Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Slebodník
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/525/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211964
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814211964.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci AB 1 B.V., so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47
234 679, proti žalovanému K. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. XX o zaplatenie 694,45 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 6C 129/2015-54
z 3.3.2015
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
481,04 Eur s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 481,04 Eur od 18. 07. 2013 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 17,92 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a vo výške
55,03 Eur z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 694,45 Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 81,51 Eur a úroku z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 694,45 Eur od 03.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Dňa 19.11.2014 bolo žalovanému právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147,921 22 Piešťany, oznámené postúpenie pohľadávky v súlade
s ustanovením § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník na žalobcu, na základe zmluvy zo
dňa 12.09.2012, lebo so žalovaným uzavrel dňa 26.09.2012 Úverovú zmluvu č. 4209126876 (ďalej len
„zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške
578,00 Eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému.
Súd vychádzal z toho, že ust. §§ 52, 53, 54 OZ, §§ 1, 9 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch stanovujú zákonné podmienky revolvingu a dospel k záveru, že Úverová zmluva zo dňa
26.09.2012 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených
zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Súd zistil, že Úverová zmluva zo
dňa 26.09.2012 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 35,50 Eur a je tam uvedený počet
splátok 24 s termínom splatnosti prvej splátky, dňa 26.10.2012 a nasledujúcich splátok vždy 14. deňv kalendárnom mesiaci, pričom bolo určené, že poplatok za vedenie účtu vo výške 0,00 Eur, avšak
z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška
splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je
možné zistiť jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená splátka poistenia úveru. V Úverových zmluvných
podmienkach, v § 1 Hlavy 5 Podmienky splácania úveru, je uvedené, že v jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada
za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v Úverovej zmluve nevyplýva inak. Z uvedeného nevyplýva
výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani
vypočítať. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Úverových zmluvných podmienkach je neurčité a
nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal
vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.
Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to
má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie §
11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2,okreminýchajpísm.k),atovýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto vzhľadom na konkrétne chýbajúce
údaje v úverovej zmluve, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal,
súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak
poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 578,00
Eur a žalovaný uhradil žalobcovi spolu sumu 106,50 Eur, súd priznal žalobcovi len plnenie, ktoré
žalobca poskytol žalovanému, vrátane poistného zahrnutého v splátkach predpísaných žalobcom do
času zosplatnenia, celkom vo výške 9,54 €, znížené o uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje
481,04 €, a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Pri
úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že uplatnené úroky vo výške 8,50 % ročne nepresahujú
zákonom dovolený úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol v zmysle ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splatením celého úveru dňa 18.07.2013, nakoľko z výzvy k splateniu celého úveru zo
dňa 28.06.2013 vyplýva, že splatnosť celého dlhu nastáva 15. dňom od jej odoslania, teda v zmysle
priloženého poštového podacieho hárku od 17.07.2013.
Žalobca bol v konaní úspešný na 69,27 % v pomere k celku a žalovaný na 30,73 % v pomere k celku, z
čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, žalobca má právo na pomernú
náhradu trov konania vo výške 38,54 % celkových trov konania. Celkové trovy konania činia 46,50
Eur za súdny poplatok, z ktorých 38,54 % predstavuje 17,92 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu
vo výške 142,78 Eur, z ktorých 38,54 % predstavuje 55,03 Eur k náhrade ktorej sumy bol žalovaný
zaviazaný z titulu pomernej náhrady trov konania žalobcovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
V podanom odvolaní (žalovaný bol ešte zastúpený JUDr. Csákóom podľa plnej moci -poznámka
odvolacieho súdu) žiadal vo vyhovujúcej časti zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť, alebo zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní polemizoval, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, lebo
on neobdŕžal žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany jeho veriteľa na terajšiu žalobkyňu,
neprevzal žiadnu zásielku (možno to bol jeho otec). Nevie platiť za povinnosť, ku ktorej bol zaviazaný,
pretože také poistenie nie je v záujme žiadneho klienta peňažného ústavu, len vo vlastnom záujme
veriteľa. Z tohto uhla pohľadu z opatrnosti žiada, aby bolo skúmané, či žalobkyni pri plnení právnemu
predchodcovi príslušná poisťovňa naozaj nezaplatila za neho poskytnutý mu úver, žalobkyňa sa mohla
bezdôvodne obohatiť z dôvodu prípadného duplicitného plnenia jednak zo strany poisťovne, ako aj z
jehostrany,čobyodporovalodobrýmmravom.Namietalajto,čibolaplatneuzavretázmluvaopostúpení
pohľadávky (z prílohy označenej ako „Obchodní komora Nizozemí, Výpis z Obchodního rejstříku plynie
totiž, že za žalobkyňu je oprávnený konať „ředitel“ spolu s ďalším členom „představenstva“), nie je
zrejmé, či podpísali dvaja čo mali na to splnomocnenie, teda ani člen predstavenstva žalobkyne. Zmluva
o úvere by mala byť čiastočne neplatná, ale ide o absolútne neplatný právny úkon, navrhol splatiť svoj
úver po 5 € mesačných splátkach. On by sa mohol dopustiť aj trestného činu zanedbania povinnej výživypodľa § 208 Tr. zák., na živobytie im zostáva 30 €, žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, lebo sú k
tomu splnené všetky zákonom predpokladané podmienky. Uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho
konania v sume 91,50 €.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa zastúpená Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vo výške
95,71 €.
Odvolateľ ani nepopísal odvolacie dôvody, a preto konajúcemu súdu dali do pozornosti konštantný názor
publikovaný v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR pod označením (R 119/2003)
- Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálna otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. S
ohľadom na uvedené, zastávame právny názor, že v touto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia
ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu
úkonu„Oznámeniuopostúpenípohľadávkypostupcom"abremenodôkazuuniesolpriloženímlistinného
dôkazu - „Poštový podací hárok", ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení
pohľadávky" bolo zaslané na adresu, a teda žalobca v predmetnom spore odvodzuje svoju aktívnu
vecnúlegitimáciu ako hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi nim uplatňované
právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať v
zmysle ustanovení § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v nasledovnom
znení: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámi' dlžníkovi. Dokiaľ'
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Okrem iného bolo oznámené dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, lebo súčasťou žalobného
návrhu je listinný dôkaz - plnomocenstvo. Súčasťou žalobného návrhu je listinný dôkaz - Plnomocenstvo
udelené Spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej ako aj „Postupca“ alebo „Splnomocnite“) pre
Advokátsku kanceláriu GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.", ktorá v mene práv neho predchodcu veriteľa t.j.
v mene postupe u oznámila v súlade s § 526 ods. 2 v spojitosti § 22 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky
dlžníkovi. K vyjadreniu žalovaného o „nedoručení oznámení o postúpení (ďalej ako oznámenia)“ ,
citujeme : Nevylučujeme, že žalobkyňa mohla na ich adresu odoslal' nejakú zásielku, mne ale takáto
zásielka doručená nebola. Predpokladám, že ak sa naozaj takáto listina odoslala na moju adresu a
pokiaľ si ju niekto prevzal, určite som to nebol ja; zrejme to bol môj otec, s ktorým mám narušené vzťahy
a ktorý sa vola rovnako oko ja a býva na tej istej adrese, ako ona.
V ďalšej časti vyjadrenia poukázala žalobkyňa o dojednaní úverovej zmluvy. Poistenie ako právny úkon
bolo dojednané v Úverovej zmluve nasledujúce : „64. BALÍČEK PLUS. Klient označením balíčka PLUS
súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre
prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu (poistná udalosť). Úhrada za poistenie PLUS 1,06 €
(3,07 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Klient (poistený) podpisom ÚZ vyhlasuje
že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č.: 19100026/2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou
Home Credii Slovakia, a.s. (ďalej iba poistník) a Českou pojisťovňou ZDRAVÍ, a.s., so sídlom Litevská
1174/8, 100 05 Praha 10, Česká republika, IČ: 49240749 (ďalej iba poistiteľ), so znením Zvláštnych
poistnýchpodmienokpre,skupinovépoisteniepravidelnýchvýdavkovzospotrebiteľských,hotovostných
a revolvingových úverov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Doplnila, že poistná zmluva
je dvojstranným právnym úkonom, rozsah plnenia poistiteľa teda je závislý od dohody a poistiteľ musí
plniť až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená, poistník je povinný platiť poistné,
a zo samej podstaty poistného vyplýva jeho neekvivalentnosť a podmienená návratnosť, a preto je
neopodstatnené tvrdenie žalovaného, že nie je v jeho záujme platiť poistné, pretože ide o účelové
tvrdenie a nemá to oporu v samotnej esenciálnej definícii poistenia ako takého.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s.
p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu
stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.
Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.Podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1.
Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zruší (o. i.), len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom [písm. f)], rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát [písm. g)] a súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav [písm. h)].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo muneumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Odvolací súd považuje odvolanie za neopodstatnené, postúpenie pohľadávky ako odvolacia námietka
bola vysvetlená presvedčivo vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa.
Výrok o trovách odvolacieho súdu sa odôvodňuje ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo úspešná
žalobkyňa aj keď si uplatnila trovy odvolacieho konania, neboli jej priznané, lebo nie sú účelné podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo vzťahu k § 142 ods. 1 O.s.p., lebo aj bez vyjadrenia k odvolaniu by musel
odvolací súd rozhodnúť v odvolacom konaní v riešenej veci.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.