Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2P/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201689
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3616201689.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľky D. Z. Q..

Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom S., O. K. XXX/XX, právne zastúpenej Mgr. René Nguyenom, advokátom, so
sídlom Partizánske, Jesenského 230/7 proti odporcovi S. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom S., O. K. XXX/XX,
právne zastúpenému JUDr. Milanom Petríkom, advokátom so sídlom Partizánske, Generála Svobodu
1069/4, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
manželstva maloletej S. Z.E., H.. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpenej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky D. Z., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, a odporcu S. Z., H..

XX.XX.XXXX v Partizánskom, uzavreté dňa 19.10.2002 v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu v Partizánskom, vo zväzku 12, ročník 2002, na strane 201, pod por. č. 100 r o z
v á d z a.

Pre čas po rozvode súd z v e r u j e maloletú S. Z.Ú., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a
výchovy navrhovateľky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca je povinný počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu
maloletej S. Z., H.. XX.XX.XXXX výživným v sume 107,- € mesačne, ktoré výživné bude uhrádzať vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

Styk odporcu s maloletou sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odporcovi sa povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 66,-€ n e
u k l a d á.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletej S. Z..

Podľa § 157 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“) ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo

ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a
ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno

očakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,

ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu
týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Podľa § 2 ods. 2 Z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V prejednávanej veci bol rozsudok na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci samej dňa
17.06.2016 vyhlásený za prítomnosti navrhovateľky, odporcu ich právnych zástupcov a kolíznehoopatrovníka, ktorí sa po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o odvolaní a jeho náležitostiach vzdali
práva odvolania proti všetkým výrokom tohto rozsudku a túto skutočnosť potvrdili svojimi vlastnoručnými
podpismi na osobitnom písomnom potvrdení (č.l. 46 spisu). Preto súd rozsudok písomne vyhotovil podľa

§ 157 ods. 3 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p Súd podľa § 2 ods. 2 Z.č. 71/1992
Zb. rozhodol, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume
66,-€ /položka 7 písm. a) sadzobníka/. Návrh na rozvod manželstva podávala navrhovateľka, pričom
odporcahocisrozvodomsúhlasil,napojednávaníuviedol,žesámbynávrhnarozvodpodalzrejmeažpo
dovŕšení plnoletosti dcéry. Z uvedeného dôvodu, keďže rozvod manželstva bol iniciatívou navrhovateľky,

pričom počas pojednávania nevyplynuli žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že rozvod manželstva
bol dôsledkom rozvratu manželstva zapríčineného výlučne odporcom súd rozhodol tak, že mu povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania neuložil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Keďže po vyhlásení tohto rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní a jeho náležitostiach sa
účastníci konania vzdali práva odvolania proti všetkým výrokom tohto rozsudku, rozsudok nadobudne
právoplatnosť doručením poslednému z nich. Prípadné odvolanie niektorého z účastníkov konania
odvolací súd odmietne podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).