Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. máj 2010

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/345/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206205840
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2010:6206205840.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľov

A/ maloletého J. D., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B., K. XXX/X,. B/ J. D., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B.,
K. XXX/X. a C/ J. D., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B., K. XXX/X,. všetci zastúpení J.. V. Z., advokátom si
sídlom V. K., S. X/A,. proti odporcom I/ maloletému G. O., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B., Č. A. XXX,.
II/ D. O., nar. XX.. XX.. XXXX,. B., Č. A. XXX. a III/ G. O., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B., Č. A. XXX/
X,. o zaplatenie sumy 25.854,54 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporcom I/, II/ a III/ povinnosť zaplatiť
im spoločne a nerozdielne sumu 778 893,80 Sk (25.854,54 Eur) s 7% úrokom zo sumy 759.500,- Sk
(25.210,78 Eur) od 23. 11. 2006 do zaplatenia a 7% úrok z omeškania zo sumy 19.393,80 Sk (643,76
Eur) od 15. 12. 2006 do zaplatenia, a nahradiť im trovy konania, všetko z titulu náhrady škody. V
návrhu navrhovatelia uviedli, že maloletý odporca I/ dňa 11. 06. 2006 v čase okolo 15.00 h. v obci
B. vedľa futbalového ihriska vo vojenskom stane pichol drevenou palicou do ľavého oka maloletému
navrhovateľoviA/atýmmuspôsobilvážneporanenieokastrvalýminásledkamiaznefunkčnenímľavého

oka s dobou práceneschopnosti nad 6 týždňov. Podľa posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, vydanom primárkou O. K. F. N. S. P. B. B. M.. M. M. z 23. 11. 2006, predstavuje bolestné
295 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 1250 bodov. Vyšetrovateľ OR PZ L., úradu justičnej
a kriminálnej polície PZ L. pod sp. zn. ČVS:O. začal trestné stíhanie pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák, kde v priebehu trestného stíhania zistil, že skutku sa mal
dopustiť maloletý odporca I/, ktorý v čase skutku mal XX rokov, preto podľa § 215 ods. 1 písm. b/,
§ 9 ods. 1 písm. c/ Tr. por trestné stíhanie bolo zastavené, lebo v trestnom stíhaní nebolo možné

pokračovať, keďže skutok mala spáchať osoba, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná.
Podaným návrhom si preto uplatňujú náhradu za bolesť za 295 bodov po 350,- Sk, spolu 103.250,- Sk,
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 1250 bodov po 350,- Sk, spolu 437.500,- Sk, zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2005 Z.z. o 50% vo výške 218.750,-
Sk, náklady spojené s liečením a to cestovné na lekárske kontroly do B. B. a späť vlastným motorovým
vozidlom vo výške 15.373,80 Sk, doplatok za hospitalizáciu a ubytovanie rodiča vo výške 4.020,- Sk.
Poukázali na to, že zo záverov vyšetrovania je nesporné, že zo strany maloletého odporcu I/ došlo

k úmyselnému spôsobeniu ujmy na zdraví maloletému navrhovateľovi A/. Pre prípad, že by maloletý
odporca A/ nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedajú za škodu
spoločne a nerozdielne, podľa § 422 Občianskeho zákonníka, jeho rodičia, teda odporcovia II/ a III/,
ktorí zanedbali nad maloletým odporcom I/ náležitý dohľad, výchovne na svojho syna nepôsobili, vdôsledku čoho sa tento nespráva ako obvyklé dieťa vo veku XX rokov. Na pojednávaní sa navrhovatelia
pridržiavali podaného písomného návrhu. Maloletý navrhovateľ A/ ďalej uviedol, že bol v jednom stane
spolu s M. K. a sestrou J., hrali sa, potom prišiel do stanu maloletý odporca I/ a T. J., ktorí vytrhli tyč, ktorá

mala držať stan, preto išli do druhého stanu, do ktorého začali hádzať skaly a maloletý odporca I/ hodil do
stanu aj železnú tyč. Keď prestali, chcel sa pozrieť von oknom, že kto je vonku a na to maloletý odporca
I/ zobral dlhú bielu tyč a povedal, že „vypichnem ti to žabacie oko“ a pichol mu do oka. Navrhovatelia B/
a C/ na pojednávaní zhodne uviedli, že z rozprávania maloletej dcéry J. počuli, že asi 30 detí sa hralo
vonku pred stanom, vo vnútri v stane bol ich maloletý syn J. s maloletým M. K.. Dvaja chlapci hádzali

do stanu kamene a to J. a maloletý odporca I/, upozorňovala ich, aby kamene nehádzali. Na to maloletý
odporca I/ zobral bielu dlhú lištu, ktorá bola opretá vedľa stanu a povedal synovi J., že vypichnem ti to
žabie oko a vypichol mu oko.

Odporcovia I/, II/ a III/ na pojednávaní zhodne uviedli, že navrhujú návrh navrhovateľov ako nedôvodný
zamietnuť. Maloletý odporca I/ uviedol, že prišiel na ihrisko s T. J., hrali sa v jednom zo stanov s P. K.. V

druhom stane bol maloletý navrhovateľ A/, jeho sestra J., D., V. K.. Potvrdil, že hádzal na strechu stanu
hrudky blata, tieto sa kotúľali do stanu, ale skaly nehádzal, lebo tam neboli. Kamene aj blato hádzali
do okna aj do dverí stanu T. J. a D. B., pričom T. J. vošiel aj do stanu, kde bol maloletý navrhovateľ A/,
tohto kopal na zemi, on ho bránil, čo môže potvrdiť aj P. K.. Potom vyšli zo stanu von a D. K. vytiahla
z potoka bielu palicu, ktorú krútila pred sebou a vyhnala ich zo stanu. Túto palicu potom zobral do ruky

T. J. a vrátili sa tajne do stanu. Keď počuli nejaké dievčenské hlasy a chichoty pred stanom, vyšli von
a nazreli cez dvere do druhého stanu, kde videl, že má maloletý navrhovateľ A/ vypichnuté oko, veľmi
plače a kričí, stála pri ňom jeho sestra J... Nevidel, ako a kto vypichol J. oko, nemal ani v ruke bielu
palicu. Odporcovia II/ a III/ zhodne potvrdili, že ich maloletý syn, odporca I/, nespôsobil úraz maloletému
navrhovateľovi A/, hoci bol prítomný na ihrisku pri stane, boli tam aj ďalšie deti, nevedel im povedať,

kto spôsobil úraz maloletému navrhovateľovi A/. Ďalej uviedli, že syn neklame, nemajú s ním žiadne
problémy, poslúcha, chodí do školy, učí sa. Policajti kričali na syna, bál sa, najskôr tvrdil, že nevie, kto to
urobil, potom že možno aj on, ale potom znova tvrdil, že nevie, kto to urobil, že on nie. Doma im povedal,
že z dôvodu, že policajt kričal aj na jeho matku, ktorá bola tehotná, zľakol sa že ju zatvoria a preto sa
vyjadril pred políciou tak, že to urobil.

Svedkyňa maloletá J. D., sestra navrhovateľa A/ na pojednávaní uviedla, že v stane bol brat J., D. K., S.
K. a M. K., a ona zvonku videla, ako G. O. prišiel k ich stanu, potom už počula len brata kričať a videla
oko G. O. a všetci chlapci, ktorí s ním boli, utekali od stanu preč. Keď vošla do stanu, brat tam kľučal a
plakal. Nevidela čo sa stalo, ale počula, keď chlapci utekali od stanu, ako sa pýtal T. J. G. O., že prečo

to spravil. Nevidela nikomu v ruke palicu, ale všimla si vonku vedľa stanu pri okienku, bielu palicu.

Svedok maloletý T. J. na pojednávaní uviedol, že bol pri potoku spolu s bratom A. a videl, že G. O. bol
vonku pri stane, zobral do ruky zo zeme vedľa stanu hnedú palicu asi 30 cm dlhú s hrotom. J. D. sa
pozeral cez okno von zo stanu a vtedy G. O. hodil smerom k stanu túto palicu a trafil ho do oka. Keď sa

to stalo, potom všetci utekali od stanu preč. Videl vtedy na ihrisku aj bielu dlhú plastovú tyč, malo ju v
ruke jedno dievča, oháňala sa s ňou, ale G. O. túto palicu nemal v ruke.

Svedok maloletý A. J. na pojednávaní uviedol, že bol spolu s bratom T. a G. O. na ihrisku pri veľkom
stane. V stane bol J. D., nepamätá si s kým, ale bolo ich tam viac. Oni zvonku hádzali do stanu blato aj

kamene. Videl ako G. O. hodil do stanu aj palicu, ktorá cez okno vletela do stanu, nevidel však nikoho
v okne. Potom nazrel cez okno do stanu, lebo počul, že začal J. plakať a videl, že mu tečie krv z oka
a veľmi kričal, nevidel však čo sa mu stalo. Palica ktorú hodil G. O. do stanu bola tenká, dlhá asi 40
cm, taká na ktorú sa zvyknú pripevňovať balóny, nepamätá si ani farbu, ani materiál. Bielu plastovú tyč
tam nikde nevidel.

Svedok maloletý M. K. na pojednávaní uviedol, že bol v stane na ihrisku spolu J. D., jeho sestrou J. a
dievčatami S. a D. K., vonku pred stanom boli G. O., T. J. a jeho malý brat A.. Nevidel, čo oni vonku
robili, ale počul, že hádzali do stanu kamene, dnu však netrafili ani raz, hoci mali otvorené okno na
stane. Niekto ich bol vonku upozorniť, aby prestali, ale neprestali. J. sedel v stane na tráve pri okne, keď

niekto pichal zvonku železnou tyčou dnu, videl len ruku a vtedy videl, ako sa táto železná tyč zapichla
do oka J. D..Svedkyňa maloletá D. K. na pojednávaní uviedla, že boli v stane na ihrisku s J. D., jej bratom J., M. K. a
sestra S.. Prišli za nimi aj D. B., G. O., T. J. a A. J.. T. J. alebo jeho brat mal v ruke bielu palicu, takú lištu,
s ktorou sa oháňal. Nehádzali ju, len sa s ňou bili a oháňali po nich. Hádzali do nich kamene, nadávali

im, lebo ich nechceli v stane. J. ich vyšla von upozorniť, aby prestali. J. čupel pri okne v stane, niečo
robil s trávou, ona bola pri dverách s M. K.. Potom si už pamätá len to, ako J. začal kričať, nevidela čo
sa stalo, nevidela ani cez okno žiadnu palicu ani nič, len si všimla že J. kričí a má vypichnuté oko.

Svedkyňa maloletá S. K. na pojednávaní uviedla, že bola na ihrisku v stane s J. D., jej bratom J., sestrou

D., M. K. a P. K.. Boli tam aj G. O., T. a A. J.. Potom G. O. začal robiť J. zle, hádzal do nich kamene,
chytal J. bicykel, preto zatvorili všetky okná na stane a nechali otvorené len jedno okno, aby ich videli, čo
vonku robia. Bola práve na kraji vo vnútri stanu, J. D. bol na druhej strane pri okne, sedel v tráve, preto
nevidela čo sa stalo, len keď začula J. plakať, zľakla sa a rýchlo odišla domov. Nevidela, čo robili chlapci
vonku, ale hovorila jej sestra D., že sa oháňali papekom, že ho mal G. O. v ruke, ale ona to nevidela.

Svedok maloletý P. K. na pojednávaní uviedol, že G., T., J., D., S., M. K., ostatných mená nevie uviesť,
boli na ihrisku, hrali sa aj vonku aj v stane. Videl, že mali medzi sebou nejaký konflikt G. O. a T. J., hádali
sa. Nevidel, že by niekto niečo hodili do stanu alebo že by hádzali kamene alebo blato na stan. Spomína
si, že keď prišli do stanu všetky okná boli zatvorené. Keď J. začal veľmi plakať a kričať bol v stane, ale
nebol pri ňom. On nič nevidel, nevie, kto to J. spravil. Spomína si len na jednu palicu, ktorú mal v ruke

T. J., bola to taká dlhá biela palica, nevie, čo ňou robil, ale nevidel, že by niekto niečo s ňou urobil J..

Svedok maloletý D. B. na pojednávaní uviedol, že bol na ihrisku s kamarátmi T. J., G. O., T. bratom A.,
ktorý potom niekde odišiel, hrali sa v jednom stane. Potom prišli nejaké dievčatá, ktoré nevie ako sa
volajú, bolo ich tam veľa ale všetci ostatní boli v druhom stane. Videl ako prišiel J. D. na bicykli, vošiel

do stanu za dievčatami. Potom sa niektoré dievčatá začali obhadzovať s jeho kamarátmi, hádzali do
seba piesok a dievčatá mali v rukách aj papeky hnedej farby. Následne išiel domov a keď už preliezol
cez plot, videl utekať aj kamarátov T. a G..

Svedok J. R., policajt OO PZ D. S., na pojednávaní uviedol, že mal službu, keď bol operačným

dôstojníkom vyslaný do obce B., kde pri príležitosti výročia obce niekde v stane na ihrisku došlo k úrazu
dieťaťa, ktorému bolo vypichnuté oko. Prišiel tam s kolegom F., kde z výpovedí detí zistili, že cez okienko
chlapec vypichol druhému chlapcovi, ktorý bol v stane oko. Preto podozrivého chlapca hľadali, prišiel k
nim za prítomnosti svojej matky, kde sa aj priznal. Keďže vystupovali len ako preverujúci orgán, ktorému
bolo oznámené podozrenie z trestného činu, nemohli spisovať zápisnice o výsluchu, toto prislúcha len

oddeleniu skráteného vyšetrovania Hovorili však aj s ostatnými deťmi, ktoré potvrdili spáchanie skutku a
aj podozrivý chlapec sa priznal. O tom že vyťažovali osoby, ktoré boli prítomné pri čine, ako aj podozrivú
osobu, spísali úradné záznamy, taktiež zabezpečili správu od ošetrujúceho lekára maloletého M.. L.,
pričom z vyťažovania bolo potvrdené, že skutok sa stal tak ako sa priznal aj podozrivý chlapec, preto
vec odovzdali úradu skráteného vyšetrovania.

Svedok M.. M. M. na pojednávaní uviedol, že do 31.08.2007 pracoval ako vyšetrovateľ OR PZ v L., úradu
justičnej a kriminálnej polície PZ, na úrade vyšetrovania, kde obdržali od OO PZ D. S. úradné záznamy
s návrhom na odloženie veci, vzhľadom na to, že maloletý G. O., ktorý sa pred policajtmi OO PZ D. S.
priznal, nemal vek na trestnú zodpovednosť. Na úrade vyšetrovania preto vec odložili. Následne vyšli

najavo nové skutočnosti, preto začali uznesením konať vo veci. Predvolal na výsluch maloletého G. O.
spolu s jeho zákonným zástupcom, tento sa na výsluch ustanovil spolu s matkou. Maloletého vypočuli
za prítomnosti sociálnej kurátorky z Ú. P., S. V. R. V. K.. Okrem neho predvolali aj jedného svedka, jeho
kamaráta, ktorého meno si už nepamätá. Prvý vypovedal G. O., ktorý najskôr tvrdil, že to neurobil, potom
pripustil, že hodil nejaký papek, ale keď vypočul aj druhého chlapca, ktorý ho jednoznačne usvedčil a

opätovne vypočul maloletého G. O.. Na maloletého nerobil žiaden nátlak, následne vypočul aj matku
maloletého G. O., pred ktorou sa maloletý priznal a povedal, ako čin vykonal. Vzhľadom na to, že trestné
konanie bolo začaté vo veci, ale maloletý páchateľ nemal vek prípustný pre trestné stíhanie, museli
konanie vo veci zastaviť a následne už ďalšie výsluchy svedkov nevykonávali.

Svedok M. Z. na pojednávaní uviedol, že býva pri ihrisku, kde videl veľa detí. Keď začul veľký plač
dieťaťa, išiel sa pozrieť, či sa niečo nestalo. Pod šatňou smerom k ceste išiel chlapček a veľmi plakal,
manželka išla na cestu a videla, že chlapcovi po líci aj po ruke tečie krv, preto zobral auto, naložil chlapca
do auta a odviezol ho domov. Rodičia chlapca neboli doma, tak ho odovzdal starej matke. Ďalej uviedol,že deň predtým bola oslava 75. výročia založenia futbalového klubu v B., boli na ihrisku postavené dva
stany.Bolotamveľadetí,ktoréhovorili,žeonmuvypicholoko,alenevieokomhovorili.Detimuukazovali
na bielu lištu, s ktorou malo byť oko vypichnuté, a ktorú lištu videl hodenú v stane. Potom jeho matka

lištu zo stanu zobrala, dlho bola u nich a matka ju odovzdala starej matke maloletého poškodeného.

Svedkyňa A. C., triedna učiteľka maloletého odporcu I/ na pojednávaní uviedla, že maloletý navštevuje
X. ročník Z. Š. s vyučovacím jazykom maďarským vo V.. Tohto pozná odmalička, začal chodiť k nim od
prvého ročníka, pretože sú malá škola, všetci sa poznajú. Maloletý G. je veľmi kamarátsky, zhovorčivý,

má veľa kamarátov, jedine sa mu nechce veľmi učiť a nerobí si ani pravidelne domáce úlohy. Vždy je
však okolo neho veľa kamarátov, nikdy sa nestalo, že by ho deti nebrali medzi seba, hrajú sa, nie je
agresívny. Okrem toho je veľmi ochotný, rád pomáha, veľmi rád športuje, nie sú s ním žiadne problémy,
vždy je medzi deťmi v kolektíve.

Svedkyňa M.. J. M., lekárka D. F. N. S. P. v B. B. na pojednávaní uviedla, že je ošetrujúcou lekárkou

maloletého navrhovateľa A/, ktorého prebrala deň po operácii oka. U maloletého navrhovateľa A/ išlo
o ťažké roztrhnutie ľavého oka, ktoré zasahovalo popod dolný priamy a horný priamy sval do bielka s
tým, že bola roztrhnutá viac ako polovica rohovky a bielka a došlo ku strate vlastnej šošovky. Zraňujúci
predmet nemohol byť oblý predmet, pretože rozsah poranenia nezodpovedal oblej hrane predmetu,
muselo sa jednať o predmet, ktorý mal ostrý okraj, ale nie špic, lebo nevzniklo poranenie zadnej steny

oka. Najpravdepodobnejším spôsobom poranenia oka bol zásah hranatým predmetom, ktorého hrana
bola buď ostrá alebo tupá, pretože bola roztrhnutá aj hrana viečka, pričom sa nedá zistiť či bol predmet
hodený alebo bolo ním pichnuté, ale sila na povrch oka bola veľmi veľká, lebo roztrhlo aj bielko. Prikláňa
sa k tomu, že sa jednalo o plastovú tyč, lebo kovovou tyčou by bol väčší rozsah poranenia a po drevenom
predmete by boli v oku zbytky, úlomky dreva, čo u maloletého nebolo zistené. Poranenie nemohlo

vzniknúť napichnutím sa na nejaký predmet, lebo vtedy by došlo k poraneniu až zadnej steny oka a
kostenej schránky očnice až do mozgu, čo u maloletého nebolo zistené. Poranenie nemohlo vzniknúť
ani tým, že by sa maloletý uhýnal nejakej prekážke, pretože vtedy nastupuje obranný reflex, poškodený
zavrie oko a vznikne iný rozsah poranenia ako u maloletého.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znaleckým posudkom znalca D.. M.. V. M., C.. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia (očné lekárstvo) č. X/XXXX z 12. 05. 2008 a doplnok
znaleckého posudku č. X/XXXX z 16. 07. 2009. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že protiprávny

úkon z 11. 06. 2006 spôsobil poškodenie ľavého oka maloletého navrhovateľa v rozsahu, ako je
špecifikovaný v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 23. 11. 2006
vydanom M.. M. M., primárku O. K. F. D. R. B. B.. Tento protiprávny úkon nezodpovedá
jednoznačne popisu maloletého navrhovateľa a svedkov, že bol spôsobený druhou osobou, ktorá hodila
plastovú tyč, dlhú asi 1 meter a zasiahla ľavé oko. Poranenie bolo spôsobené tupým predmetom, ktorý

spôsobil roztrhnutie steny oka - bielka charakterom, ktorý pripomína poranenie po páde na nejaký
tupý predmet. Charakter poranenia a jeho rozsah, pričom rana zaberala takmer polovicu obvodu oka,
skôr zodpovedá mechanizmu pri ktorom rana musela byť spôsobená tupým predmetom so značnou
kinetickou energiou, najmä keď maloletý sa chcel uhnúť pred letiacim predmetom a hlavou - oblasťou
ľavého oka narazil na tupý predmet o priemere 2-3 cm. Ak by bolo poškodenie zdravia spôsobené

plastovou tyčou, pravdepodobnejšie mohlo byť nie hodenou, lebo XX ročné dieťa nedisponuje takou
fyzickou zdatnosťou, aby spôsobil daný rozsah poranenia, ale v oboch rukách držanou tyčou a pichnutím
ňou. Nie je možné vylúčiť ani spôsob vzniku, ako ho uviedol maloletý navrhovateľ, ale tento je menej
pravdepodobný. Zo záverov doplnku znaleckého posudku vyplýva, že predložená plastová tyč dlhá 177
cm, o hmotnosti 380g má tvar písmena „U“ so stranami zvierajúcimi pravé uhly, pričom dlhšia strana

má 39 mm a kratšia 36 mm a hrúbku stien 1,45 mm. Očná štrbina meria na výšku 10-13mm a na
šírku 30-35 mm a pri pohľade priamom horná mihalnica prekrýva 1/6 až 1/5 rohovky a
dolná mihalnica sa dotýka okraja rohovky pri č. 6 hodinového ciferníka. Preto je málo pravdepodobné,
že by táto plastová tyč mohla spôsobiť poranenie, ku ktorému došlo dňa 11. 06. 2006
u maloletého navrhovateľa A/. Na pojednávaní sa znalec pridržiaval podaného znaleckého posudku

ako aj doplnenia znaleckého posudku a ďalej uviedol že rana začínala približne pod priamym horným
svalom, čo je cca 9 mm od prechodu medzi rohovkou a okom. Išla vertikálne smerom k okraju rohovky
a prebiehala po vnútornej hrane rohovky, teda na bielku, smerom nadol až, podľa ciferníka hodinového,
k šestke a potom pokračovala znovu kolmo smerom dozadu, po priamy dolný sval. Z praxe od roku1977 pozná podobné úrazy, ktoré všetky boli spôsobené tupými predmetmi. napr. golfovou loptičkou,
pádom na nejaký kostrň trčiaci zo zeme alebo pádom na koniec riadenia bicykla. Úraz oka nemohol
byť spôsobený inštalačnou lištou, pretože lišta má tenké steny, je ostrá, na oku by musela byť odrenina

epitelu (erózia epitelu) a zodpovedajúci tvar poranenia oka, ktoré však neboli zaznamenané v správe
o priebehu operácie maloletého. Zranenie mohlo byť spôsobené silno hodeným kameňom, ale pretože
oko je vyplnené vnútroočnými tekutinami, nie je stlačiteľné a až silný náraz, ktorý ho deformuje, môže
spôsobiť roztrhnutie väzivového obalu, čo sa stalo v danom prípade, ale takúto silu pri hodení kameňa
XX ročný chlapec nemá. Také zranenie ako utrpel maloletý môže spôsobiť aj napr. odpálená golfová

loptička silou dospelého chlapa alebo pád vlastnou váhou tela na tupý predmet vyčnievajúci napr. zo
zeme. Pokiaľ ide o hodený predmet, pred ním sa človek najčastejšie uhne a pokiaľ by sa uhýbal, môže
pri tom naraziť na nejaký predmet, ktorý sa nachádza v okolí. Maloletý sa nemohol napichnúť na ostrý
predmet, lebo by došlo k inému zraneniu, a keby zavrel oko, ako uvádza M.. M., neboli popísané žiadne
veľkéranynamihalniciach,čobyurčitevzniklisohľadomnato,žekebynazatvorenéokonejakýpredmet
dopadol, ktorý to oko roztrieštil, tak by určite zanechal aj perforačné poranenie mihalníc a u maloletého

bolo zistené len drobné poranenie na dolnej mihalnici.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov maloletej J. D., maloletého T. J.,
maloletého A. J., maloletého M. K., maloletej D. K., maloletej S. K., maloletého P. K., maloletého D. B., J.
R., M. Z., M.. M. M., A. C., M.. J. M., znalca D.. M.. V. M., C.., oboznámením sa s správou z hospitalizácie

mal. navrhovateľa A/ (č.l. 8), lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
z 23. 11. 2006, uzneseniami OR PZ v L., ÚJaKP PZ L. z 28. 06. 2006 a z 31. 10. 2006, lekárskou
správou z hospitalizácie mal. navrhovateľa A/ od 11. 06. 2006 do 19. 06. 2006, výpisom zo zdravotnej
dokumentácie mal. navrhovateľa A/, záznamom o anamnéze (č.l. 14 až 18), správou D. O. A. D. v B. B.
z 08. 08. 2006, lekárskymi správami - nálezom z 22. 09. 2009 a 01. 12. 2006, príjmovými pokladničnými

dokladmi(č.l.22až23),osvedčenímoevidenciimotorovéhovozidla(č.l.24),správouORPZvL.,ÚJaKP
PZ L. z 17. 04. 2007, charakteristikou na mal. odporcu I/ od Z. Š. V. z 20. 03. 2007, znaleckým posudkom
znalca D.. M.. V. M., C.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia (očné lekárstvo) č.
X/XXXX z 12. 05. 2008, správou D. B. B. z 18. 06. 2008, výpisom zo zdravotnej dokumentácie mal.
navrhovateľa A/ (č.l. 129), správou o povesti na mal. odporcu I/ z miesta jeho bydliska, správami o

povesti na odporcov II/ a III/ z miesta ich bydliska, vyjadrením znalca D.. M.. V. M., C.. z
26. 08. 2008, vyjadrením M.. J. M. z 08. 12. 2008, stanoviskom M.. N. H. z 10. 12. 2008, správou F. F.
D. R. B. B. z 05. 12. 2008, doplnkom znaleckého posudku č. X/XXXX z 16. 07. 2009, lekárskou správou
- nálezom M.. J. M. z 05. 10. 2009, ako aj pripojeným spisom OR PZ v L., ÚJaKP PZ L. č. ČVS:O..

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 11. 06. 2006 v čase asi o 15.00 h v
obci B. vedľa futbalového ihriska maloletý navrhovateľ A/ utrpel vážne poranenie ľavého oka s dobou
PN podľa lekárskej správy nad 6 týždňov s trvalými následkami. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia z 23. 11. 2006, vydanom M.. M. M., primárkou O. K. F. N.
S. P. F. D. R. B. B. predstavuje bolestné 295 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 1250 bodov.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v L., úrad justičnej a kriminálnej polície
PZ L. ČVS:O. vyplýva, že uznesením z 28. 06. 2006 trestná vec prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil maloletý G. O. bola odložená, nakoľko trestné
stíhanie z dôvodu, že ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná je neprípustné.
Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v L., úradu justičnej a kriminálnej polície PZ L. ČVS:O. z

31. 10. 2006 vyplýva, že trestná vec zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.,
ktorého skutku sa dopustil maloletý G. O. tým, že dňa 11. 06. 2006 v čase asi o 15.00 h v obci B. vedľa
futbalového ihriska, vo vojenskom stane, ktorý bol postavený na uvedenom mieste v rámci osláv obce,
pichol drevenou palicou do ľavého oka maloletého J. D., ktorému týmto spôsobil vážne poranenie oka
s trvalými následkami a znefunkčnením ľavého oka a s dobou PN nad 6 týždňov, bola zastavená, lebo

nemožno pokračovať v trestnom stíhaní, nakoľko ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne
zodpovedná. Maloletý odporca I/, v čase skutku mal XX rokov.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 422 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý
duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a
posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním
dohľad. Ak ten kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuťsvoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad
ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad
nezanedbal.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Zodpovednosť všetkých
účastníkov občianskoprávnych vzťahov a teda fyzických aj právnických osôb je upravená v ustanovení §
420 Občianskeho zákonníka. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú a) porušenie
právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a

škodou a d) zavinené konanie zodpovedného subjektu. Existencia jednotlivých predpokladov vzniku
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná
a pre priznanie zodpovednosti preukázaná. Z uvedeného vyplýva, že pre záver súdu o tom že je
daná zodpovednosť odporcov za vznik škody, musí mať súd preukázané, že odporcovia porušili určitú
povinnosť, porušením tejto povinnosti spôsobili navrhovateľom škodu, medzi protiprávnym konaním
a vzniknutou škodou musí byť daná príčinná súvislosť a škodu spôsobili zavineným konaním. Z

vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že maloletý navrhovateľ A/ utrpel dňa 11.
06. 2006 vážne poranenie oka a očnice, a to tržnú ranu a roztrhnutie oka s prolapsom alebo stratou
vnútroočného tkaniva. V dôsledku toho sa dlhodobo liečil a vznikla mu škoda jednak v súvislosti s
bolestným, ako aj spoločenským uplatnením, nakoľko poranenie zanechalo trvalé následky, a vznikli
mu tiež náklady spojené s liečením, ktoré vyčíslili navrhovatelia v celkovej výške 25.854,54 Eur. Preto

súd skúmal, či existujú ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania, najmä zo záverov znaleckého posudku znalca D.. M.. V. M., C.. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia (očné lekárstvo), najpravdepodobnejšou príčinou vzniku
škody bolo poranenie ľavého oka, spôsobené tupým predmetom, ktorý spôsobil roztrhnutie steny oka
- bielka charakterom, ktorý pripomína poranenie po páde na tupý predmet, so značnou kinetickou

energiou, najmä keď sa maloletý chcel uhnúť pred letiacim predmetom a oblasťou ľavého oka narazil
na tupý predmet o priemere 2-3 cm, pričom je málo pravdepodobné, že by bolo poškodenie zdravia
spôsobené predloženou plastovou tyčou. Z výsluchu svedkov, pretože sa jednalo o maloletých svedkov
vo veku od X do XX rokov, ktorých výpovede boli rozporné a nepresvedčivé, nebolo preukázané,
že poranenie maloletému navrhovateľovi A/ spôsobil maloletý odporca I/. Maloletí svedkovia dokonca

jednoznačne potvrdili, že maloletý odporca I/ nemal v ruke bielu plastovú tyč. Potom podľa názoru súdu
chýbajú ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu zo strany odporcov. Súd poukazuje na to,
že z výpovedí svedkov vyplynulo, že maloletý navrhovateľ A/ mal v stane bicykel, preto nie je vylúčené,
že oblasťou ľavého oka narazil na ich riadenie, čo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku, z ktorých
vyplýva, že zraňujúcim predmetom je pravdepodobne tupý predmet o priemere 2-3 cm. Preto

potom súd na danú vec neaplikoval ani ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka, predmetom úpravy
ktorého je zodpovednosť jednak maloletých a jednak tých, ktorí sú povinní vykonávať nad nimi dohľad.
Podľa názoru súdu, keď nezistil existenciu jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti podľa §
420 Občianskeho zákonníka, nemohlo byť potom ani preukázané, že by boli zodpovední za škodu
odporcovia II/ a III/. Preto potom súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch

pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia. Odvolanie sa podáva na tunajšom súde písomne v troch vyhotoveniach a rozhoduje o
ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku rozsudku, vydanému na základe uznania v zmysle § 202 ods. 1 O. s. p. odvolanie nie
je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie

takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.