Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224525
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813224525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: N. - O., a.s., IČO: 35 910 739,
so sídlom S. nivy XX/b, G., zast.: JUDr. S. A., Z. XX, S. proti odporcovi: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX, O. nad J., zastúpenému JUDr. S. E., advokátkou so sídlom v K., G. 4, o zaplatenie 6 744,39
eur istiny a prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. októbra

2015 č. k. 18C/120/2014-149, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia v sume 295,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilodporcovipovinnosťabyzaplatilnavrhovateľovi6.744,39eur

spolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod18.10.2012dozaplatenia,atododvochmesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť, aby nahradil navrhovateľovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 1.675,01 eur a ostatných trov 404,50 eur, všetko do
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že trovy právneho zastúpenia je povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľa. Odporcovi napokon uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania
vo výške 14,10 eur na účet Okresného súdu Prievidza do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov a citáciou ustanovení Zák. č. 142/2000 Z.
z. ako aj vyhlášky č. 155/2000 Z. z. a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z vykonaných
dôkazov považoval za preukázané, že osoba oprávnená navrhovateľom na vykonávanie kontroly
odborných miest a výmeny elektromerov zistila dňa 09.07.2012 neoprávnený odber na odbernom
mieste odporcu. Bolo zistené poškodenie plynomeru, a to porušenie plomby na počítadle, ktoré
poškodenie bolo potvrdené posudkom a výpoveďou zamestnanca navrhovateľa a znalca. V období
od 19.08.2011 do 09.07.2012 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Navrhovateľ si

vyčíslil škodu podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. vo výške 6.744,39 eur
faktúrou zo dňa 24.07.2012. Škoda bola vyčíslená za obdobie neoprávneného odberu v trvaní 326
dní. Vyslovil názor, že úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu,
vykonaná zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike je objektívnou zodpovednosťou za škodu, pri ktorej sa
nevyžaduje, aby porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle zavinil odberateľ,
ktorý zodpovedá už len za to, že odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Konštatoval,
že plynomer z daného odberného miesta bol predložený na posúdenie znalcovi, ktorý vo svojom
odbornom posudku vyslovil záver, že na plombách meradla sa nezhodujú roky overenia ani číslametrologických stredísk. Plomba úradného overenia pritom zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej
manipulácii, má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť, alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe
zemného plynu. Plynomerom, na ktorom bola porušená overovacia značka meradla odoberal plyn

odporca ako odberateľ. Navrhovateľ nemal k dispozícii údaje o skutočnej spotrebe plynu z dôvodu
porušenia plomby. Spôsob výpočtu určuje Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z.,
ktorou bola výška škody vyčíslená sumou 6.744,39 eur. V danom prípade nebolo možné vychádzať
z priemernej spotreby plynu, nebolo možné zistiť ani skutočný odber na danom odbernom mieste a
jediným relevantným dôkazom bol údaj na plynomeri, ktorý spĺňal všetky technické a metrologické

požiadavky. Citovaná vyhláška stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu, matematický vzorec, kde sa zistí množstvo a sadzba neoprávneného odberu plynu a následne
výška škody. Jediný spôsob, ktorý je možný a zákonný je aplikácia citovanej vyhlášky aj v prípadoch,
ak bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a tu znalec aplikuje vyhl. č. 155/2005 Z. z.. Odporca
za vzniknutú škodu objektívne zodpovedá, pričom tvrdenie, že znaleckým posudkom nebol potvrdený
neoprávnený odber odporcom, ani zásah odporcu do telesa plynomeru nie je okolnosťou, ktorá by ho

zbavovala zodpovednosti za vzniknutú škodu. Zdôraznil, že právna úprava náhrady zodpovednosti za
škodu pri neoprávnenom odbere zemného plynu je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti
odberateľa zemného plynu, a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do určeného meradla vykonal.
Za vzniknutú škodu teda bez ďalšieho zodpovedá odberateľ, čo stačí na zistenie, že odberateľ odoberal
zemný plyn s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu nezaznamenáva, alebo

nesprávne zaznamenáva odber plynu. Zákon zveruje starostlivosť o riadny technický stav určeného
meradla odberateľovi, a preto pri poškodení, resp. neoprávnenom zásahu do určeného meradla
nerozhoduje to, kto tento zásah vykonal resp. či odberateľ o tomto porušení vedel. Dôsledky zásahu
nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať a nie je potrebné ani zisťovať, kto zásah
do zariadenia skutočne spôsobil. Pravidlá výpočtu náhrady škody sú dané vyhláškou. Nepovažoval

za opodstatnené aplikovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka, t. j. moderačné právo súdu znížiť
náhradu škody, keď dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa u odporcu nie sú splnené.
Konštatoval, že zníženie náhrady škody súdom sa považuje za výnimočné opatrenie a nemožno
ho používať mechanicky. Hľadiská, z ktorých má súd pri znížení vychádzať sa spravujú zásadami
dobrých mravov. Ďalej uviedol, že odporca je poberateľom v sume 176,20 eur mesačne, popritom

vykonáva činnosť podnikateľa - živnostníka. Má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.
Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá poberá rodičovský príspevok a so starou matkou. Je
vlastníkom osobných motorových vozidiel Mazda a Warburg, náklady na vedenie domácnosti sú 471
eur, splátky úveru 168,63 eur, nájomné za dielňu 215,58 eur + náklady na energie 30 eur, odvody do
sociálnej poisťovne 133,42 eur. V závere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.06.2008 sp.

zn. 1Cdo/87/2007, podľa ktorého zníženie náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch
medzi občanmi.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca,
ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenu tak,

že bude rozhodnuté o výške peňažného nároku s poukazom na znenie § 441 Občianskeho zákonníka,
resp. aj na znenie § 450 Občianskeho zákonníka. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2
písm. c/, d/, f/ O.s.p.. V odvolaní poukazoval na to, že zo znaleckého posudku, ktorý predložil súdu
ako dôkaz sám navrhovateľ nevyplynulo, že by znalec zistil zásah do zabezpečenia meradla. Nenastala
preto ani jedna zo skutočností pre existenciu zániku platnosti úradného overenia meradla podľa § 15

ods. 6 písm. d/ Zák. o metrológii č. 142/2000 Z. z., nakoľko nebolo preukázané znaleckým posudkom
ani výpoveďami svedkov poškodenie, pozmenenie, odstránenie alebo iné porušenie overovacej značky,
alebo zabezpečovacej značky dotknutého meradla, pričom iba tieto dôvody a právne skutočnosti
sú zákonnými dôvodmi a právnymi skutočnosťami spôsobujúcimi zánik platnosti úradného overenia
meradla. Podľa odporcu bol to sám navrhovateľ, prípadne jeho zamestnanci, alebo zmluvní partneri,

ktorí v rovnakom období zrejme z nedbanlivosti spôsobili rozdielnosť údajov overovacej značky a
zabezpečovacej značky meradiel spotreby plynu aj u iných odberateľov, odlišných od osoby odporcu. V
predmetnej veci však takáto znalcom zistená rozdielnosť nenaplňuje znaky poškodenia, pozmenenia,
odstránenia alebo iného porušenia, teda znaky spôsobujúce zánik platného overenia určeného meradla.
Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že znalecké

zistenia a ostatné dôkazy vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa odôvodňujú právny záver pre
tzv. neoprávnený odber zemného plynu odporcom podľa § 59 vyššie citovaného zákona o energetike
v spojení so Zákonom o metrológii tak odporca poukázal na znenie § 441 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bolaškoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Zotrval na svojom tvrdení, že pokiaľ ide o
odpoveď znalca na poslednú otázku v jeho znaleckom posudku č. 123/PL-2012, a táto odpoveď aj podľa
názoru odvolacieho súdu preukazuje tzv. neoprávnený odber plynu odporcom podľa § 59 cit. zákona

o energetike v spojení s povinnosťou náhrady škody nezaoberal sa súd prvého stupňa náležite, resp.
vôbec dôkazmi, ktoré mu navrhol a predložil odporca a ktoré preukazovali spoluzodpovednosť alebo
výlučnú zodpovednosť navrhovateľa za vzniknutú škodu podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Súdu
prvého stupňa napokon vytýkal, že nesprávne aplikoval ust. § 450 Občianskeho zákonníka, keď odporca
preukázal dôvody hodné osobitného zreteľa pre využitie moderačného práva súdom pokiaľ ide o výšku

škody,ktorámalabyťporušenímzákonnejpovinnostiodporcomspôsobenáanebolopritompreukázané,
že by škoda bola spôsobená úmyselne. Odporca svojim konaním ani neopomenutím nespôsobil
akýkoľvek zásah do určeného meradla plynu, v dôsledku ktorého mala vzniknúť navrhovateľovi škoda.
Je si vedomý toho, že ide o osobitný druh zodpovednosti za škodu, upravenú osobitnými právnymi
predpismi, s podporným použitím ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a že podľa ustálenej
judikatúry ide v prípade, ak je preukázané porušenie jeho právnej povinnosti o zodpovednosť objektívnu

bez povinnosti súdu zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. Tiež si je vedomý platnej
právnej úpravy v rozhodnom období, ktorej účelom bolo zabrániť neoprávneným a špekulatívnym
odberom elektriny a zemného plynu na škodu ich dodávateľov alebo distribútorov. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa čo do výšky priznaného nároku však nepovažuje za diskriminačné, pokiaľ ide o členov
rodiny za likvidačné. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti najmä v tom smere, či bola alebo nebola splnená niektorá zo zákonných
skutočností zakladajúcich neoprávnený odber plynu a s tým súvisiaci nárok na náhradu škody. V
závere uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s dôvodmi, uvedenými v odvolaní a dospeje ku
zhodnému právnemu názoru so súdom prvého stupňa o tom, že odporca porušil zákonnú povinnosť, s
ktorou je spojená povinnosť náhrady škody podľa osobitného predpisu, považuje odporca za nesprávny

a nezákonný postup súdu prvého stupňa pri opomenutí použitia moderačného práva podľa § 450
občianskeho zákonníka, aj pri skúmaní podielu spoluzodpovednosti navrhovateľa na vzniku škody podľa
§ 441 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok

okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Odporca v odvolaní uplatňuje dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p..

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je
opodstatnený v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových
zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci v odvolaní odporca neuvádza, nevykonanie ktorého dôkazu súdu prvého stupňa
vyčíta. Z obsahu spisu však vyplýva, že v podaní zo dňa 28.07.2015 navrhol vykonanie dôkazov, a to

aby bol vyzvaný navrhovateľ na predloženie všetkých znaleckých posudkov znalca Ing. X., prípadne
iných znalcov z totožného odboru, ktoré boli vypracované na objednávku navrhovateľa na základe
podozrenia navrhovateľa na škodu, ďalej uvedenie dôvodu, pre ktorý zo strany navrhovateľa došlo ku
zrušeniu pohľadávky na údajnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo vzťahu k
odberateľovi G. I. - X. Q. nad J. č. XXX ako aj trestný spis týkajúci sa daného odberu citovanej osoby.

Je tak zrejmé, že odporca navrhol vykonanie dokazovania na okolnosti konštatovania neoprávneného
odberu iných osôb. Súd prvého stupňa preto postupoval správne keď nevykonal daný dôkaz, pretože nie
je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie v prejednávanej veci, v dôsledkučoho nemožno považovať dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. za opodstatnene
uplatnený.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie právnej
normy na zistený skutkový stav, nesprávneho výkladu právnej normy alebo použitie takej právnej normy,
ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vec posudzoval pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti odporcu
za škodu uplatnenú navrhovateľom podľa § 59 ods. 1 Zák. č. 656/2004 Z. z., ktorý bol platný v danom
období. V cit. zákonnom ustanovení pod písm. a/ až g/ sú uvedené skutočnosti, ktoré sa považujú
za neoprávnený odber. Podľa písm. d/ cit. zákonného ustanovenia neoprávneným odberom plynu je
odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré bolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa okolnosť, významnú pre svoj záver o tom,
že v danom prípade sa jednalo o neoprávnený odber plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 656/2004 Z.
z., vyvodil záver zo znaleckého posudku Ing. Petra X., ktorý podal znalecký posudok síce na vyžiadanie

navrhovateľa, avšak ústne na pojednávaní súdu prvého stupňa svoje závery potvrdil. Túto skutočnosť
potvrdil aj svedok Július I., ktorý pri kontrole u odporcu vykonanej na základe poklesu spotreby na
odbernom mieste zistil nesúlad overovacích značiek plynometra, keď jedna je na obvode a druhá na jeho
číselníku. Plynomer bol opatrený na obvode M42/05 a na číselníku M43/06 čo je rok ciachu ako rok 2006,
ktorá overovacia značka v tomto období ešte nebola vyrobená. Konkrétne plynomer bol na odbernom

mieste namontovaný v r. 2005 takže v roku 2006 plynomer nemohol byť v žiadnej inej ciachovni, pričom
pracovníci navrhovateľa nedisponujú s takými značkami, ktoré používajú metrologické strediská.

Takto vykonané dokazovanie prvostupňový súd vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132
O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory.

Názor súdu prvého stupňa, že Zák. č. 656/2004 Z. z. je založený na princípe objektívnej zodpovednosti
odoberateľa plynu je správny a je v súlade aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012
zo dňa 12.03.2015, a naväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008, ktorý
posudzoval situáciu za platnosti Zák. č. 70/1998 Z. z., avšak nelíšil sa v podstate od úpravy objektívnej

zodpovednosti odberateľa v prípade ak je zistený odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v právnej
úprave je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré označované za neoprávnený odber
plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú
dodávateľom plynu neoprávneným odberom treba dôsledne odlišovať, od ktorej skutkovej podstaty

neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do
úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu spojenom
s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť
bez zreteľa na zavinenie ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ

zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.

Je tak zrejmé, že súd prvého stupňa svoje závery o objektívnej zodpovednosti odporcu zakladá na
správnom výklade ust. § 59 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 656/2004 Z. z. platného v rozhodnom období, ktoré

sú súladné s názormi Najvyššieho súdu SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach.
Rovnako správne a opodstatnene bolo aplikované ust. § 1 ods. 3 Vyhl. č. 155/2005 Z. z., podľa ktorej
v prípade, ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odo dňa
posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na faktúru týkajúcu sa odberu plynu odporcom za fakturačné obdobie od 19.08.2011 do

18.08.2012, podľa ktorej bol za celé obdobie nameraný nulový odber plynu, čiže k neoprávnenému
odberu došlo reálne aj v období od 19.08.2011 do 08.07.2012.Odporca v konaní rovnako aj v odvolaní zdôrazňoval tú skutočnosť, že nevykonal zásah do meradla,
ktorá skutočnosť je pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu tak ako je vykonaná v § 59 Zák. č.
656/2004 Z. z., bezvýznamná.

Súd prvého stupňa dostatočne jednoznačne a zreteľne zvýraznil v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že pre ustálenie zodpovednosti odporcu ako odberateľa za škodu je významné, že nastala
niektorázoskutočnostíuvedenýchvust.§59ods.1konkrétnepodpísm.d/,tedaišlooodbersodberom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Znalec Ing. K. X., ktorý vypracoval posudok týkajúci sa stavu meradla vo svojej výpovedi pred súdom
prvého stupňa uviedol, že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádza v prípadoch porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii tým, že pokiaľ je odstránená pôvodná plomba osadená v
metrologickom stredisku, po takomto zásahu je možné počítadlo meradla vyradiť z činnosti, následne
ho namontovať naspäť a osadiť inú plombu ako tomu bolo v danom prípade, keď pôvodná plomba bola s

označením 05M43 a nová 06M43. Je tak zrejmé, že v konaní bolo preukázané porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, keďže zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vykonáva práve
plomba na meradle. Nevyžaduje sa preto skúmania dôvodov pre zánik platnosti úradného overenia
meradla podľa § 15 ods. 6 písm. d/ Zák. o metrológii č. 142/2000 Z. z. ako sa toho dovoláva odporca.

Súd prvého stupňa napokon správne nepovažoval za opodstatnenú aplikáciu ust. § 450 Občianskeho
zákonníka na danú vec. V tejto súvislosti správne poukazoval na to, že vyplýva už zo znenia cit.
zákonného ustanovenia, že k jeho aplikácii možno dôjsť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Tieto dôvody majú povahu vecnú a osobnú, pričom vecnosť povahy vyplýva zo zákonnej požiadavky
prihliadnuť na okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody a osobný charakter zase vyplýva z povinnosti

súdu prihliadať na osobné a majetkové pomery škodcu, ako aj na osobné a majetkové pomery
poškodeného, pričom skutočnosti významné pre tieto hľadiská aj správne vyhodnotil. Zistil tak, že
odporca je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 176,20 eur, pričom vykonáva činnosť
podnikateľa a živnostníka, z ktorej daňový základ v r. 2014 predstavoval 2.030 eur, avšak nájomné za
dielňu činí mesačne 215 eur a splátky úveru 168 eur.

V prvostupňovom ani v odvolacom konaní neboli pritom zistené žiadne skutočnosti, ktoré by dávali
podklad pre aplikáciu aj ust. § 441, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám. V priebehu
konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by dávali podklad pre záver o tom, že by škoda mala byť

čiastočne spôsobená aj zavinením poškodeného, t. j. navrhovateľa, resp. osôb, ktoré konajú na základe
jeho poverenia.

Odporca vo svojom odvolaní tak neuplatnil opodstatnene dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ a rovnako ani pod písm. d/.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. totiž spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.

Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odporcavodvolanívychádzazodlišnýchskutkovýchzáverovnežprvostupňovýsúdarobízvykonaných
dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi

v dôsledku neoprávneného odberu plynu. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa cit. ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné

vytknúťprvostupňovémusúduvprípade,akbyzobraldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebovyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor
alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - § 135 O.s.p..

Odvolacímdôvodompodľaust.§205 ods.2písm.d/O.s.p.totižmožnonapadnúťvýsledokčinnostisúdu
pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý má v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v danom prípade spočívali v odmene
za úkon právnej služby, a to vyjadrenie podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. 237,34 eur + 8,58 eur
režijný paušál + 20% DPH spolu 295,10 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .