Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboš Kunay

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212346
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512212346.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomášom KUŠNÍROM, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej S. W., narodenej XX.X.XXXX, bytom v Č., O. XXX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, nám.

SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, o zaplatenie 1 182,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu č.k. 16C/207/2012-48 z 20.5.2013 Okresného súdu Košice-okolie v spojení s
opravným uznesením č.k. 16C/207/2012-72 z 5.12.2014 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy konania.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 46,22eur do 3
dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 20.5.2013 konanie z a s t a v i
l. Vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 63,87 eur a uložil žalobcovi povinnosť nahradiťvedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku,

advokáta, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, v sume 165,91 eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. potom, čo žalobca podaním zo dňa
26.3.2013doručenýmsúdu2.4.2013zobralsvojnávrhnazačatiekonaniaspäťažiadalkonaniezastaviť.
Navrhol nepriznať vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov z dôvodu, že zastúpenie

Združenia advokátom nepredstavuje účelne vynaložené trovy na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Vedľajší účastník do konania vstúpil podaním zo dňa 11.9.2012, doručeným súdu 12.9.2012, ktorým
oznámil vstup do konania na strane žalovanej a následne podaním doručeným súdu 19.3.2013 sa
vyjadril k návrhu tak, že vzniesol námietku premlčania žalovanej istiny a žiadal priznať náhradu trov
konania vo výške 165,91 €.
Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení kráteného

súdneho poplatku za návrh a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v
zmysle ktorého zaviazal žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom podľa § 10 ods.
1, § 14 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ (prevzatie a príprava, písomné podanie na súd) vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za dva úkony právnej služby po 61,41 € + paušálna
náhrada za rok 2012 v sume 7,63 € a za rok 2013 v sume 7,81 €.Opravným uznesením zo dňa 5.12.2014 opravil odôvodnenie uznesenia zo dňa 20.5.2013 na druhej
strane v 5. odseku tak, že doplnil poslednú vetu o text „zvýšených o daň z pridanej hodnoty v sadzbe
20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.“.

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonnej lehote
podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 %

d DPH pozostávajúce z 1-ice úkonu právnej služby vo výške 9,96 € s DPH a z režijného paušálu
vo výške 9,37 € s DPH za podanie odvolania. V dôvodoch odvolania uviedol, že vedľajší účastník -
Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom podľa údajov Ministerstva vnútra SR
samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaných oznámením o vstupe do konania, ktoré

obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, pričom pred zaslaním oznámenia
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník navyše viaceré procesné podania
nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu.
Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod
iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv

spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol,
že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva a súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže
tieto trovy konania neboli účelne vynaložené.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyjadril nesúhlasné stanovisko s argumentáciou
žalobcu s poukazom na článok VII ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj s poukazom na to, že vedľajší účastník v množstve súdnych sporov
spôsobil, že už jeho vstup do konania pôsobil na žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc

si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal
zastaviť. Vyjdaril názor, že súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade
s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v súlade s ustálenou súdnou praxou
a právnou teóriou. V zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. mal v konaní vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnostiakoúčastník,pretomáprávoajnanáhradutrovprávnehozastupovania,kdevedľajšíúčastník

poukázal na množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorých vedľajšiemu účastníkovi bola
náhrada trov konania priznaná. Vedľajší účastník preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 212 ods. 1,3 O.s.p., t.j. preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Uznesenie je v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
v sume 165,91 € s DPH vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na

strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné
na účelné bránenie práva žalovaného na strane ktorého vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol
vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto špecifikované
v odôvodnení jeho uznesenia.
Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 23.7.2012 a podaním doručeným

súdu 12.9.2012 vedľajší účastník vstúpil do konania. Potom ako bolo vedľajšiemu účastníkovi doručený
návrh na začatie konania s prílohami, vedľajší účastník doručil dňa 19.3.2013 vyjadrenie k návrhu, v
ktorom vzniesol námietku premlčania žalovanej istiny a žiadal priznať náhradu trov konania vo výške
165,91 €. Následne žalobca podaním doručeným súdu 2.4.2013 vzal návrh späť a žiadal konaniezastaviť. Z obsahu spisu je zrejmé, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo až potom, ako
vedľajší účastník doručil vyjadrenie obsahujúce námietku premlčania uplatneného nároku. Za tejto
situácie bez pochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre účelné

bránenie práva žalovaného jeho úspech vo veci. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho
zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní, preto
nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.
K odvolacej námietke žalobcu ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odvolací

súd v prvom rade poukazuje na to, že podľa Ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl.
46 ods. 1 Ústavy a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených
zákonom (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu
pomoc uplatnilo aj Združenie spotrebiteľov, a preto toto právo môže uplatniť aj takéto združenie. Do
obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania
(každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení

v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci
spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou založenou a vzniknutou za
špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu
vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť
v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov,

ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo
zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že takéto združenie je schopné zabezpečiť
realizáciuzákladnéhoprávanasúdnuochranubezzastúpeniaadvokátom.Navyševzákoneč.250/2007
Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach a ani jednu z týchto ustanovení obdobne, ako
ani Občiansky súdny poriadok neukladá takémuto združeniu, aby vo veciach, v ktorých je účastníkom

alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na
právnu pomoc, ktoré právo patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti
treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Združeniu podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom a tento

záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami
advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa § 47 ods. 2 Ústavy v
spojení s § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146
ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.
Vychádzajúc z takéhoto výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že

súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je uvedený výklad v § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146
ods. 2 O.s.p. , ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov ak uplatní základné právo na súdnu ochranu
zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom.
Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkonyprávnejpomocispočívajúce
v zastúpení advokátom boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na

základe toho, že Združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastupovať advokátom /tvrdiac,
že na takéto zastúpenie nemajú právo).
Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno
priznaťibanáhraduúčelnevynaloženýchtrov,t.j.trovnevyhnutnýchpreúčelnébránenieprávaúčastníka
na strane ktorého vystupuje. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa a spravidla

nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádzal zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (čo platí aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo tak, ako je tomu v tomto prípade procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle článku
47 Ústavy SR nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby,
ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podanie advokáta,

ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu alebo skutočnosti, ktoré zostali
medziúčastníkmikonaniaspornéatrebaichdokazovať,nakoľkosúvýznamnénaposúdenievecisamej.V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb
právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne
správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p., pričom žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy

odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi v celkovej výške 46,22 € a to za 1 úkon -
podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 30,71 € ( § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.)
spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a 20 % DPH vo výške 7,70 €.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.