Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614213861.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, advokátska kancelária
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XXXX/
XX, XXX XX A., vedenej pod sp. zn. EX/25297/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
ExekútorskýúradZáhradnícka60,82108Bratislava,prevymoženie1306,49eurspríslušenstvomatrov

exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. k. 17Er/777/2014-18,
zo dňa 29. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., pod sp. zn. EX/25297/14, zastavil.

Dôvody zastavenia exekučného konania spočívajú v tom, že oprávnený opakovane žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade totožného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
9467/07 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. dňa 03.01.2008, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená proti totožnému povinnému
pod sp. zn. 12Er/465/2008 právoplatne zastavená z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok je

nulitný právny akt. Prejednaniu exekučnej veci bráni prekážka právoplatne rozhodnutej exekučnej veci
v zmysle ust. § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňuje aj v exekučnom konaní (§ 251 ods. 4 O. s. p.).

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Namietal, že procesný postup exekučného súdu nebol správny, pretože v danej fáze exekučného
konania, mal exekučný súd posúdiť a rozhodovať výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia
pre exekútora, a s výsledkom, alebo vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo návrh na vydanie
povereniazamietnuť.Predmetnérozhodnutiesúdu,vočiktorémuExekučnýporiadokpripúšťaodvolanie,
malo byť riadne odôvodnené. Podľa názoru oprávneného exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia
vôbecnerozhodol,alebezzákonnéhozmocneniarozhodoluznesenímozastaveníexekučnéhokonania.

Oprávnený na podporu svojho názoru poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/12 zo dňa
23.01.2013, v ktorom NS vytýka súdom nižších stupňov, že neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v
procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. Tým odňali účastníkovi
konania možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania,
do ktorého sa konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho exekútora.V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3 a § 104 ods.
1 prvá veta a § 103 O. s. p. , pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v

spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné
konanienemávosvojompredmete„vec“,oktorejbysamohloprávoplatnerozhodnúť.Exekučnékonanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci.

Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. .

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

Súd I. stupňa v prejednávanej veci správne rozhodol, že predchádzajúce právoplatné rozhodnutie
predstavuje pre terajšie konanie prekážku „veci“ právoplatne rozhodnutej. Okresný súd sa prednostne
zaoberal procesnými podmienkami konania, o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré
vyčerpávajúcim spôsobom a v súlade s ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O. s. p. uvádza

skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil
a ako vec skutkovo a právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v
odôvodnení okresný súd.

Okresný súd správne vychádzal z ust. § 251 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia
a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. ) sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

V ďalšom aplikoval ust. § 103, § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. v zmysle ktorého

neodstrániteľné nedostatky podmienok konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie „vo veci
samej“, ale musí konanie zastaviť (prípadne postúpiť vec inému orgánu). Existencia prekážky veci
právoplatne rozhodnutej predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a je dôvodom
zastavenia zahájeného konania (§ 104 ods. 1 O .s .p.). Ide o prekážku na ktorú súd musí podľa § 103
O. s. p. prihliadnuť v každom štádiu konania z úradnej moci. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§

159 ods. 3 O. s. p.) znamená, že vec nemôže byť prejednaná znovu, akonáhle o nej bolo právoplatne
rozhodnuté, s čím súvisí to, že akonáhle súd vyhlási rozsudok alebo uznesenie je ním viazaný (§ 156
ods. 1 a § 170 ods. 1 O. s. p.).

Porovnaním obsahu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa

27.08.2014 a jej príloh v exekučnom konaní sp. zn. 17Er/777/2014 (EX/25297/14), s obsahom súdu
už predčasom doručenej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a jej príloh v exekučnom
konanísp.zn.12Er/465/2008(EX/3038/08),vktoromkonaníužboloprávoplatnerozhodnutéaexekučná
vec skončená zastavením exekúcie, okresný súd zistil, že v obidvoch prípadoch oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu, ktorý však už bol v predchádzajúcom

exekučnom konaní sp. zn. 12Er/465/2008 posúdený (právoplatne) ako nulitný právny akt, rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Ods. 3 § 159 O. s. p. je len dôsledkom vykonania ustanovenia predchádzajúceho ods. 2 o záväznosti
právoplatného výroku, ktorá sa musí nevyhnutne prejaviť v tom, že tá istá vec nemôže byť prejednaná

znova, kedy by podľa pravidla uvedeného v ods. 2 musela byť rozhodnutá rovnako, takže nové
prejednanie by stratilo zmysel.

Práve z dôvodu, že v prejednávanom prípade exekučný súd skôr než začal preskúmavať žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lustráciou v registri zistil existenciu

právoplatného výroku v totožnej exekučnej veci, tak exekučné konanie bez ďalšieho zastavil. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z vecnej stránky exekučný súd
neposudzoval, teda nerozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo o zamietnutížiadosti súdneho exekútora, práve z dôvodu zistenia existencie prekážky exekučnej veci už právoplatne
rozhodnutej.

Výkon rozhodnutia nasleduje až potom, čo existuje exekučný titul. S názorom, aký uviedol oprávnený
v odvolaní, že súd za každých okolností po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie má iba možnosť alebo vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo žiadosť
zamietnuť, vyvracia koncepcia ust. § 159 O. s. p., o ktorom ustanovení podľa názoru odvolacieho
súdu niet pochýb, že je aplikovateľné aj v exekučnom konaní riadiac sa ust. § 251 ods. 4 O. s. p..

Keď oprávnený v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo
108/2012 zo dňa 23.01.2013, treba uviesť, že toto rozhodnutie NS rieši inú procesnú situáciu, kedy súdy
nižších stupňov exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a to skôr
než rozhodli, resp. bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (predčasne).

Odvolací súd odmieta aj polemiku uvádzanú oprávneným v odvolaní, že exekučné konanie nemá
vo svojom predmete „vec“ o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Že akékoľvek skončenie
exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Pripustiť takýto výklad by
znamenalo, že oprávnený by nespočetne krát mohol podávať návrhy na vykonanie exekúcie a žiadosti
na udelenie poverení na vykonanie exekúcií na podklade aj takého exekučného titulu, o ktorom súd už

predtým záväzne vyhlásil, že nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a kedy by súd
musel nespočetne krát rozhodovať rovnako, čo, ako je vyššie uvedené, nemá žiadny zmysel. Napokon,
aj k zamedzeniu takéhoto správania účastníkov konania slúži právny inštitút res iudicata.

Hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie je spôsobilý exekučný titul. Ak v

predchádzajúcom exekučnom konaní exekučný súd (ktorý vzhľadom na platnú právnu úpravu
Exekučného poriadku § 41 a ZoRK § 45 ods. 1 môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania) zistil v štádiu už prebiehajúcej exekúcie a vyslovil, že súdu predložený exekučný titul (teda ten
exekučnýtitulnapodkladektoréhobymalabyťvykonanáajexekúciavprejednávanomprípade)nespĺňa
podmienky vykonateľnosti a na takéto zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne

zareagoval zastavením exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), správnosť tohto záveru súdu o
exekučnej veci nemôže súd preskúmavať znova v inom exekučnom konaní začatom na podklade toho
istého (totožného) exekučného titulu. Išlo by o posudzovanie tej istej „exekučnej veci“.

Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi

konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísť o
znemožnenierealizáciekonkrétnychprocesnýchpráv,ktorébyinakúčastníkmoholpredsúdomuplatniť,
a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený (napr. oprávnenia byť prítomný na
pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v
stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Procesným postupom okresného súdu, pri ktorom súd

aplikoval ust. § 159 O. s. p., podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo upreté právo účastníka konania
na spravodlivý proces.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.