Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/142/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109206874
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2109206874.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: X. Z.,

narodený X.X.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom
Vajslova 2452/11, Trnava, proti odporcom: 1. H. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 2. V. Z.,
narodená X.X.XXXX, bytom J. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Milan Petráš, advokát, so sídlom
Einsteinova 25, Bratislava, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1., 2. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.063,68

eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právneho zástupcu.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 341,50 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomzodňa30.3.2009doručenýmsúdudňa31.3.2009vspojenísdoplnenímnávrhu
zo dňa 4.6.2009 doručeným súdu 8.6.2009 a v spojení s doplnením návrhu zo dňa 15.6.2009 doručeným
súdu dňa 17.6.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť
spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť

- rozostavanú stavbu rodinného domu z pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúcu sa na hranici pozemkov
parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 10,54 m od hraničného bodu pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X/ a XXX/X v dĺžke 6,7 m v smere od hraničného bodu a v šírke od nula do sedem
cm,
- rozostavanú stavbu rodinného domu z pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúcu sa na hranici pozemkov
parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti XX,XX m od hraničného bodu pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 9,55 m v smere od hraničného bodu a v šírke od nula do

dvadsaťpäť cm,
- plot na pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v
presahu začínajúcom vo vzdialenosti 4,64 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a
XXX/X v dĺžke 12,18 m v smere od hraničného bodu a v šírke od dvadsaťpäť cm do dvadsať cm,
- plot na pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v
presahu začínajúcom vo vzdialenosti 28,59 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a
XXX/X v dĺžke 31,88 m v smere od hraničného bodu a v šírke do osemdesiatšesť cm,

vkatastrálnomúzemíJ.,zapísanýchvkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXaLVč.XXXSprávoukatastraI.,
Katastrálny úrad I. v súlade s vytyčovacím nákresom č. XXX/XXXX autorizovaného geodeta a kartografa
H.. V. O., všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.Podaním zo dňa 10.12.2010 doručeným súdu dňa 10.12.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil
odporcom 1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné
náklady odstrániť

- stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru
geodézie a kartografie v bode B tak, aby stavba nepresahovala bod B“, v bode C tak, aby stavba
nepresahovala bod C“, v bode D tak, aby stavba nepresahovala bod D“ a zároveň stavbu z pozemku
parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie
v spojnici od bodu B cez bod C do bodu D tak, aby stavba nepresahovala spojnicu bodov B“ cez bod

C“ do bodu D“ a
- kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z
odboru geodézie a kartografie v bode E tak, aby kamenný múr nepresahoval bod E“, v bode F tak, aby
kamenný múr nepresahoval bod F“, v bode G tak, aby kamenný múr nepresahoval bod G“, v bode H
tak, aby kamenný múr nepresahoval bod H“ a zároveň kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa
znaleckého posudku č. XX/XXXX H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu

D cez bod E, F, G do bodu H tak, aby kamenný múr nepresahoval spojnicu bodov D“ cez bod E“, F“,
G“ do bodu H“,
ktorý pozemok je zapísaný Správou katastra I., Katastrálnym úradom I. v katastri nehnuteľností pre
katastrálne územie J. v LV č. XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 541 m2.

Uznesením č. k. 10C/142/2009-210 zo dňa 16. júla 2012 súd konanie v časti o uloženie povinnosti
odporcom 1., 2. spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady plot na pozemku parc. č. XXX/X
nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti
28,59 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 31,88 m v smere
od hraničného bodu a v šírke do osemdesiatšesť cm, v katastrálnom území J., zapísaných v katastri

nehnuteľností na LV č. XX a LV č. XXX Správou katastra I., Katastrálny úrad I. v súlade s vytyčovacím
nákresom č. 150/2008 autorizovaného geodeta a kartografa H.. V. O., zastavil a pripustil zmenu návrhu
tak, že odporcovia 1., 2. sú povinní povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku na vlastné náklady odstrániť
- stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru

geodézie a kartografie v bode B tak, aby stavba nepresahovala bod B“, v bode C tak, aby stavba
nepresahovala bod C“, v bode D tak, aby stavba nepresahovala bod D“ a zároveň stavbu z pozemku
parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie
v spojnici od bodu B cez bod C do bodu D tak, aby stavba nepresahovala spojnicu bodov B“ cez bod
C“ do bodu D“ a

- kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z
odboru geodézie a kartografie v bode E tak, aby kamenný múr nepresahoval bod E“, v bode F tak, aby
kamenný múr nepresahoval bod F“, v bode G tak, aby kamenný múr nepresahoval bod G“, v bode H
tak, aby kamenný múr nepresahoval bod H“ a zároveň kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa
znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu

D cez bod E, F, G do bodu H tak, aby kamenný múr nepresahoval spojnicu bodov D“ cez bod E“, F“,
G“ do bodu H“,
ktorý pozemok je zapísaný Správou katastra I., Katastrálnym úradom I. v katastri nehnuteľností pre
katastrálne územie J. v LV č. XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 541 m2.

Podaním urobeným ústne do Zápisnice o pojednávaní dňa 20.9.2012 osobne prítomný právny zástupca
navrhovateľa požiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť na
vlastné náklady odstrániť stavbu z parcely číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2,
ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/
X číslo XXCXXX-X/XXXX zo dňa 18.7.2012 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu

pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.9.2012 prítomným účastníkom konania a
ich právnym zástupcom.

Podaním urobeným ústne do Zápisnice o pojednávaní dňa 28.5.2013 osobne prítomný právny zástupca
navrhovateľa požiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť na

vlastné náklady odstrániť podpivničenú stredovú prístavbu, rozostavanú nepodpivničenú prístavbu,
murovaný plot z lomového kameňa, plot na betónových základoch s pletivom z parcely číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu
hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2012 do 30 dní odprávoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
28.5.2013 prítomným účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Rozsudkom č. k. 10C/142/2009-397 zo dňa 17.6.2013 súd návrh zamietol, navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcom 1., 2. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.192,38 eura do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právneho zástupcu a zaplatiť štátu náhradu trov konania v
sume 341,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava. Proti uvedenému
rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok

tunajšieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a zároveň zaviazať odporcov 1., 2. k povinnosti
zaplatiť mu náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 25Co/33/2013-446 zo dňa
1.7.2014 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že tunajší súd
si nesplnil povinnosť v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a účastníkov
neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, ani ich neinformoval v
zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako sa mu javí právne posúdenie

veci. Ďalej Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. 25Co/33/2013-446 zo dňa 1.7.2014 konštatoval, že
tunajší súd sa nevysporiadal s otázkou uchopenia držby spornej nehnuteľnosti odporcami 1., 2. a jej
dobromyseľnostiatýmbezdokazovaniazaúčelompreukázaniatýchtoprevecvýznamnýchskutočností.
Povinnosťou tunajšieho súdu tak bolo v ďalšom konaní nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom odstráni
vytknuté procesné nedostatky, poskytne priestor účastníkom na argumentáciu a návrhy na doplnenie

dokazovania a po doplnení dokazovania ohľadne uchopenia držby sporného pozemku odporcami 1., 2.
vo veci opätovne rozhodne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 30.3.2009, s Doplnením návrhu
zo dňa 4.6.2009, s Doplnením návrhu zo dňa 15.6.2009, s Vyjadrením odporcov zo dňa 26.10.2009,

s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.12.2010, s Vyjadrením odporcu 1. zo dňa 23.5.2013, výsluchom
navrhovateľa a odporcov 1., 2., svedkyne Q. Q., svedka V. K., znalca H.. B. B., oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to najmä s Vytyčovacím náčrtom číslo 150/2008 zo dňa 9.3.2009, s Výpisom
z Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 4.6.2009, s Výpisom z Listu vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 3.6.2009, s Kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 4.6.2009, s

Vytyčovacím náčrtom číslo 224/2000 zo dňa 8.2.2001, s Listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie J. zo dňa 1.4.1999, s Geometrickým plánom číslo 117/2008 zo dňa 3.11.2008, s Výpisom z Listu
vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 11.5.2012, s Výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX pre
katastrálneúzemieJ.zodňa11.5.2012,sGeometrickýmplánomčíslo10C142-3/2012zodňa18.7.2012,
s Listom vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Listom vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre katastrálne územie
J. zo dňa 12.11.2012, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012,
s Notárskou zápisnicou NZ 847/68, N 794/68 zo dňa 26.9.1968, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX
pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Oznámením Obce J. zo dňa 17.4.2013, znaleckým
dokazovaním, oboznámením sa s obsahom spisu Obce J. č. Výst. 46/2008, ako i oboznámením sa s

obsahom celého spisu. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 25Co/33/2013-446 zo dňa
1.7.2014 súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov B. Z. a A. Z.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s Oznámením Ministerstva vnútra SR č. A/II-5/2014/009006
zo dňa 5.11.2014, s Oznámením Okresného úradu Trnava, Katastrálneho odboru č. KO-TA-K 2-452/14
zo dňa 12.11.2014, s Vytyčovacím náčrtom zo dňa 24.6.1969, s Poľným nákresom zo dňa 30.5.1969,

s čestným prehlásením I. K. zo dňa XX.X.XXXX, s Vyhlásením starostu Obce J. Mgr. X. Y. zo dňa
17.4.2015, s Čestným vyhlásením Q. V. zo dňa XX.X.XXXX, s Diplomom B. V. zo dňa 11.5.1957, s
obsahom spisu Okresného súdu Trnava čd 1797/1958, s obsahom spisu Okresného súdu Trnava čd
2670/1962. Ďalej súd v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, pričom v konaní boli
vykonané všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi. Súd neuskutočnil v zmysle ustanovenia § 100 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku konštatovanie, ako sa mu javí právne posúdenie veci, nakoľko sa
nejedná o povinnosť súdu ale o možnosť súdu takýmto spôsobom postupovať, ku ktorej realizácii
súd nepristúpil vzhľadom na to, že právny rozbor veci bol vo väčšej miere už obsiahnutý v rozsudku

tunajšieho súdu č. k. č. k. 10C/142/2009-397 zo dňa 17.6.2013 a z časti i v uznesení Krajského súdu
v Trnave č. k. 25Co/33/2013-446 zo dňa 1.7.2014 a účastníci boli právne zastúpení advokátom. Na
základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ v konaní uviedol, že je vlastníkom parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na
Liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J., keď tieto pozemky kúpil pred 41 rokmi ešte ako
slobodný, vlastní ich vo výlučnom vlastníctve a spolu s manželkou A. Z. postavili na nich rodinný dom

a hospodársku budovu. Navrhovateľ uviedol, že pôvodnú parcelu č. XXX kúpil v roku 1968 a v tom
čase na hranici pozemkov stál starý plot, ktorí postavili odporkyňa 2. s manželom. Navrhovateľ si dal
svoj pozemok vymerať pri kúpe. Navrhovateľ žiada o odstránenie prístavby, plotu, ktoré zasahujú na
jeho pozemok. Prístavbu k rodinného domu odporcov 1., 2. začali odporcovia 1., 2. stavať na jar 2008,
plot na parcele č. XXX/X postavili odporcovia 1., 2. asi v roku 1969, plot na parcele č. XXX/X postavili

odporcovia 1., 2. asi v roku 1969. V čase, keď začali odporcovia 1., 2. stavať prístavbu k rodinnému
domu, navrhovateľ upozorňoval odporcu 1., že stavia na jeho pozemku, že stavia bez stavebného
povolenia a potom podal sťažnosť na stavebný úrad. Pôvodná stavba na pozemku odporcov 1., 2.
bola hospodárska budova - dreváreň a prístavba k rodinnému domu odporcov 1., 2. nie je vybudovaná
na hraniciach pôvodnej hospodárskej budovy. Navrhovateľ zistil asi v roku 1980, že plot, ktorý žiada
odstrániť, stojí na jeho pozemku.

Odporca 1. v konaní uviedol, že parcelu č. XXX/X a č. XXX/X vlastní on v podiele XXXX/XXXX a
odporkyňa 2. v podiele 2643/4320 a sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J..
Pôvodnú parcelu č. XXX si dali jeho rodičia, teda odporkyňa 2. a X. Z., zomrelý XX.X.XXXX, zamerať
H.. B. V., ktorý žil v obci J. a neskôr sa oženil do Senice. Hranice pôvodnej parcely č. XXX boli vytýčené

drevenými kolíkmi, ktoré sa tam nachádzali až do doby, kedy odporkyňa 2. s manželom postavili plot.
Na parcele č. XXX/X stojí rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý rodinný dom vlastnia odporcovia 1., 2.
v polovici a bol postavený v roku 1958. Prístavbu k rodinnému domu začali odporcovia 1., 2. stavať na
jar 2008 presne na hraniciach pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá tam stála ešte v čase ešte, keď bol
odporca 1. dieťa. Za prístavbou sa nachádza kamenný múrik, ktorý bol postavený asi v roku 1998 na

základoch pôvodného plota. Tiež sa tam nachádza aj plot z pletiva na betónových základoch. Pôvodný
plot bol postavený spolu so starým domom. Navrhovateľ nikdy neupozornil odporcu 1., že stavia na jeho
pozemku.

Odporkyňa 2. v konaní uviedla, že parcelu pôvodnú č. XXX zdedila z časti po S. Z. a z časti ju kúpili s

manželom X. Z. po sobáši niekedy v roku 1958, keď v tom čase sa na pozemkoch nič nenachádzalo.
Rodinný dom spolu s hospodárskou budovou začali s manželom stavať po sobáši. Predtým, ako začali
stavať rodinný dom, si dali pozemok vymerať H.. B. V., ktorý vymeriaval pozemky v obci a vymeraný
pozemokoznačilkolíkmi.Pozemokužívalipodľatoho,akobolvymeranýakolíkydalipreč,ažkeďspravili
plot. Plot na hranici pozemkov s navrhovateľom postavili odporkyňa 2. s manželom asi pred 40 rokmi,

tvorí ho betónový základ a pletivo. Hospodársku budovu, na mieste ktorej stojí dnes prístavba, začali s
odporcom 1. búrať asi pred dvomi rokmi a na jar v roku 2008 začali s výstavbou prístavby. Navrhovateľ
nikdy nevyzýval odporcov 1., 2., aby odstránili prístavbu a plot.

Znalec H.. B. B. v konaní uviedol, že podľa Znaleckého posudku č. 18/2010 zistil, že dom odporcov 1.,

2. zasahuje do pozemkov navrhovateľa, jedná sa o plochu označenú modrou farbou. Zelenou farbou sú
vyznačené plochy, ktoré užíva navrhovateľ na úkor odporcov 1., 2.. Znalec ďalej uviedol, že spoľahlivosť
presnosti merania je daná mapovým podkladom, z ktorého znalec vychádzal, keď meranie vykonával
polárne elektronickým pásom a GPS. V katastrálnom území J. v súčasnosti prebieha register obnovenej
evidencie pozemkov a prebieha v súčasnosti presné meranie. Pri porovnaní údajov z mapy a dvoch

meraní v teréne znalec došiel k záveru, že posun v teréne je tak, ako to zakreslil znaleckom posudku.
Pri meraní znalec postupoval tak, že si zobral originál katastrálnu mapu z archívu, ktorá nie je používaná
a bola meraná stolovou metódou, tzv. priesečníkom. Túto mapu znalec natransformoval a oskenoval,
potom určil hranice pozemkov v počítači a kontroloval plochy uvedené v pozemkovej knihe. Tieto údaje
znalec potom vložil do zariadenia GPS, ktorý obsahuje poľný počítač a priamo v teréne porovnával a

zisťoval, či tam je posun, alebo nie je posun, nakoľko mal presné podklady z mapy a z družíc.

Svedkyňa Q. Q. v konaní uviedla, že odporca 1. je jej bratom a navrhovateľ je sused odporcu 1.. Pôvodný
rodičovský dom bol postavený v rokoch 1958 až 1960. Následne bola pristavená k rodičovskému domu
jedna izba v rokoch 1987 - 1988. Asi pred 5 rokmi odporca 1. zbúral šopu, chlievy a poľnú latrínu

a uskutočnil na tom istom mieste ďalšiu prístavbu. Šopa a chlievy boli postavené odvtedy, ako bol
postavený pôvodný rodičovský dom. Pozemok odporcov 1., 2. bol oplotený, bol tam múrik a pletivo,
pravdepodobne tento plot staval otec.Svedok V. K. v konaní uviedol, že odporca 1. je jeho druhý sused a navrhovateľ je jeho tretí sused.
Za svedkom bol odporca 1., aby sa išiel pozrieť na hospodársku budovu, či sa dá opraviť, jednalo
sa o hospodársku budovu, ktorá bola stará 50 rokov a bola postavená zo zbytkov tehál a kameňa.

Svedokhospodárskubudovunebúral,stavallennovémúry.Novémúrysastavalinazákladochpôvodnej
hospodárskej budovy v roku 2008. Prístavbu postavili asi za jeden rok. Základ hospodárskej budovy
bol z kameňa a betónu. Zo strany navrhovateľa nebol múr posunutý ani o milimeter k nemu, stavalo sa
na pôvodných základoch. Pri stavaní múru ešte uskočili smerom 5 cm k odporcom 1., 2..

Svedok B. Z. v konaní uviedol, že je bratom navrhovateľa. Pozemok navrhovateľa, vtedy ešte záhradu,
asi pred 30 rokmi vymeriaval geodet, ktorého zavolal navrhovateľ, pri vymeraní bol prítomný svedok,
jeho otec E. Z. a geodet pán Z. a asistent geodeta. Keď sa zameriaval pozemok navrhovateľa, tento
bol v práci v Bratislave a svedok robil bližšie na družstve u nich v obci. Z jednej strany bol pozemok
zarastený kríčkami, zo strany odporcov 1., 2. bol už plot v rozsahu asi 50 metrov odzadu, na zvyšnej
časti pozemku nebol plot. Na pozemku odporcov 1., 2. sa nachádzal dom a šopa. Geodet pozemok

zameriaval prístrojmi, zatĺkal kolíky a plot odporcov 1., 2. bol na pozemku navrhovateľa. Medzi otcom
navrhovateľa a svedka a otcom odporcu 1. bola dohoda, že keď tam ten plot už je, tak nech tam stojí.
Keď sa plot rozpadol, navrhovateľ požiadal odporcu 1., nech sa plot spraví podľa správnosti. Tento plot
sarozpadol,keďzačalspormedzinimi.Odporca1.sipostavil hospodárskubudovunatomistommieste,
kde sa nachádzala stará šopa.

Svedkyňa A. Z. v konaní uviedla, že navrhovateľ je jej manžel a odporca 1. je ich sused. Svedkyňa ďalej
uviedla, že odporca 1. postavil dom na ich pozemku a oni ho upozorňovali, že je to na ich pozemku a
teraz tvrdí, že to nevedel. Odporca 1. vypovedal, že múrik, čo postavil, mu navrhovateľ zbúral a teraz
postavilidom,zasiahlinaichpozemokastáletvrdí,žeotomnevedel.Odporca1.vypovedal,žeohraničili

pozemok s múrikom a tam žiaden múrik nie je. Svedkyňa sa vydala za navrhovateľa v roku 1979 a
na pozemok začala chodiť v roku 1981, medzi pozemkami bol plot a bola tam postavená šopa. Keď
svedkyňa prišla na pozemok, mal navrhovateľ pozemky vytýčené a potom si ich dali znovu vytýčiť pánom
O.. Mali komunikáciu s odporcom 1. ohľadne hraníc, no odporca 1. ich vždy vypapuľoval a keď mu
navrhovateľ povedal, že to je na jeho, povedal odporca 1., aby bol ticho, že prídu policajti. Tieto výmeny

názorov boli od roku, kedy sa odporca 1. oženil.

Z Výpisu Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že parcelu č. XXX/
X-záhrady, vo výmere 1210 m2, parcelu č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2,
parcelu č. XXX/X-zatavané plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, parcelu č. XXX/X-zastavané plochy

a nádvoria, vo výmere 71 m2, vlastní navrhovateľ v celosti.

Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že rodinný
dom súpisné číslo na parcele č. XXX/X a hospodársku budovu na parcele č. XXX/X vlastní navrhovateľ
a A. Z., rodná B., narodená X.X.XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti.

Z Výpisu Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že parcelu č.
XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2, parcelu č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1489
m2, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele 1677/4320-in vzhľadom k celku a odporkyňa 2. v
spoluvlastníckom podiele 2643/4320-in vzhľadom k celku.

Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že rodinný dom
súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica vzhľadom
k celku a odporkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica vzhľadom k celku.

Zo Znaleckého posudku č. 18/2010 zo dňa 11.11.2010 vyhotoveného H.. B. B., znalcom pre odbor
geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, vyplýva, že hranica skutočnej držby susedných pozemkov
parcelač.XXX/X,č.XXX/Xaparcelač.XXX/X,č.XXX/X,katastrálneúzemieJ.,jeoprotiprávnemustavu
zobrazená v katastrálnej mape zmenená. Rozostavaná stavba rodinného domu a plotu vo vlastníctve
odporcov 1., 2. zasahuje na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa (v prílohe znaleckého posudku sú

zobrazené plochy vyznačené modrou farbou), resp. v zadnej časti záhrady odporcovia 1., 2. postavili plot
na nesprávnom mieste, čím zasahujú do svojho vlastníctva (v prílohe znaleckého posudku sú zobrazené
plochy vyznačené zelenou farbou).Zo Znaleckého posudku č. 23/2013 zo dňa 22.2.2013 vyhotoveného H.. Y. F., znalcom pre odbor
stavebníctvo,odvetviepozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľností,vyplýva,ževekpôvodnéhodomu
je 53 rokov, vek podpivničenej prístavby č. 1 je 26 rokov, vek rozostavanej prístavby č. 2 sú 3 roky, vek

kamenného múrika je 14 rokov a vek pôvodného zadného plota je 42 rokov. Podpivničená prístavba
č. 1 bola kompletne vrátane základov vybudovaná v roku 1987, nová rozostavaná prístavba č. 2 bola
na ľavej strane zo strany dvora navrhovateľa založená v zemnej časti základov väčšinou na pôvodných
základoch z roku 1960, zo strany odporcov na nových základoch z roku 2008. Kamenný múrik bol
postavený na pôvodných základoch z roku 1971. Zo strany dvora navrhovateľa na parc. č. XXX/X bol

navrhovateľom v roku 1985, t. j. pred začiatkom budovania oboch prístavieb odporov 1., 2., vybudovaný
súvislý betónový obrubník, ktorý bol tesne pribetónovaný k vtedajším stavbám. Súčasné stavby taktiež
tesne nadväzujú na obrubník, ktorý existuje v pôvodnom stave dodnes, z čoho vyplýva, že pôvodné
stavby pred rokom 1985 boli ľavou hranou osadené totožne s terajšími stavbami.

Z Geometrického plánu na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo XXCXXX-X/

XXXX zo dňa 18.7.2012 vyhotoveného H.. B. B., znalcom pre odbor geodézia a kartografia, odvetvie
geodézia, vyplýva, že z parciel č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2, č. XXX/X-
záhrady, vo výmere 1489 m2, boli vytvorené nové parcely č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo
výmere 195 m2, č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1337 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo
výmere 166 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2, a z parciel č. XXX/X-záhrady,

vo výmere 1210 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2, č. XXX/X-zatavané
plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 71 m2, boli
vytvorené nové parcely č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1212 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria,
vo výmere 556 m2, č. XXX/X-zastavené plochy a nádvoria, vo výmere 135 m2, č. XXX/X-zastavané
plochy a nádvoria, vo výmere 71 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2.

Z Oznámenia Okresného úradu Trnava, Katastrálneho odboru zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že parcela č.
XXX - záhrada, vo výmere 1723 m2 vedená v Pozemkovoknižnej vložke č. XXX v katastrálnom území J.
sa pri II. etape v roku 1990 prepísala na nový List vlastníctva č. XXX v katastrálnom území J.. Na základe
prehlásenia pre evidenciu nehnuteľností X. Z. a V. r. Z. sa v katastri nehnuteľností zapísal rodinný dom

so súpisným číslo XXX postaveným na parcele č. XXX/X a parcela č. XXX bola rozdelená na parcelu č.
XXX/X - zastavaná plocha, vo výmere X34 mX a č. 175/2 - záhrada, vo výmere XXXX m2. Parcela č.
XXX - záhrada, vo výmere 1989 m2 vedená v Pozemkovoknižnej vložke č. XXX v katastrálnom území
J. bola na základe Kúpnej zmluvy registrovanej pod č. R1 996/68 prevedená na nový List vlastníctva
č. XX v katastrálnom území J. a vlastnícke právo nadobudol X. Z.. K rozdeleniu parcely č. XXX došlo

na základe vykonania údržby pri spracovaní evidencie nehnuteľností a parcela č. XXX bola rozdelená
na parcelu č. XXX/X - záhrada, vo výmere 1397 m2, parcelu č. XXX/X - zastavaná plocha, vo výmere
592 m2. Žiadosťou o zápis novostavby a doloženého Geometrického plánu č. 14/2000 sa parcela č.
XXX/X - zastavaná plocha, vo výmere 592 m2 rozdelila a novovzniknutá parcela č. XXX/X - zastavaná
plocha, vo výmere 135 m2 bola taktiež zapísaná na List vlastníctva č. XX v katastrálnom území J.. Pri

ďalšej Žiadosti o zápis stavby a prístavby Geometrickým plánom č. 1150/2008 došlo opäť k vytvoreniu
podlomeniny parcely č. XXX/X, ktorá zostala vo vlastníctve X. Z. na J. vlastníctva č. XX.

Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom 1., 2.
odstrániť na vlastné náklady podpivničenú stredovú prístavbu, rozostavanú nepodpivničenú prístavbu,

murovaný plot z lomového kameňa, plot na betónových základoch s pletivom z parcely číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu
hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo XXCXXX-X/XXXX zo dňa 18.7.2010 do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Podľa ustanovenia § 221 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, ak zriadi
na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať
na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať,
len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný
stavbu na svoj náklad odstrániť.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 30.6.1988,
ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený
užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe,alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku
zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili
dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene.

Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý
je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

Podľa ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na

náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa ustanovenia § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré
je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa ustanovenia § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do
31.3.1964 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v

socialistickom vlastníctve.

Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 31.3.1964 vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite
tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 31.3.1964, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu
dobu predchodcu.

Podľa ustanovenia § 143 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do
31.3.1964 držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 31.3.1964, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo

patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 31.3.1964 v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 135a ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa ustanovenia § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda
vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o
osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia

prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno
prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto
častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

Podľa ustanovenia § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983

do 31.12.1991 takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec,
ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno
nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.Podľa ustanovenia § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991dodobypodľaodsekov1a2siobčanmôžezapočítaťdobu,poktorújehoprávnypredchodca

mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia § 507 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991 do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992, ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992 takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992 do

doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území J. zapísaných v Liste vlastníctva číslo XX . ako parcela č. XXX/X-záhrady, vo výmere
1210 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2, parcela č. XXX/X-zatavané

plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 71
m2, ktoré pozemky pôvodne vedené v Pozemnoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie J.
ako parcela č. XXX - záhrada, vo výmere 19 a 89 m2 nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 26.9.1968.
Navrhovateľ a manželka A. Z., rodená B., vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané v Liste vlastníctva číslo XXXX ako

rodinnýdomsúpisnéčísloXXXnaparceleč.XXX/Xahospodárskabudovanaparceleč.XXX/Xstým,že
rodinnýdomnaparceleč.XXX/XbolskolaudovanýkolaudačnýmrozhodnutímOkresnéhoúradu,odboru
životného prostredia, dňa 14.11.2000 pod číslom G 2000/04720/ŽP-SP/Pa a prístavba k rodinnému
domu s terasou na parcele č. XXX/X a hospodárska stavba na parcele č. XXX/X boli skolaudované
Rozhodnutím R. J. zo dňa 1.4.2009 Č.: Výst. 1/2009/Zá-20 s právoplatnosťou ku dňu 22.5.2009.

Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané
v Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2,
parcela č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1489 m2, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele XXXX/
XXXX-in vzhľadom k celku a odporkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXX-in vzhľadom k

celku, keď odporca 1. nadobudol spoluvlastnícky podiel 1677/4320-ín vzhľadom k celku na základe
Rozhodnutia o prejednaní dedičstva č. 3D 2656/90-10 zo dňa 20.5.1991 a odporkyňa 2. nadobudla
spoluvlastnícky podiel 161/720-ín (966/4320-ín) vzhľadom k celku dedením dňa 22.12.1939 na základe
Uznesenia o prejednaní pozostalosti č. 606/38 zo dňa 28.2.1930, spoluvlastnícky podiel 182/720-ín
vzhľadom k celku (1092/4320-ín) Kúpnou zmluvou zo dňa 11.3.1958 a spoluvlastnícky podiel 585/4320-

ín vzhľadom k celku Kúpnou zmluvou zo dňa 3.6.1958. Odporca 1. a odporkyňa 2. vlastnia každý
v polovici nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území J. zapísanú v Liste vlastníctva číslo
XXX rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X s tým, že odporca 1. nadobudol svoj
spoluvlastnícky podiel na základe Rozhodnutia o prejednaní dedičstva po X. Z., zomrelom XX.X.XXXX,
č. 3D 2656/90-10 zo dňa 20.5.1991 a odporkyňa 2. nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel titulom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX,
v dedičskom konaní spisová značka 3D 2656/90. Zo skutkových zistení vyplynulo, že na rodinný
dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X (pôvodne vedený pod súpisným číslo XX na parcele č.
XXX) bolo vydané Miestnym národným výborom v J. Rozhodnutie o povolení užívať budovu zo dňa19.10.1960 značka: Výst. 2/1960 pre X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, ktorý bol
otcom odporcu 1. a manželom odporkyne 2.. Dňa 18.8.1980 oznámil Miestny národný výbor W. pod
číslom: 567/1980 odporkyni 2. a jej manželovi X. Z., zomrelému XX.X.XXXX, že nemá námietky proti

uskutočneniu drobnej stavby - zhotovenie kúpeľne a prevedenie montáže vodovodu v rodinnom dome
súpisné číslo XXX. . Dňa 20.3.2008 oznámila Obec J. pod Sp. zn.: 194/2008 odporcovi 1., že nemá
námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - hospodárska budova a stavebná úprava stavby.

Jednou zo základných otázok, ktorú bolo potrebné vyriešiť, bolo zistenie, kedy boli postavené stavby

odporcov 1., 2., ktoré žiada navrhovateľ odstrániť z jeho pozemku, keďže účastníci konania sa nezhodli
na veku stavieb. Za týmto účelom nariadil súd znalecké dokazovanie, keď zo Znaleckého posudku číslo
23/2013 zo dňa 22.2.2013 vyhotoveného znalcom H.. Y. F., znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplynulo, že podpivničená stredová prístavba bola
postavená v roku 1987, nepodpivničená rozostavaná prístavba bola postavená v roku 2010, murovaný
plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1999 a pôvodný zadný plot s betónovým základom a

pletivom bol postavený v roku 1971.

Za neoprávnenú stavbu podľa ustálenej judikatúry z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať
takú stavbu, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam
zriadiť. Pri posudzovaní otázky, či sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka,

je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby ako veci v právnom zmysle,
avšak otázku vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená,
je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe.
Sporný pôvodný zadný plot s betónovým základom a pletivom bol postavený v roku 1971 a v dobe jeho
zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby § 221 Občianskeho zákonníka v znení platnom

a účinnom do 31.12.1982. Sporná podpivničená stredová prístavba bola postavená v roku 1987 a v
dobe jej zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby § 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom do 30.6.1988. Ustanovenie § 221 Občianskeho zákonníka v znení platnom a
účinnom do 31.12.1982 a ustanovenie § 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
do 30.6.1988 neoprávnenú stavbu vymedzovalo zhodne ako stavbu, ktorú zriadil občan na pozemku,

ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel. Sporný murovaný
plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1999, sporná nepodpivničená rozostavaná prístavba
bola postavená v roku 2010 a v dobe ich zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, ktorý neoprávnenú stavbu vymedzoval ako stavbu
zriadenú niekým na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Súd pri rozhodovaní o oprávnenosti

uvedených stavieb vychádzal zo zistenia, že stavby stoja na novovytvorenej parcele č. XXX/X, ku ktorej
je vlastníctvo v katastri nehnuteľností vedené v prospech navrhovateľa.

Odporcovia 1., 2. v konaní uvádzali, že sporné stavby, ktoré žiada navrhovateľ odstrániť, stoja
na novovytvorenej parcele č. XXX/X, ktorá vlastnícky patrí odporcom 1., 2., nakoľko vlastníctvo k

uvedenej parcele vydržali. Podľa tvrdení odporcov 1., 2. odporkyňa 1. s manželom X. Z., zomrelým
XX.X.XXXX, užívali svoje pozemky vrátane novovytvorenej parcely č. XXX/X od výstavby rodinného
domu s vedľajšími stavbami a s oplotením a odporca 1. ako dedič po X. Z., zomrelom XX.X.XXXX,
pokračoval v ich užívaní spolu s odporkyňou 2. po smrti X. Z., zomrelého XX.X.XXXX, z ktorých
skutkových tvrdení vychádzal súd pri vykonávania dokazovania vo veci. V tejto súvislosti opätovne súd

vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré za týmto účelom nariadil, že pôvodný rodinný
dom odporcov 1., 2. bol postavený v roku 1960, podpivničená stredová prístavba bola postavená
v roku 1987, nepodpivničená rozostavaná prístavba bola postavená v roku 2010, murovaný plot z
lomového kameňa bol postavený v roku 1999 a pôvodný zadný plot na betónových základoch s
pletivom bol postavený v roku 1971. Odporcovia 1., 2. poukazovali na skutočnosť, že podpivničená

stredová prístavba bola postavená na betónových základoch pôvodného prístrešku k rodinnému domu,
nepodpivničená stredová prístavba bola postavená na základoch pôvodnej hospodárskej budovy a
murovaný plot z lomového kameňa bol postavený na základoch pôvodného plota, ktorú skutočnosť
navrhovateľ popieral a naopak tvrdil, že pri ich výstavbe boli posunuté hranice medzi susednými
pozemkami smerom k nemu. Uvedenou otázkou sa opätovne zaoberal vo veci ustanovený znalec, keď

zo znaleckého posudku vyplynulo, že podpivničená stredová prístavba bola kompletne vrátane základov
postavená v roku 1987, nepodpivničená rozostavaná prístavba bola založená v zemnej časti základov
väčšinou na pôvodných základoch z roku 1960 a murovaný plot z lomového kameň bol postavený na
pôvodných základoch z roku 1971. Tiež z výpovede svedka Pavla Nídela vyplynulo, že nepodpivničenúrozostavanú prístavbu vystaval na základoch pôvodnej hospodárskej budovy po jej zbúraní a dokonca
pri stavaní múra „uskočili“ 5 cm smerom k odporcom 1., 2.. Rovnako svedok B. Z. potvrdil, že odporca
1. postavil hospodársku budovu (v znaleckom posudku označenú ako rozostavaná nepodpivničená

prístavba) na základoch starej šopy. Vzhľadom na uvedené zistenia a vykonané dôkazy považoval súd
za preukázané, že odporkyňa 1. a odporca 2. ako právny nástupca X. Z., zomrelého XX.X.XXXX, užívajú
na novovytvorenej parcele číslo XXX/X pôvodný zadný plot na betónových základoch s pletivom a z
časti na jeho mieste, resp. základoch, postavený v roku 1999 murovaný plot z lomového kameňa od roku
1971, podpivničenú stredovú prístavbu od roku 1987, pôvodnú hospodársku budovu a na jej miestne

následne postavenú nepodpivničenú rozostavanú prístavbu od roku 1960 v nezmenenom stave, teda v
rozsahu uvedených stavieb užívajú aj novovytvorenú parcelu č. XXX/X.

Začiatok vydržacej doby je tak datovaný rokom 1960 vo vzťahu k hospodárskej budove a na jej miestne
následne postavenej nepodpivničenej rozostavanej prístavby, rokom 1971 vo vzťahu k pôvodnému
zadnému plotu na betónových základoch s pletivom a z časti na jeho mieste postavenému murovanému

plotu z lomového kameňa, rokom 1987 vo vzťahu k podpivničenej stredovej prístavbe.

Tvrdené nastúpenie do držby tak súd posúdil podľa právneho predpisu účinného v roku 1960, 1971,
1987, ktorý upravoval daný právny inštitút. Predovšetkým je potrebné ešte zdôrazniť, že odporca 1.
užíval pozemky titulom dedenia, odporkyňa 2. užívala pozemky z časti titulom dedenia a z časti titulom

kúpy. Keďže začiatok vydržacej doby bol datovaný vo vzťahu k sporným stavbám rôzne, a to na rok
1960, na rok 1971 a na rok 1987, bolo potrebné posúdiť nastúpenie do držby podľa právnych predpisov
účinných v uvedených rokoch, ktorými boli Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Zb. účinný od
1.1.1951 a Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal odstránenia stavieb na novovytvorenej parcele číslo
176/5-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, ktorá bola odčlenená Geometrickým plánom
na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2010 z
parcely vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa číslo XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
541 m2, zapísanej v Liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie J.. Navrhovateľ dôvodil tým, že

stavby nachádzajúce sa na novovytvorenej parcele číslo XXX/X v jeho vlastníctve, a to podpivničená
stredová prístavba, nepodpivničená rozostavaná prístavba, murovaný plot z lomového kameňa a plot
na betónových základoch s pletivom, sú neoprávnenými stavbami postavenými odporcami 1., 2. na jeho
pozemku bez jeho súhlasu a zároveň sú aj čiernymi stavbami postavenými bez stavebného povolenia.
Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením, že pôvodnú parcelu č. XXX užívajú v nezmenenom rozsahu

najneskôr od výstavby rodinného domu s vedľajšími stavbami a s oplotením. Podľa ďalších tvrdení
odporcov 1., 2. si dali odporkyňa 2. s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, po kúpe pôvodnej parcely
č. XXX jej hranice vytýčiť v teréne H.. B. V. s tým, že realizácia výstavby nepodpivničenej rozostavanej
prístavby sa začala v apríli 2008 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy postavenej ešte pred
výstavbou rodinného domu, murovaný plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1998 na základoch

pôvodného plota, plot s betónovým základom a pletivom bol postavený 5 alebo 6 rokov po ukončení
výstavby rodinného domu a podpivničená stredová prístavba bola postavená v rokoch 1986 - 1987 na
starom základe pôvodného prístrešku s tým, že rodinný dom bol postavený odporkyňou 2. spolu s jej
manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1958. Podľa tvrdení odporcov 1., 2. mali odporkyňa 2.
a jej manžel X. Z., zomrelý XX.X.XXXX, následne aj odporca 1., pozemky parcela č. XXX/X a č. XXX/X

v nepretržitej držbe, pričom boli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im uvedené pozemky
podnehnuteľnosťamipatria,držbabolavždyoprávnenáanerušená,apretoprístavbykrodinnémudomu
odporcov 1., 2. a časti oplotenia nie sú neoprávnenými stavbami, nakoľko sú postavené na pozemkoch
v ich vlastníctve, ku ktorým vlastníctvo nadobudli vydržaním.

V súvislosti s otázkou vydržania súd skúmal okolnosti, za ktorých odporkyňa 2. s jej manželom X.
Z., zomrelým XX.X.XXXX, začali užívať sporné nehnuteľnosti. Podľa tvrdení odporcov 1., 2. si dali
odporkyňa 2. s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, zamerať pôvodnú parcelu číslo XXX po jej kúpe
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.1958 a zo dňa 11.3.1958 predtým, ako začali stavať rodinný dom,
ktorý rodinný dom stavali dva roky. Znamená to, že pôvodnú parcelu číslo XXX si dali zamerať najneskôr

vroku1958,keďzoznaleckéhodokazovaniavyplynulo,žerodinnýdomsúpisnéčísloXXXbolpostavený
v roku 1960. Pôvodnú parcelu číslo XXX zameral odporkyni 2. a jej manželovi X. Z., zomrelému
XX.X.XXXX, H.. B. V., ktorý žil v obci J. a neskôr sa oženil do Senice. H.. B. V. pozemok pôvodnú
parcelu číslo XXX ohraničil v teréne kolíkmi, ktoré sa tam nachádzali až do doby, kedy odporkyňa 2.s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, postavili plot. Navrhovateľ poukazoval na to, že H.. B. V.
nebol geodet ale stavebný inžinier a pozemok odmietol zamerať navrhovateľovi i jeho bratovi. V tejto
súvislosti súd uvádza, že jedinou žijúcou osobou, ktorá bola pri zameraní pôvodnej parcely číslo XXX

je odporkyňa 2., keď v čase jej zamerania v roku 1958 navrhovateľ ešte susednú parcelu, teda pôvodnú
parcelučísloXXXnevlastnil,nakoľkojunadobudolažodesaťrokovneskôr.Odporca1.vkonaníuviedol,
že informáciu ohľadne zamerania pôvodnej parcely číslo XXX získal od odporkyne 2. a od sestry jeho
matky pani H. W.. Na podporu tvrdenia, že pozemky v obci zameriaval občanom H.. B. V. predložili
odporcovia 1., 2. Čestné vyhlásenie I. K., narodenej XX.X.XXXX, zo dňa 18.2.2015, z ktorého čestného

vyhlásenia vyplýva, že I. K. bola informovaná od jej manžela E. K., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého
XX.X.XXXX, že pôvodná parcela číslo XXX bola zameraná na žiadosť X. Z. a jeho otca H. Z. pánom H..
B. V. a hranice boli vytýčené v teréne drevenými kolíkmi. I. na podporu svojho tvrdenia predložili Čestné
vyhlásenie starostu Obce J. Q.. X. Y. zo dňa 17.4.2015, z ktorého čestného vyhlásenia vyplýva, že Q.. X.
Y. vyhlasuje, že bol od starších občanov obce informovaný, že H.. B. V., stavebný inžinier pochádzajúci
z obce J., v ktorej žil a pôsobil, na požiadanie občanov vymeriaval hranice pozemkov v rokoch 1958 a

neskôr. Navrhovateľ predložil súdu Čestné vyhlásenie Q. V., narodenej XX.X.XXXX, zo dňa 27.3.2015,
ktorá bola manželkou H.. B. V., že jej manžel H.. B. V. počas života pracoval ako stavebný inžinier,
nevykonával žiadne geodetické a iné zememeračské práce, nezameriaval umiestnenia stavieb alebo
iných objektov, nepôsobil v oblasti zememeračstva a geodézie. Navrhovateľ tiež predložil súdu Diplom
H.. B. V. zo dňa 11.5.1957, z ktorého vyplýva, že v rokoch 1952 - 1957 študoval a ukončil štúdium

štátnou záverečnou na fakulte inžinierskeho staviteľstva na vysokej škole technickej. Vychádzajúc z
vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nie je dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení
odporkyne 2. o tom, že hranice pôvodnej parcely číslo XXX zameral H.. B. V.. Túto skutočnosť potvrdila
vo svojom čestnom vyhlásení aj I. K.. Aj starosta obce J. Q.. X. Y. potvrdil, že od starších občanov obce
bol informovaný, že H.. B. V. vymeriaval hranice pozemkov v obci. Súd nemal predovšetkým pochybnosti

o vyhlásení starostu obce Q.. X. Y., keďže tento ako predstaviteľ obecnej samosprávy, teda osoby
nezainteresovanej na výsledku sporu, toto vyhlásenie urobil až po tom, čo informáciu získal od občanov
obce J.. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že H.. B. V. odmietol zamerať pozemok jemu a jeho bratovi a
na zameriavanie pozemkov nemal oprávnenie je nepodstatné k zisteniam súdu, nakoľko nepreukazuje,
že sa tak nestalo. Aké boli dôvody H.. B. V., prečo odmietol zamerať pozemok navrhovateľa a jeho

brata o desať rokov neskôr, dnes už nie je možné pre jeho úmrtie zistiť a ani to nevyvracia tvrdenie
odporcov 1., 2., že iným občanom obce pozemky zameral. Tiež tvrdenie navrhovateľa, že H.. B. V.
nemal oprávnenie na zameriavanie pozemkov je právne irelevantné, keď samotná skutočnosť, že H.. B.
V. nemal oprávnenie na výkon autorizovanej geodetickej činnosti neznamená, že reálne nevymeriaval
hranice pozemkov v obci J. na žiadosť spoluobčanov, i keď nemal odbornú spôsobilosť na túto činnosť.

Uvedené platí aj vo vzťahu k čestnému prehláseniu manželky H.. B. V. Q. V., nakoľko skutočnosť, že Q.
V. nemala o tejto činnosti H.. B. V. vedomosť neznamená, že ju neuskutočňoval.

V prípade uchopenia držby pôvodnej parcely číslo XXX odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., zomrelým
XX.X.XXXX, súd dospel k záveru, že bolo dobromyseľné. Odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., zomrelý

XX.X.XXXX, sa ujali držby z časti na základe dedenia odporkyňou 2. v roku 1939 a z časti na základe
kúpy odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1958. Pozemok v čase
uchopenia držby bol tzv. holý a neoplotený a dali si ho zamerať H.. B. V.. H.. B. V. žil a pôsobil v obci
J., mal vysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole technickej v Bratislave, kde získal v roku 1957 titul
stavebnýinžinieranapožiadanieobčanovobceimzameriavalhranicepozemkovvteréne.Odporkyňa2.

a jej manžel X. Z., zomrelý XX.X.XXXX, nemali tak dôvod mať pochybnosti o zameraní hraníc pôvodnej
parcely číslo XXX H.. B. V., ktorý tieto hranice určil kolíkmi v teréne, na ktorých zameraných hraniciach
postavili plot a rodinný dom s vedľajšími stavbami a pozemok užívali v rozsahu zamerania. Od doby,
kedy odporkyňa 2. s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, vstúpili do užívania spornej parcely, užívali
všetkypozemkyniminadobudnutévrátanestaviebaoplateniananichsanachádzajúcich,žilivrodinnom

dome od jeho výstavby s deťmi, následne i odporca 1. s celou rodinou, starali sa o stavby a oplotenie,
rekonštruovali ich, kultivovali pozemky a hospodárili na nich, zveľaďovali svoj majetok a riadne platili
dane.

Pokiaľ ide o inštitút vydržania podľa Občianskeho zákonníka zo dňa 25.10.1950 s účinnosťou od

1.1.1951, tzv. Stredný občiansky zákonník, inštitút vydržania bol upravený v ustanovení § 115 - 118
a v ustanovení § 143 a nasl. bola definovaná držba. Medzi podmienky vydržania patrili držba veci
v zmysle § 143 Stredného občianskeho zákonníka, držba musela byť oprávnená v zmysle § 145
Stredného občianskeho zákonníka, teda držiteľ musel byť v dobrej viere, že mu vec patrí, pričom vpochybnostiach sa predpokladalo, že držba bola oprávnená, ďalej spôsobilý predmet vydržania, teda
vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k nescudziteľným veciam v socialistickom vlastníctve
štátu a ľudových družstiev. Vydržacia doba bola stanovená pri nehnuteľnostiach na desať rokov. V

tomto prípade bola predmetom vydržania nehnuteľnosť, a to časť novovytvorenej parcely číslo XXX/
X, na ktorej sa nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch
pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, teda predmetom vydržania bol spôsobilý predmet, nakoľko
sa nejednalo o vec - pozemok v socialistickom vlastníctve. Odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným
XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, postavili pôvodnú hospodársku budovu v roku 1960, od jej výstavby

ju spoločne užívali až do smrti X. Z. v roku XXXX, kedy vstúpil do jej užívania odporca 2. a na jar
2008 pôvodnú hospodársku budovu odporcovia 1., 2. zbúrali a na jej základoch vybudovali dnes stojacu
nepodpivničenú rozostavanú prístavbu. Pôvodnú hospodársku budovu postavenú v roku 1960 využívali
odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, k hospodárskym účelom
súvisiacim s užívaním ich rodinného domu a priľahlých pozemkov, riadne platili za rodinný dom a priľahlé
pozemky po celú dobu ich užívania dane. Spornú časť novovytvorenej parcely číslo XXX/X tak nielen

fakticky ovládali, ale nakladali s ňou ako s vlastnou v právnom slova zmysle. Zistené okolnosti objektívne
nasvedčujú tomu, že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, užívali
časť novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza nepodpivničená rozostavaná
prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, v dobrej
viere a pri normálnej opatrnosti, že im patrí po celú vydržaciu dobu.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou vydržania k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes
nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971 a podpivničená stredová
prístavba postavená v roku 1987 odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým
XX.X.XXXX, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 odporcami 1., 2. na pôvodných

základoch z roku 1971. Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 nepoznal ako
samostatný právny inštitút držbu, a preto nepoznal ani vydržanie, ktoré bolo založené na oprávnenej
držbe. Až novela prevedená zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 a platná do 31.12.1991
opätovne upravila inštitút vydržania (§ 135a v spojení s § 507a ods. 3). Pre vydržanie sa započítala aj
doba, počas ktorej občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento

čas neskončil skôr než uplynutím jedného roka. Prvé vydržanie preto mohlo nastať až k 1. aprílu
1984. Podľa tejto úpravy bola však možnosť vydržania značne obmedzená, lebo k pozemku alebo
jeho časti nadobudol vlastníctvo štát a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Vydržacia doba u vydržania pozemkov bola desať rokov a
objekt vydržania mohol byť len taký pozemok, ktorý mohol byť predmetom zriadenia osobného užívania

pozemku podľa § 199 ods. 1. Pokiaľ išlo o požiadavku kvalifikovanej držby, držiteľ musel mať vydržovanú
vec vo svojej moci a nakladať s ňou ako so svojou vlastnou, a to v dobrej viere, že mu vec patrí, to
všetko po celú dobu vydržacej doby. Novela Občianskeho zákonníka zrealizovaná zákonom č. 509/1991
účinnáod1.1.1992podstatnerozšírilamožnostinadobudnutiavlastníctvaknehnuteľnostiamvydržaním.
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.1992) treba vzťahy vzniknuté pre 1.

januárom 1992 posudzovať podľa predpisov platných pred touto novelou a ako bolo konštatované vyššie
následkomvydržaniavzmyslenovelyprevedenejzákonomč.131/1982Zb.účinnejod1.4.1983aplatnej
do 31.12.1991 je vznik vlastníckeho práva štátu k vydržanému pozemku alebo jeho časti a druhým
následkom bol vznik práva vydržateľa na zriadenie práva osobného užívania pozemku alebo jeho časti,
resp. na uzavretie dohody s následnou registráciou podľa § 205 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu

dohody o osobnom užívaní pozemku však do účinnosti zákona č. 509/1991 nedošlo, a ani nemohlo
dôjsť, keďže k vytvoreniu parcely číslo XXX/X došlo až v priebehu tohto konania, a preto súd ďalej
zisťoval, či boli splnené podmienky vydržania podľa nasledujúceho právneho predpisu.

Vydržanie v platnom Občianskom zákonníku po novele z roku 1991 je definované v ustanovení § 134

ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). V zmysle § 134 ods. 3
Občianskeho zákonníka sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Inštitút vydržania sa tak stáva jedným zo všeobecných spôsobov nadobudnutia vlastníctva zo zákona,
pričom pri nehnuteľnostiach sa nerozlišuje, či ide o stavby alebo pozemky. Medzi podmienky vydržania
patrí oprávnená držba podľa § 130 Občianskeho zákonníka, uplynutie stanoveného času podľa 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka a spôsobilý predmet vydržania v zmysle § 134 ods. 2 Občianskehozákonníka. Pokiaľ ide o oprávnenú držbu, je oprávneným držiteľom ten, kto je vzhľadom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Vo vzťahu k sporným častiam novovytvorenej parcely
číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku

1971 a podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987, murovaný plot z lomového kameňa
postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971, súd konštatuje, že sa jedná o spôsobilý
predmet vydržania, nakoľko novovytvorená parcela číslo 176/5 nie je vecou, ktorá môže byť predmetom
vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby platí to, čo bolo
uvedené vyššie vo vzťahu k vydržaniu podľa Stredného občianskeho zákonníka, nakoľko odporkyňa

2. s manželom JM. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a následne s odporcom 1.
uskutočňovali nikým nerušený výkon držby vlastným užívaním sporných častí novovytvorenej parcely
číslo XXX/X. Ak by aj vznikla pochybnosť o oprávnenosti držby, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že
držba je oprávnená (§ 130 os. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka), ktorú vyvrátiteľnú domnienku sa
nepodarilo navrhovateľovi vyvráti.

Vo vzťahu k oprávnenosti držby navrhovateľ v návrhu uviedol, že v roku 2008 vystavali odporcovia 1., 2.
stavbu rodinného domu na jeho pozemkoch a preto upozornil odporcu 1., aby nestaval na jeho pozemku.
Tiež navrhovateľ v konaní uviedol, že keď začali odporcovia stavať na jar 2008 nepodpivničenú prístavbu
k rodinnému domu upozornil odporcu 1., že stavia na jeho a dal si urobiť Ing. V. O. Vytyčovací náčrt
číslo 150/2008 zo dňa 9.3.2009. Ďalej navrhovateľ v konaní uviedol, že plot, ktorý žiada odstrániť, stojí

na jeho pozemku, zistil v roku 1980. Odporcovia 1., 2. v konaní tvrdili, že ich počas užívania spornej
novovytvorenej parcely číslo XXX/X, navrhovateľ nikdy neupozorňoval, že užívajú jeho vlastníctvo.

Navrhovateľ navrhol na preukázanie svojich tvrdení vykonať dôkaz výsluchom svedkov B. Z. a A. Z.. Z
výsluchu svedka B. Z. vyplynulo, že pri zameraní pozemku navrhovateľa v roku 1969 bolo zistené, že

plot na pozemku odporcov 1., 2. v zadnej časti pozemku v rozsahu asi 50 metrov zasahoval do pozemku
navrhovateľa, keď svedok nevedel uviesť v akej časti. Podľa tvrdenia svedka B. Z. sa jeho otec a otec
odporcu 1. dohodli, že keď tam plot už je, nech tam stojí a keď sa plot rozpadol, navrhovateľ požiadal
odporcu 1., aby plot urobil podľa správnosti a toto sa udialo, keď začal tento spor medzi nimi. Vo vzťahu k
tvrdeniu svedka B. Z. tak možno konštatovať, že otec navrhovateľa, ktorý nebol ani vlastníkom pôvodnej

parcely číslo XXX, sa rozprával s otcom odporcu 1. X. Z., zomrelým XX.X.XXXX., v roku 1969, že zadný
plot zasahuje do pozemku navrhovateľa. Toto tvrdenie je však bez významu k otázke oprávnenosti držby
novovytvorenej parcely číslo XXX/X, keďže v konaní bolo v rámci znaleckého dokazovania zistené, že
práve v zadnej časti hranice sporných pozemkov účastníkov užíva navrhovateľ pozemky odporcov 1.,
2. (v znaleckom posudku vyznačenie zelenou farbou) a pôvodný návrh v uvedenej časti i zobral späť.

Ďalej súd vykonal dôkaz výsluchom svedkyne A. Z., ktorá v konaní uviedla, že odporca 1. postavil
dom a múrik na ich pozemku, na čo ho ona s manželom, teda navrhovateľom, upozorňovali a s
odporcom 1. komunikovali ohľadne hraníc, no odporca 1. ich vždy vypapuľoval. V súvislosti s výsluchom
svedkyne A. Z. súd konštatuje, že jej výpoveď nebola spontánna, zo spôsobu i obsahu jej výpovede

vyplýva, že bola vopred pripravená, keď svedkyňa vo svojej výpovedi od počiatku reagovala na to, čo
povedal odporca 1. v konaní, z čoho je možné usúdiť, že bola oboznámená podrobne s priebehom
sporu a s výpoveďami účastníkov. Svedkyňa A. Z. namiesto svedectva o skutočnostiach, ktoré sama
vnímala, v prevažnej miere reagovala na skoršie výpovede odporcu 1. bez tohto, aby ju súd alebo
účastníci konfrontovali s obsahom výpovedí odporcu 1., s ktorými nemala byť vopred oboznámená.

Dokonca navrhovateľ svedkyni A. Z. v priebehu jej výpovede našepkával, čo má vypovedať. Bez
povšimnutia nie je možné nechať i fakt, že svedkyňa A. Z. má osobný záujem na výsledku sporu, keďže
je manželkou navrhovateľa a má i finančný záujem na výsledku sporu, keďže je spoluužívateľkou
pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a pri výsledku sporu v prospech navrhovateľa by sa mohla stať
aj spoluužívateľkou pozemku, ktorý teraz užívajú odporcovia 1., 2.. B. svedkyne A. Z. je aj v rozpore

s tvrdením navrhovateľa, keďže tento uvádzal v konaní, že odporcu 1. upozorňoval, že prístavbu k
rodinnému domu realizuje na jeho pozemkoch od roku 2008, avšak svedkyňa uviedla, že komunikácie
ohľadnehranícboliodroku,kedysaodporca1.oženil.TiežsvedokB.Z.vkonaníuviedol,ženavrhovateľ
požiadal odporcu 1., aby plot urobil podľa správnosti, čo sa malo stať, keď začal tento spor medzi nimi,
ktorý spor trvá od roku 2009. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania, teda pomer svedkyne A.

Z. k navrhovateľovi, ktorý je jej manželom, rozpory v jej výpovedi s výpoveďou navrhovateľa i svedka
B. Z., finančný záujem na výsledku sporu, pripravenosť výpovede, viedli súd k presvedčeniu, že ju
nemožno považovať s poukazom na zásadu priamosti občianskeho súdneho konania za vierohodnúa s prihliadnutím k spôsobu, akým svedkyňa oznámila súdu zistené skutočnosti a k jej chovaniu počas
výpovede za presvedčivú.

Sám navrhovateľ v konaní nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie, že držba odporkyne
1. a jej manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, bola neoprávnená, resp. že by
prestali byť obaja so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im vec patrí. Dôkaz výsluchom
svedkov B. Z. a A. Z. navrhol navrhovateľ vykonať až po piatich rokoch od začatia konania, keď
z ich výsluchu nevyplynulo, že by odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý

XX.X.XXXX, následne odporca 1., boli počas vydržacej doby rušení v užívaní spornej nehnuteľnosti.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa

sú dôvodné, a pokiaľ ich navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe
skutkového stavu uvedeného v návrhu domáhať požadovaného nároku. Podľa názoru súdu v konaní
nebolo preukázané, že by odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX,
pri užívaní pôvodnej hospodárskej budovy postavenej v roku 1960 na jeho pozemku boli neoprávneným
držiteľmi. Navyše procesným dôsledkom nepreukázania neoprávnenosti držby, je v zmysle § 145 ods.

2 Stredného občianskeho zákonníka predpoklad, že ich držba bola oprávnená. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam má súd za preukázané, že vydržacia doba vo vzťahu k časti novovytvorenej parcely
číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010
na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, ktorá tak začala plynúť odporkyni 2. a jej
manželovi X. Z., narodenému XX.X.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, v roku 1960, uplynula v roku 1970.

Znamená to, že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, nadobudli
vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená
rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960,
vydržaním v roku 1970.
Navrhovateľ síce tvrdil, že odporcov 1., 2. upozorňoval, že stavajú na jeho pozemku, avšak toto tvrdenie

napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho zákonníka nijakým spôsobom nepreukázal,
keď z vykonaného dokazovania možno nanajvýš prisvedčiť jeho tvrdeniu, že odporcu 1. upozorňoval v
roku 2008, že nepodpivničenú rozostavanú prístavbu realizuje na jeho pozemku. Podľa § 865 ods. 3
Občianskeho zákonníka je umožnené započítanie vydržacej doby pred 1.4.1983 v celom rozsahu, a to
tak vlastnej, tak aj predchodcovej s tým, že vydržacia doba nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného

roku po 1.4.1983, teda dňom 31.3.1984 s tým, že zápočet držby sa vzťahuje aj na držbu pozemkov,
ktoré predtým nemohli byť vydržané. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka možno započítať i
dobu, po ktorú bola vec v oprávnenej držbe pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že už došlo k vydržaniu
pozemkov pre štát a k vzniku práva držiteľa na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov s
tým, že účinky vydržania mohli nastať najskôr 1.1.1992, ak boli splnené všetky zákonné podmienky k

nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V zmysle ustálenej judikatúry do držby, počas ktorej mal
oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú držiteľ vec
držal pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že šlo o vec v štátnom vlastníctve. Vlastníkom nehnuteľnosti
sa dňom 1.1.1992 stane ten, kto má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu desať rokov, a to aj v
prípade, že stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Vo vzťahu k sporným častiam novovytvorenej

parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v
roku 1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku
1971, postavené odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX,
taksúdkonštatuje(vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíohľadezapočítaniadržby),ževydržacia
doba im uplynula dňa 1.1.1992. Vo vzťahu k spornej časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej

sa dnes nachádza podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987 súd konštatuje, že vydržacia
doba uplynula odporkyni 2. a odporcovi 1. ako právnemu nástupcovi X. Z., narodeného XX.X.XXXX,
zomrelého XX.X.XXXX, v roku 1997. Znamená to, že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený
XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXX0, nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na
ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971, murovaný

plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971, vydržaním dňa
1.1.1992 a odporca 1. a odporkyňa 2. nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X,
na ktorej sa nachádza dnes podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1997.Vo vzťahu k uvedeným zisteniam je tak bezpredmetné tvrdenie navrhovateľa, že odporcu 1. v roku
2008 upozorňoval, že stavia na jeho pozemku, čo potvrdil aj svedok B. Z., keďže v tom čase už
odporkyňa 2. s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, následne i odporca 2., boli vlastníkmi spornej

novovytvorenej parcely číslo XXX/X. V tomto smere potrebuje súd za potrebné poukázať na výpovede
navrhovateľa v konaní, ktorý pri opakovaných vyjadreniach uvádzal rôzne údaje. Navrhovateľ najskôr
na pojednávaní dňa 26.11.2009 uviedol, že to, že plot odporcov 1., 2. stojí na jeho pozemku, zistil v
roku 1980 pri výstavbe rodinného domu a na pojednávaní dňa 20.9.2012 už uvádzal, že toto zistenie
získal v roku 1968 pri kúpe pozemkov. Tiež navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.11.2009 uvádzal, že

odporcovia 1., 2. plot na betónových základoch s pletivom postavili v roku 1969, na pojednávaní dňa
20.9.2012 uvádzal, že plot odporcov 1., 2. bol postavený v roku 1978 a na pojednávaní dňa 21.10.2014
uvádzal, že plot odporcov 1., 2. bol postavený v roku 1968. Znamená to, že navrhovateľ pri opakovaných
vyjadreniach o tých istých skutočnostiach uvádzal v priebehu konania rôzne údaje, čo vedie súd k
záveru, že vypovedal nepresvedčivo, rozporuplne. Naopak výpovede odporcov 1., 2. takéto rozpory
neobsahovali a naviac nimi uvádzané skutočnosti ohľadne veku stavieb sa len nepatrne odlišujú od

záverov znaleckého dokazovania. Preto aj súd pri celkovom hodnotení výpovedí účastníkov dospel k
záveru, že vyjadrenia odporcov 1., 2. vykazujú znaky pomerne väčšej hodnovernosti a spoľahlivosti, ako
výpovede navrhovateľa, ktoré sú rozporuplné, a to i s poukazom na nepresvedčivú výpoveď svedkyne
A. Z., ktorú navrhovateľ počas jej výsluchu usmerňoval, ako má vypovedať.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX,
zomrelým XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo vydržaním k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na
ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch
pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, vydržaním v roku 1970 a k časti novovytvorenej parcely
číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku

1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku
1971, vydržaním dňa 1.1.1992, odporca 1. a odporkyňa 2. nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej
parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes podpivničená stredová prístavba postavená v roku
1997. Právnym dôvodom oprávnenej držby bolo u odporkyne 2. dedičstvo a kúpa, u X. Z., narodeného
XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, kúpa a u odporcu 1. dedičstvo po jeho otcovi X. Z., narodenom

XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, ktoré skutočnosti vyplynuli z Pozemnoknižnej vložky číslo XXX
pre katastrálne územie J., zo spisov čd 7378/1939, čd 1797/1958 a čd 2670/1962 a z Rozhodnutia o
dedičstve číslo 3D 2656/90-10 zo dňa 20.5.1991. Ich dobrá viera vyplynula z presvedčenia, že pozemok,
na ktorom sa nachádzajú sporné stavby im patrí, v nezmenenom stave ho užívali bez pochybností od
výstavby pôvodného rodinného domu a v priebehu vydržacej doby sa neoboznámili so skutočnosťami,

ktoré mohli objektívne vyvolať pochybnosť tom, že im pozemok nepatrí. Až v priebehu tohto konania,
teda po uplynutí vydržacej doby, bol vyhotovený znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že
sporné stavby sa nachádzajú na pozemku, ku ktorému je vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností v
prospech navrhovateľa a následne bol vyhotovený aj geometrický plán na oddelenie tejto časti pozemku
pre jeho presnú špecifikáciu. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ upozorňoval odporcov 1., 2., že

rozostavanú nepodpivničenú prístavbu k rodinnému domu stavajú na jeho pozemkoch nanajvýš v roku
2008 a ďalej po začatí konania v prejednávanej veci. Odporkyňa 1. s manželom X. Z., narodeným
XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 1. sa tak chopili držby časti susedného pozemku -
v konaní novovytvorenej parcely číslo XXX/X v rozsahu, resp. vo výmere, 20 m2. Právnym titulom
bol v tomto prípade nadobúdací titul k skutočne vlastneným pozemkom a tento tzv. putatívny titul je

podľa názoru súdu postačujúci. Celková výmera pozemkov vo vlastníctve najskôr odporkyne 1. a jej
manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, potom vo vlastníctve odporcov 1.,
2. je 1723 m2 (234 m2 + 1489 m2), z toho výmera časti susedného pozemku 20 m2 predstavuje
1,16 %. S poukazom na pomer skutočne nadobudnutých pozemkov odporkyňou 2. s manželom X.
Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporcom 1. a skutočne držaného pozemku je

podľa názoru súdu takéto prekročenie plochy pri zachovaní obvyklej opatrnosti bezvýznamné a omyl
vydržateľov možno považovať za omluviteľný. O omluviteľnosti právneho omylu svedčí nepochybne aj
fakt, že pôvodný plot medzi pozemkami účastníkov postavený odporkyňou 2. a jej manželom X. Z.,
narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1971 v zadnej časti záhrady zasahuje do ich
vlastníctva, ako vyplynulo zo Znaleckého posudku číslo 18/2010 (plocha vyznačená zelenou farbou),

teda časť záhrady odporcov 1., 2. - parcela číslo XXX/X je užívaná navrhovateľom i fakt, že časť
pozemku odporcov 1., 2. je zo strany susednej parcely č. XXX/X užívaná na ich úkor vlastníkom
parcely číslo XXX/X, ako vyplynulo zo Znaleckého posudku číslo 18/2010 (plocha vyznačená zelenou
farbou). Tieto závery znaleckého dokazovania tak nasvedčujú tvrdeniu odporcov 1., 2., že pozemky vich vlastníctve užívali podľa ich zamerania najneskôr od výstavy rodinného domu s vedľajšími stavbami
a oplotením, keď hranice pôvodnej parcely číslo XXX im boli vytýčené vo väčšom rozsahu v prospech
susedných pozemkov (vyznačenie zelenou farbou v znaleckom posudku) a v menšom rozsahu na úkor

pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa (vyznačenie modrou farbou v znaleckom posudku), čo vedie
súd k presvedčeniu, že nemali úmysel „zabrať“ pozemok vo vlastníctve navrhovateľa. Z vykonaného
dokazovania tak dospel súd k záveru, že podmienky vydržania boli splnené.

Po vyriešení predbežnej otázky vlastníctva k novovytvorenej parcele číslo XXX/X sa súd ďalej zaoberal

požiadavkou navrhovateľa na odstránene sporných stavieb z novovytvorenej parcely číslo XXX/X.
Uvedená parcela nie vlastníctvom navrhovateľa, a preto navrhovateľ nie je ani oprávnený domáhať
sa odstránenia sporných stavieb z tejto parcely. Sporné stavby nie sú ani neoprávnenými stavbami,
nakoľko sa nachádzajú na pozemku, ktorý vydržali odporkyňa 1. s manželom X. Z., narodeným
XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 2.. Navrhovateľ poukazoval tiež na skutočnosť, že
sporné stavby na novovytvorenej parcele číslo XXX/X boli postavené bez stavebného povolenia, ktoré

tvrdenie považoval súd za právne irelevantné k predmetu sporu. Samotná skutočnosť, či stavebník mal
stavebné povolenie alebo nemal, nie je totiž pre kvalifikáciu neoprávnenej stavby rozhodujúca a stavbu
nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov je potrebné odlišovať od stavby postavenej
neoprávnene. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol považujúc
ho za neopodstatnený.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci plne úspešným odporcom 1., 2. priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.063,68
eura. Odporcovi 1. priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 42,79
eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.10.2009, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa

26.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojní s § 13 ods. 2
vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 3 úkony právnej služby á 29,35 eura (účasť na pojednávaní dňa 10.5.2012,
20.9.2012, 20.11.2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 3
úkony právnej služby á 30,04 eura (písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.5.2013, účasť na
pojednávaní dňa 28.5.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.8.2013) podľa

§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej služby á 7,51 eura
(účasť na pojednávaní dňa 17.6.2013, pri ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie) podľa § 11 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 2 úkony právnej služby á 30,94
eura (účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014, 4.12.2014) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods.
2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 2 úkony právnej služby á 32,27 eura (účasť na pojednávaní dňa 19.3.2015,

9.6.2015) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej
služby á 16,14 eura (účasť na pojednávaní dňa 29.6.2015, pri ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie) podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., 3-krát režijný
paušál á 6,95 eura, 3-krát režijný paušál á 7,63 eura, 4-krát režijný paušál á 7,81 eura, 2-krát režijný
paušál á 8,04 eura, 3-krát režijný paušál á 8,39 eura

podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a odporkyni 1. priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za
3 úkony právnej služby á 42,79 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.10.2009, písomné podanie
na súd - vyjadrenie zo dňa 26.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009) podľa § 11 ods. 1 písm.
a) v spojní s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 3 úkony právnej služby á 29,35 eura (účasť na
pojednávaní dňa 10.5.2012, 20.9.2012, 20.11.2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2

vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 3 úkony právnej služby á 30,04 eura (písomné podanie na súd - vyjadrenie zo
dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 20.8.2013) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon
právnej služby á 7,51 eura (účasť na pojednávaní dňa 17.6.2013, pri ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie)
podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 2

úkony právnej služby á 30,94 eura (účasť na pojednávaní dňa 21.10.2014, 4.12.2014) podľa § 11 ods.
1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 2 úkony právnej služby á 32,27 eura (účasť
na pojednávaní dňa 19.3.2015, 9.6.2015) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č.
655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej služby á 16,14 eura (účasť na pojednávaní dňa 29.6.2015, pri ktorom
sa vyhlásilo rozhodnutie) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č.

655/2004 Z. z., 3-krát režijný paušál á 6,95 eura, 3-krát režijný paušál á 7,63 eura, 4-krát režijný paušál
á 7,81 eura, 2-krát režijný paušál á 8,04 eura, 3-krát režijný paušál á 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z.. Odporcom 1., 2. priznal súd náhradu za stratu času v sume 577,92 eura (za štyri začaté
polhodiny á 11,59 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 26.11.2009, á 12,71 euracesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 10.5.2012, á 12,71 eura cesta Bratislava - Trnava
a späť na pojednávanie dňa 20.9.2012, á 12,71 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie
dňa 20.11.2012, á 13,01 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 28.5.2013, á 13,01

eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 17.6.2013, á 13,40 eura cesta Bratislava -
Trnava a späť dňa 21.10.2014, á 13,40 eura cesta Bratislava - Trnava a späť dňa 4.12.2014, á 13,98
eura cesta Bratislava - Trnava a späť dňa 21.10.2014, á 13,40 eura cesta Bratislava - Trnava a späť dňa
4.12.2014, á 13,98 eura cesta Bratislava - Trnava a späť dňa 19.3.2015, á 13,40 eura cesta Bratislava
- Trnava a späť dňa 9.6.2015, á 13,98 eura cesta Bratislava - Trnava a späť dňa 29.6.2015) podľa § 17

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu cestovných výdavkov v sume 340,12 eura (1 x cesta Bratislava
- Trnava a späť osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Golf na pojednávanie dňa 26.11.2009,
2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,169 eura/l, na pojednávanie dňa 10.5.2012, 2 x 56
km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,564 eura/l, na pojednávanie dňa 20.9.2012, 2 x 56 km, pri
spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,549 eura/l, na pojednávanie dňa 20.11.2012, 2 x 56 km, pri spotrebe
6,6 l/100 km, cene PHM 1,454 eura/l, na pojednávanie dňa 28.5.2013, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100

km, cene PHM 1,469 eura/l, na pojednávanie dňa 17.6.2013, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km,
cene PHM 1,464 eura/l, na pojednávanie dňa 21.10.2014, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene
PHM 1,395 eura/l, na pojednávanie dňa 4.12.2014, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM
1,389 eura/l, na pojednávanie dňa 19.3.2015, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,304
eura/l, na pojednávanie dňa 9.6.2015, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,380 eura/l, na

pojednávanie dňa 29.6.2015, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,370 eura/l) podľa § 16
ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1., 2. prisúdenú náhradu trov
konaniavsume2.063eurapodľa§149ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuichprávnemuzástupcovi.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

vo veci neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 341,50 eura, čo
predstavuje preddavok na znalečné zaplatený zo štátnych rozpočtových prostriedkov v sume 200 eur v
zmysle uznesenia č. k. 10C/142/2009-86 zo dňa 3.8.2010, znalečné zaplatené zo štátnych rozpočtových
prostriedkovvsume124,54euravzmysleuzneseniač.k.10C/142/2009-118zodňa3.1.2011aznalečné
zaplatené zo štátnych rozpočtových v sume 16,96 eura v zmysle uznesenia č. k. 10C/142/2009-352 zo

dňa 1.3.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.