Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223856
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113223856.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o.,

Polianky 9, Bratislava, IČO: 31 335 161, zastúpený: STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. Mája 16, Bratislava,
IČO: 36 869 571, proti odporkyni: C. T., narodená XX.X.XXXX, E. X, P., o zaplatenie sumy 561,70 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 3.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 561,70 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny od 1.8.2011 do zaplatenia

a nahradiť trovy konania. V návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa
nezaplatenú cenu poskytnutých služieb 38,70 € a sedem zmluvných pokút a to vo výške 239,- € za
digitálny prijímač, 2x 66,- € za dva dekódery KAON KCF 220, za bezdrôtový zdielač Smart Wi 2x klient
66,- € + 2x 22,- €, za bezdrôtový zdielač Smart Wi klient 22,- € a za dekódovaciu kartu 20,- €.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 14.2.2011 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných
služieb č. XXXXXXXXX, ktorých súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Cenník. Odporkyňa

odoberala službu digitálnej televízie a to balík služieb MINI a KLASIK. Do podania návrhu neuhradila
poplatok za poskytovanie služieb za obdobie marec 2011 až jún 2011 a preto navrhovateľ odstúpil od
zmluvy dňa 26.9.2011.

Navrhovateľ podaním zo dňa 4.4.2014 doručeným súdu dňa 8.4.2014 uviedol, že sa nedomáha
zaplatenia zmluvnej pokuty, ale náhrady hodnoty za poskytované zariadenie, nakoľko po odstúpení od
zmluvy odporkyňa v lehote 7 dní po jej zániku nevrátila zapožičané zariadenia. Odporkyňa porušila svoje

povinnosti vrátiť zariadenia, ktoré sú majetkom navrhovateľa po ukončení zmluvy. Zmluvnou pokutou sa
rozumie náhrada hodnoty za poskytnuté zariadenie.

Súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a vyzval navrhovateľa,
aby preukázal skutočnú hodnotu zariadení poskytnutých odporkyni podľa špecifikácií v zmluve zo dňa
14.2.2011 a výšku škody, ktorá bola spôsobená navrhovateľovi nevrátením zariadenia odporkyňou.
Výzvu prevzal právny zástupca 29.5.2014 a zareagoval listom zo dňa 6.6.2014 v ktorom uviedol, že

pri určení hodnoty zariadení by mal súd vychádzať zo záväzného cenníka, kde sú uvedené hodnoty
predmetných zariadení. Tieto ceny odrážajú skutočnú hodnotu zariadení pre navrhovateľa, nakoľko
navrhovateľ tieto zariadenia za približne tú istú cenu obstaráva a nakupuje. Zariadenia nestrácajú na
hodnote bežným opotrebením, ku ktorému de facto ani nedochádza. Jedná sa o elektronické zariadeniebez významnejších mechanických častí. Ich používaním nedochádza k výraznejšiemu opotrebeniu a
z tohto dôvodu ich navrhovateľ môže opakovane využívať pre ďalších zákazníkov. Nevrátením týchto
zariadení navrhovateľovi vznikla škoda tým, že mu nie je vrátený jeho majetok a tiež tým, že ho nemôže

ďalej používať a prenajímať iným zákazníkom. Preukazovanie hodnoty predmetných zariadení by
neúčelnenavyšovalotrovykonania.Ďalejuviedol,žepredmetnézariadeniamôžeodporkyňakedykoľvek
vrátiť na ktoromkoľvek zákazníckom stredisku navrhovateľa a to aj poštou.

Odporkyňa na pojednávaní vzniesla námietku premlčania a uviedla, že zariadenia sa pokúsila vrátiť v

pobočke, kde uzatvorila zmluvu, ale táto bola zrušená a na pobočku do Bratislavy sa nemohla dovolať,
aby sa dohodla o spôsobe vrátenia zapožičaných zariadení.

Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa písomne ospravedlnil.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento stav veci:

Dňa 14.2.2011 uzatvorili účastníci Zmluvu o Poskytovaní elektronických komunikačných služieb
č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie prístupu k elektronickej komunikačnej sieti a
poskytovanieelektronickýchkomunikačnýchslužieb.ZaposkytovaniedohodnutejslužbyMINI+KLASIK
digitálnatelevíziasaúčastníkzaviazalzaplatiťcenuvovýškeazapodmienokstanovenýchVšeobecnými

podmienkami a Cenníkom. Z pripojeného Potvrdenia o prevzatí zariadení a zriadenia služieb súd zistil,
že odporkyňa prevzala 1 dekóder ARION AC-9410 PVR, 2 dekódery KAON KCF 220, jednu kartu
SC-02, 1 zdielač SmartWi + 2x SmartWi klient a i zdieľač SmartWi klient.

Z pripojeného Cenníka služieb súd zistil že poplatok za poskytovanie služby Mini je 5,90 € a služby

Klasik je 6,00 €, spolu 12,90 € mesačne a zo Všeobecných podmienok bod 10,1, 10,3 súd zistil, že
poplatok za poskytované služby je splatný najneskôr 15. deň po začiatku platobného obdobia. Z čoho
je zrejmé, že poplatok za marec bol splatný najneskôr dňa 15.3.2011, za apríl dňa 15.4.2011 a za máj
bol splatný 15.5.2011. Navrhovateľ k návrhu pripojil Cenník zmluvných pokút splatný od 1.1.2011, z
ktorého súd zistil, že sa v ňom uvádzajú výšky zmluvnej pokuty za jednotlivé poskytované zariadenia

navrhovateľom. Navrhovateľ dňa 26.9.2011 zaslal odporkyni oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktorá
sa ruší dňom nasledujúcim po doručení písomného oznámenia. Zároveň vyzval odporkyňu k zaplateniu
sumy 65,70 eura za neuhradené splátky bez bližšej špecifikácie a zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške
331,94 eura v zmysle článku III. zmluvy. Zo všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa bod 16.4
súd zistil, že za doručenú sa zásielka považuje 7. deň po odoslaní na poslednú známu kontaktnú adresu

účastníka.Inélistinnédôkazynavrhovateľknávrhunepripojilaaninavýzvusúdunapreukázaniesvojich
tvrdení nedoložil.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení
sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o
pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu

možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov
k nim), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom jeobchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom

zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 Os.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporkyni zaplatenie sumy 561,70

€ s príslušenstvom z titulu uzatvorenej Zmluvy o pripojení pričom odporkyňa záväzky z tejto zmluvy
neplnila, neuhradila poplatok za poskytnuté služby za tri mesiace v období od marca 2011 do júna 2011.
Nebolo sporné, že odporkyni navrhovateľ poskytol zariadenia, ktoré nevrátila. Navrhovateľ od zmluvy
platne odstúpil podaním zo dňa 26.9.2011, zásielka sa považuje za doručenú siedmy deň po odoslaní,
t.j. 3.10.2011 a odstúpenie nadobudlo účinnosť nasledujúci deň po doručení, t.j. 4.10.2011. Navrhovateľ

sám naformuloval zmluvu a všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol
využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu
komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Odporkyňa vzniesla námietku premlčania, preto sa súd zaoberal najskôr touto otázkou.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný na súd dňa 3.9.2013. Bezdôvodné obohatenie

vo výške neuhradeného účastníckeho poplatku 38,70 € za obdobie od marca do júna 2011 sa premlčalo
v dňoch 15.3.2013, 15.4.2013 a 15.5.2013, preto súd v tejto časti návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu nevrátenia poskytnutých zariadení odporkyňou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu
škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že navrhovateľ potom, ako sú mu zamietané návrhy, v
ktorým sa domáha zaplatenia zmluvných pokút, z dôvodu, že predmetné ustanovenia (o dojednaných
zmluvných pokút) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, už nepožaduje zaplatenie
zmluvných pokút, ale domáha sa ako aj v tomto konaní, náhrady škody vo výške hodnoty poskytnutých
zariadení, nie ich vrátenia. Napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a výzve súdu, aby preukázal

výšku spôsobenej škody, navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o výške škody, ktorá mu nevrátením
zariadení vznikla. Odkázal na cenník, avšak predložil len cenník zmluvných pokút, z ktorého súd zistil
výšku zmluvnej pokuty za jednotlivé zariadenia, ale nie ich skutočnú cenu. Naviac sám navrhovateľ vo
svojom vyjadrení uvádza, že hodnota zariadení v cenníku (ktorý nepredložil) sa približuje obstarávacejcene. Nepreukázal ani kedy ich obstaral, či išlo o nové zariadenia alebo o zariadenia už predtým
poskytnuté inému klientovi. Nakoľko sám navrhovateľ uviedol, že je to jeho bežná prax. Navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody ku dňu 3.10.2011, kedy mali byť navrhovateľovi

po odstúpení od zmluvy vrátené, preto súd návrh aj v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a plne úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnila.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.