Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203246
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112203246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a

členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: L. L. Y.,
M.. XX.XX.XXXX, bytom v Q. XXX, štátny občan SR, zastúpeného zákonnou zástupkyňou L. Y., M..
XX.XX.XXXX, Q. F. Q. XXX, štátnou občiankou SR, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou FUTEJ &
Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Slovenská D.
S. M.D. Q. P., P. P. I. B. X, Q., o zaplatenie 737,24 euro s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa25.06.2014,č.k.11C/22/2012-216auzneseniuOkresného
súdu Bratislava I zo dňa 27.08.2014, č.k. 11C/22/2012-235, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2014, č.k. 11C/22/2012-216 sa p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.08.2014, č.k. 11C/22/2012-235 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX euro s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou U. R. P. I.

(Ď. C. ".) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "obchodník s K."). Súd prvého stupňa v rozhodnutí
nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods.1,2, § 9 ods.1, § 15 ods.1 , § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z.
v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené
zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že družstvo, ktorého členom bol aj

žalobca , až do roku 2010 deklarovalo, že jeho hospodárske výsledky sú úmerné ročným predpokladom
hospodárenia a členské vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva sa nenachádzali informácie
o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii. R. v rokoch 2007 a 2010 informovalo NBS, že obchodník
s cennými papiermi neplní svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. NBS v apríli
2007 začala u obchodníka s cennými papiermi vykonávať dohľad na mieste, s predstaviteľmi družstva
prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade. NBS nebola v konaní nečinná, práve naopak v roku 2007
vykonala dohľad na mieste, počas ktorého zistila u obchodníka s cennými papiermi nedostatky, ktoré

viedli k uloženiu pokuty v sume XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX,XX € (rozhodnutím č. OPK-9750/3/2007 z
8.1.2008, ktoré bolo zrušené rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu - Bankovej rady NBS - č.
GUV 841/2008 zo dňa 7.5.2008), k uloženiu pokuty v sume XXX.XXX,- Sk, t.j. X.XXX,XX € (rozhodnutím
č. OPK-9750-5/2007 z 20.8.2008, ktoré je právoplatné a vykonateľné, pretože obchodník s cennýmipapiermi sa vzdal práva podať rozklad), ďalej predbežným opatrením č. ODT-8305/2010 z 12.7.2010
nariadila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladanie s majetkom mu zvereným bez jej
predchádzajúceho súhlasu, dňa 27.7.2010 polícii oznámila skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu

trestného činu predstaviteľmi družstva ( na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie uznesením č.
U.-XXX/BPK-Q.-XXXX zo 16.11.2010), zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície,
o ktoré požiadalo R. (rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 u 26.8.2010) , odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb rozhodnutím č. G.-XXXX-X/XXXX zo
dňa 21.12.2010, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. GUV-274/11 zo dňa 1.3.2011 a

napokon rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt.
Z takto zistených okolností vyvodil súd prvého stupňa záver, že žalovaná nezanedbala svoje povinnosti
a dohľad nad dohliadanými subjektmi ( družstvom a obchodníkom s cennými papiermi ) vykonávala
v zákonnom rozsahu ako dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase vykonávania dohľadu. NBS v rámci dohľadu kontrolovala zverejnenie schváleného prospektu

investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť
prospektu investície počas trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa
verejnej ponuky a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z.z. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ

majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by
to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. NBS preto v čase výkonu dohľadu v roku 2007 a do
31.5.2010 nemohla prekročiť rozsah svojich právomocí, zverených jej zákonom č. 566/2001 Z.z. a č.
747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Na základe uvedeného dospel

k záveru o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu zo strany žalovanej, ktorá ak postupovala
od miernejšej sankcie (pokuta) k prísnejšej sankcii (odobratie povolenia na poskytovanie investičných
služieb), postupovala v súlade s právomocou, ktorú jej zákon zveril.

Súd prvého stupňa nemohol nechať bez povšimnutia, že družstvo už na začiatku svojej existencie

zavádzalo svojich členov a poskytovalo im nepravdivé informácie, že Úrad pre finančný trh hodnotil
každé družstvo od jeho vzniku za dva roky činnosti, jeho zakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske
výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán rozvoja; od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom Úradu pre finančný trh, ktorý ich veľmi pozorne sleduje a posudzuje každý prejav navonok.
Úrad pre finančný trh družstvo dňa 13.5.2003 vyzval, aby také informácie nepoužíval a nešíril, a

to ani vo vzťahu k členom družstva, pretože nie sú v súlade so zákonom - úrad nebol povinný
preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v prospekte s výnimkou identifikačných
údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt.
Schválením prospektov úrad neodobril projekt R..
Škoda, ktorá žalobcovi vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je tak škodou, ktorú

nespôsobila žalovaná. Žalobca ako člen družstva musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj riziko
a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bol povinný podieľať sa nielen
na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 ObZ). Jeho tvrdenia o spoliehaní sa na to, že družstvo a
obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, nie sú právne relevantné a v rozpore s citovanými
právnymi predpismi (aj s ohľadom na oznámenie Úradu pre finančný trh zo dňa 13.5.2003 ).

Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že obchodník
s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných
prostriedkov, ktoré malo R. vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s
cennými papiermi a R., v ktorom by sa R. domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými

papiermi neprebiehalo a ani neprebieha. R. sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť ochrániť
vklady svojich členov, čo však neurobilo. R. je podnikateľským subjektom zriadeným za účelom
vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä na poskytovanie
služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od svojich členov
predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania činnosti na uspokojenie potrieb svojich členov

spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom
trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu v hospodárení družstva
a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt (napríklad štát). Škoda,
ktorá žalobcovi vznikla, z dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu a vyrovnacieho podielu, jevýsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo, resp. jeho
predstavenstvo a kontrolná komisia. R. sa môže domáhať náhrady škody voči členom predstavenstva,
ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 ObZ. Priama

príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá žalobcovi vznikla, vyplýva v tomto prípade z nedbanlivostného
konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného subjektu ako je žalovaná.

Podľa názoru súdu prvého stupňa, družstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní obchodníka s
cennými papiermi, pretože I.. S. T. bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.3.2000

do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001) a predsedom
predstavenstva R. (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva obchodníka s
cennými papiermi (9.1.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady (28.11.2003-13.5.2008). I.. S. T.
preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch obchodných
spoločnostívedomosťoichčinnosti,ziskochastratách,abolonichpovinnýinformovaťR.ztitulufunkcie
predsedu predstavenstva R. v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so

záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak neurobil a družstvo neinformoval,
nesie zodpovednosť za následky svojho konania.

Medzi konaním žalovanej a škodou, ktorá žalobcovi vznikla, preto nemôže existovať ani priama príčinná
súvislosť.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi R. a obchodníkom s cennými papiermi
doložené žalobcom, súd prvého stupňa sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich nevyhodnocoval
z dôvodu, že predmetom konania nebol nesprávny úradný postup žalovanej pri výkone dohľadu
nad obchodníkom s cennými papiermi. Súd prvého stupňa zamietol návrhy žalobcu na vykonanie

dokazovania zabezpečením účtovníctva R. od roku 2002 do roku 2010, vyžiadaním správy o stave
konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 a výsluchom svedkov D.. U. N.,
I.. L. Š., I.. T. B. J. I.. P. N. považujúc vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné - predloženie účtovníctva
R. a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení žalobcu, pričom tvrdený nesprávny
úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.

Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) , rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca poukázal na to, že súd
prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom právneho

štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva,
že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať
v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva
predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie
Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom

investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu
žalovanej , pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií
nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na
žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument žalovanej, že upozornila R., že
vykonáva dohľad nad činnosťou R. ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. §

135ods.1zák.č.566/2001Z.z.,aleniedohľadnadcelkovoučinnosťouR.posúdilakoúplneirelevantný,
nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností
Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č.
566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný žalobca považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac

starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia
zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho,
že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou R.,
ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cennýchpapieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou
Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich

činností. Podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch ( platného v tomto znení od 1. mája 2007 )
R. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne
dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že žalovaná v priebehu
celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka Slovenska zisťovať všetky informácie a
podkladyododržiavaní,resp.nedodržiavanípovolenínačinnosťvydanýchNárodnoubankouSlovenska

R. (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný
Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi . Povinný zákonný dohľad zo strany
Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady
aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj R. činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť
k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka I.. S.
T., K.. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole R. zistila, že z hľadiska
rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta,
a to spoločnosti K. W., J.. P.., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi,
t.j. že R. malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne

a majetkovo prepojenom s obchodníkom a R.. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti
portfólia R. uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky
rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou K. W. J.. P.., K. D.,
P..D..G.. J. Y. U. P..D..G.., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami K.
W.,J..P..avovšetkýchtrochspoločnostiachbolnavyšečiužčlenompredstavenstvaalebokonateľomI..

C. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľ poukázal ďalej na to, že Národná banka
Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio R.Ž. je rozložené a investované do prepojených
subjektov s K. W. J.. P.. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi ( v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre
svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre R. porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých

podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške XX.XXX eur
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné
alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo R., resp.
zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo
obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti R. aj obchodníka s cennými

papiermi vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do R.P., pričom banka
svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol
rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom
ani v minimálnejmožnej miere neochránila. Poukázal ďalej na skutočnosť, že Národná banka Slovenska
tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a R. zakázala

činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva
tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou bankou
Slovenska.

Odvolateľ ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č.

ODT-10890-4/2010 ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala R. predaj majetkových hodnôt z dôvodu
neaktuálnosti U. investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie neaktuálnosti U. až od
mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do U. boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom
2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska dňa 27. augusta
2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva R. za účelom prerokovania nezrovnalostí a

problémov v jeho činnosti . Údaje o subjektoch, s ktorými je R. majetkovo prepojené boli neaktuálne
minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti R. boli neaktuálne už k 31. decembru 2006 . Z uvedeného vyplýva,
že R. svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a §

125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak
Národná banka Slovenska voči R. úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). Žalobca
konštatoval, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby,
a to ani vtedy, ak doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je ( podľanázoru žalovanej ako aj prvostupňového súdu ) mu dané plnenie povinný vrátiť. Zákon č. 514/2003
Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú

ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s
formálnym ukončením konkurzného konania.
V odvolaní žalobca napokon poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené

účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p..

Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a
právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval
maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia
skutkovéhostavu,riadnezabezpečillistinyajzinýchsúdnychkonaníavkonečnom dôsledkumalvspise

k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené žalobcom
alebo žalovanou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil
skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti ( §
121 O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne prebiehajú konania v
skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje počas konania

prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa daného prípadu a
uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči družstvu U. čo znamená,
že nepreukázal vznik škody. K námietke žalobcu o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedol,
že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval o aké

doklady išlo a oboznámil ich obsah. Navyše, súdu a aj účastníkom bol obsah listinných dôkazov dobre
známy z inej činnosti súdu prvého stupňa, keďže na Okresnom súde Bratislava I bolo podaných cca
800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe ( § 121 ods. O.s.p., uznesenie NS SR sp. zn.
1 Obo 283/2006 z 27.2.2008 ).

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo
veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120
ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( §
132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu,

v ktorom súd prvého stupňa zamietol žalobu uplatnenú žalobcom na náhradu škody spôsobenej mu
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska ( ďalej " NBS ") pri výkone dohľadu nad
Podielovým družstvom Slovenské investície ( ďalej " Družstvo "), v ktorom podrobne zodpovedal
na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré
odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody

napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na
vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust.
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej

zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §

9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak

pritomtovýkonealebovsúvislostisnímdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymipredpismipre
konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto
činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností
a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie

rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, keďže znaky
nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je
vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
č 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka

príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ

vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou

zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik
škodybolivlogickomslede,teda abyprotiprávnekonaniebolopríčinouavznikškodyvrátanejejrozsahu

následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej
existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku
ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody
môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základomje úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či
by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná
nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda

podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení
otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom)
a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková

ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou R.. V danom
prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou R. ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že R. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6.

2010 mohla NBS dohliadať, či R.o dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať
Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom
č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal

investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť
portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani R., žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr.
správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti R. nemohla

NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi R.a ako sa mylne domnieva
žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či R. plní informačné povinnosti v
zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobca
si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný
výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom

do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom
č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22. 7. 2013). Ak si toho žalobca vedomý nebol, nemožno to pričítať na
ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To
isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou R.Ž. nemal
vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti
skúmania rizikovosti portfólia R.P., nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani
Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto

povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky

Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobcu,
ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne
z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých,
ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi R. a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou
bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných

nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník
s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet R.. Uvedené znamená, že riziko nieslo
samotné R., ktoré bolo iniciátorom celého obchodu R., ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré R. ako klient obchodníka s cennými

papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená.
Žalobca si ako člen R., ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj
na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť ( čo je podstatným znakom týchto
obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia Národnej banky
Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady

Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť R., ktorého bol žalobca
v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za
účelomichzhodnotenia,pričomtátoformanakladaniasvlastnýmmajetkomjespôsobzhodnocovaniana
vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť

štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči R., či sekundárnu
zodpovednosť R. voči žalobcovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach Národnej banky
Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými

papiermi pri činnosti voči R. zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s
cennými papiermi ( v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007,
ktorýmuložilaobchodníkoviscennýmipapiermipokutuvovýške16.596,96euro, opätovnerozhodnutím
zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu
vo výške X.XXX,XX euro a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010,

ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody
titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe Národnej banky
Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo
odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za nesprávny úradný postup nie je

možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový
stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom
chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.
Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým

je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Vo vzťahu k námietke žalobcu namietajúceho okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním
napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § 129 O.s.p. je treba uviesť, že podľa ust.

§ 120 ods.1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 129 ods.1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že
predsedasenátualebosamosudcanapojednávanílistinualebojejčasťprečítaalebooznámijejobsah.Z
obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej
boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na

prejednanievecisamej.Zozápisnicez pojednávaniasúdunariadenéhonadeň25.6.2014vyplýva,žepo
otvorení pojednávania súd prvého stupňa oboznámil priebeh prípravy pojednávania a obsah do spisu
založených listinných dokladov a vyjadrení účastníkov konania . V jeho ďalšom priebehu oboznamoval
a vzájomne predkladal listinné doklady doložené účastníkmi v priebehu daného pojednávania. Uvedené
znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní

dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129
ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane správneho výroku o
trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27.8.2014, č.k. 11 C /22/2012-235 uložil žalobcovi povinnosť

v lehote 10 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške XX euro v zmysle
pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na ust. §
18ca zák. č. 71/1992 Zb. mal za to, že nie je povinný poplatok za odvolanie zaplati.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,

v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok

podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)
sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je
to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je

poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak
je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá, druhá zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume XX eur.

Podľa § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012, z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď
sa stanú splatnými po 30. 09. 2012.Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do
sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca,

podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nebolo do 30.9.2012 v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie.

Berúc v úvahu hore citované ustanovenia, žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci bolo odvolacie
konanie začaté po 01. 10. 2012, a preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané
odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška
poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu
na začatie konania (po 01. 10. 2012). Skutočnosť, že v sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť

poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody a o
náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti
žalobcu bez právneho významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1.10.2012
oslobodené od súdnych poplatkov ( zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č.
71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako

vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.