Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214450
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214214450.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: FOOD TENDER

SLOVAKIA s.r.o., IČO: 47 111 275, sídlo: Jantárová č.1506/4, Košice, zastúpený advokátom: JUDr.
Vladimír Novák, sídlo: Mlynárska č.16, Košice, proti žalovanému: FFF Sp z o.o., IČO: 1080014788,
sídlo: Czapelska 48/39, 04-081 Warszawa, Poľská republika, v konaní o zaplatenie 11.076,66 eur s
príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.076,66 eur istiny.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.855,20

eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Vladimírovi Novákovi.
Trovy konania v časti 664,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 1.190,70
eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.

III. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.5.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
11.076,66 eur s príslušenstvom. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov tohto

súdnehokonania.Svojžalobnýnávrhžalobcaodôvodniltak,žesožalovanýmrokovalouzavretíbudúcej
kúpnej zmluvy o predaji viacerých druhov hranoliek, pričom mu na základe jeho proforma faktúry zaplatil
zálohu kúpnej ceny vo výške 11.076,66 eur. Žalobca ďalej uviedol, že k uzavretiu samotnej zmluvy
nedošlo, ani nedošlo k dodávke tovaru, pričom žalovaný mu poskytnutú zálohu nevrátil.

Žalovaný sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil
(predvolanie na pojednávanie a ostatné písomnosti mu boli doručené podľa § 48 Občianskeho súdneho

poriadku). Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka
konania.

Žalobca ako budúci kupujúci rokoval so žalovaným ako budúcim predávajúcim, pričom sa dohodli, že
v budúcnosti uzavrú kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný predá žalobcovi tovar (rôzne druhy
hranoliek) v celkovej hodnote 11.076.66 eur. Na základe požiadavky žalovaného zaplatil žalobca
žalovanému zálohovo kúpnu cenu vo výške 11.076,66 eur a to na základe proforma faktúry žalovaného

č. S/01/11/2013 zo dňa 26.11.2013. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z elektronickej
komunikácie účastníkov, z citovanej faktúry žalovaného a tiež z Platobného bankového príkazu žalobcu
podaného v ČSOB a.s..Z dôvodu na strane žalovaného nakoniec k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo (žalobcov návrh zmluvy
žalovaný neprijal), žalovaný žalobcovi zálohovo zaplatený tovar nedodal a ani žalobcovi poskytnutú
zálohu nevrátil. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z výpovede jeho právneho zástupcu

na uskutočnených pojednávaniach.

Podľa KAPITOLY I (PÔSOBNOSŤ), Článok 1 (Rozsah pôsobnosti), bod 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II): „Toto
nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v

ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo
správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure
imperii).“

Podľa KAPITOLY III Článok 10 (Bezdôvodné obohatenie) body 1, 2 a 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II): „1. Ak sa

mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, vrátane vrátenia neoprávnene prijatej
platby, týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt, ktorý má
úzku väzbu s týmto bezdôvodným obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený
vzťah. 2. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 1 a strany majú svoj obvyklý pobyt v tej istej
krajine v čase, keď došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila bezdôvodné obohatenie, rozhodným právom je

právny poriadok tejto krajiny. 3. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odsekov 1 alebo 2, rozhodným
právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu.“

Účastníci konania majú sídlo v rozličných štátoch Európskeho spoločenstva, pričom v danom prípade je
predmetom konania mimozmluvný vzťah, konkrétne vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného

dôvodu je podľa vyššie citovaného ustanovenia Kapitoly III Článok 10 bod 3 Dohovoru RÍM II na
daný záväzok potrebné aplikovať právny poriadok platný v Poľskej republike, pretože k bezdôvodnému
obohateniu došlo pripísaním finančných prostriedkov na účet žalovaného, ktorý je vedený v Poľskej
republike.

Podľa oznámenia Ministerstva Spravodlivosti Poľskej republiky zo dňa 20.8.2015 sa vo veci vydania
bezdôvodného obohatenia v Poľskej republike uplatňujú ustanovenia čl. 405 až 414 Občianskeho
zákonníka.

Podľa Čl. 405 (Pojem) poľského Občianskeho zákonníka: „Kto bez právneho dôvodu získal majetkový

prospech na úkor inej osoby, je povinný vydať prospech v naturáliách a v prípade ak by to nebolo možné,
nahradiť jeho hodnotu.“

Podľa Čl. 410 (Nenáležité plnenie) poľského Občianskeho zákonníka: „§ 1. Ustanovenia
predchádzajúcich článkov sa uplatňujú najmä pri nenáležitom plnení. § 2. Plnenie je nenáležité, ak ten,

kto ho splnil nebol vôbec viazaný alebo nebol viazaný voči osobe, v prospech ktorej realizoval plnenie
alebo podstata plnenia odpadla alebo zamýšľaný cieľ plnenia nebol dosiahnutý, alebo ak právny úkon
zaväzujúci k plneniu bol neplatný a nenadobudol právoplatnosť po realizácii plnenia.“

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný na úkor žalobcu získal „nenáležité plnenie“ (v

slovenskom práve bezdôvodné obohatenie) podľa Článku 410 § 2 poľského Občianskeho zákonníka
vo výške 11.076,66 eur a to tak, že zamýšľaný cieľ plnenia nebol dosiahnutý (bola zaplatená záloha
na kúpnu cenu, pričom k uzavretiu zmluvy a ani žiadnemu ďalšiemu plneniu nedošlo). Na základe tejto
skutočnosti je teda žalovaný podľa Článku 405 poľského Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi toto
nenáležité plnenie vydať.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.“

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.“O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume,
ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 664,50 eur podľa § 2 ods. 1

Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože
žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 4
úkony právnej pomoci v hodnote po 270,54 eur (prevzatie zastúpenia, spracovanie a podanie žaloby,
účasť na pojednávaní dňa 14.4.2015 a účasť na pojednávaní dňa 15.3.2015), 2. odmenu za 1 úkon
právnej pomoci v hodnote 67,64 eur (1 z hodnoty úkonu - pojednávanie dňa 18.11.2014 bolo odročené

bez prejednania veci) a 3. náhradu režijného paušálu: 3 x po 8,04, 1 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur. To všetko
v súlade s § 10 ods. 1, § 13a, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho

žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.