenia vstupu. Iba
takýto ústavnokonformný výklad dáva zadosť vyššie spomenutej zásade práva na spravodlivý proces.
Vo svetle týchto úvah odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v zmysle ustanovení účinných
v čase oznámeného vstupu (t.j. ku dňu 26.05.2014) (č. l. 12 spisu).
Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva
úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský
soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053).
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" je registrovaným združením, u ktorého je v evidencii
občianskych združení vo výpise z registra uvedený predmet činnosti - spotrebiteľské.
Z uvedeného je zrejmé, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" je združením, ktoré môže
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veci ochrany práv spotrebiteľa (ide o predmet jeho činnosti).
Z dôvodovej správy k § 93 ods. 2 O.s.p. (k novele účinnej od 15.10.2008): ,,Navrhovaná právna úprava
súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v
znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a
v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť
širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia
a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku
ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje
rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti
záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako
vedľajšíúčastníci.Dôvodomjefakt,ževdanejsituáciíbybolotakmernemožnépreukázaťprávnyzáujem
na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných
na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.
Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť s.r.o.
proti U. D.) „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana
spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,
ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú
právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52).
Nevyslovenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nie je možné považovať za
nesúhlas účastníka konania so vstupom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej vo veci 6Cdo
323/2013).
Skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na
ochranu práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do
konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
3Cdo 188/2012 publikované ako rozhodnutie 62. v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 4/2014). V predmetnej veci vstup vedľajšieho účastníka nemožno vyhodnotiť ako
nanútený, keďže výslovný nesúhlas žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka nie je obsahom spisu.
Podľa článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislémupoužívaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Práve
vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.
Podstatou účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je snaha všetkými dostupnými procesnými
prostriedkami pomôcť tejto strane, na ktorej v konaní vystupuje, k výhre v spore a má rovnaké procesné
práva a povinnosti, ako hlavný účastník konania, teda môže podávať opravné prostriedky.
Ak by išlo o neinformovaného spotrebiteľa, súd v takýchto prípadoch zohľadní úkon vedľajšieho
účastníka, aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa, ale je v jeho záujme (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Je
neakceptovateľné (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod
50), aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (príp. na
základe nekalých obchodných praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie C 429/05, bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom
ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak
je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých
hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom
sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je
pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v
takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti
spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú
ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené
podmienky bez návrhu.“).
S poukazom na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré predstavuje kogentné pravidlo európskeho
práva, podľa ktorého súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva,
ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v zmysle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS. Je treba ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p.
vykladať tak, že ak vedľajší účastník vstúpil do konania do právoplatného skončenia veci, je treba mu
rozhodnutie doručiť a umožniť mu podať opravný prostriedok, ak sa takýmto opravným prostriedkom dá
zabrániť porušeniu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 ES o neprijateľných zmluvných podmienkach.
Občiansky súdny poriadok vôbec nebráni vedľajšiemu účastníkovi podať opravný prostriedok do
právoplatného skončenia konania. Prioritu musí mať verejný záujem na zbavení spotrebiteľa účinkov
neprijateľnej zmluvnej podmienky v rovine pravidiel verejného poriadku (uznesenie C-76/10, bod 50).
Súd je povinný vykladať aplikovať ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. umožňujúce vedľajšiemu účastníkovi
konaťsamémuzasebatak,abysanezmarilamožnosťvedľajšiehoúčastníkazbaviťspotrebiteľa plnenia
z neprijateľnej zmluvnej podmienky (nekalej obchodnej praktiky), ak konanie ešte nie je právoplatne
skončené.
Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovanej, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaná ako
spotrebiteľ mohla účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.