Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/258/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224723
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114224723.1

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, O., o zaplatenie 1 970,93 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 86,94 € zastavuje.
I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 10.09.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1970,93 € s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaná
poskytnutý úver riadne a včas nevrátila.
Žalovaná sa k predmetu konania nevyjadrila, napriek tomu, že jej žaloba bola doručená do vlastných
rúk. Na pojednávaní konanom dňa 09.03.2015 uviedla, že na zaplatenie úveru nemá peniaze.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.03.2015 v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods.2
O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:
Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 22.10.2012 so žalovanou ako dlžníčkou Úverovú zmluvu č.
0000000000008559 za nasledujúcich podmienok:
- výška úveru 2000 €,
- lehota splatnosti 17.10.2022,
- mesačná anuitná splátka 29,90 €,
- počet splátok 120,
- výška úrokovej sadzby 12,9% p.a.,
- RPMN 15,8 % p.a.,
- dátum prvej splátky 15.11.2012.
Žalobca mal žalovanú listom zo dňa 25.03.2013 upozorniť na jej omeškanie so splácaním úveru a listom
zo dňa 20.05.2013 vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná k uvedeným písomnostiam uviedla,
že si nespomína, či ich dostala.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovanej s
platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.
Podaním - výzvou zo dňa 30.12.2014 doručenou žalobcovi dňa 07.01.2015 súd vyzval žalobcu, aby súdu
- preukázal, že pri zosplatnení úveru bol dodržaný postup podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,
- upresnil ako dospel k sume dlžnej istiny, úrokov, sankčných poplatkov a poplatkov za upomienky.
Podaním - výzvou zo dňa 10.02.2015 (doručenou žalobcovi dňa 16.02.2015) súd opätovne vyzval
žalobcu

- na preukázanie, že pri zosplatnení úveru bol dodržaný postup podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
(Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.),
- aby upresnil, ako dospel k dlžnej sume istiny, nezaplatených úrokov, sankčných poplatkov a poplatkov
za upomienky,
- aby súdu zaslal rozpis všetkých predpísaných splátok úveru v členení na istinu, úroky a poplatky
(amortizačnú tabuľku),
- aby súdu zaslal rozpis všetkých platieb žalovanej s uvedením ich započítania na jednotlivé splátky.
V tejto výzve súd zároveň žalobcu poučil o jeho dôkaznom bremene a o tom, že jeho nárok zatiaľ za
preukázaný nemá.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k
strate výhody splátok u dlžníka - žalovanej nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka (absentuje preukázanie upozorňujúcej výzvy). Doručenie upomienky a listu o
predčasnom zosplatnení úveru totiž žalobca súdu nepreukázal.
Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.
Je notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomnosti, musí ten účastník konania,
ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade preukázanie
doručenia písomností, z ktorých žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe predčasného
zosplatnenia úveru je práve na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takéto listiny do
dispozičnej sféry dlžníka dostali (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a preto súd
musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru bankou - žalobcom. Žalobca dokonca nepreukázal ani odoslanie vyššie uvedených listín.
Zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia:
- nezaplatenej istiny vo výšky 1970,93 €,
- nezaplatených úrokov vo výške 418,35 €,
- nezaplatených sankčných poplatkov vo výške 208,71 €,
- zmluvného úroku,
- úrokov z omeškania,

Vyčíslením jednotlivých položiek uplatňovanej pohľadávky žalobcom je súd viazaný (§ 153 ods.2 O.s.p.)
a zároveň aj svoje rozhodnutie musí smerovať vo vzťahu k vyčíslenej položke v tom zmysle, či a prípadne
v akom rozsahu ju priznáva alebo zamieta.
Žalobca ani na opakovanú výzvu súdu, nepredložil tomuto údaje nevyhnutné na aspoň čiastočné
vyhovenie žalobe a to
- upresnenie ako dospel k dlžnej sume nezaplatených úrokov a sankčných poplatkov,
- rozpis všetkých predpísaných splátok úveru v členení na istinu, úroky a poplatky,
Žalobca súdu dňa 26.02.2015 predložil listinu s názvom „Loan activity enquiry“ napísanú v anglickom
jazyku, z ktorej však okrem výšky požadovanej istiny a zaplatených splátok, ostatné súdom požadované
informácie nevyplývajú.
Vo vzťahu k ďalším konaniam, ktorých účastníkom je žalobca, súd tohto upozorňuje na to, že vykonanie
dôkazu listinou napísanou v inom ako slovenskom alebo českom jazyku jej prečítaním je neprípustné a
také listiny musia byť preložené do jazyka slovenského (NS SR sp. zn. 7 Cdo/16/2013). Je teda potrebné,
aby žalobca predkladal súdu listiny, ktorými navrhuje vykonanie dôkazu v jazyku slovenskom, prípadne
českom.
Ak teda súd dospel k právnemu záveru, že k predčasnému zosplatneniu úveru (a teda strate výhody
splátok) nedošlo, mohol žalobcovi priznať maximálne dlžnú sumu úveru ku dňu jeho rozhodovania.
Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil, že
súd nemohol jeho žalobe vyhovieť ani čiastočne, nakoľko nebolo možné zistiť aká je dlžná suma istiny,
úrokov a úrokov z omeškania ku dňu jeho rozhodovania.
Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.
V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej a opakovanej požiadavke súdu na predloženie dôkazov
v jeho prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné ani čiastočne
vyhovieť, aj keď sa to javilo ako dôvodné.
Na záver súd len podotýka, že v rámci civilného sporového konania nemajú banky žiadne výsostné
postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov (ako si to často
myslia) a nimi predkladané výpisy z bankovej knihy nemajú žiadnu „vyššiu“ dôkaznú hodnotu. Tieto
výpisy totiž samé osebe nepotvrdzujú správnosť v nich uvedených údajov, pretože závisia od správnosti
údajov vstupných. Aj tento prípad to jednoznačne preukazuje, nakoľko napr. údaj o dlžnej istine cca 1970
€, nemôže byť správny, nakoľko táto istina síce môže byť nesplatenou ale splatná povinnosť žalovanej
dlžníčky musí byť podstatne nižšia (vo výške istiny ku dňu rozhodovania súdu).
Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný
nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať. Zároveň súd vyjadruje počudovanie nad
tým, že žalobcovi spôsobuje problémy preukázať odôvodnenosť uplatneného nároku, napriek poučeniu
súdu aké listiny predložiť treba a ktoré má zároveň výhradne k dispozícii iba žalobca.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že neúspešný žalobca na ich
náhradu právo nemá a o náhrade trov konania úspešnej žalovanej súd pre nedostatok návrhu z jej strany
nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.