Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010811
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010811.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Rastislava Vranku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2016
prejednal sťažnosť obvineného

L. Q.

nar. XX.XX.XXXX v A., bytom J., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava
ktorú podal proti uzneseniu G. súdu Trenčín, sp.zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 07.06.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obvineného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín podala na obvineného L. Q. obžalobu 1 Kv 60/15/3300-98
zo dňa 1.6.2016 doručenú Okresnému súdu Trenčín 2.6.2016, v ktorej mu kládla za vinu, že sa mal

dopustiť trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa §§ 9 ods. 2, 219 ods. 1,2 písm. b/,f/ Tr. zák.
účinného do 30.6.1998 na tom skutkovom základe, že
obvinený L. Q. spoločne s L. R. (u ktorého bolo dňa 15.02.2016 prokurátorom zrušené uznesenie
o vznesení obvinenia) v nočných hodinách z 10.10.1996 na 11.10.1996 prišli taxíkom z Trenčína k
rodinnému domu v P. A., časť A. číslo XXXX, v ktorom býval poškodený U. Q., nar. XX.XX.XXXX s
úmyslom tam odcudziť nájdené finančné prostriedky, spoločne vylištovali sklenenú výplň vchodových

dverí vedúcich do rodinného domu, následne cez vylištované dvere vošli do domu a začali prehľadávať
izbu, v ktorej spal poškodený U. Q. za účelom nájdenia finančných prostriedkov a keď sa poškodený
zobudil a začal kričať, najprv obvinený L. Q. a potom spoločne s L. R. ho fyzicky napadli tak, že
ho opakovane udierali prinesenou bejzbalovou palicou, najmä do hlavy, tváre a ostatných častí tela,
následne mu ležiacemu na zemi ruky v oblasti zápästí a nohy nad členkami zviazali lepiacou páskou a
zabránili mu tak možnej sebaobrane, opakovane prehľadali izby za účelom nájdenia peňazí a keď žiadne

peniaze nenašli z domu odišli pešo do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ autobusom do Trenčína,
poškodenýutrpelvdôsledkuútokuviacnásobnétržnozmliaždenéporaneniaskeletulebky,tváre,štruktúr
hlavy a mozgu, ktoré viedli k rozvoju úrazového opuchu mozgu, krvácaniu pod mäkké blany mozgové,
zviazaním poškodeného a jeho znehybnením vytvorili vynútenú pasívnu polohu poškodeného, ktorá
priamonegatívnevplývalanamožnostivykonávaniadýchacíchpohybovhrudníkapridýchaní,poranenia
poškodeného mu spôsobili intenzívnu bolesť, poruchu vedomia i zhoršené dýchanie a tak v dôsledku

kombinácie opuchu mozgu a dusenia sa došlo k smrti poškodeného v nočných hodinách až včasných
raňajších hodinách zo dňa 10.10.1996 na 11.10.1996.
V súvislosti s týmto trestným stíhaním bol obvinený L. Q. už v prípravnom konaní uznesením Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 0Tp/12/2016 zo dňa 21.1.2016 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/,b/ Tr.
por. vzatý do väzby, ktorá započala 18.1.2016 o 06.10 hod.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo po podaní obžaloby rozhodnuté podľa § 79 ods. 3 Tr. por. tak, že

sa žiadosť obvineného L. Q. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta, pretože dôvody väzby podľa §71 ods. 1 písm. a/,b/ Tr. por. naďalej trvajú. Súd nenahradil väzbu obvineného podľa § 80 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. dohľadom probačného a mediačného úradníka (I.).
Ďalej bolo uznesením súdu prvého stupňa podľa § 238 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 79 ods. 2 Tr.

por. rozhodnuté tak, že sa obvinený L. Q. ponecháva vo väzbe, pretože dôvody väzby podľa § 71 ods.
1 písm. a/,b/ Tr. por. naďalej trvajú. Súd nenahradil väzbu obvineného podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
dohľadom probačného a mediačného úradníka (II.).
Uznesenie súdu prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo v zákonnej lehote napadnuté
sťažnosťou obvineného, ktorú zahlásil do zápisnice o neverejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení

uznesenia. Následne obvinený sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca
v úvode poukázal, že hrozba vysokým trestom nemôže byť jediným dôvodom väzby. Ďalej obhajca
namietal vieryhodnosť (slovami klame a zavádza) korunného svedka ml. L. R. s poukazom aj na obsah
výpovedesvedkaT.B.(vráteniebejzbalovejpalice,ktoudieralpoškodenéhoviac).M.vtrestnomspisesa
nenachádzazápisnicazvýpovedesvedkaR.zroku1996,kdebyvypovedalotom,žebolsobvinenýmQ.
včasečinuvbareC.nadiskotéke.Obhajcanapokonpoukázalnato,žeobvinenýmátrvalýpobytusvojej

matky, pričom býva inde s priateľkou a tromi deťmi, pričom týmto nič neporušuje. Trestný spis je pritom
už uzavretý, bola podaná obžaloba a obhajca nevidí žiadny dôvod, že by mal obvinený ovplyvňovať
svedkov. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a obvineného prepustiť z väzby na slobodu,
pretože sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.
Úvodom k samotným dôvodom rozhodnutia senátu nadriadeného súdu je potrebné uviesť, že v
prevažnej miere sú jednotlivé dôvody sťažnosti obvineného prakticky totožné s dôvodmi sťažnosti
obvineného, o ktorých Krajský súd v Trenčíne rozhodoval pod sp.zn. 3 Tpo 38/2016 zo dňa 7. marca

2016 (zamietnutie žiadosti obvineného o prepustenie z väzby).
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď rozhodovanie o ďalšej žiadosti obvineného o
prepustenie z väzby na slobodu „spojil“ s rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby v konaní pred súdom
po podaní obžaloby. Pred svojim rozhodnutím súd prvého stupňa obvineného na neverejnom zasadnutí
vypočul aj v prítomnosti jeho obhajcu ako k dôvodnosti trestného stíhania tak aj k dôvodom, pre ktoré

je vo väzbe. Obvinený teda mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k rozhodujúcim okolnostiam, ktoré sú
významné pre rozhodovanie súdu o ďalšom trvaní jeho väzby.
O ponechaní obvineného vo väzbe (výrok v bode II.) pritom rozhodol súd prvého stupňa v lehote, ktorá
umožnila Krajskému súdu v Trenčíne právoplatne rozhodnúť o väzbe v lehote, ktorá by bola základnou
lehotou väzby v prípravnom konaní (§ 238 ods. 3 Tr. por.).

Vzhľadom k tomu, že obidva výroky napadnutého uznesenia (zamietnutie žiadosti obvineného o
prepustenie z väzby na slobodu, ponechanie obvineného vo väzbe aj po podaní obžaloby) sa týkajú
toho istého zaisťovacieho inštitútu a tej istej obvinenej osoby (výroky sa prakticky líšia len lehotami
na podanie sťažnosti), senát nadriadeného súdu sa spoločne vyjadril k vytýkaným chybám v sťažnosti
obhajcu, pretože tieto sa dotýkajú spoločne obidvoch týchto výrokov.

Pokiaľ obhajca namietal dôvodnosť trestného stíhania obvineného L. Q. (§ 71 ods. 1 Tr. por.), k
tomuto jednak zaujali senáty Krajského súdu Trenčín podrobné stanovisko vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach (sp.zn. 23 Tpo 15/2016, 23 Tpo 26/2016, 3 Tpo 38/2016). K tomu je potrebné uviesť,
že v ďalšom konaní sa dôkazná situácia v prospech obvineného zatiaľ významne nezmenila. Vyplýva
to napokon aj z toho, že po vznesenom obvinení vyšetrovateľom aj ďalší orgán činný v trestnom

konaní - prokurátorka, podaním obžaloby prezentovala týmto svojim rozhodnutím názor, že výsledky
vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Pokiaľ ide o namietanie vieryhodnosti svedka v čase činu ml. L. R. (pôvodne spoluobvinený - zastavené
trestné stíhanie pre premlčanie) k tomu je potrebné uviesť, že tento o hlavných okolnostiach rovnako
vypovedal v postavení podozrivého, obvineného tak aj svedka. O tom, že tento svedok mal pôvodne

vypovedať aj v roku 1996 vyplýva pritom nielen z jeho tvrdenia ale aj z výpovede svedka T. B., ktorému o
tejto výpovedi hovoril ešte v roku 1996. Z vyhodnotenia pôvodného spisu vyšetrovateľom pritom vyplýva,
že zistil v pôvodnom vyšetrovacom spise určité „nezrovnalosti“, týkajúce sa aj neexistencie niektorých
písomností (č.l. 19-21).
Pokiaľ ide o možné nezrovnalosti vo výpovediach svedka R. ohľadne bitia obete a naloženia s

bejzbalovou palicou po čine, bude až vecou súdu konajúceho vo veci samej, aby tieto rozpory vyhodnotil
a dal im význam z hľadiska zistenia skutkového stavu. V tomto štádiu trestného konania (rozhodovanie
o väzbe) však senát krajského súdu uvádza, že svedok R. vždy vypovedal aj o svojom bití obete nieleno bití obvineným L. Q.. Okolnosť týkajúca sa „naloženia“ s bejzbalovou palicou po čine môže pritom ísť
aj na vrub odstupu času výpovede takmer 20 rokov po čine.
K namietaným dôvodom tzv. útekovej väzby (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a tzv. kolúznej väzby (§ 71

ods. 1 písm. b/ Tr. por.) senát nadriadeného súdu opakovane pripomína, že pri trestnom stíhaní pre
trestný čin, za ktorý môže súd uložiť až absolutný trest odňatia slobody (trest odňatia slobody doživotie)
je aj pravdepodobnosť úteku obvineného (skrývania sa) alebo marenia vyšetrovania ďaleko vyššia než u
menej závažných trestných činov. Preto aj „menšie“ náznaky svedčiace pre vyššieuvedené dva dôvody
väzby napĺňajú jej zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 Tr. por.). V tomto prípade je to aj otázka „skutočného“

miesta pobytu obvineného a zatiaľ nespochybniteľné pôvodné navádzanie svedka R. na „aliby“.
Je síce možné prisvedčiť názoru obhajcu, že „spis je uzavretý“ presnejšie podaním obžaloby sa skončilo
prípravné konanie. Na druhej strane rozhodujúce budú výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní
(kontradiktórnosť konania pred súdom) a preto samotná táto obhajcom uvádzaná okolnosť neznamená
„zánik“ dôvodu tzv. kolúznej väzby.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
2) Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo podať kedykoľvek žiadosť o prepustenie z väzby. O
takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť obvineného o prepustenie na slobodu

zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní.