Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/268/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1195899609
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1195899609.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa J. Y.,

bývajúceho v L., D. N.. Č.. X, zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, so sídlom v Bratislave,
Štefánikova č. 7, proti odporcovi Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom v
Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o zaplatenie 8.498,47 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 5.684,55 Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 15. novembra 1995 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy vo výške 26.080,83 Eur (785.711,-Sk) spolu s 22% - ným úrokom z omeškania
počnúc od 1.9.1994, titulom výplaty poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej dňa 13.4.1994, pod
č. 24/168055, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo značka Alfa Romeo, typ XXX X,XTD, EČV:
L. XX-XX. I napriek tomu, že dňa 19.7.1995 došlo k odcudzeniu motorového vozidla navrhovateľa,
ktorú udalosť evidoval odporca pod číslom XX/XXXXX/XXX/XX, ku dňu podania návrhu na súd

odporca navrhovateľovi nevyplatil poistné plnenie za odcudzené motorové vozidlo. Písomným podaním
doručeným súdu dňa 4.12.1995 zobral navrhovateľ návrh v časti zaplatenia sumy vo výške 1.659,70
Eur (50.000,- Sk) späť, ktorá suma zodpovedala spoluúčasti navrhovateľa na poistnej udalosti.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeodporcavpodanídoručenomsúdudňa2.5.1996oznámil,žepozadovážení
všetkých potrebných dokladov na určenie technickej hodnoty vozidla ustálil výšku poistného plnenia
na sumu 22.156,94 Eur (667.500,-Sk), od ktorej odpočítal spoluúčasť navrhovateľa vo výške 1.659,70

Eur (50.000,-Sk) a po odsúhlasení s právnou zástupkyňou navrhovateľa dňa 25.4.1996 mu vyplatil
poistné plnenie vo výške 20.497,24 Eur (617.500,- Sk), navrhovateľ na pojednávaní súdu dňa 23.5.1996
zobral návrh v časti zaplatenia sumy vo výške 20.497,24 Eur (617.500,- Sk) späť. Súd preto uznesením
vyhláseným na danom pojednávaní zastavil konanie v tejto časti.

Konajúci súd rozsudkom z 2.12.1998, č.k. 19C 268/1995-44, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2.181,07 Eur (65.707,-Sk) s 22% úrokom od 1.9.1994 do zaplatenia zo sumy

20.497,24 Eur (617.500,-Sk), ďalej trovy konania vo výške 87,30 Eur (2.630,- Sk) a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.518,95 Eur (45.760,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol aj
o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 890 Eur (26.812,- Sk) cestou učtárne súdu a o
povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu sumu 39,83 Eur (1.200,-Sk).Uznesením z 28.4.1999, č.k. 19C 268/1995-50, súd opravil výrokovú časť rozsudku súdu z 2.12.1998
a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.181,07 Eur (65.707,-Sk) s 22%

úrokom od 1.9.1994 do zaplatenia a 22% úrok od 1.9.1994 do zaplatenia zo sumy 20.497,24 Eur
(617.500,-Sk). Vo zvyšnej časti ponechal výrokovú časť rozsudku súdu z 2.12.1998 nezmenenú. Na
pokyn Krajského súdu v Bratislave okresný súd rozsudkom z 21.8.2001, č.k. 19C 268/1996-76, rozsudok
z 2.12.1998 v znení uznesenia z 28.4.1999 doplnil o výrok, ktorým konanie v časti zaplatenia sumy
22.156,94 Eur (667.500,-Sk) zastavil a zároveň pripustil zmenu žalobného petitu, ktorého predmetom

sa stalo zaplatenie sumy 2.181,07 Eur (65.707,-Sk).

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20.2.2002, sp. zn. 12Co 321/2001, rozhodol
tak, že rozsudok okresného súdu v znení uznesenia z 28.4.1999 a rozsudku z 21.8.2001 v napadnutej
(vyhovujúcej) časti zmenil tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 215,99 Eur (6.507,- Sk) a vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

V dôsledku dovolania navrhovateľa proti zamietajúcej časti výroku rozsudku krajského súdu, Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30.4.2004, sp. zn. 2 Cdo 150/2003, rozsudok odvolacieho súdu,
v časti, v ktorej žalobný návrh zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu

vrátil v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20.1.2005, sp. zn. 9Co 217/2004, rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol. V časti príslušenstva a trov
konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na opätovné dovolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu z 20.1.2005, Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom z 24.8.2006, sp. zn. 1Cdo 127/2005, rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 16.10.2008, č.k. 9Co 474/06-133, rozsudok okresného súdu z
2.12.1998 v znení uznesenia z 28.4.1999 a doplňujúceho rozsudku z 21.8.2001 v napadnutej časti
týkajúcej sa istiny 842,33 Eur (25.376,-Sk) potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti zmenil tak, že návrh
zamietol. V odôvodnení konštatoval, že pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania a náhradu trov
konania, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie ešte

rozsudkom odvolacieho súdu z 20.1.2005, sp. zn. 9Co 217/2004, keď dovolanie navrhovateľa smerovalo
len proti rozsudku krajského súdu vo výroku, ktorým rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh
čo do istiny zamietol. Dovolaním teda nebol dotknutý zrušujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu týkajúci
sa úrokov z omeškania a trov konania a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Písomným podaním z 11.11.2010 navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne súdu oznámil, že
odporca mu uhradil sumu 20.497,24 Eur (617.500,-Sk) dňa 25.11.1996, sumu 1.152,26 Eur (34.713,-Sk)
dňa 25.5.1999 a sumy 215,99 Eur (6.507,-Sk) a 842,33 Eur (25.376,-Sk) dňa 13.9.2010. Vzhľadom na
túto skutočnosť si uplatnil voči odporcovi úrok z omeškania vo výške 22% ročne z istiny 20.497,24 Eur
od 1.9.2004 do 25.11.1996 (po oprave do 2.5.1996), zo sumy 1.152,26 Eur od 1.9.2004 do 25.5.1999 a

zo sumy 1.058,32 Eur od 1.9.2004 do 13.9.2010, čo v peňažnom vyčíslení predstavuje sumu 12.152,96
Eur (366.119,97 Sk). Od tejto sumy odpočítal čiastky odporcom už uhradené v celkovej výške 2.654,48
Eur a titulom omeškania odporcu s úhradou pôvodne žalovanej istiny žiadal priznať sumu vo výške
9.498,47 Eur.

Vzhľadom na písomné podanie navrhovateľa z 11.11.2010 konajúci súd uznesením z 15.3.2011, č.k.
19C 268/1995-180, rozhodol o pripustení žalobného petitu v znení, podľa ktorého je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.498,47 Eur a nahradiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporcavpísomnompodaníz3.5.2011návrhnavrhovateľauznávalčodočiastky2.541,4Eur.Malzato,
že potom ako ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.6.1995, pozval navrhovateľa na jeho prejednanie.
Keďže navrhovateľ s výpočtom výšky poistného plnenia nesúhlasil tvrdiac, že jeho motorového vozidlo
bolo nepoškodené, odporca opätovne započal šetrenie škodovej udalosti, zadovážil si doklady z colnéhoúradu na posúdenie technickej hodnoty motorového vozidla, keďže mal vedomosť o poškodeniach na
vozidle pri jeho dovoze na územie Slovenskej republiky. Potrebné doklady obdržal dňa 15.11.1995, preto
s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa mohol dostať do omeškania až od 1.12.1995. V

bode2svojhovyjadreniaodporcapotvrdil,žekúhradesumy20.497,24Eurdošlodňa2.5.1996,kúhrade
sumy 1.152,26 Eur dňa 9.6.1999 a k úhrade sumy 215,99 Eur a 842,33 Eur dňa 6.9.2010. Ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o zaplatenie sumy 215,99 Eur túto poukázal na adresu navrhovateľa dňa 18.12.2002,
čo uviedol aj na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 29.5.2008, a keďže túto čiastku zaplatil aj v rámci
exekúcie vedenej zo strany navrhovateľa (ako oprávneného), zaplatil ju duplicitne. Keďže v roku 2004

došlo ku skartácii celého spisu vzťahujúceho sa na poistnú udalosť jediným disponujúcim dokladom
na preukázanie danej skutočnosti, je výpis z jeho internej databázy a list z 13.12.2002 adresovaný
navrhovateľovi.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. júna 2011 a 20. júna 2011, na ktorom vyhlásil rozsudok vo
veci samej.

Súd vykonal dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právnej
zástupkyne navrhovateľa, ako aj zástupkyne odporcu, oboznámil sa s celým obsahom súdneho spisu, s
vyšetrovacím spisom Policajného zboru SR, miestne oddelenie Staré mesto - západ, ČVS: PZ-1839/94,
s materiálmi odporcu založenými dňa 14.12.1995 ako príloha k súdnemu spisu, ako aj ostatným

obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ zakúpil motorové vozidlo zn. Alfa Romeo XX, rok výroby 1989 v Taliansku, pričom podľa
colného nálezu č. Ú - XXXX/XXXX z 18.10.1993, vozidlo prešlo štátnou hranicou 30.9.1993. Colným
vyhlásením a rozhodnutím z 19.10.1993 bolo predmetné vozidlo prepustené do voľného obehu podľa

§ 84 zákona č. 618/1992 Zb. a v zmysle protokolu o kontrole vozidla pred schválením technickej
spôsobilosti k prevádzke na pozemných komunikáciách v SR, bolo technicky spôsobilé na prevádzku na
pozemných komunikáciách v Slovenskej republike. Motorové vozidlo navrhovateľa sa stalo predmetom
dlhodobého poistenia motorových vozidiel zmluvou s odporcom z 15.4.1994, a to pre prípad odcudzenia
motorového vozidla, pričom podľa zmluvy, ako aj zápisu o poškodení motorového vozidla z totožného

dňa, nevykazovalo žiadne poškodenia (viď obsah príloh založených odporcom).

Z obsahu vyšetrovacieho spisu Policajného zboru SR, miestne oddelenie Staré mesto- západ ČVS: PZ
- 1839/94, súd zistil, že uznesením z 28.6.1994 začal vyšetrovateľ policajného zboru trestné stíhanie vo
vecitrestnéhočinuneoprávnenéhoužívaniacudzejvecipodľa§249ods.1Tr.zákona,ktoréhoskutkusa

dopustil neznámy páchateľ dňa 28.6.1994 zmocniac sa osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo
XXX V. patriaceho navrhovateľovi. Trestné stíhanie v danej veci bolo uznesením z 19.8.1994 prerušené
podľa § 173 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vzniesť
obvinenie proti určitej osobe. Navrhovateľ bol ako poškodený upovedomený o tejto skutočnosti listom
z 19.8.1994.

Navrhovateľ oznámil odporcovi, že došlo k poistnej udalosti dňa 19.7.1994 a vyplnil tlačivo potrebné
pre jej likvidáciu. Listom doručeným odporcovi dňa 5.1.1995 navrhovateľ žiadal o urýchlené vybavenie
likvidácie škodovej udalosti, na ktorý reagoval odporca dňa 17.1.1995, pričom navrhovateľovi oznámil,
že naďalej vykonáva šetrenie v zmysle § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a zisťuje tak právny

základ na poistné plnenie, ako aj rozsah jeho povinnosti plniť. Po ukončení šetrenia mu v lehote 15 dní
poukáže poistné plnenie, prípadne mu oznámi konečné stanovisko vo veci.

Podľa záznamu odporcu z 3.7.1995 navrhovateľ nesúhlasil s výškou poistného plnenia vypočítanou
odporcomnasumu58.300,-Sk(1.935,21Eur),pretoževozidlobolodovezenénepoškodené,bolinaňom

vykonané len práce týkajúce sa motora, prednej nápravy, pričom karoséria vozidla bola nepoškodená.
Vozidlo bolo označené pri vstupe do poistenia známkou 0, t.j. v 100% stave.

Z ústnych prednesov právnej zástupkyne navrhovateľa súd zistil, že stanovila začiatok obdobia, od
ktorého si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania, na deň 1.9.1994, keď mala za to, že po doručení

uznesenia o ukončení trestného stíhania v auguste 1994, mal odporca spolu s technickým preukazom a
ďalšími listinnými dôkazmi k dispozícii všetky potrebné podklady k ukončeniu šetrenia, pričom zákonná
15 dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula odporcovi práve 1.9.1994. Odporca sa preto počnúc
týmto dňom dostal do omeškania. I keď podľa zákonných ustanovení má odporca vykonať šetrenieškodovej udalosti bez zbytočného odkladu, odporca v období od augusta 1994 zhruba do marca 1995
nevykázal žiadne úkony súvisiace so šetrením poistnej udalosti, pričom až na popud navrhovateľa v
marci1995žiadalodcolnicedokladypreukazujúceprivezeniemotorovéhovozidlanaúzemieSlovenskej

republiky. Tento úkon považovala právna zástupkyňa navrhovateľa za nadbytočný, pretože vozidlo
navrhovateľa bolo riadne poistené ako nepoškodené, a zároveň z pečiatky na dokladoch získaných od
colnice je zrejmé, že Protokol o kontrole vozidla pred schválením technickej spôsobilosti k prevádzke
na komunikáciách, colné vyhlásenie, ako aj colný nález, prevzal odporca od colnice už dňa 3.4.1995.
Naviac, odporca nevyzval navrhovateľa na prípadné odstránenie nezrovnalostí vzniknutých pri šetrení

udalosti, s výnimkou žiadosti o predloženie dokladov o oprave motora. Výšku požadovaného úroku z
omeškania právna zástupkyňa navrhovateľa vyvodzovala od dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej
banky Slovenska platnej v roku 1994. Pokiaľ išlo o požadovaný úrok z omeškania zo sumy 20.497,24 Eur
právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v písomnom podaní z 11.11.2010 sa dopustila numerickej
chyby a žiadala ho priznať do dňa 2.5.1996, keďže aj peňažné vyčíslenie žiadaného úroku z omeškania
zohľadňovalo túto skutočnosť (č.l. 203). V ďalšom zotrvala na svojom písomnom vyjadrení z 11.11.2010,

podľa ktorého k úhrade sumy 1.152,26 došlo 25.5.1999, k úhrade sumy 215,99 Eur a sumy 842,33 Eur
dňa 13.9.2010.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v písomnom vyjadrení z 14.júna 2011 (č.l. 208) doplnila, že v podaní
z 11.11.2010 opomenula uviesť, že počnúc od 1.9.1994 žiadala úrok z omeškania len vo výške 3%

a úrok z omeškania vo výške 22% žiadala v súlade s vyhláškou MS SR č. 87/1995 Z.z. priznať až
od 1.5.1995 do zaplatenia jednotlivých priznaných súm. Podotkla, že samotné vyčíslenie úrokov z
omeškania už zohľadňuje túto skutočnosť, z dôvodu ktorého na pojednávaní súdu dňa 20. júna 2011,
po konštatovaní súdu, že prepočet úrokov z omeškania nezohľadňuje tvrdenia právnej zástupkyne
navrhovateľa, neupravila žalobný petit a naďalej zotrvala na uplatňovanom úroku z omeškania v celkovej

výške 9.498,47 Eur.

Zástupkyňa odporcu vo svojich ústnych prednesoch uviedla, že i keď v dokladoch založených v súdnom
spise odporca uvádzal viackrát ako dátum ukončenia šetrenia poistnej udalosti deň 14.6.1995, v
skutočnosti k nemu došlo až 15.11.1995. Uviedla, že odporca skončil šetrenie poistnej udalosti dňa

14.6.1995, avšak pre nesúhlas navrhovateľa s jeho výsledkom a pre jeho tvrdenie o dovezení vozidla
v nepoškodenom stave, pristúpili k zabezpečovaniu dokladov od colného úradu, ktoré získali práve
dňa 15.11.1995. Konkrétne úkony, ktoré poisťovňa od 14.6.1995 v rámci šetrenia vykonala zástupkyňa
odporcu špecifikovať nevedela, keďže už nemala k dispozícii škodový spis. Zástupkyňa odporcu mala
vedomosť, že poisťovňa zisťovala, či bolo motorové vozidlo navrhovateľa pri jeho dovezení na územie

Slovenskej republiky poškodené alebo nie za účelom stanovenia jeho technickej hodnoty v danom čase.
Výsledky predmetného zisťovania by zrejme mali vplyv na výšku poistného plnenia, avšak zástupkyňa
odporcu nevedela uviesť aký. V ďalšom nerozporovala, že navrhovateľ si nechal motorové vozidlo
opraviť, a toto vstúpilo do poistenia v stave nepoškodenom. Pokiaľ išlo o úhradu sumy 1.152,26 Eur
uviedla, že v podaní z 3.5.2011 zrejme omylom uviedla nesprávny dátum jeho výplaty ako 9.6.1999, keď

k zaplateniu danej sumy došlo 25.5.1999. V ďalšom nerozporovala, že k vymoženiu súm 215,99 Eur a
842,33 Eur došlo v rámci exekúcie vedenej súdnou exekútorkou E.. K. v konaní vedenom pod sp. zn. Ex
155/2010, dňa 13.9.2010. Doklad preukazujúci poukázanie sumy vo výške 215,99 Eur navrhovateľovi
dňa 18.12.2002 k dispozícii nemala.

Na pojednávaní súdu dňa 20. júna 2011 zástupkyňa odporcu žiadala návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ si totiž pôvodne uplatňoval úroky z omeškania v zmysle ustanovenia
§ 369 Obchodného zákonníka, ktorý sa na daný prípad nevzťahuje, a až na pojednávaní súdu dňa
10.6.2011 právna zástupkyňa navrhovateľa ozrejmila, že v skutočnosti ide o úroky z omeškania
uplatnené v zmysle občianskoprávnych ustanovení. Tým, že právna zástupkyňa navrhovateľa až na

pojednávaní súdu v júni 2011 uplatnila úroky z omeškania podľa občianskeho zákonníka, uplatnila ich
oneskorene, a preto tieto sú s poukazom na § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka premlčané tri roky
spätne od pojednávania súdu.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb, ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania 3 percentá ročne.

Podľa § 10 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškania s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti
tohto nariadenia (1.5.1995) výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami
doterajších predpisov; ak však omeškania s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia
riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Medzi účastníkmi konania neboli sporné okolnosti ohľadne vzniku škodovej udalosti, výšky poistného
plnenia, súm jednotlivo vyplatených čiastok ustálených právoplatnými rozsudkami okresného a

krajského súdu; rovnako neboli medzi nimi sporné ani obdobia, v ktorých došlo k úhrade týchto
peňažných čiastok navrhovateľovi, keďže obaja účastníci zhodne uviedli, že k úhrade istiny vo výške
20.497,24 Eur pristúpil odporca dňa 2.5.1996, k úhrade istiny vo výške 1.152,26 Eur dňa 25.5.1999 a
u istiny vo výške 1.058,32 Eur (ako súčet 215,99 a 842,33 Eur) dňa 13.9.2010. Spornou okolnosťou
neboloanito,žeodporcauhradilnavrhovateľovititulomúrokovzomeškaniasumuvovýške1.861,61Eur

a 792,87 Eur (viď zápisnica z pojednávania súdu dňa 10.6.2011). Sporným však ostal dátum počiatku
omeškania odporcu s výplatou poistného plnenia, keď navrhovateľ tento deň stanovil na 1.septembra
1994 a odporca na 1. decembra 1995.

Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania počnúc od 1.9.1994 s tvrdením, že po doručení uznesenia o

ukončení trestného stíhania (zrejme mal na mysli uznesenia o prerušení trestného stíhania - pozn. súdu)
v auguste 1994, mal odporca spolu s technickým preukazom a ďalšími listinnými dôkazmi k dispozícii
všetky podklady pre ukončenie šetrenia, pričom 15 dňová lehota na výplatu poistného plnenia uplynula
práve 1.9.1994. Bolo teda na navrhovateľovi, ako nositeľovi dôkazného bremena, aby preukázal, že
k ukončeniu šetrenia poisťovňou došlo práve v auguste 1994. V tomto smere však dôkazné bremeno

neuniesol.

Za prvé, z obsahu spisu, a ani vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by policajný orgán doručoval
uznesenie o prerušení trestného stíhania z 19.8.1994 poisťovni, tak ako to uvádzala právna zástupkyňa
navrhovateľa. Na taký postup nebol ani dôvod, keďže odporca v trestnom konaní nevystupoval v

žiadnom procesnom postavení a nebol jeho účastníkom. Policajný orgán upovedomoval o výsledku
šetrenia len navrhovateľa, a to listom datovaným 19.8.1994. Bolo potom na navrhovateľovi, aby
zabezpečil odporcovi rozhodnutie o prerušení trestného stíhania, resp. aby ho o tejto skutočnosti
upovedomil. Z obsahu spisu pritom taká skutočnosť nevyplýva. Za druhé, pokiaľ navrhovateľargumentoval, že odporca mal k dispozícii aj ostatné, resp. všetky podklady na ukončenie šetrenia,
pretože mu ich odovzdal v júli 1994, tu súd udáva, že nemožno stotožňovať okamih nahlásenia poistnej
udalosti a doručenia dokladov potrebných na vykonanie šetrenia poistnej udalosti s dátumom ukončenia

šetrenia. Poisťovňa totiž na podklade skutočností oznámených poisteným a ním predložených dokladov
len začne šetrenie založené na vlastných postupoch a vnútorných inštrukciách, ktoré vykonáva v
určitom časovom období. Nemožno preto stotožňovať dátum nahlásenia poistnej udalosti a predloženia
žiadaných dokladov s dátumom ukončenia šetrenia poisťovňou.

Je teda zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ stanovil termín ukončenia šetrenia poistnej udalosti odporcom
na mesiac august roku 1994 a odvodzoval ho od ohlásenia poistnej udalosti a doručenia uznesenia o
prerušení trestného stíhania odporcovi, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal; nepreukázal teda, že
odporca ukončil šetrenie škodovej udalosti v mesiaci august 1994.

So zreteľom na túto skutočnosť ustaľoval súd dátum ukončenia šetrenia sám. Nestotožnil sa pritom s

argumentáciou odporcu, podľa ktorého rozhodným dňom kedy pristúpil k ukončeniu šetrenia škodovej
udalosti bol 15. november 1995. Z obsahu spisu a viacerých vyjadrení odporcu (č.l. 20,č.l 52, č.l. 82)
totiž vyplýva, že sám odporca venoval zvýšenú pozornosť prešetreniu škodovej udalosti a uznával
ako dátum, kedy zvláštne oddelenie kontroly pristúpilo k ukončeniu šetrenia, deň 14. jún 1995; v
tento deň odporca dokázal vyčísliť výšku poistného plnenia určenú navrhovateľovi sumou 58.300,-Sk

(1.935,21 Eur). Skutočnosť, že navrhovateľ na stretnutí dňa 3.7.1995 s danou výškou poistného plnenia
nesúhlasil, je v tomto smere irelevantná. Pokiaľ ďalej odporca uvádzal, že vzhľadom na nepravdivé
tvrdenia navrhovateľa vykonával ďalšie šetrenie dopytom od colnice a údaje od nej získal až v novembri
1995, túto okolnosť a vykonávané šetrenie súd vyhodnotil ako nadbytočné. Podľa poistných podmienok
dlhodobého poistenia motorových vozidiel (č.l. 56) tvoriacich súčasť poistnej zmluvy, predstavovalo

poistné plnenie časovú hodnotu motorového vozidla. Odporca uviedol, že od colného úradu žiadal
údaje týkajúce sa technického stavu motorového vozidla navrhovateľa potrebné na určenie technickej
hodnoty vozidla v čase jeho dovozu na územie SR. Tieto údaje, podľa mienky súdu, neboli v danej
veci však potrebné. Zamestnanec odporcu totiž vozidlo navrhovateľa pri vstupe do poistenia riadne
obhliadol a v zápise o poškodení z 15.4.1995 (č.l. 54) skonštatoval a zaznamenal, že je bez poškodení.

Je teda zrejmé, že aj prípadné poškodenia, ktoré malo vozidlo navrhovateľa pri vstupe na územie
Slovenskej republiky boli do času uzavretia poistnej zmluvy opravené, ktorú okolnosť napokon odporca
nenamietal. Odporca nevedel uviesť, aký vplyv by mali zistenia colnice vo vzťahu k hodnote motorového
vozidla, t.j. či by sa sprvu poškodené motorové vozidlo opravou zhodnotilo alebo znehodnotilo, a teda v
konečnom dôsledku nevedel konkretizovať ani závery svojho zisťovania vo vzťahu k poistnému plneniu.

Súd preto kroky odporcu vo vyššie naznačenom smere uskutočňované v období odo dňa 14. júna 1995,
pri nezistení iných relevantných úkonov, vyhodnotil ako nadbytočné. Ustálil potom dátum ukončenia
šetrenia poistnej udalosti odporcom podľa údajov zistených z obsahu spisu, na 14. júna 1995; počnúc
týmto dátumom začala odporcovi potom plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota (§ 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka) na výplatu poistného plnenia, ktorej koniec pripadol na 29.6.1995. Počnúc

nasledujúcim dňom, t.j. 30.6.1995 sa odporca mohol dostať do omeškania s úhradou sumy poistného
plnenia.

Zohľadniac túto skutočnosť súd potom priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 22% ročne
(výška diskontnej sadzby NBS ku dňu 30.6.1995 bola 11%, pri aplikácii § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z.) zo sumy 20.497,24 Eur od 30.6.1995 do 2.5.1996, vo výške 22% ročne zo sumy 1.152,26
Eur od 30.6.1995 do 25.5.1999 a vo výške 22% ročne zo sumy 1.058,32 Eur od 30.6.1995 do 13.9.2010,
čo v peňažnom vyčíslení predstavuje sumu 8.339,03 Eur. Mal pritom za to, že dátumy úhrad jednotlivých
peňažných súm neboli medzi účastníkmi sporné. Od tejto čiastky odpočítal súd úroky z omeškania
odporcom už zaplatené v celkovej výške 2.654,48 Eur (ktorá okolnosť medzi účastníkmi konania nebola

sporná), a dospel k sume 5.684,55 Eur, na ktorej zaplatenie zaviazal odporcu. Keďže navrhovateľ sa v
konaní titulom úrokov z omeškania domáhal úhrady sumy 9.498,47 Eur, vo zvyšnej časti súd jeho návrh
ako nedôvodný zamietol.

Súd dodáva, že vzhľadom na neskoršie ústne prednesy zástupkyne odporcu neprihliadal na pôvodné

tvrdenie o zaplatení sumy vo výške 215,99 Eur už dňa 18.12.2002 navrhovateľovi, ktorú skutočnosť
odporca naviac nijako nepreukázal, pričom v ďalšom priebehu konania sám nerozporoval okolnosti
ohľadne úhrady danej sumy navrhovateľovi v rámci exekúcie dňa 13.9.2010.Pokiaľ ide o námietku vznesenú zo strany odporcu v priebehu konania spočívajúcu v premlčaní
práva navrhovateľa na výplatu sumy zodpovedajúcej úrokom z omeškania z dôvodu, že až na súdnom
pojednávaní dňa 10. júna 2011 právna zástupkyňa navrhovateľa ozrejmila, resp. zmenila právnu

kvalifikáciu tohto nároku z pôvodnej aplikácie podľa Obchodného zákonníka (§ 369) na aplikáciu
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 517), túto námietku vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Navrhovateľ si už pri podaní žaloby na súd dňa 15.11.1995 uplatňoval popri (v tom čase) žalovanej
istine aj príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania, ktoré v písomnom podaní z 11.11.2010 len špecifikoval
vyčíslením konkrétnej peňažnej sumy. Táto okolnosť mala za následok, že do toho času uplatňované

príslušenstvo pôvodnej istiny sa stalo samostatne žalovateľnou istinou. Okolnosti ohľadne právnej
kvalifikácie už samostatne uplatneného nároku titulom takto uplatnených úrokov z omeškania nemôžu
mať za následok premlčanie práva na ich priznanie, keďže ich právna kvalifikácia, t.j. uplatnenie či
podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, na beh premlčacej lehoty vplyv nemá, pričom právne
posúdenie uplatneného nároku je vecou hodnotenia súdu.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd udáva, že v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej nebolo
právoplatne rozhodnuté o poplatkovej povinnosti navrhovateľa vo vzťahu k zmene žalobného petitu,
keďže navrhovateľ podal odvolanie voči uzneseniu súdu z 14.4.2011, č.k. 19C 268/1995-183, v spojení
s uznesením z 16.5.2011, č.k. 19C 268/1995-200, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok vo výške 569,50 Eur, so zreteľom na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra. Preto si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania až na čas
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.