Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813201573
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813201573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa Slovenská
republika, v mene ktorej konajú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8,
975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Námestie Slobody 2, 050 01 Revúca, proti odporcovi Mesto Tornaľa, Mierová
14, 982 01 Tornaľa, IČO: 00 319 091, právne zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č. k. 7C/46/2013-145 zo

dňa 09. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností
v podiele 1/1: parc. reg. "C" č. XXXX - lesné pozemky o výmere 423 422 m2, zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, okres C., obec M., katastrálne územie F., parc. reg. "C" č. XXXX - lesné pozemky
o výmere 45 846 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres C., obec M., katastrálne územie L.,

zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 6.919,54 Eur
k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vlastníckeho
práva k lesným pozemkom z dôvodu, že podľa zápisov na pozemnoknižných vložkách, na ktorých
boli pôvodne lesné pozemky evidované, zapísané v prospech Československého štátu, v správe MNV
Behynce, boli lesné pozemky v rozpore so zákonom č. 61/1977 Zb. o lesoch dňa 26. 09. 1996 na
základe vyhotovených protokolov o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku, okrem iného aj lesných
pozemkov, majetkových práv a záväzkov do majetku obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí prevedené medzi odovzdávajúcim Slovenskou republikou, v mene ktorej konal Okresný súd
Rimavská Sobota a preberajúcim - odporcom. Okresný súd došiel k záveru, že odporca nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k sporným lesným pozemkom, pôvodne patriacim Československému
štátu na základe § 2 Zákona o majetku obcí. Uviedol, že samotný Zákon o obecnom zriadení vo
svojich ustanoveniach § 28 a § 29 striktne terminologicky rozlišuje pôsobnosť obcí, ktorá na ne prešla
z vtedajších štátnych orgánov (miestnych, mestských, okresných národných výborov) od majetku obcí,
nakladania a hospodárenia s ním, ktoré sú upravené osobitným zákonom - Zákonom o majetku obcí.

Národné výbory nespravovali majetok štátu. Z ust. § 25 zákona č. 100/1977 Zb. vyplýva, že na
obce neprešla pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, táto zostala zverená štátnym
orgánom odlišným od obce, ktorými boli postupne lesný úrad, oblastný úrad a Ministerstvo lesného
a vodného hospodárstva SR, neskôr Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako ústredný orgán štátnejsprávy lesného hospodárstva a poľovníctva. Od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2012 nimi boli obvodné lesné
úrady, krajské lesné úrady a Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej správy
lesného hospodárstva a poľovníctva. Ak by miestny národný výbor Behynce (resp. Šafárikovo) chcel,

aby mu aj po 01. 01. 1978 zostalo zachované právo hospodárenia (správa lesného národného majetku),
musel by oň žiadať o výnimku ústredný štátny orgán lesného hospodárstva, a ak by tak neučinil, po
01. 01. 1979 by musel žiadať o súhlas s prevodom správy lesného národného majetku v zmysle §
11 ods. 4 Zákona o lesoch. Vzhľadom na uvedené okresný súd uzavrel, že ku dňu účinnosti Zákona
o obecnom zriadení, t. j. k 24. 11. 1990 už miestny národný výbor Behynce, resp. Šafárikovo právo

hospodárenia so spornými lesnými pozemkami nemal, nebola splnená zákonná požiadavka § 2 ods.
1 Zákona o majetku obcí, a teda mesto Tornaľa nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
lesným pozemkom. Ohľadne premlčania uviedol, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a nie je teda
časovo limitované dovolávať sa ho. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že nebola splnená jedna z
kumulatívnych zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva odporcom uvedených v § 134
Občianskeho zákonníka, a to držba lesných pozemkov odporcom, je preto právne bezvýznamné, že bol

dobromyseľný v tom, že mu patria po dobu aspoň 10 rokov. Na základe uvedených skutočností okresný
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého priznal náhradu trov konania účastníkovi, ktorý bol v spore úspešný.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Namietal, že v rozsudku nie je odôvodnené,

prečo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí navrhovateľovi. Odporca mal za to, že pokiaľ by aj
neprešlo na neho s účinnosťou Zákona o majetku obcí vlastníctvo k nehnuteľnostiam, súd nesprávne
právne posúdil otázku vydržania vlastníckeho práva. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž
vyplýva, že aj keď ostatné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva odporca naplnil, nebola splnená
posledná podmienka, ktorou je reálna držba nehnuteľností. V tejto súvislosti odporca poukázal na to,

že pokiaľ odporca je už 25 rokov vlastníkom nehnuteľností a ako ich vlastník je v katastri nehnuteľností
zapísaný už 17 rokov, nemožno tvrdiť, že nie je ich držiteľom. S odkazom na ust. § 129 ods. 1
Občianskeho zákonníka, že držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba, vlastník je ex lege oprávnený nie povinný vec držať, pričom môže dať vec užívať aj tretej
osobe, napr. nájomcovi. Držiteľom je aj ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby. Odporca

ustálil záver, že vykonával držbu prostredníctvom navrhovateľa, pričom bol dobromyseľný o tom, že
mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nepochybne patrí. Zároveň poukázal na nesprávne posúdenie
inštitútu držby prvostupňovým súdom s tým, že fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov
a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Za nesprávne považuje taktiež tvrdenie súdu,
že pri držbe veci v tomto konkrétnom prípade je osoba nielen oprávnená, ale aj povinná vec držať.

Podľa ust. § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
pričom vlastník nie je povinný vec užívať a držať, pretože túto držbu môže zveriť do užívania inej
osobe. Odporca uplynutie 10-ročnej lehoty považuje za nepochybné a nesporné, nakoľko vlastníctvo k
nehnuteľnostiambolodokatastranehnuteľnostízapísanévprospechodporcuužvroku1996.Uplynutím
zákonnej 10-ročnej lehoty pre vydržanie nehnuteľnosti sa teda musel stať jej skutočným vlastníkom,

preto rozhodol prvostupňový súd nesprávne. Odporca namietol tiež rozhodnutie ohľadne trov konania.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy osobitný status odporcu ako obce, neposúdil,
či neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ako aj v rozhodnutí absentuje akákoľvek
zmienka, prečo prvostupňový súd ohodnotil predmet konania na sumu 360 832,10 Eur, z ktorej sumy
vypočítal hodnotu úkonu právnej služby. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o
určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a vo výroku o trovách konania

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1, písm. f), ods. 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vo veci samej odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých
prvostupňový súd rozhodol vo veci a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozsudku a na tieto dôvody v rozhodnutí odkazuje. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd
vykonal dostatočné dokazovanie vo veci, vykonané dôkazy správne podľa § 132 O.s.p. vyhodnotil a
rozhodnutie náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový

súd rozhodol správne, keď určil vlastníctvo sporných nehnuteľností v prospech navrhovateľa. V odvolaní
odporca neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a už aj vyhodnotené
prvostupňovým súdom.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odporca odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu. Odvolací súd sa pri skúmaní odvolania zameral
na dôvody uvádzané odporcom v odvolaní.

Odporca v odvolaní namietol, že nie je odôvodnené, prečo vlastníctvo k nehnuteľnostiam svedčí
navrhovateľovi. S touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Je nesporné, že predmetom

konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to konkrétne k lesným pozemkom. Okresný
súd v odôvodnení rozsudku jasne poukázal na to, že v priebehu rokov 1950 až 1957 bolo do
pozemnoknižných vložiek č. 22, 163, 158, katastrálne územie F. a do pozemnoknižnej vložky č. XXX,
katastrálne územie L. zapísané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech vtedajšieho
Československého štátu a uvedené pozemky boli dané len do správy príslušného národného výboru

(Miestneho národného výboru F.). Z uvedeného nepochybne vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli od
50-tich rokov vo vlastníctve štátu a príslušný národný výbor vykonával len správu uvedených pozemkov.
Od 01 01. 1978 nadobudol účinnosť zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch. V súlade s § 11 ods. 1 Zákona o
lesoch,správalesnéhofondu(ktorýbolvštátnomsocialistickomvlastníctve)prešlanaštátneorganizácie
lesného hospodárstva riadené ústredným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva republiky. Čo

sa týkalo prevodu správy lesného národného majetku, tento bolo možné uskutočniť len so súhlasom
ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva republiky (§ 11 ods. 4 Zákona o lesoch). V
konaní nebolo preukázané, že by správa lesného fondu (lesných pozemkov), ktoré boli vo vlastníctve
štátu (v štátnom socialistickom vlastníctve), bola prevedená na iný orgán alebo by ju bola vykonávala
iná štátna organizácia ako štátna organizácia lesného hospodárstva (v tom čase Stredoslovenské lesy,

štátny podnik), na čo taktiež poukázal už okresný súd.

Od 01. 01. 1978 nadobudol účinnosť aj zákon č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe
lesného hospodárstva, ktorý podrobne upravoval obhospodarovanie lesného fondu, ako aj organizáciu
orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ich pôsobnosť.

Od 01. 09. 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorým boli zrušené zákony
č. 61/1977 Zb. a zákon č. 100/1977 Zb., podľa ktorého orgánmi štátnej správy lesného hospodárstva
sú ministerstvo alebo okresné úrady (§ 56 ods. 1 citovaného zákona). Správu lesného majetku vo
vlastníctve štátu môže vykonávať len právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je

ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov (§ 50 ods. 4
zákona č. 326/2005 Z. z.). Takýto správca vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve
štátu. Vlastníctvo k lesným pozemkom, lesným porastom a stavbám vo vlastníctve Slovenskej republiky
slúžiacim lesnému hospodárstvu nemožno previesť, ak zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak (§ 50 ods. 1 uvedeného zákona). Prevod vlastníctva k lesným pozemkom vo vlastníctve štátu

neumožňoval ani zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.

Čo sa týka prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí, okresný súd správne poukázal na ustanovenia
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorých do
vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky (štátu) veci, okrem hnuteľností patriacich

orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa
nachádzajú.

Už okresný súd správne vyvodil záver, že pokiaľ odporca, ani jeho právny predchodca nikdy nebol

vlastníkom sporných lesných pozemkov, a to ani pred rokom 1950, nemohol k nim nadobudnúť
vlastnícke právo v zmysle § 15a ods. 1 zákona o majetku obcí a pokiaľ k lesným pozemkom patriacim do
vlastníctva štátu (ako majetok Slovenskej republiky) nepatrilo právo hospodárenia národným výborom,
ani podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí, nemohlo takéto vlastníctvo prejsť do vlastníctva obcí.Okresný súd správne posúdil, že odporca sa nemohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností (lesných
pozemkov) na základe prechodu týchto pozemkov ako majetku štátu do majetku obcí. K zániku

vlastníctva štátu k lesným pozemkom nikdy dôjsť nemohlo, preto správne určil, že vlastníkom týchto
nehnuteľností je štát - Slovenská republika. Tento záver jasne vyplýva z rozhodnutia okresného súdu na
základe skutkových zistení a právneho odôvodnenia.

Čo sa týka odvolacej námietky odporcu vo vzťahu k vydržaniu lesných pozemkov, je potrebné

konštatovať, že pokiaľ neexistoval zákonný titul, na základe ktorého by bol odporca zapísaný ako
vlastník nehnuteľností do katastra nehnuteľností, nemožno vôbec uvažovať o plynutí premlčacej doby,
pretože odporca nikdy nemohol byť oprávneným držiteľom nezákonne získaného vlastníctva z majetku
štátu. Odporca nikdy nemohol zákonným spôsobom získať vlastníctvo k lesným pozemkom, pôvodne
patriacim štátu, pretože neboli splnené podmienky prevodu majetku štátu na obec v zmysle § 2 ods.
1, ako ani § 15a ods. 1 Zákona o majetku obcí. To, že formálne bolo vlastníctvo prevedené na obec

(odporcu) a zapísané do katastra nehnuteľností, neznamená, že takýto prevod bol zákonný a mala by
sa mu poskytnúť právna ochrana.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zjavne nesprávne rozhodnutie štátneho orgánu (Okresného
úradu Rimavská Sobota), ktorým bolo prevedené vlastníctvo nehnuteľného majetku (lesných pozemkov)

protokolom na odporcu (mesto Tornaľa), teda majetku, ktorý nebol a ani nemohol byť predmetom
prevodu, pretože vlastnícky patril štátu, pričom táto skutočnosť musela byť účastníkom protokolu
ako nesporná známa, nemôže zakladať dobrú vieru účastníka, že mu vec právom patrí (pozrieť aj
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2077/2002). Navyše v prípade, ak štátny podnik (Lesy Slovenskej
republiky, š. p., resp. ich právny predchodca) vykonával faktický obsah práva hospodárenia s majetkom

štátu, a to aj voči majetku, ktorý nebol vo vlastníctve štátu (právne vedený na odporcu ako vlastníctvo
odporcu v katastri nehnuteľností), je potrebné považovať za držiteľa tohto majetku štát (obdobne
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 306/2001). Z uvedeného vyplýva, že len štát (Slovenská republika)
môže byť vlastníkom sporných nehnuteľností.

Vzhľadom na uvedené závery, odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, že navrhovateľ (štát -
Slovenská republika) je vlastníkom sporných nehnuteľností, potvrdil ako vecne správny.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania odvolací súd zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť.
Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke odporcu, že v odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek

zmienka o tom, prečo prvostupňový súd ohodnotil predmet konania na sumu 360 832,10 Eur. Pokiaľ
okresný súd vychádzal z „Ocenenia lesných pozemkov a na nich stojacich porastov podľa programu
Pozemkár k. ú. Behynce,“ nie je zrejmé, prečo ako predmet konania bola vzatá do úvahy jednak cena
pozemkov, spolu s cenou porastov, keď predmetom konania bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
- lesným pozemkom bez ohľadu na porast. Nakoľko odporca v odvolaní poukázal aj na dôvody hodné

osobitnéhozreteľapodľa§150ods.1O.s.p.,prvostupňovýsúdsavnovomrozhodnutíotrováchkonania
bude musieť zaoberať aj existenciou týchto dôvodov pre prípadné výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania, či už celkom alebo sčasti.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.