Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112228574
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112228574.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci

navrhovateľa: I.. O. M., G..K.., L.. XX.X.XXXX, P. J. G. XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného: JUDr.
Marta Gahérová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Grösslingová 58, 811 09 Bratislava, proti
odporcom: 1/ Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, 2/
Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám.
slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zák. č.
514/2003 Z.z., takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1/rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 463 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 463 € od 25.3.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca v 1/rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 69,10 € pozostávajúce
z náhrady trov právneho zastúpenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, do rúk právneho
zástupcu navrhovateľa.

Súd odporcovi v 2/rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 5.9.2012, sa navrhovateľ od odporcov v I. a II. rade
domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 678,08 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 678,08 € od 25.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 9.4.2010 odporca v 1/rade ako správca miestnych komunikácií III. a
IV. triedy nariadil odstránenie motorového vozidla vo vlastníctve navrhovateľa. O odstránení rozhodol
príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR č. 179 údajne z dôvodu, že zistil priestupok podľa

§ 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.. Predmetné motorové vozidlo odstránila spoločnosť Car
Towing a.s., IČO: 44 655 606. Navrhovateľ si odtiahnuté vozidlo prebral dňa 9.4.2010 okolo 11.00 hod
v prevádzke Car Towing a.s. v Čiernom lese 1 v Bratislave, kde mu uvedená spoločnosť doručila:

a) fotokópiu rozhodnutia odporcu v 1/rade zo dňa 9.4.2010 o odstránení vozidla,
b) záznam o zistení priestupku podpísaný a vyplnený príslušníkom Mestskej polície,

c) výzvu odporcu v 1/rade na úradu nákladov na odstránenie vozidla v sume 93 €.
Navrhovateľ požadovanú sumu odmietol zaplatiť, nakoľko si nebol vedomý priestupku.
Dňa 7.5.2010 bola navrhovateľovi doručená predžalobná výzva sp.zn. 19809 1040/19695/2010/EMD-
Liš zo dňa 4.5.2010 na úradu nákladov na odstránenie vozidla v sume 93 € do 15 dní odo dňa doručeniavýzvy. Dňa 10.5.2010 zaslal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcovi v 1/rade
vyjadrenie k predmetnej predžalobnej výzve s tým, že jej nemieni vyhovieť.
Dňa 24.7.2010 doručil navrhovateľovi odporca v 1/rade stanovisko k odstráneniu motorového vozidla,

v ktorom mu oznámil, že po konzultácii s OR PZ ODI Bratislava I predmetný priestupok nemožno
prerokovať, nakoľko sa priestupku navrhovateľ nedopustil. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vec podľa
§ 60 ods. 3 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. odložil.
Dňa 10.9.2010 zaslal navrhovateľ odporcovi v 1/rade návrh na zrušenie nezákonného rozhodnutia o
odstránení vozidla zo dňa 9.4.2010.

Dňa 22.12.2010 bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie starostu mestskej časti Bratislava - Staré
mesto o odpustení dlhu zo dňa 14.12.2010, evid. č. 25511/2010/PRA/Šte, ktorým starosta odpustil
navrhovateľovi dlh vo výške 93 €. Dňa 23.12.2010 podal navrhovateľ žiadosť o zrušenie rozhodnutia o
odpustení dlhu, nakoľko odporcovi v 1/rade ako správcovi miestnych komunikácií nikdy nevznikla žiadna
pohľadávka titulom nákladov na odstránenie motorového vozidla, pretože sa navrhovateľ nedopustil
priestupku.

Rozhodnutím zo dňa 28.2.2011, evid. č. 9344/2011/PRA/Šte starosta mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto zrušil rozhodnutie o odstránení vozidla zo dňa 9.4.2010 a rozhodnutie o odpustení dlhu zo dňa
14.12.2010.
Rozhodnutie odporcu v 1/rade zo dňa 9.4.2010 ako správcu miestnych komunikácií o odstránení vozidla
vo vlastníctve navrhovateľa bez splnenia zákonných podmienok je nezákonným rozhodnutím orgánu

verenej moci tak, ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods. 1 v spojení s § 13 zák. č. 514/2003 Z.z.; toto
rozhodnutie bolo vydané pri výkone samosprávnej pôsobnosti obce, nakoľko podľa § 4 ods. 3 písm. f)
zák. č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva poverenia
starostu mestskej časti. V zmysle uvedeného zodpovedá za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. odporca
v 1/rade ako obec. Rozhodnutie zo dňa 9.4.2010 bolo zrušené pre nezákonnosť rozhodnutím starostu

mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 28.2.2011, evid. č. 9344/2011/PRA/Šte, a preto je splnená
podmienka podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..
Vydaním nezákonného rozhodnutia zo dňa 9.4.2010 o odstránení navrhovateľovho motorového vozidla
vznikla navrhovateľovi škoda spočívajúca vo vynaložení trov právneho zastúpenia vo výške 608,08 € za
účelom zrušenia rozhodnutia zo dňa 9.4.2010 pre jeho nezákonnosť. Ďalšia škoda spočíva v nemožnosti

užívať vlastné vozidlo, hoci mal navrhovateľ naplánovaný súkromný a pracovný program, na ktorého
zdarné splnenie sa bolo treba dopraviť motorovým vozidlom. Naviac sa navrhovateľ musel dopraviť
do Čierneho lesa 1 v Bratislave, kde si bol vlastné motorové vozidlo vyzdvihnúť. Preto si navrhovateľ
vypožičal motorové vozidlo Audi A6 od svojho kolegu, za čo mu bol fakturovaných 70 €, ktoré i zaplatil.
Celkovávýškaškodypredstavujesumu678,08€(trovyprávnehozastúpeniavsume608,08€+nájomné

za motorové vozidlo Audi A6 v sume 70 €.)
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.3.2011 požiadal navrhovateľ
odporcu v 1/rade o zaplatenie náhrady škody. Do dňa podania návrhu na súd nedostal navrhovateľ na
svoju žiadosť o predbežné prerokovanie žalobného nároku od odporcu v 1/rade žiadnu odpoveď.
Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil aj proti odporcovi v 2/rade s poukazom na skutočnosť,

že miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce
ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa zák. č. 534/2003 Z.z. je ústredným orgánom štátnej správy
na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR. Preto podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovedá aj odporca v 2/rade. Navrhovateľ žiadosťou
zo dňa 23.3.2011 požiadal odporcu v 2/rade o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Odporca v 2/rade odpoveďou zo dňa 23.9.2011 navrhovateľovi oznámil, že rozhodnutie ktorým bola
spôsobená nárokovaná náhrada škody nebolo vydané v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale
údajne len v rámci výkonu samosprávy a preto si navrhovateľ nemôže nárok uplatniť proti odporcovi v
2/rade s odôvodnením, že zákon č. 135/1961 Zb. rozlišuje medzi miestnou štátnou správou vo veciach
miestnych komunikácií a správou miestnych komunikácií, ktorá podľa odporcu v 2/rade patrí do výkonu

samosprávy. S odôvodnením odporcu v 2/rade navrhovateľ nesúhlasil.

Odporca v 1/rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.12.2012
tak, že ho žiadal zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie o odstránení vozidla
navrhovateľa zo dňa 09.04.2010 bolo zrušené z dôvodu odloženia veci orgánom príslušným na

prerokovanie priestupku, nie pre nezákonnosť. Navrhovateľ nepreukázal výšku škody tak, aby o
opodstatnenosti a relevantnosti tejto nevznikli žiadne pochybnosti. Odporca v 1/rade má dôvodné
pochybnosti o uplatnených nárokoch na tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, jednak
z dôvodu preukázanosti ich poskytnutia splnomocneným právnym zástupcom a jednak z dôvoduúčelovosti a svojvoľného navyšovania trov konania. Poukázal na to, že trovy konania potrebné na
účelné vynaloženie alebo bránenie práv sa nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo
na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. V tejto súvislosti odporca v 1/rade namietal aj navrhovateľom uplatňovanú
výšku 70 € za nájomné za motorové vozidlo Audi A8, ktorej výška je preukazovaná iba faktúrou č. 12010
zo dňa 10.4.2010 vystavenou vlastníkom predmetného vozidla, advokátom JUDr. Kubovčákom, bez
preukázania akéhokoľvek právneho titulu (nájomná zmluva). V tejto súvislosti poukázal na rozpornosť

čo do typu vypožičaného motorového vozidla a čo do oprávnenosti advokáta poskytovať v oblasti nájmu
a prenájmu motorových vozidiel. V zmysle uvedeného mal odporca v 1/rade za to, že druhá podmienka
objektívnej zodpovednosti (vznik škody) nie je bezpochyby preukázaná. Odporca v 1/rade mal za to,
že škoda v ponímaní § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. v posudzovanom prípade nevznikla a preukázanie
nároku podľa § 18 uvedeného zákona, čo do jeho dôvodnosti uplatnenej výšky, namietal. Odporca v
1/rade ďalej namietal, že neboli splnené podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. že

proti nezákonnému rozhodnutiu navrhovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, pričom ponechal
na zvážení súdu, či ide v danej situácii prípad hodný osobitného zreteľa v súlade s poslednou vetou
citovaného zákonného ustanovenia.

Odporca v 2/rade sa vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 19.12.2012 vyjadril tak, že sa s

tvrdeniami navrhovateľa v celom rozsahu nestotožňuje a žiadal súd aby žalobu ako nedôvodnú zamietol
a to z nasledovných dôvodov. Odstránenie prekážky podľa § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. je výkonom
samosprávnej pôsobnosti obce. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy zodpovedá územná samospráva. V zmysle uvedeného
nie je ministerstvo zodpovedné za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla rozhodnutím mesta.

Ďalej uviedol, že navrhovateľom vyčíslená škoda je vyššia ako skutočná škoda. Navrhovateľ vyčíslil
škodu ako náklady na prenájom motorového vozidla, ktoré v ten deň potreboval a náklady právneho
zastúpenia podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na to, že podľa informácií z internetových
stránokrôznychtaxislužiebaprenajímateľovmotorovýchvozidiel,cenyjazdytaxíkomzcentraBratislavy
do Čierneho lesa, ako i celodenný prenájom motorového vozidla, sú podstatne nižšie ako 70 €. Tarifná

odmena za právne zastúpenie bola určená právnym zástupcom navrhovateľa ako 55,19 € a 57 € za
právny úkon podľa § 11 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie §
11 citovanej vyhlášky sa vzťahuje na situácie, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, klientom je spotrebiteľ a ide o
zastupovanie v spotrebiteľskom spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo klientom je fyzická osoba a

predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie. Zrušenie
rozhodnutia mesta sa netýka spotrebiteľskej zmluvy, predmetom konania nie je nehnuteľnosť určená
na bývanie a teda hodnotu veci je možné vyjadriť. Navrhovateľ žiadal zrušenie rozhodnutia mesta č.
4540040904 zo dňa 9.4.2010, v ktorom bol vyzvaný na uhradenie sumy 93 € spočívajúcej v nákladoch
na odstránenie vozidla. Práve suma 93 € je podľa odporcu v 2/rade hodnota sporu a tarifná odmena

právneho zastúpenia je 16,60 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky.

Navrhovateľ doplnil svoje vyjadrenia tak, že nesúhlasí s názorom odporcu v 1/rade, že rozhodnutie,
z ktorého si uplatňuje náhradu škody nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale z dôvodu odloženia
veci orgánom príslušným na prerokovanie priestupku. V zmysle judikatúry NS SR, konkrétne v zmysle

rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo/27/2011, sp. zn. 4MCdo/20/2009 a rozhodnutia ÚS SR IV ÚS 159/2012 pod
nezákonným rozhodnutím treba rozumieť akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s platným právnym
poriadkom SR a bolo z dôvodu rozporu s platnými právnymi predpismi zrušené. Zrušujúce rozhodnutie
nemusí výslovne konštatovať nezákonnosť, stačí ak zo zrušujúceho rozhodnutia nepochybne vyplýva
dôvod jeho zrušenia. V čase vydania rozhodnutia o odstránení vozidla neexistoval zákonný dôvod pre

odstránenie a teda rozhodnutie bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi, aj keď táto nezákonnosť
nie je výslovne v zrušujúcom rozhodnutí konštatovaná. K námietke rozporu označenia požičaného
motorového vozidla vo faktúre a v návrhu na začatie konania uviedol, že v návrhu na začatie konania
je preklep a správne tam má byť uvedené audi A8. K námietke o nedostatku nájomnej zmluvy o
prenájme motorového vozidla navrhovateľ uviedol, že podľa občianskoprávnych predpisov sa v danom

prípade nevyžadovala písomná forma nájomnej zmluvy, išlo jednorazový nájom a nie o sústavnú
činnosť. K námietke, že navrhovateľ nevyčerpal voči zrušenému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky
navrhovateľ uviedol, že na daný prípad sa vzťahuje § 6 ods. 3 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z., keďže
zrušené rozhodnutie bolo vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnomkonaní a toto rozhodnutie bolo vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. K námietke odporcu v 2/rade
o nedostatku jeho pasívnej legitimácii navrhovateľ uviedol, že ako odporcu ho označil viac menej z
opatrnosti pre dvojaký možný výklad činnosti odporcu v 1/rade.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami: rozhodnutie o odstránení vozidla zo dňa 9.4.2010 (č.l.
12), záznam o zistení priestupku zo dňa 9.4.2010 (č.l. 13), výzva na úradu nákladov na odstránenie
vozidla zo dňa 9.4.2010 (č.l. 14-15), protokol o odovzdaní vozidla zo dňa 9.4.2010 (č.l. 16), predžalobná
výzva zo dňa 4.5.2010 (č.l. 17-18), vyjadrenie k predžalobnej výzve zo dňa 7.5.2010 (č.l. 19-20),
stanovisko odporcu v 1/rade k odstráneniu motorového vozidla zo dňa 20.7.2010 (č.l. 21), návrh na
zrušenie rozhodnutia o odstránení vozidla zo dňa 10.9.2010 (č.l. 22), urgencia k veci návrhu na zrušenie

rozhodnutia o odstránení vozidla zo dňa 16.11.2010 (č.l. 23), rozhodnutie starostu mestskej časti
Bratislava - Staré Mesto zo dňa 14.12.2010 č. 25511/2010/PRA/Šte (č.l. 25-26), záznam o odložení
veci zo dňa 29.4.2010 č. MsP-9PR-106/2010-SM (č.l. 26), podanie navrhovateľa zo dňa 23.12.2010
(č.l. 27-28), žiadosť o vykonanie opatrení za účelom odstránenia zbytočných prieťahov v konaní zo
dňa 14.2.2011 (č.l. 29), urgencia vo veci návrhu na zrušenie rozhodnutia o odstránení vozidla zo dňa

14.2.2011 (č.l. 30), rozhodnutie starostky mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 28.2.2011
č. 9344/2011/PRA/Šte (č.l. 31-32), rozhodnutie starostky mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo
dňa 28.2.2011 č. 9338/2011/PRA/Šte (č.l. 34-35), faktúra č. 6/2011 (č.l. 37), faktúra za nájomné
motorového vozidla zo dňa 10.4.2010 (č.l. 38), žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody adresovaná odporcovi v 1/rade zo dňa 23.3.2011 (č.l. 39-41), list odporcu v 1/rade zo dňa 8.4.2011

(č.l. 42), list navrhovateľa zo dňa 13.4.2011 (č.l. 43), urgencia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 26.8.2011 (č.l. 44-45), opakovaná urgencia žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 6.10.2011 (č.l. 46), záznam zo stretnutia zo dňa 21.10.2011 (č.l. 47),
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.3.2011 adresovaná odporcovi
v 2/rade (č.l. 48-50), urgencia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa

26.8.2011 (č.l. 51), Cenník firmy Taxi Trend (čl. 66)list odporcu v 2/rade zo dňa 23.9.2011 č. 12630/2011/
SLP-48664(č.l.52),výsluchodporcuv1/radenapojednávaníkonanomdňa29.9.2014(č.l.108),výsluch
navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 29.9.2014 (č.l. 108), príjmový pokladničný doklad JUDr.
Dušana Kubovčáka zo dňa 17.3.2011 znejúci na sumu 608,08 € (č.l. 119), príjmový pokladničný doklad
JUDr. Dušana Kubovčáka zo dňa 10.4.2010 znejúci na sumu 70 € (č.l. 120), správa o ambulantnom

vyšetreníJUDr.AliceOlijášovejzodňa9.4.2010(č.l.124)aoboznámenímsasostatnýmobsahomspisu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z rozhodnutia o odstránení vozidla zo dňa 9.4.2010 mal súd za preukázané, že odporca v 1/rade ako

správca miestnych komunikácií III. a IV. triedy, v čase o 9.50 hod. nariadil odstránenie motorového
vozidla zn. Honda, EČV: BA 314 TR zaparkovaného na ulici Čajkovského, Bratislava. O odstránení
rozhodol príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR č. 179 z dôvodu § 43 ods. 4 písm. a) zákona
č. 8/2009 Z.z. (vozidlo je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky).
Z protokolu o odovzdaní vozidla č. 4540040904 zo dňa 9.4.2010 mal súd preukázané, že odstránenie

vozidla vykonala spoločnosť Car Towing a.s., IČO: 44 655 606, pričom vozidlo bolo navrhovateľovi
odovzdané dňa 9.4.2010 v čase o 11.hod. Pri preberaní vozidla navrhovateľ neuhradil poplatok vo výške
93 €, ktorý mu bol uložený výzvou na uhradenie nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 9.4.2010 č.
4540040904.
Výzvou zo dňa 4.5.2010 zn. 19809 1040/19695/2010/EMD-Liš vyzval odporca v 1/rade navrhovateľa na

zaplatenie sumy 93 € v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy s poučením, že ak v lehote určenej
odporcom v 1/rade sumu nezaplatí, správca cesty si uplatní svoju pohľadávku žalobou na príslušný
súd a bude od navrhovateľa žiadať aj úroky z omeškania, náhradu trov súdneho poplatku, prípadne aj
náhradu trov exekúcie. Na predmetnú výzvu reagoval navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
s tým, že výzve nemieni vyhovieť. Odporca v 1/rade následne listom zo dňa 20.7.2010 č. 31687/2010/

práv/Šte oznámil navrhovateľovi, že po konzultácii s OR PZ ODI Bratislava I predmetný priestupok
nemožno prerokovať, nakoľko sa navrhovateľ priestupku nedopustil, pretože vozidlo zaparkoval v
križovatke tvaru T na náprotivnej strane, kde končí význam dopravného značenia B 34 zákaz zastavenia
a nakladacia vykladacia rampa. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola vec odložená. S poukazom nauvedený list požiadal navrhovateľ listom zo dňa 10.9.2010 odporcu v 1/rade o zrušenie rozhodnutia zo
dňa 9.4.2010, ktorým bolo nariadené odstránenie predmetného motorového vozidla pre nezákonnosť.
Nakoľko odporca v 1/rade do 16.11.2010 nerozhodol o zrušení uvedeného rozhodnutia, navrhovateľ

ho listom zo dňa 16.11.2010 vyzval na urýchlené rozhodnutie. Odporca v 1/rade rozhodnutím zo dňa
14.12.2010 č. 25511/2010/PRA/Šte odpustil navrhovateľovi peňažný dlh vo výške 93 €. Navrhovateľ
listom zo dňa 23.12.2010 adresovaným odporcovi v 1/rade žiadal zrušiť rozhodnutie o odpustení dlhu
z dôvodu neexistencie pohľadávky a zároveň opätovne požiadal o zrušenie rozhodnutia o odstránení
predmetného vozidla. Uvedenú žiadosť navrhovateľ opätovne urgoval listom zo dňa 14.2.2011. Odporca

v 1/rade následne rozhodnutím zo dňa 28.2.2011, č. 9344/2011/PRA/Šte zrušil rozhodnutie o odstránení
vozidla zo dňa 9.4.2010 a rozhodnutím zo dňa 28.2.2011, č. 9338/2011/PRA/Šte zrušil rozhodnutie o
odpustení dlhu z 14.12.2010.
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.3.2011, doručenej odporcovi
v 1/rade dňa 23.3.2011 a doručenej odporcovi v 2/rade dňa 24.3.2011 si navrhovateľ uplatnil nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Celkovú sumu vzniknutej škody vyčíslil na

678,08 €, ktorá pozostávala z nájomného za motorové vozidlo Audi A8 vo výške 70 € a z trov právneho
zastúpenia v sume 608,08 €. Odporca v 1/rade ani po urgencii zo dňa 26.8.2011 a zo dňa 6.10.2011 na
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nereagoval. Odporca v 2/rade po urgencii
zo dňa 26.8.2011 reagoval na žiadosť navrhovateľa listom zo dňa 23.9.2011 č. 12630/2011/SLP-48664
tak, že navrhovateľ si môže náhradu škody uplatniť podľa tretej časti zák. č. 514/2003 Z.z. voči mestskej

časti Bratislava - Staré Mesto.
Navrhovateľ ako účastník konania k veci vypovedal, že jeho matka mala v tom čase v zahraničí
kolapsový stav a po návrate do SR podľa odporučenia lekára mala bezodkladne navštíviť ošetrujúceho
kardiológa - tento má ordináciu na Čajkovského ulici. Navrhovateľ tam matku v deň odťahu vozidla ráno
odviezol, a pretože mala problémy aj s pohybom musel byť stále pri nej. Auto zaparkoval na najbližšom

mieste k ambulancii. Po skončení vyšetrenia vyšiel z ambulancie a zistil, že jeho auto bolo odtiahnuté.
Mama mala v aute kabát, nejaké doklady a peniaze. Bolo zima a bolo vylúčené, aby sa mama mohla
bez kabáta prepraviť, preto volal kolegu JUDr. Kubovčáka, aby ich odviezol do Čierneho lesa pre auto
a mamu na ďalšie vyšetrenie alebo domov. JUDr. Kubovčák nechal prácu, prišiel pre navrhovateľa,
následne išli do Čierneho lesa. Navrhovateľ riešil vyzdvihnutie auta a JUDr. Kubovčák zabezpečil ďalší

odvoz mame. Pri vyzdvihnutí auta v Čiernom lese navrhovateľ zistil, že auto bolo otvorené, veci na
zadnomsedadlesúprehádzanéaautomaloodretýblatník.Apoukazomnatietoskutočnostinavrhovateľ
volal políciu. Celkovo sa v Čiernom lese zdržal asi hodinu a pol. Nájomné vo výške 70 € bolo v podstate
za požičanie auta aj so šoférom a predstavovalo len to minimum ako spálené pohonné hmoty a stratu
času. Iný spôsob prepravy navrhovateľ nepoužil, pretože potreboval pre mamu aj sprievodcu, ktorý jej

pomôže nastúpiť a vystúpiť z auta, prejesť po schodoch a podobne. Mama navrhovateľa je s JUDr.
Kubovčákom spolužiačka, takže sa poznajú - zveriť mamu do starostlivosti človeku, ktorý jej je známy
považoval za najvhodnejšie riešenie. Taxík by ho vyšiel drahšie, príkladmo uviedol, že jazdné cca 2 km
ho bežne vyjde 5-6 €, takže pri nabehaných cca 20 km po Bratislave na trase Čajkovského - Čierny les
- Kramáre a naspäť na Prešovskú, kde má mama pobyt, by podľa názoru navrhovateľa bolo drahšie.

Celkovo mal auto so šoférom k dispozícii asi 2-3 hodiny a najazdilo cca 25-30 km.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

I. Pasívna vecná legitimácia

Súd sa prednostne sústredil na skúmanie pasívnej vecnej legitimácie.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu
mala vzniknúť z nezákonného rozhodnutia odporcu v 1/rade o odstránení jeho motorového vozidla dňa

09.04.2010 (Rozhodnutie).
Vo vzťahu k otázke pasívnej legitimácie bolo rozhodujúce určiť, či Rozhodnutie bolo vydané pri výkone
samosprávy alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Kým v prvom prípade by pasívna
legitimácia svedčala odporcovi v 1/rade, v druhom prípade odporcovi v 2/rade.
Rozsah samosprávnej pôsobnosti obce vymedzuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone
samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií,verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení,
kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce.

Navrhovateľ pasívnu legitimáciu odporcu v 2/rade odvodzoval z § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách v spojení so zákonom 534/2003 o organizácii štátnej správy na úseku
cestnej dopravy.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. Zb. o pozemných komunikáciách, správu pozemných

komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a
účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené
alebo zriadené.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a
pozemných komunikácií (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o odtiahnutí vozidla), štátnu
správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií vykonávajú obce a samosprávne kraje v

rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.
Poznámka k § 2 ods. 2 zákona č. 534/2003 Z.z. odkazuje príkladmo na § 3 ods. 2, § 3a ods. 4 a § 3c
ods. 1 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov, § 27 ods. 2, § 29b a 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej
doprave v znení neskorších predpisov.

Obec vykonáva správu komunikácií v rámci výkonu samosprávy podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona č.
369/1990 Zb., súčasne však aj v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 3 ods. 2 zákona
č. 135/1961 Zb..
Rozsah pôsobnosti obce pri prenesenom výkone štátnej správy na úseku pozemných komunikácií

vymedzuje § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.:

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, miestnu štátnu správu vo veciach
miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek,

dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej
správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že správcom komunikácie, z ktorej bolo vozidlo navrhovateľa
odtiahnuté, je odporca v 1/rade - táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia o odstránení vozidla zo
dňa 09.04.2010. Pri vymedzení charakteru správy komunikácií súd vychádzal z § 3 ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., t.j. skúmal, či rozhodnutie o odstránení

vozidla navrhovateľa spadá pod kompetencie obce vymedzené v § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.. Toto
rozhodnutie nemožno v žiadnom prípade zaradiť pod určovanie použitia dopravných značiek a zariadení
ani pod povoľovanie vyhradených parkovísk. Mohlo by však spadať pod prejednávanie priestupkov na
úseku komunikácií podľa § 22c citovaného zákona. Z priestupkov taxatívne vymenovaných v tomto
ustanovení sa prejednávaný priestupok najviac približuje priestupku uvedenému v ods. 1 písm. f)

(Priestupku na úseku pozemných komunikácií sa dopustí ten, kto neodstráni v termíne určenom cestným
správnym orgánom pevnú prekážku na diaľnici, ceste alebo na miestnej komunikácii alebo nesplní
podmienkyudelenejvýnimky).Vrozhodnutíoodstránenívozidlabolouvedené,žedôvodomodstránenia
je porušenie §§ 43 ods. 4 písm. a) a 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a teda nie to, že navrhovateľ v
čase určenom správcom komunikácie neodstránil prekážku na miestnej komunikácii, preto súd dospel

k záveru, že v danom prípade odporca v 1/rade nevykonával pôsobnosť podľa § 3 ods. 2 zákona č.
135/1961Zb.,atoajsprihliadnutímnadruhsankcií,ktorémožnozatentopriestupokuložiť.Keďžezákon
č. 8/2009 Z.z. ani iný právny predpis neustanovuje, že správa komunikácie spočívajúca v odstránení
prekážky v zjazdnosti odtiahnutím prekážajúceho vozidla je preneseným výkonom štátnej správy, v
súlade s § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. išlo o výkon samosprávnej pôsobnosti odporcu v 1/rade.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone
samosprávy zodpovedá územná samospráva.Pretože za škodu, ktorú obec /odporca v 1/rade/ spôsobí pri výkone samosprávy, zodpovedá samotná
obec /odporca v 1/rade/, pasívna vecná legitimácia odporcu v 2/ rade nebola daná a súd návrh proti
odporcovi v 2/rade v celosti zamietol.

II. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Podľa § 13 zák. č. 514/2003 Z.z., na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia
§ 5 a 6.
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ktoré bolo vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa vzťahujú
predpisy o správnom konaní, má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia

vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom
konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.
Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané orgánom územnej
samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, má
právo na náhradu škody ten, komu škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré

je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

K predpokladom vzniku nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia patrí:
- zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom
- poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Podanie riadneho
opravného prostriedku sa nevyžaduje, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa alebo vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a bolo vydané v konaní, na ktoré

sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní

Splnenie oboch týchto predpokladov bolo sporné, keďže odporca v 1/rade namietal, že:
a) rozhodnutie, z ktorého si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale
z dôvodu odloženia veci orgánom príslušným na prerokovanie priestupku.

b) navrhovateľ nevyčerpal voči zrušenému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že rozhodnutie o odtiahnutí vozidla navrhovateľa bolo zrušené
- a to rozhodnutím odporcu v 1/rade evid. Č. 9344/2011/PRA/Šte zo dňa 28.02.2010. V odôvodnení
rozhodnutiasauvádza,žepriestupok,ktoréhosamalnavrhovateľdopustiťnemožnoprerokovať,pretože

podozrivý z priestupku /navrhovateľ/ sa priestupku nedopustil.

Aj keď zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem nezákonného rozhodnutia, toto vymedzenie vyplýva
z ustálenej súdnej judikatúry. Za nezákonné rozhodnutie možno považovať akékoľvek rozhodnutie
orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom SR alebo záväzkami SR, vyplývajúcimi z

platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. Ak príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil/zmenil,
mohlo sa tak stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho
nezákonnosti (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo/27/2011).

Možno teda uzavrieť, že ak bolo rozhodnutie o odstránení vozidla navrhovateľa zrušené, stalo sa tak z

dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi SR, teda pre jeho nezákonnosť.

Vo vzťahu k námietke, že navrhovateľ voči rozhodnutiu o odtiahnutí motorového vozidla nevyužil riadne
opravnéprostriedkysasúdstotožňujesnázoromnavrhovateľa,tedažeakbolovykonateľnérozhodnutievydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy,
ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom bez potreby vyčerpania riadnych opravných
prostriedkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že Rozhodnutie ani nemá náležitosti správneho

rozhodnutia(označenieúčastníkovkonania,výrok,odôvodnenie,poučenie),navrhovateľnebolvzáhlaví
rozhodnutiaoznačenýakoúčastníkkonaniaarozhodnutieneobsahujepoučenieoopravnomprostriedku
-absenciatýchtoobligatórnychnáležitostívrozhodnutívydanompodľasprávnehoporiadkubyzakladala
okolnosti hodné osobitného zreteľa, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že list navrhovateľa zo dňa
7.5.2010(t.j.vlehotenapodanieriadnehoopravnéhoprostriedkupodľa§54ods.3Správnehoporiadku)

smeroval k tomu, aby odporca v 1/rade svoje Rozhodnutie preskúmal.

Súd teda konštatuje, že boli splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutia odporcu v 1/rade, t.j. nezákonné rozhodnutie odporcu v 1/rade, zrušenie Rozhodnutia pre
nezákonnosť a absencia povinnosti navrhovateľa podať voči Rozhodnutiu riadny opravný prostriedok,
resp. danosť okolností hodných osobitného zreteľa.

III. Škoda a jej rozsah
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmenaadvokáta. Súčasťoutrovkonanianiesúnákladynapredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody pred príslušným orgánom.

Navrhovateľ tvrdil, že mu z nezákonného Rozhodnutia vznikla skutočná škoda, ktorú si vyčíslil ako súčet:
- náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 608,08 € a
- nájomného za motorové vozidlo audi A8 v sume 70,- €

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
Navrhovateľ si škodu titulom náhrady trov konania vyčíslil za 8 úkonov právnej služby podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.. Zo škody uplatnenej titulom trov právneho zastúpenia súd nepovažoval za účelne
vynaložené trovy za úkony:
- položka 7 - urgencia vo veci návrhu na zrušenie rozhodnutia o odstránení vozidla zo dňa 14.2.2011 z

dôvodu, že totožného dňa navrhovateľ žiadal o vykonanie opatrení za účelom odstránenia zbytočných
prieťahov v konaní. Oba tieto úkony právnej služby smerovali k urýchleniu rozhodnutia, ktorým by bolo
zrušené rozhodnutie o odťahu vozidla a preto aj keď boli adresované rôznym subjektom, nemožno trovy
za oba úkony považovať za účelne vynaložené
- položky 4 - urgencia a položka 6 žiadosť o vykonanie opatrení za účelom odstránenia zbytočných

prieťahov v konaní - tieto dve položky súd nepovažoval za účelne vynaložené v uplatnenom rozsahu,
ale iba vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny pri každom úkone právnej služby, keď tieto úkony
právnej služby podľa § 14 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. považoval obsahom najbližšie úkonom
uvedeným v ods. 5 citovaného ustanovenia.
Z vyčíslenej škody súd ďalej nepovažoval za dôvodnú v uplatnenom rozsahu položku č. 8, označenú

ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - tento úkon právnej služby nemožno
považovať za trovy právneho zastúpenia v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, keďže
toto konanie sa skončilo vydaním, resp. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodnutia
o odtiahnutí vozidla. Trovy za túto položku súd vyhodnotil ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k výške základnej sadzby tarifnej odmeny sa súd nestotožnil s námietkou odporcu v 2/rade,
že táto mala byť určená z hodnoty pohľadávky - 93,- €, keď mal za to, že navrhovateľ žiadal zrušiť
rozhodnutieodporcuv1/rade,ktorýmbolvyzvanýnazaplateniesumy93,-€.Zvykonanéhodokazovania
(napr. zo dňa 10.09.2010 -čl. 22) vyplýva, že úsilie navrhovateľa smerovalo k zrušeniu rozhodnutia oodtiahnutívozidla,pretozákladnásadzbatarifnejodmenyprávnymzástupcomnavrhovateľabolaurčená
správne ako jedna trinástina výpočtového základu, t.j. suma 55,19 € a 57 € za jeden úkon právnej
služby. Hodnotu veci alebo práva v danom prípade nebolo možné vyjadriť v peniazoch. Uvedené však

neplatí vo vzťahu k úkonu právnej služby pod položkou 8, ktoré súd vyhodnotil ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky - v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
už pohľadávka navrhovateľa (škoda a jej výška) mala hodnotu, určiteľnú v peniazoch, preto v tomto
jednom prípade mala byť základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z výšky
skutočnej škody (súd oprávnenú výšku tejto položky určil na sumu 40,76 € ako súčet základnej sadzby

tarifnej odmeny vo výške 26,56 €, režijného paušálu 7,41 € a DPH 6,79 €).
Za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia súd teda považoval úkony právnej služby pod bodmi
1, 2, 3 a 5 vo výške á 55,49 € spolu s režijným paušálom 7,21 € a DPH, úkony pod bodmi 4 vo výške
21,08 € spolu s režijným paušálom 7,21 € a DPH a pod bodom 6 vo výške 14,25 € spolu s režijným
paušálom 7,21 € a DPH a úkon pod bodom 8 vo výške 26,56 € spolu s režijným paušálom 7,41 € a
DPH, úhrnne vo výške 393,- €.

Za účelne vynaložené náklady navrhovateľa v súvislosti s Rozhodnutím súd považoval aj náklady,
ktoré navrhovateľ vynaložil na nájom motorového vozidla audi A8, preukázané predloženou faktúrou
a dokladom o zaplatení faktúry. Pri posudzovaní účelnosti týchto nákladov súd vychádzal z tvrdení
navrhovateľa, ktoré odporcovia nenamietali, že autom najazdil cca 25 km a auto mal k dispozícii cca 2,5

hodiny. Cesta taxíkom podľa cenníka predloženého odporcom v 2/rade by ho vyšla cca 65,65 € (25 km
x 1,33 € za km = 33,25 € + čakanie približne 2 hodiny á 0,27 € za min = 120*0,27€= 32,40 €). Súd vzal
do úvahy aj to, že bolo zima, matka navrhovateľa nemala kabát, pre svoj zdravotný stav potrebovala
doprovod, ktorý od taxislužby nemožno spravodlivo požadovať a navrhovateľ jej doprovod nemohol
poskytnúť, pretože čakal na políciu. Ako neopodstatnenú súd vyhodnotil aj námietku o absencii písomnej

nájomnej zmluvy, pretože Občiansky zákonník pre nájom auta písomnú formu zmluvy nevyžaduje.

Z týchto dôvodov súd považoval za dôvodný návrh navrhovateľa v časti istiny vo výške 393,- € ako
účelne vynaložených trovy právneho zastúpenia + 70,- € ako skutočnú škodu z titulu prenájmu vozidla,
spolu 463,- €. Vo zvyšku uplatnenej istiny, t.j. v časti o zaplatenie 215,08 € súd návrh ako nedôvodný

zamietol.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa§517ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,akideoomeškaniesplnenímpeňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho

o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba €ópskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola 1 %.

Súdvyhodnotilakodôvodnýajnároknavrhovateľanazaplatenieúrokuzomeškaniazpriznanejistiny.Za
prvý deň omeškania súd podľa § 563 OZ považoval druhý deň po tom, ako navrhovateľ vyzval odporcu

v 1/rade na zaplatenie škody. Navrhovateľ žiadal odporcu v 1/rade o zaplatenie škody listom zo dňa
23.3.2011, ktorý odporca prevzal totožného dňa. Prvý deň po tomto dni bol odporca povinný nárok
navrhovateľa splniť a keďže sa tak nestalo, nasledujúcim dňom, t.j. 25.3.2011 sa dostal do omeškania.
Výšku úroku z omeškania súd určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1nariadenia vlády SR č. 87/1995 87/1995 Z.z.. z na 9 % ročne. Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti
úroku z omeškania z istiny, v ktorej súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Predmetom konania vo vzťahu ku ktorému si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania bol nárok na
náhradu škody vo výške 678,08 € s príslušenstvom. Nakoľko súd vyhovel návrhu len čiastočne a priznal

navrhovateľovi sumu 463 €, úspech navrhovateľa voči odporcovi v 1/rade súd vyhodnotil ako čiastočný
a pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ mal v konaní voči odporcovi v 1/rade úspech vo výške 68,28 % (=463/678,08x100), úspech
odporcu v 1/rade bol 31,72 % (= 100 % - 68,28 %). Mieru úspechu navrhovateľa súd určil na 36,56 %
(= 68,28 % - 31,72 %).

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014 vyčíslil trovy konania za 4 úkony právnej služby
(príprava a prevzatie, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 29.9.2014, účasť na pojednávaní dňa
20.11.2014) á 31,54 € + 2x režijný paušál vo výške 7,63 € a 2x režijný paušál vo výške 8,04 €, DPH
20% v celkovej sume 189 €.

Súd o náhrade trov konania navrhovateľa proti odporcovi v 1/rade rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
a priznal navrhovateľovi 36,56 % zo sumy 189 €, teda 69,10 €, keď uplatnené trovy súd považoval za
účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa a uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004
Z.z..
Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa § 10 ods. 1 pís. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

v znení neskorších predpisov na sumu 31,54 €.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcav2/radebolvkonaníplneúspešnýapretomupodľacitovanéhozákonnéhoustanoveniavzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko si odporca v 2/rade náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy
konania mu nevznikli, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods. 1,
veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p..

O povinnosti odporcu v 1/rade zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol
podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

P o u č e n i e : Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.V Bratislave, dňa 20. novembra 2014

Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia
Patrícia Kmeťková

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.