Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208040.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: N. W., bytom R. L. XXXX, o vymoženie sumy
984,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
8Er/708/2015-39, zo dňa 8. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 14.04.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44
ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,

Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom
do 31.12.2014), § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 , § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 129/2010 Z.z., § 39 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia nie je dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok vydaný pred Stálym Rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IK-C/1112/0022 zo dňa 25.02.2013. Za preukázané považoval, že právny

predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinný uzatvorili dňa 16.12.2010 zmluvu o úvere č.
5596053510, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky, preskúmaním ktorých zistil,
že v čl. 10.2.2 obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa banka a klient dohodli na riešení
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka,

predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a
rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Súd mal z predložených dokladov za
preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť

nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa
veriteľ,ktorýkonávrámcipredmetusvojejobchodnejčinnosti,zaviazalposkytnúťdlžníkovi(povinnému),
ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník
(povinný) sa zaviazal úver zvýšený o náklady vrátiť v mesačných splátkach. Na základe uvedeného
súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože v danej veci nebolo preukázané, že dlžník -
povinný, je podnikateľským subjektom. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné formuláciu

rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel
medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské

konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd
dodal, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť
upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil
a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.

Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s
ustanovením§54ods.1Občianskehozákonníka.Súdmajúczato,že predmetnározhodcovskádoložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
konštatoval, že rozhodcovská doložka je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Vzhľadom na to, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa

náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že
súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
lebo sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené, že v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo sa už prv začalo konanie, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

a súd nesprávne vec právne posúdil. Vytkol, že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta
Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvého stupňa nie je
oprávnený vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský
rozsudok , ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu , podľa § 159 OSP. Súd preto
nemôže znova skúmať skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez

účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny predchodca,
Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol povinný ako banka
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1,
2 zákona o rozhodcovskom konaní. V časti bodu 10 všeobecných obchodných podmienok bola klientovi

daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej
a zmluvnej slobody. Ak by oprávnený tak nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Navyše
zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nebol nútený riešiť spory výlučne v
rozhodcovskom konaní a mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie

skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Okrem toho postupom súdu prvého stupňa bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnému. Záverom dodal, že exekučný súd
mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v

zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniam
vyhovieť, a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci

dospel k záveru, že odvolania oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňouoprávneného(Poštovoubankou,a.s.)apovinnýmboladňa 16.12.2010uzavretázmluva

o úvere, ktorá v bode 6 uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v čl. 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienkach“. K zmluve boli pripojené
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 10.2.2 obsahujú rozhodcovskú doložku týkajúcu sa
riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,

výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a)pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatie rozhodcovského konania
b)pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor n prerokovanie a

rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa bodu 10.2.3, ak klient pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomne
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazomna ust. § 219 ods.2OSPsavodôvodnenítohtorozhodnutiaobmedzilibanaskonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a
tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené
právnym predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá

už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
obchodné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.2. Odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvého stupňa odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej
doložky.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný
záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3. VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí

Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinná) s rozhodcovskou doložkou
vyslovila súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského
súdu. Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložkynamietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri
vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

Odvolací súd tak zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť
vydaný,pričomrozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvého
stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
ako celok.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného (Poštová
banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho

tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní,
pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.