Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202986
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114202986.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Ľ.H.
XX, zast. JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou v Prešove, Plzenská 2, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/35/2014-70 zo dňa
09.12.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zrušení rozhodcovského rozsudku a o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.

Odmieta odvolanie proti výroku o vylúčení konania vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským
arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56,
Bratislava pod sp.zn. 98/10/2013 zo dňa 20.11.2013 z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/,
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v plnom znení.

Zároveň odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku na čas do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

Konanie vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok vylúčil na samostatné konanie.

Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konaní vo veci samej.

Uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku, odloženia jeho vykonateľnosti a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tvrdil, že
predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný napriek neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá len
na oko bola individuálne dojednaná a poskytovala len zdanlivú „možnosť“ voľby spotrebiteľa medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom pri možnosti výberu len jedného z dvoch vopred určených
rozhodcovských súdov, s vopred pripravenom znení, čo predstavuje nekalú zmluvnú podmienku. So
žalovaným dňa 15.10.2012 uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej

mu bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 360,- Eur. Ročná úroková sadzba za úver 360,- Eur, za
ktorý by mal zaplatiť 810,18 Eur, je vo výške 70,02 %.

Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu. Podľa neho rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatný
úkon na osobitnej listine, a individuálne mohla zaniknúť aj jednostranným úkonom žalobcu.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 17, § 40, § 41 zákona č. 244/2002
Z.z., § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a poukazujúc na čl. 6 bodu 1 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.2014 skúmal všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Uviedol, že
základným kritériom posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53
ods. 1 OZ to, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné
podmienky upravené v ust. § 53 ods. 4 OZ. Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané alebo nie. Tvrdil, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté
v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami, sa nepovažujú
podmienky ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi
oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v
postavení, že mal na výber len, či predložený návrh zmluvy podpíše alebo odmietne. Mohlo by sa javiť,
že v prípade, že sa spotrebiteľovi popri Všeobecných obchodných podmienkach predloží rozhodcovská
doložka uvedená na samostatnej listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nemalo by sa jednať o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade bol súd prvého stupňa toho názoru, že aj samostatnú
rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o RU, je potrebné
posudzovať podľa ust. § 53 ods. 1 OZ . Pokiaľ by uvedenú zmluvu vrátane rozhodcovskej zmluvy
pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil žalobcu a nedal by mu podpísať len
vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné takúto rozhodcovskú zmluvu považovať
za individuálne dojednanú a platnú. V tomto prípade sa nejednalo o individuálne dojednanie, pretože
tak, ako to vyplynulo z výpovede žalovaného (správne žalobcu), tento pri podpise Zmluvy o RÚ nebol
riadne informovaný ani o základných údajoch vyplývajúcich zo zmluvy o RÚ (o limite úveru, o počte
a výške splátok), čo potvrdila aj svedkyňa, aj keď jeho manželka, ktorej hodnovernosť však ničím
nebola spochybnená. V obdobných veciach zhodne spotrebiteľmi bolo uvádzané, že podpisovanie tlačív
sa vykonáva v pobočkách žalovaného unáhlene, bez možnosti poskytnutia dostačeného časového
priestoru a vôbec bez možnosti požiadať o dovysvetlenie jednotlivých ustanovení, či obsahu jednotlivých
tlačív.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že rozhodcovská zmluva žalobcovi bola pri podpise zmluvy
o RU daná len na podpis, bez ďalšieho oboznamovania. Žalobca za daného stavu nevedel posúdiť
svoje možnosti, ovplyvniť obsah takej zmluvy, keďže takú zmluvu, podľa jeho výpovede, predtým nikdy
nepodpisoval. To bol zrejme aj dôvod, prečo nereagoval po podpise zmluvy a neodstúpil následne od
rozhodcovskej zmluvy, pretože nepochybne nerozumel, k čomu ho zmluva zaväzuje a nechápal význam,
ani dôsledky podpísania predformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Následky si uvedomil až po vydaní
rozhodcovského rozsudku.

Poukázal na to, že súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 27.06.2000, č.k. C-240/98 až C-244/98 upriamil
pozornosť na systém ochrany spotrebiteľa podľa Smernice 93/13, kde vychádzal z toho, že spotrebiteľ
sa nachádza v nerovnom postavení voči poskytovateľovi služby, čo sa dotýka jeho vyjednávacej sily,
úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené predávajúcim
alebo poskytovateľom bez toho, že by mohol ovplyvniť ich obsah.

Konštatoval, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve alternatívny
spôsob riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam takejto
rozhodcovskej doložky, alebo zmluvy, a čo to pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej
zahrnutý alternatívny spôsob nemohli uviesť do omylu. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že znenie
rozhodcovskej zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva mu bola daná na podpísanie. Pokiaľ bol
v Rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o RÚ s možnosťou
obrátiť sa na Rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide o formálne upravený mechanizmus riešenia
sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Formalizmus je zrejmý z toho, že
pokiaľ veriteľ( žalovaný) uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, žalobca, bol tak povinný podriadiť
sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka,

ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v spotrebiteľskej zmluve.

Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností z takejto
doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Podľa názoru prvostupňového súdu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 , C-244/98 ), prejavujúca sa aj v tom, že miesto
bydliska žalobcu od miesta konania rozhodcovského súdu by bolo v prípade, že si žalobca vyberie
Rozhodcovský súd v Bratislave značné (asi 360 km). Výber Rozhodcovského súdu bol ponechaný na
osobu podávajúcu žalobu. Je to ďalšia nevýhoda, ktorá sťažuje prístup spotrebiteľa k súdu .

Súd dodal, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Vedľa požadovanej
písomnej formy sa na rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, vzťahujú všetky požiadavky
kladené na právne úkony všeobecne a zmluvy zvlášť, preto je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská
zmluva formulovaná, okrem iných náležitostí, určite a zrozumiteľne v súlade s ust. § 37 Občianskeho
zákonníka. To znamená, aby spĺňala všetky náležitosti perfektnosti právneho úkonu stanoveného v tomto
zákone. Právny úkon je určitý, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a neurčitý je pokiaľ nemožno
presne zistiť čoho sa prejavená vôľa týka.

V danom prípade, úprava vyplývajúca z bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje možnosť riešenia
sporov vzniknutých v súvislosti s konkrétnou uzavretou zmluvou o RÚ, ktorá bola identifikovaná ako
zmluva číselne zhodná s číslom Rozhodcovskej zmluvy. Z toho možno vyvodiť určitosť úkonu v tom
zmysle, že riešenie sa týkalo vzniknutých sporov z tejto konkrétnej zmluvy. Otázny je však prejav
vôle žalovaného (má byť žalobcu), ktorý nebol pred podpisom zmluvy oboznámený s jej obsahom a
dôsledkami, a teda sa nerozhodoval pri podpise so znalosťou veci a mohol byť tým uvedený aj do omylu.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú dané dôvody pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., pretože
existencia neplatnej rozhodcovskej zmluvy odôvodňujú záver, že pri rozhodovaní boli porušené
všeobecné záväzné predpisy o ochrane práv spotrebiteľa, z toho dôvodu je zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Žalobca súčasne požiadal v zmysle ust. § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., aby súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s poukazom na možnú ujmu a hroziacu škodu na jeho právach,
keďže rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom. Preto súd akceptujúc uvedený
dôvod, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
vo veci.

Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvádzaných v žalobnom návrhu, súd uvedený
návrh vylúčil na samostatné konanie, z dôvodu hospodárnosti, naviac namietanie ich neprijateľnosti
môže byť predmetom v konaní o uplatnení nárokov zo stany žalovaného v tejto právnej veci teda veriteľa
proti dlžníkovi - žalobcovi v rámci jeho obrany.

Výrok, ktorým vyslovil, že o trovách konania rozhodne vo veci samej odôvodňoval poukazujúc na právne
závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/191/2013-104 zo dňa 28.10.2013 s tým, že
o trovách konania rozhodne v konaní, ktoré bude pokračovať o žalobe rozhodcovského konania, až
ktorým rozhodnutím sa konanie vo veci skončí.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný.

Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konaní vo
veci samej. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie
veci. Poukázal na to, že vo veci podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Predmetom tohto súdneho konania bol prieskum
rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom, a nie pohľadávka žalovanej uplatnená v rozhodcovskom
konaní, kedy by sa posudzovala otázka platnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Meritórny rozsudok,
ktorým sa zrušuje rozhodcovský rozsudok je právnou skutočnosťou a súd nemôže pokračovať v konaní

o zrušení rozhodcovského rozsudku, ale pokračuje v konaní už začatom na rozhodcovskom súde. Preto
nárok na náhradu trov konania sa má posudzovať samostatne a nie až v spore o nároku začatom
pred rozhodcovským súdom. Žalobca bol vo veci samej, t.j. o zrušenie rozhodcovského rozsudku
pred všeobecným súdom úspešný, preto jeho nárok na náhradu trov tohto súdneho konania nemožno
podmieňovať aj jeho úspechom v súdnom konaní o nároku z úverovej zmluvy. Nároky účastníkov na
náhradu trov konania vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a vo veci nároku z úverovej zmluvy
nemožno navzájom podmieňovať ani kumulovať, tieto nároky sú samostatné a navzájom nezávislé.
Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 233,24 Eur a rovnako si uplatnil aj trovy odvolacieho
konania vo výške 72,92 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu v zákonom stanovej lehote podal odvolanie
žalovaný. Poukazujúc na ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný preto
mohol nepristúpiť na jej uzavretie, resp. jednostranne dosiahnuť jej zánik bez vplyvu na zmluvu o
revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a
nemôže byť neprijateľnou podmienkou.

Súdu vytýkal, že vychádzal s ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy
by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Súd sa nezaoberal obsahom uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Iba prípadný obsah môže spôsobiť značnú nerovnováhu zmluvného vzťahu v
neprospech spotrebiteľa, nie samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá. Rovnako
uviedol, že aj spotrebiteľ má povinnosť s primeranou mierou obozretnosti konať vo vzťahu k vlastným
právam a záväzkom s poukazom na vec C-453/2010. Tvrdil, že žalobca sa rozhodol rozhodcovskú
zmluvu uzavrieť, hoci z nej vyplýva, že nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Neznamená to,
že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje svoje postavenie a pod. Vyslovil pochybnosť, že ako môže
bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť pri
dodržaní ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Žalobca
vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy.
Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti, nie povinnosti zmluvu uzavrieť
bez následkov ohľadom vzniku úverovej zmluvy, o dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a
o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Rovnako bolo možné od nej v lehote 14 dní
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.

V ďalšom namietal aj proces dokazovania, keďže bola vypočutá manželka žalobcu. Proces dokazovania
je založený na arbitrárnych tvrdeniach žalobcu. Rovnako ani argumentácia údajnej vzdialenosti
rozhodcovského súdu nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Miesto rozhodcovského
konania je objektívne dosažiteľné. Namietal aj tvrdenie, že žalobca nebol pred podpisom zmluvy
oboznámený ani so základnými údajmi vyplývajúcimi zo zmluvy o revolvingovom úvere. Ak súd pripustil
predloženie listiny - predzmluvného formulára, preukazuje to nedostatky a vady v postupe súdu a jeho
rozhodnutí.

Tiež poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov ohľadom rozhodcovskej zmluvy, a to na uznesenia
Krajských súdov v Žiline, Nitre, Banskej Bystrici, rozsudok Okresného súdu Zvolen a uznesenia
Okresného súdu Rimavská Sobota. Uviedol, že skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane
je potrebné hodnotiť objektívne, t.j. pri zachovaní zásady „pacta sunt servanda“ (poznámka odvolacieho
súdu „dohovory sa majú dodržiadať“). Samotné rozhodcovské konanie umožňuje spotrebiteľovi
poskytnutie minimálne rovnakých a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti
uplatnenia práva, ako je tomu pri konaní pred súdom. Spotrebiteľ môže žiadať o vykonanie ústneho
pojednávania vo veci, alebo jeho vykonanie v mieste svojho bydliska, alebo pred všeobecným súdom.
Aj rozhodca v rozhodcovskom konaní musí aplikovať normy spotrebiteľského práva. Je daná možnosť
podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a má možnosť v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o
rozhodcovskom konaní o oveľa väčší rozsah námietok, ako napr. odvolanie alebo dovolanie. Predmetom
rozhodcovského konania boli peňažné nároky titulom nesplnenia záväzkov zo zmluvy o revolvingovom
úvere. Išlo o majetkový spor, ktorý bolo možné uzavrieť aj súdnym zmierom. Nešlo pritom o prípad, ktorý
je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní.

Odvolateľ ďalej tvrdil, že veci zo spotrebiteľských zmlúv sú plne spôsobilé byť predmetom
rozhodcovského konania rovnako ako z iných zmlúv, čo potvrdzuje aj posledná aktuálna novela
spotrebiteľského práva - zákona č. 335/2014 Z.z. Závery súdu o sťažení prístupu dlžníka ako spotrebiteľa
k spravodlivosti nie sú dôvodné a na mieste.

Odvolanie bolo odôvodnené podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/
O.s.p. Žalovaný preto navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť a
zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 87,51 Eur.

Účastníci sa k odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a internete 12.04.2016. Zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
odvolanie žalovaného v časti je nedôvodné a v časti nie je prípustné.

Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného, ktorým napádal zrušenie rozhodcovského rozsudku
a odklad jeho vykonateľnosti uvádza, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci v uvedenom rozsahu aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§
40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku
(§ 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa riadil vyššie uvedeným a z jeho závermi sa stotožňuje
aj odvolací súd, a to s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. Len na zdôvodnenie správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom odvolací súd konštatuje:

Účastníci konania uzavreli dňa 17.10.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 360,- Eur. K uvedenej úverovej zmluve bola podpísaná
aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 17.10.2012, ktorá je predformulovaná na tlačive
žalovaného, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola
vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, čo je aj prípad typových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa prekladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich
vyžiadali spotrebitelia.

Ak si spotrebiteľ želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal jej osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp.zn. 6M Cdo/9/2012).

Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere za situácie, keď nebolo preukázané, aby bola individuálne dojednaná, nemôže byť
vyhodnotené inak, ako to zrealizoval súd prvého stupňa.

Poukazujúc na povahu spotrebiteľských právnych vzťahov ani prípadný princíp „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z uvedeného

preto podrobná znalosť právnych predpisov zo strany spotrebiteľa nie je reálne možná. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Iba jeho tvrdenie
o individuálnej dohode ohľadom rozhodcovskej zmluvy bez náležitého preukázania uvedeného len
s poukazom na to, že ide o samostatnú listinu neobstojí. Ani prípadná možnosť odstúpenia od
uvedenej dohody nie je v predmetnom spore právne relevantná. Odstúpiť totiž je možné iba od platne
uzavretej dohody. Z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaný navrhol vykonanie dôkazu na preukázanie
jeho tvrdenia o individuálnej dohode ohľadom rozhodcovskej zmluvy. Je preto nie na mieste jeho
odvolacia námietka o nesprávnom postupe súdu prvého stupňa, keď vypočul v konaní manželku žalobcu
ako svedkyňu. Navrhnutie vypočutia svedkyne bolo realizované žalobcom. Vykonanie uvedeného
dôkazného prostriedku preto nie je možné hodnotiť ako nesprávny proces dokazovania.

Odvolací súd uvádza, že žalovaný ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že žalobca bol riadne poučený o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva nebola
žalobcom individuálne dojednaná.

Súd prvého stupňa preto z vykonaného dokazovania náležite a správne posúdil, že v danom
prípade z dôvodu existencie neplatnej rozhodcovskej zmluvy boli dané zákonné dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

Rovnako správne súdom prvého stupňa bola vyhodnotená požiadavka na odloženie vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej v zmysle ust. § 40 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení
rozhodcovského rozsudku a odklade jeho vykonateľnosti ako vecne správny postupom podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm.
a/ O.s.p.).

Odvolací súd v zmysle citovanej právnej úpravy preto odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd
prvého stupňa konanie vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok vylúčil na samostatné
konanie, odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie
nie je prípustné.

Vo vzťahu k výroku o trovách konania, o čom súd prvého stupňa vyslovil, že o nich rozhodne v konaní
vo veci samej, odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Súd prvého stupňa vo vzťahu k trovám konania nepostupoval v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa - žalobcu, že súd prvého stupňa
mohol a mal o trovách konania rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok a odložil
jeho vykonateľnosť. Ak súd prvého stupňa uvedený výrok odôvodnil právnym názorom vyjadreným v
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/191/2013-104 zo dňa 28.10.2013 je potrebné uviesť,
že uvedený právny názor bol prekonaný následnou judikatúrou v obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že
o trovách konania rozhodne v konaní vo veci samej zrušil, a v uvedenom rozsahu vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.