Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Vigaš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204534
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615204534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľa

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti
odporcovi: I. P., L.. XX.XX.XXXX, občanovi SR, o zaplatenie 232,62-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa (Consumer Finance Holding a.s.) sa návrhom podaným 12.08.2015
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 232,62-€ spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,75 % ročne od 04.09.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že s odporcom dňa 25.11.2010 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. 6083015, za základe ktorej poskytol
odporcovi pôžičku 547,20-€. Podľa zmluvy mal odporca splácať pôžičku v 36 mesačných splátkach po
15,20-€. Z uvedenej zmluvy odporca uhradil do podania návrhu sumu 325,80-€. Vzhľadom k tomu, že
odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a
včas,t.j.vsúladesozmluvouapodmienkamikzmluve,navrhovateľdňa24.08.2012listom-predžalobná
upomienka vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Odporca dlžné splátky

neuhradil. Dlh odporcu predstavuje sumu 232,62-€, navrhovateľ si uplatňuje aj úroky z omeškania a
trovy súdneho konania.

Súd uznesením z 03.02.2016, č. k. 2C/74/2015-25, právoplatným dňa 09.03.2016 pripustil zmenu
účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ Consumer
Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpil do konania ako navrhovateľ Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len
na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1
OSP). Podľa § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd 06.04.2016
na svojej úradnej tabuli (č.l. 29 spisu).

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazovzaloženýchvspise,konkrétne
s návrhom na začatie konania, zmluvou o pôžičke z 25.11.2010 vrátane podmienok k zmluve o
pôžičke (ďalej len „VOP“), predžalobnou upomienkou z 24.08.2012, potvrdením o doručení predžalobnejupomienky, prehľadom splátok a úhrad, osvedčením o registrácii navrhovateľa pre DPH, návrhom na
zmenu účastníka konania, uznesením č. k. 2C/74/2015-25 z 03.02.2016, a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník
uzavreli dňa 25.11.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá bezúčelová
„rýchla pôžička“ v celkove sume 350,-€, celková suma pôžičky je 547,20-€, ktorú sa zaviazal odporca
splatiť v 36 mesačných splátkach po 15,20-€. Podľa bodu 6.2 VOP, ako súčasti zmluvy o pôžičke, splátky
sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, ak nie je uvedené inak. Podľa bodu 6.4 VOP je prvá splátka

splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Ďalšie údaje týkajúce
sa poskytnutej pôžičky boli v zmluve uvedené takto: ročná úroková sadzba: 36,83 %, RPMN: 36,83 %,
priemerná hodnota RPMN: 44,57 %, celkové náklady spotrebiteľa: 197,20-€, termín konečnej splatnosti
(mesiac/rok): 11/2013.

Z predžalobnej upomienky z 24.08.2012 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu

k úhrade celej pôžičky jednorazovo do 3 dní od doručenia upomienky, a to v sume 310,08-€ z dôvodu,
že odporca pôžičku riadne a včas nesplácal. Upomienku si odporca prevzal dňa 31.08.2012.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas,
keď celkovo uhradil šestnásť splátok pričom už splátku číslo 17 splatnú 20.04.2012 neuhradil, ako ani

nasledujúce splátky až do zosplatnenia dňa 04.09.2012. Po zosplatnení odporca uhradil dňa 20.05.2013
sumu 20,-€, dňa 18.06.2013 sumu 20,-€, dňa 06.08.2013 sumu 42,60-€. Zostatok k 08.07.2015
predstavoval sumu 232,86-€, pričom odporca uhradil sumu 325,80-€.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky

zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.
z.“) v znení účinnom od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že dňa

25.11.2010 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zároveň súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
napĺňa znaky aj zmluvy o pôžičke (čo je aj daný prípad) podľa Občianskeho zákonníka, je potrebné

použiť Občiansky zákonník ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch. Právna
úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava
zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka sa navzájom nevylučujú. Predmetná zmluva má
taktiež charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ zmluvu
uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca je v nej identifikovaný ako fyzická osoba -

nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ
v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporcu na účely výkonu jej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy
(aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké

náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. V prípade vyhodnotenia zmluvou založeného právneho vzťahu ako
spotrebiteľského je irelevantné, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá alebo napríklad
to, či si účastníci zvolili režim Obchodného zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa na daný právny vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre

spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka neplatnými sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa. Skutočnosť, že
navrhovateľ následne nadobudol pohľadávku nemení spotrebiteľský charakter zmluvy.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je potrebné ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený
nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný
z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, a teda prihliadnuť na

premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho
zákonníka. Predmetné ustanovenie bolo zavedené s účinnosťou od 1.5.2014. Niet pochýb, že citované
ustanovenie má procesnoprávny charakter a keďže zákon, ktorým bolo zavedené, neobsahuje osobitnéprechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej
úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke
zo dňa 25.11.2010 bola uzavretá aj dohoda, v zmysle ktorej mohol navrhovateľ pre nezaplatenie
niektorej zo splátok včas a v plnej výške vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu a žiadať zaplatenie
celej pohľadávky. Toto skutkové zistenie nebolo medzi účastníkmi konania sporné, keď navrhovateľom

bolo tvrdené a odporcom nepopreté. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd ďalej za preukázané, že
odporca navrhovateľovi neuhradil včas a riadne splátku splatnú 20.04.2012 ani nasledujúce splátky až
do vyhlásenia predčasnej splatnosti. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z ustanovenia § 101, § 103
a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má súd za to, že premlčacia doba ohľadom celého dlhu začala
plynúť najneskôr 21.04.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti prvej nesplnenej splátky, pre

ktorú mohol navrhovateľ vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu. Začiatok plynutia premlčacej doby
zákon stanovuje objektívne, t. j. odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, nezávisí teda od
subjektívnych okolností, teda od toho, či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Keďže
premlčacia doba uplynula 21.04.2015 a návrh na začatie konania bol doručený súdu až 12.08.2015, súd
dospel k záveru, že celý nárok navrhovateľa, je premlčaný, a preto návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto by
mu patrila plná náhrada trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu

trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej
vety OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.