Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114000778
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114000778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a členiek JUDr.

Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému L. W., stíhanému
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/195/2014 zo dňa 18.06.2015, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému L. W., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., P. B. XX

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.
a § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu pre výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.
zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T//195/2014 zo dňa 18.06.2015 bol obžalovaný L. W.
uznaný za vinného zo prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 06.12.2014 o 02.55 hodine v X. po V. námestí viedol osobné motorové vozidlo K. U., bielej farby,
evidenčného čísla BA-XXXUD, hoci právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III spisová
značka 46T/4/2014 zo dňa 04.07.2014 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
3 (tri) roky, ktorá v čase skutku ešte neuplynula.

Súd I. stupňa obžalovaného odsúdil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm.

m/ Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu pre výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1. ods. 2 Tr. zák. k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na
dobu 4 roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 01.07.2015 na č.l. 96-97 odvolanie proti výroku o
treste obžalovaný L. W., ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 21.08.2015 na č.l.
205-207. V úvode tohto najskôr podrobne citoval výrok o vine, ako aj o teste napadnutého rozhodnutia
súdu I. stupňa. V ďalšom podrobne citoval časti odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa týkajúce sa

výroku o treste. Z uvedeného odvolateľ vyvodil, že sudca pre prípravné konanie nevyhodnotil správne
jeho priznanie sa ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu a jeho úprimné oľutovanie, ktoré urobil tak ako v
prípravnom konaní, tak aj v súdnom konaní, hneď po vykonaní vyhlásenia. Taktiež sudca pre prípravné
konanie nesprávne vyhodnotil jeho úprimné oľutovanie a jeho úprimnú ľútosť nad predmetným skutkom.
Toto jeho konanie nebolo mechanické, ale bolo úprimné.

Priťažujúca okolnosť v podobe predchádzajúceho odsúdenia za trestný čin podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.
neprichádza do úvahy pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zák., ak obžalovaný sa predmetného prečinu dopúšťa tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje
práve predchádzajúce odsúdenie o zákaze činnosti. V takomto prípade treba vychádzať z ustanovenia
§ 38 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého na okolnosť, ktorá je znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť

ako na priťažujúcu okolnosť. (Uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z 25. novembra 2008,
sp. zn. 4To/7/2008).

Sudca pre prípravné konanie pri uložení trestu nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zák. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa-matka obžalovaného W. W., ktorá uviedla, že je

odkázaná na jeho každodennú opateru pre jej zlý zdravotný stav a užíva denne silné antidepresíva.
Ako odvolateľ uviedol aj na hlavnom pojednávaní, čo sa týka jeho zdravotného stavu, trpí silnou a ťažkou
cukrovkou a tento jeho zdravotný stav si vyžaduje jednak dlhodobú liečbu a neustálu lekársku kontrolu.
Následne odvolateľ odcitoval ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., preto jeho obhajca navrhoval, aby mu
bol uložený trest povinnej práce alebo peňažný trest.

Záverom odvolateľ navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody podľa § 49 Tr. zák., trest zákazu činnosti podľa § 61 Tr. zák., resp. peňažný trest
podľa § 56 a taktiež zohľadní pri rozhodovaní jeho poľahčujúcu okolnosť.

Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 10.03.2016, pričom o konaní tohto termínu
bol obžalovaný L. W. riadne a včas upovedomený, čo preukazuje obálka s upovedomením, ktorá
bola uložená na pošte dňa 05.02.2016, avšak sa neustanovil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd následne postupom podľa § 293 ods. 5 Tr.

por. rozhodol, že sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného L. W..

Na verejnom zasadnutí dňa 10.03.2015 zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného
L. W. je čiastočne dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Čo sa týka výroku o vine, obžalovaný L. W. na hlavnom pojednávaní dňa 18.06.2015 učinil vyhlásenie
podľa § 257 ods.1 písm. b/ Tr. por., t.j. že je vinný (č.l. 91), avšak odvolateľom bol napadnutý výlučne
výrok o treste a preto odvolací súd v intenciách § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal iba napadnutý výrok o
treste a zistil nasledujúce skutočnosti:

Súd I. stupňa sa dôsledne neriadil citovanými ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ako aj § 36
písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pri ukladaný trestu.

V prvom rade súd I. stupňa pochybil, keď nepostupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a vo výroku o treste
nešpecifikoval poľahčujúcu okolnosť a preto následne nesprávne stanovil ich vzájomný pomer.

Čo sa týka poľahčujúcich okolností, odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami odvolateľa a na
rozdiel od súdu I. stupňa poukazuje na skutočnosť, že bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný L. W. sa k trestnej činnosti doznal a túto úprimne oľutoval.
Úvahy súdu I. stupňa uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemajú oporu v zápisnici z

hlavného pojednávania. Z tej totiž nevyplýva skutočnosť, ktorú súd I. stupňa citoval, t.j. že obžalovaný
neprejavil ľútosť sám od seba, ale až na napovedanie obhajcu.

Skutočnosť, že sa obžalovaný L. W. v minulosti opakovane dopustil toho istého trestného činu, nemá
absolútne žiaden vplyv na jeho priznanie a oľutovanie. Obžalovaný totiž môže opakovane prejaviť svoju

úprimnú ľútosť nad každou svojou ďalšou trestnou činnosťou, v opačnom prípade by bolo pri akceptácii
výkladu súdu I. stupňa možné priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. len pri
prvopáchateľoch, čo zjavne nebol zámer zákonodarcu.

V druhom rade čo sa týka priťažujúcich okolností, odvolací súd sa taktiež stotožňuje s odvolacími

námietkami odvolateľa, pretože priťažujúca okolnosť v podobe predchádzajúceho odsúdenia za trestný
čin podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. neprichádza do úvahy pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ak obžalovaný sa predmetného prečinu dopúšťa tým, že vykonáva
činnosť, na ktorú sa vzťahuje práve predchádzajúce odsúdenie o zákaze činnosti. V takomto prípade
treba vychádzať z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého na okolnosť, ktorá je znakom trestného

činu, nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť.

Práve vyššie citovaná situácia nastala aj v prípade obžalovaného L. W., pretože v skutkovej vete
napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa je citovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
46T/4/2014 zo dňa 04.07.2014, ktorý teda tvorí formálny znak žalovanej trestnej činnosti a v ďalšom nie

je možné na toto odsúdenie prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák.

V čase rozhodovania súdu I. stupňa mal obžalovaný L. W. v odpise registra trestov uvedené len
štyri odsúdenia, pričom u prvých troch odsúdeniach platila fikcia neodsúdenia z dôvodu zahladeniaodsúdenia, u štvrtého v poradí išlo práve o rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/4/2014,
ktoré je formálnym znakom žalovanej trestnej činnosti. Súd I. stupňa teda pochybil, keď v čase svojho
rozhodnutia priznal obžalovanému existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák.,

pretože na takýto postup nemal splnené zákonné podmienky.

Odvolací súd však zistil existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že už
bol za trestný čin odsúdený, čo preukazuje aktuálny odpis registra na obžalovaného z ktorého vyplýva,
že dňa 09.12.2015, t.j. až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, bol obžalovaný súdne trestaný a to v

Rakúskej republike. S poukazom na § 7b ods. 2 Tr. zák. bolo potrebné prihliadnuť aj na toto odsúdenie,
pretože nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2015, t.j. s poukazom na § 438e Tr. zák. po 01.01.2013.

Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je teda v tomto prípade daný 1:1 a preto s poukazom na
§ 38 ods. 2 Tr. zák. sa ani jedna z hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby neupravuje, ale ostáva
nezmenená.

Pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba daná
rozpätím až na dva roky.

Odvolací súd preto v rámci prieskumnej povinnosti podľa § 321 ods. 1 písm. d/ ods. 2 Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a to pre vyššie podrobne rozobraté
zákonné pochybenia a obžalovanému L. W. uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 3 mesiace, čo pri stanovenom zákonnom rozpätí až na 2 roky je pri spodnej hranici tejto sadzby.

Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti
nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť, čo
preukazuje odpis registra trestov.

Zároveň odvolací súd uzatvára, že v danom prípade neboli splnené podmienky na uloženie trestu

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu stanovené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., ktorého uloženia sa odvolateľ domáhal. Treba poukázať na skutočnosť, že predmetnej trestnej
činnosti sa obžalovaný dopustil práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, takže
s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák. je uloženie trestu podmienečného zo zákona vylúčené.

V treťom rade pozornosti odvolacieho súdu taktiež neuniklo ďalšie pochybenie súdu I. stupňa ohľadne
ukladania trestov.

Aplikácia ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. sa netýka iba a len výlučne trestu odňatia slobody, ale týka
sa všetkých druhov a výmery trestov, čo vyplýva priamo z citovaného ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák.

S poukazom na túto podstatnú skutočnosť však mal súd I. stupňa aplikovať § 38 ods. 2 Tr. zák. aj na
ukladaný trest zákazu činnosti, pretože priťažujúce okolnosti prevyšujú poľahčujúce v pomere 1:1. Pri
zákonnom rozpätí uvedenom v § 61 ods. 2 Tr. zák. ostáva zákonná základná sadzba nezmenená a daná
rozpätím 1 až 10 rokov.

Súd I. stupňa teda aj v tomto bode porušil zákon a to v ustanoveniach § 61 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím
k § 38 ods. 2 Tr. zák., keď obžalovanému L. W. ukladal trest zákazu činnosti vo výmere 2 roky, čo pri
stanovenom zákonnom rozpätí 1 až 10 rokov je taktiež pri spodnej hranici tejto sadzby.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Trest odňatia slobody uložený takým spôsobom, ako ho uložil odvolací súd, zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovaným L. W. tým, že po danú dobu nebude na slobode, čo zabráni v páchaní
jeho ďalšej trestnej činnosti. Navyše, v prípade akceptácie takého druhu a výmery trestu a spôsobe jeho
výkonu sa nebude obžalovaný nachádzať na slobode, žiť a pacovať, resp. tráviť svoj voľný čas.Okrem toho uložený trest odňatia slobody odvolacím súdom odradí iných od páchania takéhoto druhu
trestných činov. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný L. W.

stíhaný, je v súčasnej dobe mimoriadne rozšírená a to najmä v dôsledku enormného nárastu osobnej
dopravy prakticky po celom území Slovenskej republiky. Uloženie trestu odňatia slobody spôsobom,
akým bol uložený odvolacím súdom, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a
nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia svojho života.

Napokon uložený trest odňatia slobody odvolacím súdom dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie
osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú
či obdobnú trestnú činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä následkom, ako v tomto
prejednávanom prípade. Trest uložený odvolacím súdom určite v spoločnosti vyvolá pozitívnu odozvu.

Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest uložený odvolacím

súdom korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd konštatuje,
že obžalovaný L. W. porušil záujem spoločnosti na ochrane svojich občanov pred jazdou motorovými
vozidlami pod vplyvom alkoholu a násilnou trestnou činnosťou.

Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného L. W., odvolací súd konštatuje, že v jeho
prípade ide priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel a aj porušil záujem chránený
Trestným zákonom.

Čo sa týka odvolacích námietok ohľadne osoby obžalovaného, pomerov a možnosti nápravy, treba

podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol síce doposiaľ päť krát súdne trestaný, avšak je potrebné brať do
úvahyajtúpodstatnúskutočnosť,žeuprvýchtrochodsúdenísananehohľadí,akokebynebolodsúdený
a u štvrtého odsúdenia sa jedná o odsúdenie, ktoré je formálnym znakom žalovanej trestnej činnosti.

Čo sa týka ďalších skutočností uvádzaných v podanom odvolaní, t.j. že má chorú matku o ktorú sa musí

starať, odvolací súd poukazuje na podstatnú skutočnosť, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia
slobody v Rakúskej republike a v tom čase sa teda nemohol starať o svoju matku, takže v danom prípade
teda nie je možné pri ukladaní druhu a výmery trestu na túto odvolaciu námietku prihliadať.

Čo sa týka možnosti nápravy osoby obžalovaného L. W., odvolací súd zastáva názor, že trest uložený

odvolacím súdom si splní svoj krátkodobý represívny účel trestu uvedený v § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák., t.j.
zabezpečí krátkodobé izolovanie osoby obžalovaného po stanovenú dobu tak, aby mu bolo zabránené
v ďalšom páchaní trestnej činnosti.

So zreteľom na uvedené dôvody krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.