Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615202971
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615202971.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci I.. N. X., T..
X.XX.XXXX, H. O. I., F. Y. B. Ú. C., G. D. Z. M. G. T. D. S. M., I. N. X., T.. XX.X.XXXX, H. Š. T.H. XX/
XX, G. T. D., C. F. I.. I. Y. D., Z. G. G. K. X, H. Z. B. S. H., T.. X.X.XXXX, H. Y. Y. O.. X, G. Š.U., v konaní
o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13C/62/2011-54 zo dňa 5.6.2012, vo

výroku o výživnom zo strany otca na I.. N. a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na I.. N. zo sumy
90 € mesačne, na sumu 140 € mesačne, počnúc od 1.2.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať
k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Jakuba za obdobie od 1.2.2015 do 31.8.2015, v celkovej výške
350 € , je otec povinný splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným,

pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom zo dňa 16.2.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.2.2015 domáhala, aby súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská nová Ves č.k. 13C/62/2011-54 zo dňa 5.6.2012 v časti o
určenie výživného tak, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. N. zo sumy 90 € na sumu 200,-- €
mesačne počnúc od 1.2.2015.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od vyhlásenia rozsudku došlo zmene pomerov , nakoľko náklady na
výchovu, výživu a všestranný vývoj maloletého podstatne vzrástli. V čase vyhlásenia rozsudku mal
maloletý necelé 2 roky a v súčasnej dobe má štyri a pol roka . Maloletý od 1.9.2013 navštevuje materskú
školu na N. O.. Č.. X D. G.G. T. D.. S návštevou materskej školy a hlavne s pribúdajúcim vekom
maloletého vznikli a stále vznikajú vyššie potreby a tým pádom sa zvyšujú náklady na zabezpečenie

výchovy , výživy a všestranného vývoja maloletého. Maloletý je alergik a trpí atopickým ekzémom,
pričomajstýmtoochorenímsazvyšujúmesačnévýdavkynazabezpečenieliekovpremaloletého.Matka
mesačne vynakladá na maloleté dieťa výdavky spojené s bývaním v sume 70,-- € , so stravou v sume
120,-- € , na hygienické potreby v sume 30,-- € , na poplatok spojený s návštevou materskej školy v
sume 16,-- € , na stravu v materskej škole v sume 22,-- € , na oblečenie v sume 50,-- €, na lieky a
vitamíny v sume 30,-- € a na poistku v sume 12,-- €. Maloletý navštevuje v materskej škole krúžok -

plávanie v bazéne , pričom poplatok za školský rok je 40,-- € . Celkové mesačné náklady matky na
zabezpečenie všetkých potrieb maloletého predstavujú spolu 350,-- € . Otec momentálne prispieva namaloletého sumou vo výške 90,-- € . Z vyššie popísaných mesačných výdavkov je však zrejmé , že
náklady na zabezpečenie potrieb maloletého podstatne vzrástli a suma 90,-- € už matke nepostačuje
na zabezpečenie všetkých potrieb maloletého. Otec neprejavuje záujem o maloletého a navštevuje ho

len výnimočne. Taktiež v prípade choroby maloletého , prázdnin a podobných situácií je matka tá, ktorá
musí zabezpečovať celu starostlivosť o maloletého a s tým spojené výdavky. Otec netrávi s maloletým
letné a žiadne iné prázdniny a nebráva maloletého na výlety, prípadne dovolenky. Maloletý, tým , že je
alergik a trpí atopickým ekzémom , sa matka snaží za finančnej pomoci svojich rodičov aspoň raz ročne
zobrať maloletého na dovolenku k moru a raz ročne na pobyt do hôr , čo výrazne zlepšuje zdravotný stav

maloletého. Avšak všetky náklady v plnom rozsahu hradí matka bez akejkoľvek finančnej pomoci otca .

Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2015 otec maloletého vzniesol protinávrh, ktorým žiadal
znížiť výživné zo sumy 90 € mesačne na sumu 50 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2015, poukazujúc
na svoje osobné a majetkové pomery.

Súd uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní spojil konanie o návrhu otca na zníženie
výživného s návrhom matky na zvýšenie výživného na maloletého syna na spoločné konanie, ktoré sa
ďalej viedlo pod sp.zn. 16P/63/2015.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho

opatrovníka , a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe
čoho zistil tento skutkový stav.

Matka maloletého vo svojej výpovedi uviedla, že toho času so synom naďalej býva u svojich rodičov a
je hlásená na úrade práce. Jej príjem spočiatku tvorilo nemocenské, ktoré jej bolo vyplácané v sume

270 Eur. V rámci doplňujúcej výpovede uviedla, že je vedená v evidencii nezamestnaných. Krátku dobu
pracovala v Pizzerii OMBRE, kde pracovala asi 6 dní, z toho 2 dni predstavovalo zaškolenie, ktoré
nemala zaplatené a celkovo tam pracovala 4 dni. Keď však žiadala otca maloletého, aby sa za ten
čas, čo bola v práci o syna postaral, ten na to nereagoval, a preto musela toto zamestnanie ukončiť.
Tiež poberá prídavok na syna. Nevlastní žiadne majetkové hodnoty a momentálne svojim rodičom ničím

neprispieva do domácnosti. Syn navštevuje materskú školu . Dieťa má zdravotné problémy nakoľko je
alergik. Otec sa so synom párkrát do roka stretáva. Otec uhrádza výživné, a má takto uhradené dosiaľ
určené výživné za všetky mesiace vrátane mesiaca august 2015. Synovi zakupuje darčeky v prípade
sviatkov, inak nad rámec bežného výživného neprispieva. Ona samotná vynakladá na stravu sumu 100
€ mesačne.

Otec vo svojej výpovedi nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, a naopak žiadal o jeho
zníženie. Uviedol že , toho času žije so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome. Je zamestnancom
súkromnej firmy, ktorá sa zaoberá prepravou tovaru v EÚ, a jeho pozícia je zabezpečovanie potrieb
zamestnancov a v prípade, že niektorý z vodičov ochorie, plní aj funkciu náhradného šoféra. Potvrdil,

že vlastníkom uvedenej s.r.o. je jeho otec, ktorý ho zamestnával aj v minulosti a ktorý ukončil už výkon
svojej činnosti ako živnostník a to asi v roku 2013. Tiež potvrdil , že aj on samotný má 7 % podiel v
uvedenej obchodnej spoločnosti. V období roku 2012 , kedy sa rozhodovalo naposledy o výživnom sa
na skutočnosť , že je spoločníkom uvedenej s.r.o. ani nemohlo prihliadať, nakoľko táto bola založená len
pár dní pred vyhlásením predmetného rozsudku. Uviedol, že ak má niekto podiel na s.r.o. neznamená to

automaticky, že má aj zisk. Navýšenie základného imania v uvedenej spoločnosti, ktorého sa zúčastnil,
bolo potrebné, aby sa preukázala finančná spôsobilosť tejto spoločnosti pred jej obchodnými partnermi
a leasingovými spoločníkmi. On sa zúčastnil tohto navýšenia, aby si zachoval svoj podiel v spoločnosti
a aby tam nevstúpil ďalší spoločník. Na navýšení základného imania v uvedenej s.r.o. sa zúčastnil
peňažným vkladom , pričom použil na to finančné prostriedky, z ktorých polovicu mal našetrenú a druhú

polovicu si požičal od blízkeho kamaráta bez akýchkoľvek dokladov a to na dobu neurčitú. Jeho čistý
mesačný príjem sa pohybuje vo výške 340 Eur mesačne ako garantovaný príjem a pri služobných
cestách do zahraničia sú mu ešte vyplácané cestové náhrady, ktoré však nie sú garantovaným príjmom.
Nemá žiaden iný príjem z podnikateľskej činnosti, pretože činnosti , ktoré vykonáva s.r.o. vykonáva táto
sama,aonnemážiadnefunkcievtejtos.r.o.-čke,apretoaninevieovplyvniťjejriadenieavedenie.Tvrdil,

že jeho mzda je adekvátna jeho všeobecnému vzdelaniu, keďže nemá špecifické vzdelanie na činnosti ,
ktoré táto spoločnosť vykonáva. Podľa neho argument matky , že by si mal hľadať zamestnanie u iného
zamestnávateľa je nevhodný aj vzhľadom na problémy s prácou v regióne, v ktorom sa nachádzajú
ako aj poukazujúc na skutočnosť, že samotná matka si nehľadá zamestnanie. On nevlastní žiadnunehnuteľnosť. Je vlastníkom motorového vozidla s rokom výroby 2002, ktoré nadobudol od leasingovej
spoločnosti v r. 2010. Jeho miesto výkonu práce je buď Bratislava alebo v mieste jeho bydliska. Do
Bratislavy odchádza zvyčajne, keď sa vyskytne problém s vozidlom, ktorý treba opraviť. V prípade ak

prebýva v Bratislave tak je vo firemnom byte, za ktorý neuhrádza žiadne náklady. Nespláca žiadne
úvery ani pôžičky a svojim rodičom do domácnosti prispieva čiastkou 25 Eur týždenne, predovšetkým
za úhradu energie a služieb. Toho času nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Jakuba.
Poukázal na to, že v súvislosti so stretávaním sa so synom mu matka maloletého stanovovala rôzne
podmienky, najprv aby pri tom boli rôzne blízke osoby z jej strany, neskôr sa aj malý začal dožadovať

toho, aby sa jej styk realizoval za jej prítomnosti, a on nemal záujem vynucovať si tento styk súdnou
cestou a vyhrocovať situáciu, napriek tomu, že ho má garantovaný rozhodnutím súdu.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/62/2011 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 13C/62/2011-54
zo dňa 5.6.2012 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa mal. N. zveril do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 90,-- € počnúc

od 1.6.2012 vždy do 15-tého dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň bol týmto rozsudkom upravený
styk otca s maloletým. Uvedený rozsudok vo svojom odôvodnení v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. mal
uvedený len predmet konania a ustanovenia zákona , podľa ktorých súd postupoval, nakoľko sa rodičia
maloletéhoj po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie voči nemu. Z obsahu predmetného spisu a
to ako z listinných dôkazov tak aj z výpovede účastníkov konania však vyplynulo, že v čase vyhlásenia

uvedeného rozsudku otec bol zamestnaný , kedy za obdobie od októbra 2010 do marca 2012 vrátane
dosahoval priemernú mesačnú mzdu vo výške od 294,65 €, a na diétach mu bola vyplácaná priemerná
mesačná suma 971,40 €. Podľa jeho výpovede na pojednávaní dňa 5.6.2012 sa v čase vyhlasovania
uvedeného rozsudku menila jeho pracovná náplň a už nemal chodiť na turnusy do zahraničia ,
ak tak, iba v prípade potreby, a viac mal byť doma.Bol vlastníkom osobného motorového vozidla zn.

Mercedes Benz 220 CDI. Nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti . Jedným príjmom matky maloletého
v uvedenom období podľa jej výpovede a správy ÚPSVaR bol rodičovský príspevok vo výške 194,70 €
a prídavok na dieťa v sume 67,02 €.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého dieťaťa , matka podľa správy jej bývalého

zamestnávateľa - Komunálnej poisťovne bola ich zamestnankyňou v období od 16.9.2014 do 17.2.2015,
kedy bol s ňou pracovný pomer ukončený dohodou, pričom dôvodom ukončenia uvedeného pracovného
pomeru bola snaha uvedeného zamestnávateľa prostredníctvom personálnej zmeny zlepšiť obchodné
výsledky v danom regióne. V prípade ak by tento pracovný pomer nebol ukončený dohodou bol by
ukončený uplynutím určitej doby a to dňa 15.3.2015. Za obdobie trvania tohto pracovného pomeru

dosiahla matka celkový čistý príjem vo výške 1.995,47 € ( 1.322,96 € za rok 2014 a 672,51 v za
rok 2015) , čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 332,58 €. Podľa dohody o pracovnej činnosti
uzavretej medzi matkou a zamestnávateľom EUROPE TRADE s.r.o. zo dňa 4.9.2015, ktorú predložila
na nahliadnutie na pojednávaní, bola táto dohoda uzatvorená na dobu určitú od 7.9.2015 do 31.12.2015,
kde rozsah práce bol dohodnutý podľa potreby, maximálne však na 10 hod. týždenne a bola dohodnutá

odmena vo výške 2,184 € za každú odpracovanú hodinu. Podľa výpovede matky u tohto zamestnávateľa
na základe tejto dohody pracovala asi 6 dní v Pizzerii OMBRE, z ktorých 2 dni predstavovalo zaškolenie,
ktoré nemala zaplatené a ostané 4 dni odpracovala . K ukončeniu práce došlo potom, čo otec podľa jej
tvrdenia nereflektoval na jej požiadavku, aby nepostaral o ich syna, kým ona mala byť v uvedenej práci.
Toho času je nezamestnaná. Je len poberateľkou prídavkov na syna v sume 23,52 € mesačne.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves matka s maloletým býva u
svojich rodičov v trojizbovom byte. Jej rodičia sú zamestnaní. Pre seba a syna má vyčlenenú izbu a
ostatné priestory bytu užívajú spoločne s rodičmi. Na domácnosť rodičom ničím neprispieva. I. N. toho

času navštevuje už materskú školu , čo potvrdzuje aj potvrdenie materskej školy zo dňa 10.10.2014.
Podľa správy Úradu práce maloletý navštevuje aj krúžok plávania v bazéne s ročným poplatkom v sume
40,-- €. Podľa potvrdenia MUDr. Renáty Macejkovej je alergikom a ekzematikom a vyžaduje si zvýšenú
starostlivosť a účasť na opakovaných kontrolách u odborníkov. Podľa matkinho čestného prehlásenia
táto má mesačné výdavky na maloletého vo výške 70,-- € ako výdavky spojené s bývaním, 120,-- € ako

výdavky na stravu, 30,-- € ako výdavky na hygienické potreby, 16,-- € ako poplatok spojený s návštevou
materskej školy, 22,-- € ako výdavok na stravu v materskej škole, 50,-- € ako výdavok na oblečenie ,
30,-- € ako výdavky na lieky a vitamíny a 12,-- € ako výdavok na poistku.Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Carrytons s.r.o., kedy za obdobie od apríla 2014 do
marca 2015 vrátane dosahoval priemernú mesačnú mzdu vo výške od 319,50 €, a na diétach mu bola
vyplácaná priemerná mesačná suma 246,67 €. Sám vo svojej výpovedi deklaruje svoj garantovaný

príjem vo výške 340,-- € mesačne. Podľa výpisu z obchodného registra je spoločníkom obchodnej
spoločnosti Carrytons s.r.o. s vkladom vo výške 7.500,-- €, kedy k navýšeniu uvedeného vkladu došlo
dňa 23.12.2014. Podľa vyhlásenia o prevzatí záväzku na nový peňažný vklad zo dňa 10.12.2014 otec
prebral záväzok na tento vklad uvedeného dňa vo výške 6.000,-- € , s tým že podľa Vyhlásenia o splatení
vkladu tento vklad bol aj skutočne splatený. Uvedená obchodná spoločnosť podľa účtovnej závierky za

rok 2014 vlastní majetok v čistom vyjadrení v hodnote 647.407,-- € a záväzky v hodnote 629.457,-- €.
Výsledok hospodárenia za uvedené účtovné obdobie predstavuje hodnotu mínus 14.022,-- €, pričom
za bezprostredne predchádzajúce obdobie tento výsledok predstavoval hodnotu mínus 54.612,-- €.
otec je naďalej vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz 220 CDI, čo potvrdzuje aj
správa Okresného dopravného inšpektorátu. Podľa jeho čestného prehlásenia jeho mesačné výdavky
dosahujú celkovú sumu cca 528,-- €, z čoho sumu 100,-- € tvorí príspevok na bývanie , sumu 200,--

v výdavky na stravovanie, sumu 90,-- € úhrady výživného na mal. Jakuba, sumu 30,-- € výdavky na
oblečenie , sumu 20,-- € výdavky na základné hygienické potreby, sumu 20,-- € výdavky na lieky alebo
výživové doplnky, sumu 8,-- € výdavky na povinné zmluvné poistenie za osobné motorové vozidlo ,
sumu 25,-- € výdavky spojené s údržbou motorového vozidla a 35,-- € výdavky na PHM.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom
rozsahu, ako to matka požadovala.

Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých

vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 13C/62/2011-54 zo dňa 5.6.2012. Táto podstatná zmena
pomerov nastala jednak na strane otca a jednak na strane maloletého N. , a v neposlednom rade aj na
strane matky maloletého.

Matke maloletého skončilo vyplácania rodičovského príspevku a toho času je bez príjmu, resp. je

poberateľkou len rodičovského príspevku na maloletého.

Podstatná zmena pomerov na strane I.. N. spočívala v jeho nástupe do materskej školy. V prípade
maloletého teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom
systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva

na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie
potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových
vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd
konštatuje , že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb

dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je
šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa,rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačné
potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od

veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.Navyše v prípade maloletého sa pridružili aj zdravotné problémy , kedy tento podľa potvrdenia jeho
ošetrujúcej lekárky je alergikom a ekzematikom a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť a účasť na
opakovaných kontrolách.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery
inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia

§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by
aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o
zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť
požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletého.

Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na

strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

V prípade otca maloletého bol preukázaný mierny nárast v jeho tzv. garantovanom príjme. Podľa
obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/62/2011, súd pri určovaní poslednej vyživovacej povinnosti

mal otec maloletého tento príjem v priemernej výške 294,65 €, kedy v súčasnosti podľa potvrdenia jeho
zamestnávateľa tento príjem dosahuje priemernú výšku za obdobie posledných 12 mesiacov v sume
od 319,50 €, pričom sám otec vo svojej výpovedi deklaruje tento svoj garantovaný príjem v súčasnej
dobe vo výške 340,-- € mesačne. Napriek tomuto nízkemu garantovanému príjmu otec deklaruje svoje
súčasné výdavky v sume cca 528,-- €, a je teda predpoklad, že disponuje ďalšími finančnými rezervami,

ktoré mu umožňujú vynakladať tieto jeho výdavky. To platí tým skôr, že namiesto zvýšenie výživného na
svojho syna uprednostnil koncom roka 2014 navýšenie svojej finančnej účasť v obchodnej spoločnosti,
ktorá ho zamestnáva a kde neváhal vložil z pohľadu ním uvádzaného príjmu značnú finančnú čiastku a
to v objeme 6.000,-- €. V rámci ním deklarovaných výdavkov už má zahrnuté aj dosiaľ určené výživné
na syna vo výške 90,-- €, ale tiež aj ďalšie výdavky , ktoré z pohľadu princípu prednosti výživného na

maloleté dieťa súd nepovažuje za výdavky, ktoré je možné uprednostniť pred výživným na syna. Súd má
na zreteli predovšetkým otcom deklarované výdavky na motorového vozidlo v sume 25,-- € určené na
jeho údržbu a v sume 35,-- € na PHM. Aj otcom deklarované výdavky v sume 20,-- € mesačne na lieky
alebo výživové doplnky sa nejavia byť adekvátnymi , keďže tento súdu nepreukázal žiadne zdravotné
komplikácie, ktoré by indikovali tieto zvýšené výdavky na túto položku.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery
povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo
východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom
fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj

takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom

na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

Z tohto hľadiska preto súd hodnotil aj zárobkové možnosti otca, kde na jednej strane síce oficiálne
vykazuje nízky garantovaný príjem, na strane druhej však sám prezentuje podstatne vyššie výdavky než

mu tento jeho garantovaný príjem dovoľuje uhrádzať.

V danom prípade neprihliadanie na zvýšené náklady na maloletého súvisiace s jeho vekom a
predovšetkým zdravotným stavom by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život tohto
jeho syna výlučne na matku ako druhého rodiča, ktorá sa o maloletého osobne stará a dobrovoľne si

plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici svojich možností. Takýto prístup by bol v rozpore so
Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Súd je toho názoru, že otec maloletého, ktorý okrem
uvedenéhosynaužnemážiadnuinúvyživovaciupovinnosť,vzhľadomnasvojvek(29rokov)adoterajšie
pracovné skúsenosti bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastnýchpotriebajvoväčšom rozsahu,atoužajberúcdoúvahytúskutočnosť,ženanavýšeniesvojejmajetkovej
účasti v spoločnosti Carrytons s.r.o., ktorá ho zamestnáva , v rozsahu 6.000,-- € si ich vedel zabezpečiť.
Pretomožnoodnehospravodlivožiadať,abyprispievalnavýživumal.Jakubasumou140,--€mesačne,

t.j. výživným na 1 deň v rozsahu cca 4,70 Eur .

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná

starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec toho času nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
súd ustálil výšku súčasného výživného na mal. Jakuba zo strany otca na sumu 140,-- € mesačne, a
v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a zároveň z tých istých dôvodov zamietol v celom rozsahu
aj návrh otca na zníženie výživného.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.2.2015, teda tak ako to matka požadovala, keďže
postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine súd nezistil v danom prípade existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred uvedeným dátumom. V tejto súvislosti
poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom
podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby

návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú
o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o
zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä
zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky

trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom
prípade však súd takéto dôvody nezistil. V danom prípade matka podala návrh dňa 27.2.2015 , pričom
splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-tý deň toho-ktorého
mesiaca. teda súd bol toho názoru , že stanovenie zvýšeného výživného za celý mesiac február 2015
bolo možné, keďže matka návrh na hneď potom, ako zistila , že zvýšené výživné zo strany otca za

uvedený mesiac jej nebolo poukázané.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého Jakuba na sumu 140,-- €
mesačne vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od
1.2.2015 do 31.8.2015, a to vo výške 350,-- €, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačný

splátkach po 20 € spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i
len jednej z nich.

Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace február 2015
až august 2015 vrátane vo výške 140 € mesačne, čo spolu predstavuje sumu 980,-- € . Keďže otec

za obdobie mesiacov február 2015 až august 2015 preukázateľne podľa výpovede matky uhradil
doteraz mu určené výživné v sume 90 € mesačne za každý z týchto uvedených mesiacov, čo spolu
predstavuje sumu 630,-- €, súd od takto novourčeného výživného odrátal toto zaplatené výživné, a
následne dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca , t.j. sume
350,-- € ( 980,-- € - 630,-- €)

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.8.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
september 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniachPodľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)