Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202216
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2713202216.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705,
právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: C. D., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX, XXX XX E., štátna občianka SR, o zaplatenie 650,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 292,- eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 292,-
eur od 5.2.2010 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne
splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.3.2013 bola Okresnému súdu E. doručená žaloba o zaplatenie sumy 650,- eur s príslušenstvom a
trov konania. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku na základe zmenky a to na tlačive ,,A“ podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 861/2007 (ďalej len ,, nariadenie“), ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobou si žalobca uplatnil proti žalovanej právo
na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 650,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
650,- eur od 22.11.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 650,- eur od 5.2.2010
do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda v sume 2,17 eur. V
žalobe uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 17.6.2009 na zmenkovú sumu 650,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 22.11.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 17.6.2009 na sumu
650,- eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.11.2009. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd prostredníctvom tlačiva B ,,Žiadosť súdu alebo tribunálu o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky“ vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, na základe akého zmluvného vzťahu došlo
k vystaveniu zmenky, či sa jednalo o zabezpečenie záväzku a nech doloží zmluvu resp. listinu, ktorá
bola podkladom na vystavenie zmenky.

Podaním doručeným súdu dňa 29.4.2013 žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné
a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky. Zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie
pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Navrhovateľ uplatňuje majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemé k dispozícii
iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje. Vzhľadom nato žalobca nemá dostatočne
presne a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republike. Žalovaná, ako fyzická osoba
má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom
na článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súdu nepresahuje 2000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa
podľa č. 2 odseku 1 nariadenia č. 861/2007 na tento spor uplatňuje práve toto nariadenie č. 861/2007.
V súlade s čl. 11 preambuly, čl. 4 odsek 1 a čl. 25 odsek 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007, Slovenská
republika, ako zmluvná strana nariadenia č. 861/2007 komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie
rozsudkov v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné
súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska
žalovanej.

Okresný súd E. v danom prípade najskôr skúmal svoju vecnú príslušnosť v danom konaní. Okresný
súd E. je názoru, že je príslušným súdom v danej veci aj napriek tomu, že v konaní žalobca svoj nárok
uplatňuje na základe zmenky. Je to predovšetkým vzhľadom k postaveniu žalovanej ako spotrebiteľa.
Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmenky sú príslušné súdy v sídle kraja teda v tomto konaní by bol
príslušný Okresný súd F.. Zmenka na základe ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní svoju pohľadávku
však bola vyplnená na podklade spotrebiteľskej zmluvy a teda v tomto prípade okrem toho, že ide o
nárok zo zmenky ide súčasne aj o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a pre spotrebiteľa je výhodnejšie,
aby sa jeho vec prejednávala na súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko a taktiež aby sa
súd zaoberal daným prípadom aj v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa spotrebiteľských zmlúv.
Uvedené bolo konštatované aj v uznesení Krajského súdu H. F. Č.. L.. XXNcb/XX/XXXX zo dňa 11.
júna 2013, ktorý rozhodoval o nesúhlase Okresného súdu F. s postúpeniu veci z Okresného súdu I. na
Okresný súd F.. Krajský súd F. vo svojom rozhodnutí uviedol, že prednosť tzv. komunitárneho práva
pred zákonmi Slovenskej republiky musí byť dôvodom, pre ktorý Okresný súd E. ( v tomto konaní )
nielenže musí naďalej trvať na už skôr ním vyslovenom, čiže na tom, že korektný tzv. eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva pripúšťa záver o použiteľnosti (súdom) len tých jeho ustanovení, ktoré
nevybočujú z medzí ustanovených predpismi práva komunitárneho, ale takýto skorší záver sa žiada
doplniť tiež tak, že ak inak použiteľná norma vnútroštátneho práva pripúšťa ako výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší, tak i ten menej priaznivý, eurokonformným aj ústavne konformným môže byť len výklad pre
spotrebiteľa výhodnejší. Len takýto záver možno považovať za súladný tiež s doterajšou judikatúrou SD
vo veciach týkajúcich sa výkladu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (tu por. napr. rozsudky SD v jeho veciach zn. C - 473/00 a C - 243/08), podľa ktorej v
rozpore s cieľmi smernice je vnútroštátna právna úprava brániaca plnému uplatneniu práv spotrebiteľa
a vnútroštátny súd by mal mať možnosť skúmania nekalých zmluvných podmienok (vrátane prípadného
dojednania o výlučnej právomoci, čiže v slovenských podmienkach príslušnosti súdu pre spotrebiteľa
ťažšie prístupného) aj z úradnej povinnosti; nech aj stále platí tiež, že takáto judikatúra sa obmedzila
len na skúmanie nekalých zmluvných podmienok (nie teda aj problematických podmienok majúcich
pôvod vo všeobecne záväznom predpise vnútroštátneho práva). Uplatnením úvah zhora je preto
nevyhnutné odmietnuť formalistickejší prístup vyvodzujúci kritérium pre určenie príslušnosti výlučne z
povahy inštitútu uvedeného v žalobe za základ žalobou uplatneného nároku (ktorým inštitútom je v
príslušných súvislostiach zmenka), ale naopak pred uplatnením takéhoto kritéria treba vylúčiť možnosť,
že opretím žaloby výlučne o istý právny inštitút sa tu môže zastierať prvotný spotrebiteľský charakter
vzťahu. Ak totiž výsledkom takejto simulácie (rozumej vytvorenia dojmu, že tu okrem zmenky niet ničoho
iného) bude spravidla nazeranie na vzťah ako na zmenkový a aj na následné súdne konanie iba ako na
konanie vo veci týkajúcej sa zmenky (nech aj toto vychádzajúc výlučne z údajov zanesených do žaloby
takým nepopierateľne je), teda bez prihliadania na možné použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho
zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy, práve takéto „užšie“ nazeranie na

problém spôsobí, že bude na úkor súdu bydliska spotrebiteľa (totožného s jeho všeobecným súdom,
ak je spotrebiteľ žalovaným) uprednostnená príslušnosť zmenkového súdu (tu súdu spotrebiteľovi
takmer vždy vzdialenejšieho, pokiaľ pravda nepôjde o prípad žalovaného spotrebiteľa s bydliskom v
štandardnom obvode toho súdu, ktorý zákonodarca určil za súd zmenkový a pre tento účel takému
súdu určil za obvod jeho pôsobnosti obvod celého súdneho kraja). S týmito dôvodmi sa Okresný súd
E. stotožňuje.

Dňa 29.10.2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky, kópiu zmenky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď.
Žalovaná zásielku prevzal dňa 12.11.2013. Žalovaná do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedala.

Uznesením č. k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa 27.1.2014 súd konanie prerušil do skončenia konania o
prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením Krajského súdu H. D. Č..
L.. XCo/XXX/XXXX - XX zo dňa 16.10.2013 vedeného pod č. V.-XXX/XX. Proti tomuto uzneseniu podal
žalobca včas odvolanie.

Uznesením Krajského súdu H. F. Č.. L.. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.12.2014 bolo odvolanie
žalobcu odmietnuté, nakoľko vec SD sp. zn. C-558/13 bola na základe späť vzatia návrhu na začatie
prejudiciálneho konania prešovským KS (urobeného podaním zo 7. mája 2014, doručeným SD 13. deň
rovnakého mesiaca i roka) a na toto nadväzujúceho uznesenia predsedu SD zo 4. júna 2014 č. XXXXXX
vymazaná z registra SD; okrem toho však aj to, že prešovský KS už uznesením zo 16. mája 2014 zastavil
i odvolacie konanie vo veci vedenej ním pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX (v tomto prípade na základe späť
vzatia odvolania účastníčkou, ktorá ho podala, teda žalobkyňou, urobeného podaním z 10. apríla 2014,
doručeným Okresnému súdu T. 14. apríla 2014). Z toho dôvodu odpadla prekážka na prerušenie konania
a súd mohol ďalej pokračovať v konaní.

Žalobca sa písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.11.2015. Uviedol, že hodnotí procesný
postup súdu, ktorý nariadil pojednávanie za nesprávny, nakoľko konanie inicioval navrhovateľ podľa čl.
4 nariadenia č. 861/2007 a preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa zásad definovaných
v tomto nariadení. Prioritné sú zásady efektivity a hospodárnosti konania. Podľa nariadenia je konanie
písomné. Súd nariadi pojednávanie ak to považuje za potrebné a alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
V danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie pojednávania. Ak by sa však požiadavka
na nariadenie ústneho pojednávania javila ako nevyhnutná súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení
pojednávania formou uznesenia a toto riadne zdôvodniť. Ďalej uviedol, že nemá námietky s tým, aby
sa vo veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada o odročenie pojednávania. Ak v priebehu
konania akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu pohľadávky, žiada, aby súd pojednávanie odročil, vo
veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s formulovanými námietkami a to zaslaním znenia
zápisnice. Žalobca touto cestou aj doplnil právnu argumentáciu a poukázal na uznesenie Krajského
súdu H. D. E.. Q.. XX V. zo dňa 5.9.2013, uznesenie Krajského súdu H. R. R. E.. Q.. XXCoZm/XX/XXXX
zo dňa 21.11.2013.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci ako je uvedené v podanej žalobe, súd považoval
za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia
č. 861/2007/ES).

Keďže Nariadenie 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom na
článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasl.
Zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení
pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia 861/2007/ES
súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda
niektorý z účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne.

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na riadne predvolanie na pojednávanie nedostavili. Právny
zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil emailom doručeným súdu dňa 30.11.2015 (deň pred
pojednávaním) v ktorom uviedol, že žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a to z dôvodu, že
v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. ( zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o.) proti žalovanému: Slovenská republika o náhradu
nemajetkovej ujmy pred Okresným súdom N. E. od 8.45 a od 13 hod. Uviedol, že nemá námietky s
tým, aby sa vo veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada o odročenie pojednávania. Ak
v priebehu konania akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu pohľadávky, žiada, aby súd pojednávanie
odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s formulovanými námietkami a to zaslaním
znenia zápisnice. Žiadal, v prípade ak odporca navrhne vykonať dôkazy, alebo aj súd vykoná dôkazy,
aby súd navrhovateľa oboznámil s navrhnutými dôkazmi v súlade s § 123 OSP a aby umožnil žalobcovi
uplatniť právo vyjadriť sa k navrhnutým dôkazom a ku všetkým dôkazom, ktoré sa v konaní vykonali.

Podľa § 119 ods. 1,2 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý
navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného
odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím
na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá OSP umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti
konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol na
pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí
súd skúmať veľmi dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok
porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy SR a to práva na verejné
prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka požiadať o odročenie pojednávania je
podmienené dôležitosťou dôvodu, pre ktorý o odročenie požiada. Posúdenie opodstatnenosti, dôležitosti
dôvodu v každej veci musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.

V danej veci právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 8.9.2015 teda takmer
3 mesiace pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 1.12.2015. Ako dôvod neprítomnosti uviedol
kolíziu s inými pojednávaniami. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
68/98 z 13. 01. 1999 uverejneného pod číslom 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky, obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne
a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu (§ 119 ods. 2 O. s.
p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. V zmysle judikátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod R 41/2002, dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka
konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Z uvedených
rozhodnutí vyplýva, že samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho
dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 O. s. p.. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pravidlo, podľa ktorého by len v závislosti od predmetu
konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných skutočností malo v prípade
kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným. Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach
dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych pojednávaní, má možnosť účelne využiť všetky
zákonom akceptovateľné spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Do
úvahy prichádza aj zastúpenie advokátskym koncipientom alebo iným advokátom podľa § 16 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
alebo podľa § 25 O. s. p.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca mal dostatočný časový priestor, aby
na vytýčenom pojednávaní zabezpečil účasť iného advokáta prípadne advokátskeho koncipienta. Súdu
je známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. si uplatňuje svoje nároky voči Slovenskej republike, pričom
bolo podaných niekoľko tisíc žalobných návrhov na všetky okresné súdy v Slovenskej republike. Je
teda prirodzené, keďže uvedená spoločnosť je zastúpená tou istou advokátskou kanceláriu, že termíny
pojednávaní sa budú prelínať. Je však povinnosťou právneho zástupcu, aby túto situáciu zabezpečil tak,
aby každému klientovi bol schopný ponúknuť plnohodnotné právne služby.

Taktiež žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania v prípade ak bude jeho nárok
spochybnený súd považuje za irelevantnú. Právnemu zástupcovi musí byť zrejmé, že ak súd nariadi
ústne pojednávanie, bude na tomto pojednávaní vykonávať aj dokazovanie preto je v jeho záujme
(záujme klienta, ktorého zastupuje), aby bol na takomto konaní prítomný a uplatňoval procesné
práva účastníka. Žiadne ustanovenie právneho predpisu neukladá povinnosť súdu, aby účastníka
oboznamoval s dôkazmi, ktoré boli vykonané na riadnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný a bez dôležitého dôvodu sa na pojednávanie nedostavil.

Vzhľadom na to súd nepovažoval dôvod, pre ktorý sa ospravedlnil žalobca za taký vážny dôvod, pre
ktorý by bolo dôvodné pojednávanie v prejednávanej veci odročiť a podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal v neprítomnosti žalobcu.

Žalovaná sa na pojednávanie takisto nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a k návrhu sa žiadnym
spôsobom nevyjadrila.

Súd, majúc za splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal a rozhodol bez účasti
účastníkov a prihliadol pritom na obsah spisu a na listinné dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zmenkou ( č.l. 7 ),
lustráciou sociálnej poisťovne, oznámením spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. č.l. 90-91, Všeobecnými
podmienkami poskytovania úveru č.l. 92, zmluvou o úvere č.l. 93, rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu č.l 98-99, kópiou spisu Slovenskej rozhodcovskej, a.s. č.l. 105, ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav veci:

Z predloženej zmenky súd zistil, že bola vystavená H. E. dňa 17.6.2009 s tým, že žalovaná ako vystaviteľ
zmenky svojim podpisom potvrdila, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: pre POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
R. B.., oddiel E., vložka č. XXXXX/B zmenkovú sumu 650,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne“ od
22.11.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXX. Na druhej strane zmenky bola
obsiahnutá doložka : Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, ČESKÁ REPUBLIKA, IČO: 264 29 705 a podpis konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. C.
W..

Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava si uplatňuje svoje nároky
aj v exekučných konaniach. Konajúci súd si potom zabezpečil aj kópiu spis Okresného súdu E. E.. Q..
XEr/XXXX/XXXX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti žalovanej ako povinnému
o vymoženie pohľadávky v sume 650,- eur istiny s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi
predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.).

Z predložených dôkazov súd zistil, že dňa 17.6.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako
veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Zmluva bola
uzatvorená na predtlačenom formulári. Podľa tejto zmluvy veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v
sume 350,- eur a dlžník sa zaväzuje veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- eur
(t.j. celkovo čiastku 696,- eur zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 58,- eur počnúc dňom 17.7.2009 na
účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach. V ďalšej časti dlžník prehlasuje,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že „dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a
súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných
podmienok na zadnej strane zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že
uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“.

Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, keď článok 17 obsahoval Dohodu
o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie
sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Exekučným titulom v konaní E.. Q.. XEr/XXXX/XXXX bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so
sídlom L. A. X, XXX XX R., ktorý bol zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., E.. Q.. E.
XXXXX/XX zo dňa 7.7.2010, ktorým rozhodcovský súd uložil žalovanej povinnosť zaplatil spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 650,- eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 650,- eur
od 22.11.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 650,- eur od 5.2.2010 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 192,70 eur, t.j. pohľadávka, ktorá je uplatnená aj v tomto
súdnom konaní.

Výzvou zo dňa 17.4.2015 vyzval súd spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, aby súdu oznámili koľko splátok a v akej výške zaplatila žalovaná v súvislosti s poskytnutým
úverom na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.6.2009 a ako boli jej splátky započítané.
Súčasne nech predložia k tomu listinné dôkazy o spôsobe splácania ( výpis z účtu, karta klienta a pod.).

Dňa 15.6.2015 bola súdu doručená odpoveď spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. spolu so splátkovým
kalendárom, zmluvou o úvere a všeobecnými obchodnými podmienkami.

Podľa predloženého splátkového kalendára spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy XXXXXXX, typ
úveru bežný žalovanej bolo predpísaných 12 splátok po 58,- eur, ktoré mala splácať vždy k 17. dňu
príslušnému mesiacu. Prvá splátka mala byť uhradená dňa 17.7.2009 a posledná splátka 17.6.2010.
Žalovaná uhradila celkom sumu 58,- eur.

Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu, L. A. X, XXX XX R. E.. Q.. E. XXXXX/XX súd
zistil, že návrhom na začatie konania zo dňa 9.5.2010 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. domáhala na
rozhodcovskom súde zaplatenia sumy 650,- eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 22.11.2009 do
zaplatenia, so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 650,- eur od 5.2.2010 do zaplatenia. Rozhodcovský
spis obsahoval zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.6.2009, VOP, zmenku zo dňa 17.6.2009, pokus
o zmier zo dňa 1.2.2010, splátkový kalendár a výzvu na žalobnú odpoveď. Podľa pokusu o zmier zo dňa
1.2.2010 spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. oznámila žalovanej, že zmenka bola dňa 31.1.2010 vyplnená
a je k dispozícii na preplatenie v sídle spoločnosti POHOVOSŤ s.r.o. dňa 5.2.2010.

Podľa čl. 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007 po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do
14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 odsek 3 nariadenia č. 861/2007 odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 odsek 4 nariadenia č. 861/2007 do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podporným dokumentmi.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12. 2010, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12. 2010, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 z. č.258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii
v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z. z. ( účinného od 1.1.2011 ), v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 5a ods. 1 písm. b) Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou alebo šekom.

Podľa § 4 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zák. č.258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Súd skúmal povahu účastníkov konania, keďže zmenka je vystavená fyzickou osobou - žalovanou, a
to v prospech žalobcu - právnickej osoby. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená
v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom, je tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo
zmenky, môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu.

V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD E..Q.. V.-XXX/XXXX z
14.3.2013, rozhodnutie ESD E..Q.. V.-XX/XX a pod) v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa
nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne
normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Teda aj v danom konaní
bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že
sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD V.-XXX/XXXX z 14.03.2013, z ktorého vyplýva, že
napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného
cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný ESD
v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej zmenky, pôvodne vystavenej vo
forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX (číslo zmluvy sa
nachádza aj na zmenke) zo dňa 17.6.2009. Na predmetnej zmluve bola žalovaná označená ako občan
- fyzická osoba. Súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda
mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len
údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, resp. údaje o
obchodnom mene dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu
zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17
o Dohode o vyplnení zmenky a predtlačeného článku 20 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. V deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená
zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka,
od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak
ako to bolo priamo konštatované v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zároveň súd
zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené
rubopisom na žalobcu.

Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v
prospech ktorého bola žalovanou zmenka vystavená a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal,
vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národná banka Slovenska) ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery.

Dôvodom vzniku zmenky je zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.6.2009. Uvedená zmluva je
nepochybne spotrebiteľskou keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a nasl.
OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať
jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Je to predtlačená

formulárová zmluva, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvnými stranami sú
POHOTOVOSŤ s.r.o. (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je síce v zmluve vyznačené, že úver bol
žalovanej poskytnutý na výkon zamestnania, avšak možno konštatovať, že účel úveru uvedený v zmluve
je zo strany veriteľa (dodávateľa) špekulatívny v snahe vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľských
úverov. Je vecou veriteľa (dodávateľa), aby preukázal skutočný účel použitia poskytnutého úveru, a
preto v prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva práve
na ňom (uznesenie Krajského súdu H. F. zo dňa 23.02.2010, E.. Q.. XXCoE/X/XXXX). Účel úveru -
na výkon zamestnania je len všeobecný údaj, ktorý vôbec neposkytuje odpoveď na to, aký súvis má
uzavretie zmluvy so zamestnaním tejto osoby - na aké konkrétne účely týkajúce sa zamestnania majú
byť poskytnuté financie použité a žalobca v konaní tento účel ani nepreukázal. Zároveň ide aj o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právna úprava zákona č. 258/2010 Z. z.

Súd sa napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t. j. dôvodom vzniku zmenky,
pričom súd vychádzal z aj písomných pripomienok Európskej komisie zo dňa 12.2.2014, vo veci
návrhu na prejudiciálne konanie podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaný
rozhodnutím Krajského súdu H. D. z 29.10.2013 súvisiaci s konaním CD consulting s.r.o. proti G. H.
ktorá sa týka výkladu článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 smernice rady 87/102/
EHS. Podľa vyjadrenie Európskej komisie Smernica 87/102/EHS nezakazuje používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru komisie je potrebné pojem ,,vhodnej ochrany
spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá
zakazuje znížiť štandard spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa je preto chápať celkový právny
rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry súdneho dvora a zahŕňa
preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu t.j. aby hodnotil
pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky
by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásahu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi dodávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice
87/102/EHS. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o
drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto
právnom režime je potom nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok.

Podobnými zámermi sa riadi aj zákonodarca Slovenskej republiky, keď § 17 zákon č. 129/2010 s
účinnosťou od 1.1.2011 zakázal veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou. Táto vnútroštátna
úprava dosahuje ciele predpokladané týmito smernicami. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený
už v predchádzajúcej úprave spotrebiteľských úverov v Zák. č. 258/2001 Z.z. keď stanovil, že veriteľ smel
prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov, len ak zmenková suma v čase vyplnenia
zmenky bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstva
vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak by však došlo k súdnemu sporu je
potrebné aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide vôbec o
spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise.
Ak však vnútroštátna úprava dotknutá vo veci samej neumožňuje, aby súd ex offo zamietol návrh
zo zmenky, potom vnútroštátna úprava nie je v súlade so zásadou efektivity, keďže spotrebiteľom
znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatnenie ochrany spotrebiteľa.

Taktiež v súčasnosti je s účinnosťou od 1.5.2014 platné ustanovenie 5a Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktoré takisto zakazuje zabezpečiť nárok zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.

Týmto ustanovením zákonodarca taktiež reaguje na potrebu priamej zákonnej úpravy stanovenej už
spomínanými Smernicami záväznými už pred touto právnou úpravou.

Zo zjednocujúceho stanoviska Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo
dňa 20.10.2015 vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že ak súd poukáže na
prípadnú nekalú povahu či neprípustnosť uplatneného nároku, je súd povinný zabezpečiť prieskum tohto
nároku. Teda aj v danom konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský
vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.

Súd sa s vyššie uvedeným v plnom rozsahu stotožnil a z toho dôvodu súd pristúpil k preskúmaniu
kauzy zmenky teda toho na základe akej zmluvy zmenka vznikla, či táto zmluva je platná a obsahuje
všetky náležitosti, či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a či suma na zmenke, ktorú vyplnil
žalobca zodpovedá nároku žalobcu z predloženej úverovej zmluvy. Je to hlavne z dôvodu, že v danom
prípade samotným podpisom zmenky ( listiny ako takej ), za súčasného uplatnenia nárokov zo zmenky
spôsobom ako ich uplatnil žalobca, by sa vylúčila možnosť použiť na daný spotrebiteľský úver právnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov. Podpisom zmenky by sa vylúčila
možnosť súdu skúmať, či zmluva o úvere obsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv a to najmä Zák. č. 258/2001 Z.z. a v súvislosti s tým, či suma, ktorú spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. doplnila do zmenky ako dlžnú sumu, zodpovedá skutočnému dlhu žalovanej.

Na základe uvedeného súd skúmal, či uplatnená pohľadávka čo sa týka výšky uplatnenej istiny a
príslušenstva je dôvodná v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa na daný prípad.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd
posúdil obsah zmluvy a Všeobecné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne
uzavretá. Zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 346,- eur
(z ktorého podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje úrok 1/3 poplatku,
a zvyšné 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou). Poplatok za
spracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a administratívne náklady s tým spojené, ktoré v danom
prípade tvoria 98 % z celkového objemu poskytnutého úveru (splatnosť úveru 12 mesiacov), súd
považuje za neprimerane vysoký s ohľadom na to, že ide o zmluvu, ktorá pozostáva len z jedného listu,
v ktorom sa do predtlačených rámčekov dopĺňajú len údaje týkajúce sa identifikácie dlžníka, výška úveru
s poplatkom a dĺžka splácania + suma splátok) a nie je zrejmé, že by s uzatvorením a spracovaním
zmluvy o jednom liste boli spojené tak vysoké administratívne náklady.

Po preskúmaní zmluvy mal súd za to, že zmluva je koncipovaná tak, že je hrubým spôsobom narušená
rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä, ale nielen, v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva
koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou
zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností
v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru a pod., ale
žiadne práva dlžníka a samé práva a výhody veriteľa a žiadne povinnosti veriteľa.

Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva
obsahovať podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. a zistil, že zmluva neobsahuje RPMN ako náležitosť
zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje ani
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitosť ako náležitosť zmluvy
podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/210 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje len údaj o
počet splátok 12, výšku splátky 58,- eur a to, že prvá splátka má byť uhradená 17.7.2009. Z toho ale
potom nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká
časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani VOP, ktoré patria k zmluve ani splátkový
kalendár. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť
pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k)
z. č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru

majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch a poplatkoch, z ktorého nebude
schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za
ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Termín a výšku splátky úroku a istiny
ne obsahoval ani splátkový kalendár. Zmluva ďalej neobsahovala ani konečnú splatnosť úveru ako
náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) z. č. 258/2001 Z. z.

Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
platnú, ak však neobsahuje uvedené náležitosti a v zmysle § 4 ods. 3 Zák. č.258/2001 Z.z. daný
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd mal v predmetnej veci preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 350,- eur, ktorý
je bezúročný a bez poplatkov. Len za zaplatenie tejto sumy vznikol navrhovateľovi resp. jeho právnemu
predchodcovi nárok a na zmenke mohla byť vyplnená len suma 292,- eur, keďže ku dňu vyplnenia
zmenky dňa 31.1.2010 žalovaná z poskytnutého úveru uhradila 58,- eur, čo bolo preukázané oznámením
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. o uhradených splátkach ( č.l. 91 spisu ).

Vzniku zmenkového záväzku predchádzalo uzatvorenie tzn. zmenkovej zmluvy resp. dohody o plnení
záväzku alebo zabezpečení predmetného záväzku zmenkou. Ide o uzatvorenie zmluvy medzi veriteľom
a dlžníkom o zabezpečení konkrétneho záväzku zmenkou. Zmenková zmluva je bezprostredným
dôvodom vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto zmluva je spojovacím článkom, ktorý spája
všeobecný záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje so zmenkou. Ide o nepomenovanú zmluvu, a
preto podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť treba posudzovať podľa predpisov
upravujúcich záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený. Neplatnosť zmenkovej zmluvy nie je
dôvodom neplatnosti zmenky, avšak dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je stav, ako keby žiadna
zmenková zmluva neexistovala. Pri neexistencii zmenkovej zmluvy nie je podklad na to, aby sa
konkrétna zmenka považovala za zabezpečovaciu zmenku vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke t. zn.
chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať (Rozsudok
NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006).

V uvedenom prípade pôvodný záväzkový vzťah je upravený zákonom č. 258/2001 Z. z., ktorý v čase
vzniku zmenky výslovne nezakazuje zabezpečenie spotrebiteľského úveru ako aj plnenie záväzku zo
spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd však dospel k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky je v
rozpore so zákonom a nebola so žalovanou individuálne dohodnutá. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu
o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky
uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody o vyplnení bianco
zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ
bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie
zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Neplatnosť zmenkovej zmluvy sama o
sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť zmenkovej zmluvy však znamená neexistenciu
kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v
uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. Predložená zmenka
je po formálnej stránke platná, avšak záväzok ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí
spotrebiteľského nemohol byť platne zabezpečený zmenkovou zmluvou a následne zmenkou.

Podľa predloženej zmenky zmenková suma bola vyplnená vo výške 650,- eur. Z toho vyplýva, že
veriteľ si na zmenke mohol vyplniť ľubovoľnú sumu teda aj takú ktorá by predstavovala neprijateľné
poplatky alebo zmluvné pokuty. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu H. F.Č. E..Q.. XXCoE/
XXX/XXXX-XX z 29.2.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo VPPU
zmlúv o úvere remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák., ktorá stavia spotrebiteľa (žalovaného) do
výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Predmetná dohoda je súčasťou VPPU, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi
neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil,
aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ

v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže
zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa
na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej
neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou
postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou
s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky
30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či
už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny
dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia teda
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol vyplniť zmenku nanajvýš na sumu 455,- Eur ( 350,- Eur ako pôvodná
istina plus 30%). To, že vyplnil zmenku na sumu 650,- Eur ( teda o 300,- Eur viac, než poskytol žalovanej
a o 195,- Eur viac, než mohol podľa citovaného zákona) znamená porušenie § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. . Zmenku takto vyplnenú veriteľ nesmel prijať a už vôbec ju nesmel ďalej postupovať.

Vzhľadom k tomu sú považuje dohodu o zabezpečení zmluvy zmenkou za neprijateľnú podmienku a z
toho dôvodu neplatnú, keď táto dohoda je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Z toho dôvodu súd
na vystavenú zmenku v danom prípade ani neprihliadal.

Tieto skutočnosti boli zároveň aj dôvodom, že zákonodarca priamo v zákone nepripúšťa vystavenie
zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského o vzťahu a to v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b)
z. č. 250/2007 ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014.

V danom prípade, ako už bolo konštatované, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola
zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.6.2009 avšak len v prípade, že táto zmenka
bude vyplnená v súlade s § 4ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.

Keďže suma na zmenke nebola vyplnená v správnej výške a prevyšuje sumu na ktorú vznikol
navrhovateľovi nárok, súd na sumu uvedenú v zmenke neprihliadal a v konaní sa zameral na
dokazovanie koľko zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov je žalovaná povinná ešte žalobcovi
uhradiť na základe zmluvy o úvere.

Z tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania ako zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná
uhradila sumu vo výške 58,- eur. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uložil žalovanej
povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 292,- eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov
a poplatkov vo výške 350,- eur po zohľadnení čiastočnej úhrady 58,- eur a vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol.

Súd priznal žalobcovi úrok vo výške 6 % ročne sumy 292,- eur od 5.2.2010 do zaplatenia, nakoľko
takto žiadaný úrok neprevyšuje zákonný úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a podľa
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Súd žalobu zamietol v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 650,- Eur od 22.11.2009
do zaplatenia, keďže tento úrok je v rozpore so zákonom. Podľa čl. I § 48 ZZŠ je zákonom stanovená
výška zmenkového úroku a to na 6 % ročne. Pokiaľ mal oprávnený zo zmenky na mysli úrokovú doložku
podľa čl. I § 5 ZZŠ, muselo by to byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je
prísne formálna a teda nemôže pripúšťať rôzne dohady/úvahy o tom, čo sa má daným údajom na zmenke
na mysli. Preto ak uvedený úrok označil ako „zmenkový úrok“ , jedná sa o zmenkový úrok upravený
v čl. I § 48, ktorého výška je v rozpore so zákonom. Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového
úroku 0,25% denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5, musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja,
keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok počítať ani dokedy (pričom v žalobe žiada
priznať tieto úroky do zaplatenia). Aj keď v zmenkovom zákone nie je výslovne uvedené dokedy je
možné požadovať úroky vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl. I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že
úroky uvedené na zmenke (podľa čl. I § 5) je možné požadovať iba do splatnosti zmenky a od splatnosti
pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je nahradený záväzkom postižným, potom

je možné požadovať už zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48 v zákonnej výške. Prijatím opačného
názoru, teda že po splatnosti zmenky možno požadovať úroky uvedené na zmenkovej listine ako aj
zmenkové úroky, by zmenky obsahujúce úrokovú doložku boli zcela bezdôvodne privilegované oproti
ostatným zmenkám, pretože by oprávnený zo zmenky mohol žiadať viac, než umožňuje ust. čl. I § 48 ( viď
Rozsudok Vrchního soudu H. O. E..Q.. XCmo XXX/XXXX). Navyše súd už konštatoval, že vystavená
zmenka je neplatná.

V časti sumy 2,17 eur súd návrh zamietol z dôvodu, že súd žalobcovi nepriznal sumu uvedenú na
zmenke a z toho dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na zmenkovú odmenu, ktorej výška je závislá od
sumy uvedenej na zmenke. Navyše súd už konštatoval, že vystavená zmenka je neplatná.

Súd rozhodoval o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní bola úspešnejšia
žalovaná, ktorý mala úspech v sume 358,- eur, o ktorú bol návrh zamietnutý (650 eur - 292 eur), čo
predstavuje 55 % úspechu a žalobca mal úspech v časti sumy 292,- eur čo predstavuje úspech žalobcu
45 %. Čistý úspech žalovaného predstavoval 10 % a v tomto podiele by jej patrila náhrada trov konania.
Súd však žalovanej náhradu trov nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnila ani nevyčíslila a zo spisu
jej žiadne trovy nevyplývajú.

Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. l O. s. p. povolil žalovanej zaplatenie priznanej sumy v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie je v schopnostiach žalovanej
splatiť celý dlh naraz. Žalovaná nie je v súčasnosti vedená u žiadneho zamestnávateľa. Výšku určených
splátok súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovanej a zároveň má
súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na
osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu H. F., vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).